Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206626
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116206626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
občianka SR, bytom P., S. č. XXXX/XX proti žalovanému: Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, práv. zast. AK Antol, s.r.o. so sídlom v Pezinku, Kupeckého
č. 2542/72, IČO: 47 257 024, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.6.2018, č.k. 14C/79/2016-194, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval okrem iného
o nároku na zaplatenie sumy predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré
žalobkyňa ako dlžník zaplatila žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny (bezdôvodné
obohatenie), i keď bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Žalobu výrokom II. zamietol z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie nie je žalovaný nositeľom žalovanej povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie, pretože medzičasom došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného z

predmetného úveru na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. (postupník). Podľa § 524 ods. 1 a
2 OZ sa potom postupník stáva subjektom, voči ktorému možno uplatniť všetky námietky súvisiace s
pohľadávkou. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do zamietavého výroku II. podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasila so
závermi súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože žaloba o

vydanie bezdôvodného obohatenia musí smerovať proti tomu, kto bezdôvodné obohatenie získal.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobkyne, že pasívne bezdôvodne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia je subjekt, ktorý bezdôvodné obohatenie získal, v tomto prípade žalovaný.
Vzhľadom na námietku premlčaniu vznesenú v konaní žalovaným však v zmysle § 382 CSP upovedomil
strany sporu o možnosti aplikácie ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 OZ a ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ a spôsobe
ich interpretácie v tomto spore.

5. Žalobkyňa namietala neopodstatnenosť námietky premlčania a nesprávnosť právneho názoru
odvolacieho súdu. Vzniknuté bezdôvodné obohatenie považovala za úmyselné, v dôsledku čoho je
premlčacia doba 10 rokov a v danom prípade neuplynula. Za podstatné považovala, že žalovaný
si platby na úver svojvoľne strhával sám, čo preukazuje jeho úmysel a súčasne preto neobstojívýchodisko, že mala o platbách vedomosť. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovaného získala
až 30.03.2016 zo žaloby podanej žalovaným na rozhodcovský súd, ktorá jej bola v uvedený deň
doručená. Žalobkyňa nesúhlasila ani s právnym názorom odvolacieho súdu o predpoklade znalosti

práva na jej strane, v tomto prípade právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by totiž mala
byť znalosť práva predpokladaná u nej, musí byť aj na strane žalovaného. Rovnako tak znalosť
zmluvy a znalosť výšky platieb. Pri tomto východisku je zrejmé, že žalovaný vedel o tom, že úverovú
zmluvu uzatvára s nedostatkami spôsobujúcimi, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a bezdôvodné
obohatenie, ktoré v dôsledku toho získal preto nemožno považovať za iné ako úmyselné. Žalobkyňa

poukázala aj na to, že ako neprávnik nemohla mať pri podpise zmluvy vedomosť o jej nedostatkoch,
a že spoliehala na profesionalitu žalovaného ako banky. Neobracala sa preto na nebankový subjekt.
Záverom svojho vyjadrenia žalobkyňa poukazovala na nedostatok procesu uzatvárania úverovej zmluvy
a na nepoužiteľnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 na posudzovaný prípad, pretože v tam
posudzovanom prípade platil sám žalobca dobrovoľne platbu na cudzí účet.
6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu

podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti podľa § 387 CSP potvrdiť ako vecne správne vo výroku, i keď z iných dôvodov.
7. Výrok I. o zastavení časti konania nebol odvolaním dotknutý, preto nebol predmetom odvolacieho
konania a rozhodnutia o odvolaní.
8. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie

žalovaného. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je daná na
strane toho, kto ho získal. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie vzniklo
v dôsledku preplatenia dlhu z pohľadávky, ktorú mal ten kto sa bezdôvodne obohatil voči tomu na
úkor koho sa obohatil, i keď táto pohľadávka bola po získaní bezdôvodného obohatenia postúpená.

Postúpením pohľadávky sa prevádzajú práva jej veriteľa, v tomto prípade banky, no pri tu uplatnenom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nevystupuje banka v pozícii veriteľa ale dlžníka. Na toto
právne postavenie nemá postúpenie pohľadávky vplyv. Rovnako prípustnosť námietok proti pohľadávke
aj po jej postúpení podľa ust. § 529 ods. 1 OZ nezakladá zmenu v osobe dlžníka z bezdôvodného
obohatenia vzniknutého pri plnení na pohľadávku, ktorá je neskôr postúpená.

9. I keď bol nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
nebolo možné odvolaniu vyhovieť, pretože zamietnutie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
odôvodňovalo premlčanie tohto práva namietané žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je uplatnené aj v tomto konaní, nemožno pre
premlčanie priznať, ak uplynie čo i len jedna z lehôt stanovených v ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Pre úspešné
uplatnenie námietky premlčania tak postačuje, ak uplynie subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1

OZ), hoci objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ) ešte neuplynula. Uvedené platí aj opačne. Preto
v posudzovanom prípade postačuje pre konštatovanie premlčania uplynutie subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby, i keď by v čase začatia konania neuplynula trojročná alebo desaťročná objektívna
premlčacia doba. Nie je preto dôvodná námietka žalobkyne o neuplynutí desaťročnej premlčacej doby
podľa § 107 ods. 2 OZ.

13. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného o skutkových okolnostiach, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie nie je významné (NS SR 1Cdo/67/2011). Odkaz na
uvedené rozhodnutie uvádza odvolací súd na podporu všeobecného východiska o bezvýznamnosti
právneho posúdenia a nie ako rozhodnutie v skutkovo identickej veci.

14. Pre nárok uplatnený titulom bezdôvodného plnenia nad rámec poskytnutej istiny úveru je teda
podstatná len skutková vedomosť, a to dlžníka o obsahu zmluvy a vedomosť o rozsahu splácania
úveru. Z ich existencie môže byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení.
15. Vedomosť o obsahu zmluvy je potrebné viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje
prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti

obsahu.
16. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti úverového dlžníka o tom, že veriteľovi uhrádza platby
nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy dlžník preukázateľne získa informácie, na základe
ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom predmetnej úverovej zmluvypresiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany veriteľa. Pokiaľ splátky úveru uhrádza sám
dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť
na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí

veriteľovinadrámecposkytnutejistinysúčasnesokamžikomkaždejúhradynadrámecposkytnutejistiny
úveru. V danom prípade žalobkyňa namieta, že platby nerealizovala sama, ale boli realizované priamo
žalovaným, ktorý si ich z účtu strhával, podľa žalobkyne svojvoľne. Realizovanie platieb na základe
súhlasu s inkasom alebo trvalého príkazu, ako typicky realizované splácanie bankového úveru, však
nepredstavuje svojvoľné konanie banky, pretože je naň daný súhlas majiteľa účtu vopred. To vrátane

parametrov platieb. Súčasne sú informácie o takýchto pohyboch na účte majiteľovi účtu dostupné vo
výpisoch alebo elektronicky. Z hľadiska vedomosti o realizovaných platbách sa teda nejedná o situáciu
odlišnú od toho, keď splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške.
17. Vedomosť o tom, že absencia zákonom stanovených náležitostí úverovej zmluvy má za následok,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že iné okolnosti zmluvy majú za následok,
že úverová zmluva je neplatná, nie je pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby podľa §

107 OZ významná, pretože sa jedná o vedomosť o obsahu práva. Vedomosť o obsahu práva je
ovládanázásadou„Neznalosťprávaneospravedlňuje.“Znalosťprávasaujehoadresátovnevyvratiteľne
predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre
vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je
potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Pre uvedenú zložku vedomia oprávneného o

bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom
obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych
domnienok a nimi predpokladaný stav je potrebné považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti
oprávneného. V prípade právnej domnienky, akou je znalosť práva dokonca nevyvratiteľne. Preto pre
vznik vedomosti o bezdôvodnom obohatení postačuje skutočná vedomosť o skutkových okolnostiach,

z ktorých bezdôvodné obohatenie vyplýva a nie je potrebná vedomosť o obsahu práva (NS SR
1Cdo/67/2011).
18. Je potrebné sa stotožniť so žalobkyňou, že právne vzťahy súčasnosti sú nesmierne zložito
konštruované aj pri realizovaní potrieb každodenného života a odvolaciemu súdu je zrejmý priepastný
rozdiel medzi realitou skutočných znalostí o obsahu práva a jeho nevyvratiteľne predpokladanou

znalosťou, zvlášť u laikov. Nenachádza však možnosť, ako toto základné pravidlo právneho poriadku
neakceptovať v posudzovanom prípade a pokúšať sa určovať hranicu, ktoré právo je laik povinný poznať
a ktoré nie.
19. Je potrebné uzavrieť, že otázku znalosti práva nemožno podrobiť skúmaniu z hľadiska skutočnej
vedomosti, ale je zodpovedaná nevyvratiteľnou právnou domnienkou, že znalosť práva je u každého

daná.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že rovnako ako na jej strane, tak aj na strane žalovaného
je potrebné považovať za danú vedomosť o obsahu práva, obsahu zmluvy a vykonaných platbách. Aj
žalovaný ako veriteľ z úveru teda musel vedieť, že okamihom platby nad rámec istiny úveru vzniká na
jeho strane bezdôvodného obohatenie. Jeho vedomosť by bola jedným z predpokladov úmyselného

bezdôvodnéhoobohatenia,priktoromsaprávopremlčujevdesaťročnejpremlčacej dobe.Akovšakbolo
uvedené vyššie, postačuje pre pemlčanie práva uplynutie tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
doby. Prípadné neuplynutie desaťročnej premlčacej doby, na ktoré poukazuje žalobkyňa by preto v
danom prípade nemalo vplyv na premlčanie práva a rozhodnutie súdu.
21. Pokiaľ sa s uvedeným princípom prezumpcie znalosti práva spojí vyššie uvedená jednoznačnosť

znalosti o obsahu zmluvy preukázaná jej podpisom a jednoznačnosť znalosti o úhradách platieb na
úver, nemožno prijať iný záver