Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/349/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209656
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416209656.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ T. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. 4, G. XXX/X, B. Z., 2/ T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, 3/ M.. C. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y., B. U. XX, 4/ M.. J. B., W.., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., V. 46, všetci zastúpení JUDr.
Jánom Hudobom, advokátom so sídlom v Sliači, Lipová 1094/11, proti žalovanému PRVÁ SLOVENSKÁ
PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. SNP 1301, IČO: 36 057
673, zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o. so sídlom Košice- Sever, Cimborkova 13, o
zaplatenie 6.804,75 EUR s prísl., na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom, č. k. 5 C/159/2016 - 324 zo dňa 13. 03. 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ v rozsudku uvedené sumy a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, o s t á v a
nedotknutý.
III. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1/ rade
sumu 844,21 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, žalobkyni v 2/
rade sumu 211,06 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, žalobcovi
v 3/ rade sumu 316,59 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia a
žalobcovi v 4/ rade sumu 316,59 EUR s 0,02 % úrokom z omeškania denne od 06. 01. 2009, všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcov 1/ až 4/
zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v pomere 19,10 % a rozhodol o povinnosti zaplatiť
na účet okresného súdu trovy, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu na svedočnom,
ktorú povinnosť uložil žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne v pomere 59,55 % a žalovanému v
pomere 40,45 %.
2. Žalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy 8.615,79 EUR s príslušenstvom na základe
dodatku k zmluve o nájme pozemkov z 02. 01. 2009 a neuhradenia dlžných súm zo strany žalovaného.
Žalobcovia tvrdili, že dodatkom k zmluve o nájme pozemkov sa žalovaný zaviazal zaplatiť im náhradu
3.485,36 EUR (105.000 Sk) za užívanie pozemkov za obdobie od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008 a
súčasne sa zaviazal vyrovnať dlh predchádzajúcej nájomníčky pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000
Sk), ako nájom za obdobie od 01. 06. 2005 do 15. 09. 2006, spolu v sume 6.804,75 EUR a to podľa
pomeru spoluvlastníckych podielov žalobcov. V priebehu konania žalobcovia zobrali žalobu čo do sumy1.811,06 EUR s príslušenstvom späť. O čiastočnom zastavení konania v sume 1.811,06 EUR okresný
súd rozhodol uznesením č. k. 5C/10/2011-101 z 14. 03. 2011 a o zastavení konania v časti úrokov
uznesením č. k. 5C/10/2011-144 z 21. 11. 2011. Predmetom konania zostala žalovaná suma 6.804,75
EUR s prísl.
3. Žalovaný namietal, že nájomná zmluva upravila vzťahy do budúcna a nezrozumiteľnosť zmluvného
dodatku, ktorý upravoval vzťahy minulé a preto k prevzatiu dlhu nedošlo. V priebehu konania žalovaný
plnil na základe rozsudku, ktorý bol v tejto veci vydaný 21. 03. 2012. Pokiaľ by mal plniť titulom
bezdôvodného obohatenia, namietal premlčanie dlhu od októbra 2006 do 26. 10. 2008, pričom
nepremlčaná je len časť plnenia v rozsahu 270,95 EUR za obdobie od 27. 10. 2008 do 31. 12. 2008.
4. Okresný súd pôvodne o veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/10/2011 zo dňa 21. 03. 2012 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/154/2012 z 18. 12. 2012,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 1/ žalobkyni sumu 898,46 EUR s 0,02 % úrokom
z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, 2/ žalobkyni sumu 224,61 EUR s 0,02 % úrokom
z omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia, 3/ žalobcovi sumu 336,92 EUR s 0,02 % úrokom z
omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia a 4/ žalobcovi sumu 336,92 EUR s 0,02 % úrokom z
omeškania denne od 06. 01. 2009 do zaplatenia. Vo zvyšku, čo do sumy 1688,45 EUR (zo žalovanej
sumy 3.485,36 EUR) a celej žalovanej sumy 3.319,39 EUR bola žaloba zamietnutá. Na základe
uvedeného rozsudku žalovaný žalobcom plnil dňa 14. 02. 2013, vrátene úroku z omeškania. Uvedené
plnenie žalobcovia potvrdili, ale v časti vykonanej úhrady žalobu späť nezobrali.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 M Cdo/14/2013 z 26. 11. 2014 rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/154/2012 z 18. 12. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie na čo krajský súd uznesením sp. zn. 13Co/1499/2014 z 26. 05. 2016 rozsudok okresnému súdu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
6. V ďalšom konaní mal okresný súd preukázané, že žalobcovia v rade 1/ až 4/ ako prenajímatelia
a podieloví spoluvlastníci a žalovaný ako nájomca sporu uzavreli dňa 02. 01. 2009 zmluvu o nájme
pozemku v kat. úz. V., ktorý je zapísaný na LV XXXX ako parc. XXXX/XX - X. o výmere XXXX m2, s
tým, že žalovaný mal v zmysle čl. I bod 2 uvedenej zmluvy v nájme časť pozemku o veľkosti XXX m2,
ktorá bola polohovo vyznačená na geometrickom pláne a bola vytýčená dňa 12. 11. 2008 v prítomnosti
zástupcu nájomcu. V teréne vymedzovala plochu prenajatej časti pozemku existujúca komunikácia a
oplotenie čerpacej stanice.
7. Medzi stranami nebolo sporné, že v skoršom období žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli dňa 01.
06. 1998 zmluvu o nájme s pani T. H., ktorej prenajali časť pozemkov o celkovej výmere minimálne
XXX m2 za účelom zriadenia čerpacej stanice propanbutánu, pričom predmetná časť pozemku mala
byť vyznačená geometrickým plánom, ktorý mal zabezpečiť nájomca. Nájom bol dohodnutý na desať
rokov od 01. 07. 1998. K ďalšej úprave vzťahov došlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej v septembri
2005, ktorou T. H. odpredala žalovanému spoluvlastnícky podiel na hnuteľnom majetku, technologické
zariadenie čerpacej stanice, zásobník, podstavec pod zásobníkom, čerpadlo, rozvod plynu, prístrešok,
výdajný stojan, unimobunka, oplotenie a inžinierske siete.
8. Žalovaný spochybňoval platnosť dodatku k zmluve o nájme, ktorý zmluvné strany uzavreli dňa 02.
01. 2009, v ktorom dohodli úhradu za užívanie pozemku za obdobie do 31. 12. 2008 v sume 3.485,36
EUR (105.000 Sk) aj vyrovnanie dlhu po predošlej nájomníčke pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000
Sk), ktorý mal nájomca uhradiť do tretieho dňa po podpise zmluvy v rozsahu XX % celkovej náhrady na
účet T. J. a XX % na účet T. E. s tým, že v prípade omeškania s plnením bol dohodnutý úrok z omeškania
0,02 % z dlžnej náhrady za každý deň omeškania. Žalovaný tvrdil, že dlh 3.319,39 EUR (100.000 Sk)
má uhradiť predchádzajúca nájomníčka pani H., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa a ktorá výšku dlhu
na nezaplatenom nájomnom nespochybňovala. Súd nemal preukázané iba jej rozporné tvrdenia, že jej
nájom mal skončiť dohodou resp. že mal skončiť 01. 07. 1998 uplynutím zmluvne dohodnutej doby.
9. Okresný súd zistil, že nájomníčke T. H. skončil dohodnutý nájom pozemku na základe výpovede
zo zmluvy o nájme, ktorú zaslali prenajímatelia listom z 27. 07. 2006 a v ktorom ako dôvod uvádzali
nezaplatené nájomné do 03. 07. 2006 vo výške 83.598 Sk. Výpoveď z nájmu bola doručená opakovane
z dôvodu, že nájomníčka si nepreberala písomnosti. V zmluve o nájme zo dňa 01. 06. 1998 bola v čl.VI bod 4 dohodnutá výpovedná doba 15 dní a v čl. VI bod 5 fikcia doručenia v prípade neprevzatia
písomnosti doručovanej poštou. Na základe uvedeného začala výpovedná doba plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a nájom pani H. skončil dňa 15. 10. 2006, dokedy malo
byť vyplatené aj neuhradené nájomné.
10. Pokiaľ ide o nárok uplatnený proti žalovanému titulom dodatku k zmluve o nájme pozemkov, ktorým
sa žalovaný zaviazal vyrovnať dlh po pani H. vo výške 3.319,39 EUR (100.000 Sk), okresný súd zistil,
že nešlo o dohodu o urovnaní. Tento dodatok neuzavrela dlžníčka T. H., a zo strany žalovaného došlo k
platnémupristúpeniukzáväzkubezsúhlasudlžníkapodľa§533Občianskehozákonníka. Pristúpenímk
záväzkunevznikolnovýdlh.VčasevýpovedeznájmuT.H. dlhovalananájomnomdo03.07.2006sumu
83.598 Sk. Keďže nájomné za štvrťrok sa malo platiť vo výške 27.866 Sk, ku dňu skončenia nájmu (15.
10. 2006) bol jej dlh na nájomnom viac ako 100.000 Sk ( k 31. 10. 2006 by to bolo 111.464 Sk). Zmena
v osobe dlžníka nemala vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim
po splatnosti nájomného. Splatnosť bola v nájomnej zmluve s T. H. dohodnutá štvrťročne, vždy do
tretieho dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka, takže žalovaný nárok bol splatný do 03. 10. 2006.
Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a žaloba bola podaná na súde 27. 10. 2010, v tejto časti
bol nárok žalobcov premlčaný uplynutím trojročnej premlčacej doby. Z dôvodu premlčania okresný súd
žalobu v tejto časti zamietol.
11. Ďalej sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 3.485,36 EUR (105.000 Sk) za užívanie pozemkov
žalovaným po skončení nájomnej zmluvy s pani H., v období od 16. 10. 2006 do 31. 12. 2008, kedy
pozemok užíval žalovaný bez uzavretia riadnej nájomnej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli až od
02. 01. 2009. Žalovaný užíval technologické zariadenie od septembra 2005 v zmysle kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrel s pani H., preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj za užívanie nehnuteľností. Žalovaný
dodatokkzmluvepodpísal,pripodpisenenamietalžiadneokolnostivyplývajúcezužívanianehnuteľnosti
žalovaným do 01. 01. 2009 bez právneho dôvodu a bezdôvodného obohatenia. Strany si v dodatku zo
dňa 02. 01. 2009 upravili sporné práva, došlo medzi nimi k dohode o urovnaní, v zmysle ktorej sa dohodli
na náhrade za užívanie pozemku vo výške 3.485,36 EUR (105.000 Sk), ktorú bol žalovaný povinný
zaplatiť do 3. dňa po podpise zmluvy, t. j. od 06. 01. 2009 odkedy bol žalovaný v omeškaní s dohodnutým
plnením. V tejto časti by nebola žalovaná pohľadávka premlčaná ani v prípade, že by išlo dvojročnú
subjektívnu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo žaloba bola podaná 27. 10. 2010. Pri
špecifikácii výšky plnenia okresný súd vychádzal zo spoluvlastníckych podielov žalobcov a ďalej z
úhrad, ktorými žalovaný v priebehu konania každému zo žalobcov čiastočne plnil na základe predošlého
rozsudkuz21.03.2012.Sprihliadnutímnačiastočnéplneniežalovanéhookresnýsúdrozhodolozvyšku
tak, že 1/ žalobkyni. ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1, prislúcha 844,21 EUR (1.742,67 - 898,46), 2/
žalobkyni, ktorá je spoluvlastníčkou v podiele 1/8 patrí 211,06 EUR (435,67-224,61) a žalobcom v rade
2/ a 3/, ktorí sú spoluvlastníkmi v podieloch 3/16-in, patrí po 316,59 EUR (653 - 336,92). Vzhľadom na
omeškanie žalovaného s peňažným plnením žalobcom priznal aj dohodnutý úrok z omeškania počítaný
od 06. 01. 2009.
12. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 100 ods. 1, § 101, § 107, § 489, § 451, § 533 a § 585
Občianskeho zákonníka. Každá strana mala v spore čiastočný úspech preto súd náhradu trov konania
pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2 CSP. Okresný súd vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79
EUR na základe čoho boli žalobcovia úspešný v pomere 40,45 % a žalovaný 59,55 %. Úspešnejšiemu
žalovanému priznal pomernú náhradu trov v rozsahu 19,10 % (59,55 - 45,45 = 19,10). Okresný súd
rozhodol dňa 21. 11. 2011 o vyplatení svedočného vo výške 16,46 EUR z rozpočtových prostriedkov
súdu, preto zaviazal obe strany sporu k náhrade týchto trov štátu podľa zisteného pomer úspešnosti.
13. Žalovaný vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že žalovaný žalobcom v priebehu konania plnil sumu 1.796,91 EUR spolu s príslušenstvom na základe
rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené. Zo strany žalovaného tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu,
čo žalobcovia potvrdili a vyjadrenie ich zástupcu z 09. 02. 2017 treba považovať za vzdanie sa
nároku s čím sa okresný súd nevysporiadal. Ďalej žalovaný zopakoval svoje námietky, že okresný súd
žalobcom priznal plnenie nesprávne na základe neplatného zmluvného dodatku, lebo sporný zmluvný
dodatok uvádza odplatu bez špecifikácie pozemku a obdobia, za ktoré sa má náhrada platiť. Z dodatku
nevyplýva, že sporný záväzok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku od 16. 10.
2006 do 31. 12. 2008 sa nahrádza novým záväzkom s lehotou splatnosti 05. 01. 2009, uvedená lehota je
lehotou technickou, ktorá nemohla ovplyvniť plynutie lehoty splatnosti jednotlivých sporných nárokov nazaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, ktoré vznikalo samostatne, každý deň od
16. 10. 2006 do 31. 12. 2008 a na dennom základe sa bezdôvodné obohatenie premlčalo v subjektívnej
dvojročnej premlčacej dobe. Sporný dodatok pripravili žalobcovia a jeho nezrozumiteľnosť ide na ich
ťarchu. Vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a neexistenciu záväzkového vzťahu, súd
nesprávne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
14. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní proti výroku o trovách konania namietali, že okresný súd
mal posudzovať pomer úspešnosti strán sporu len v rámci žalovanej sumy 6.804,75 EUR a nemal
vychádzať z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR, lebo žalobcovia čo do sumy 1.811,06 EUR, vrátane
príslušenstva zobrali žalobu späť v rozsahu plnenia úhrady žalovaného po podaní žaloby. Napriek
uvedenémuplneniužalobcovianemohlipristúpiťk čiastočnémuspäťvzatiužalobyzdôvodu,žežalovaný
naďalej popieral oprávnenosť nároku a v prípade (ďalšieho) čiastočného späťvzatia žaloby vo výške
1.796,91 EUR (898,46+224,61+336,92+336,92 =1.796,91) by došlo k premlčaniu nároku, kedy by sa
žalovaný mohol domáhať vrátenia plnenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Ak by súd vychádzal z
toho, že predmetom konania bola sumy 6.804,75 EUR, žalobcovia boli úspešný vo výške 3.485,36 EUR
čo zodpovedá pomeru 51,2 % a teda žalobcom patrí náhrada trov v pomere 2,4 %, alebo súd nemal
žiadnej strane náhrada trov priznať. Ak súd vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR, mal k
úspechu žalobcov v sume 3.485,36 EUR pripočítať plnenie žalovaného v sume 1.811,06 EUR, čo spolu
zodpovedá sume 5.296,40 EUR, kedy je pomer úspechu žalobcov 61,47 % a žalovaného 38,53 % a v
takom prípade by žalobcom patrila náhrada trov v pomere 22,94 %.
15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že vykonanie čiastočnej úhrady v priebehu
pojednávania súviselo s posúdením, či v tejto časti majú zobrať žalobu späť, pričom judikatúra dávala
žalobcom výklad deklaratórnosti zrušeného rozsudku, takže išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Na
druhej strane žalovaný namietal absolútnu neplatnosť dodatku k zmluve o nájme, takže späťvzatie
žaloby by mohlo znamenať premlčanie tohto nároku a nemožnosť jeho vymáhania. Ďalej žalobcovia
uviedli, že sporný dodatok k zmluve o nájme pozemku zo dňa 02. 01. 2009 bol vyhotovený podľa
požiadaviek predsedu predstavenstva žalovaného, pána D. D., ktorý dodatok uzavrel a podpísal a ktorý
z pôvodného návrhu zmluvy o nájme žiadal vypustiť urovnanie nedoriešených právnych vzťahov a
pohľadávok za predošlé obdobie a riešiť ich v tomto dodatku, ktorý bol určitým kompromisom, s ktorým
súhlasili obe strany. V skutočnosti teda sporný zmluvný dodatok nepripravili žalobcovia a tento len
pisársky vyhotovil manžel žalobkyne v 1/ rade na výslovné želanie pána D.. Predstaviteľ štatutárneho
orgánu žalovaného nesie za jeho obsah takú zodpovednosť, ako aj žalobcovia. Z uvedených dôvodov
navrhli rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej potvrdiť.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaného aj žalobcov v medziach
daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
18. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd správne vychádzal zo zistenia, že žalovaný
užíval pozemok vo vlastníctve žalobcov na základe toho, že od septembra 2005 sa stal výlučným
vlastníkom čerpacej stanice, ktorá sa na pozemku nachádzala a to v zmysle kúpnej zmluvy, ktorú
ešte v roku 2005 uzavrel s predošlou nájomníčkou pozemku. Žalovaný nespochybnil, že po kúpe
technologického zariadenia od predošlej nájomníčky pozemku aj fakticky vstúpil do užívacích práv a
povinností a preto mu vznikla povinnosť platiť úhrady za užívanie nehnuteľností, inak na jeho strane
vznikalo bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo v Dodatku k zmluve o nájme pozemku zo dňa 02. 01. 2009
(č. l. 18) riadne identifikované. To že strany sporu mali záujem svoje existujúce právne vzťahy upraviť
vyplýva z toho, že riadnu nájomnú zmluvu pozemku uzavreli od 02. 01. 2009. Žalobcovia hodnoverne
vysvetlili obsah aj dôvod uzavretia dodatku k zmluve o nájme a okresný súd vysvetlil, prečo túto zmluvu
považoval za platný a zrozumiteľný právny úkon ako dohoda o urovnaní.
19. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že uvedenou zmluvou bol formou urovnania,
vysporiadanýsplatnýzáväzokžalovaného,vyplývajúcizužívaniačastipozemkuvovlastníctvežalobcov,
ktorý žalovaný využíval v súvislosti s prevádzkou čerpacej stanice za čas od skončenia nájmu
pozemku po predošlej nájomníčke do uzavretia novej nájomnej zmluvy, kedy na strane žalovaného
vznikalo bezdôvodné obohatenie. Okresný súd správne vychádzal z nesporne zistených skutočností
a správania sa zmluvných strán v čase uzavretia spornej zmluvy. Základným princípom výkladu
zmluvy je priorita takého výkladu, ktorý rešpektuje autonómiu zmluvných strán, ktorý vychádza z
rešpektovania povahy súkromného práva, spoločenskej a hospodárskej funkcie posudzovanej zmluvy.
Keďže žalovaný nepreukázal žiadne dôvody neplatnosti zmluvy, na základe ktorej je povinný žalobcom
plniť a preukázateľne je v omeškaní s peňažným plnením, odvolací súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti potvrdil.
20. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolanie žalobcov, ktorí čiastočné späťvzatie žaloby
odôvodniliplnenímžalovanéhovtejčasti,vktorejboližalobcoviaúspešní,čoale nemenípomerúspechu
strán v spore, ktorý okresný súd zistil správne, keď vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 8.615,79 EUR.
21. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol ostáva
nedotknutý.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
CSP). V odvolacom konaní boli podľa § 255 ods. 1 CSP úspešní žalobcovia, ktorí majú nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.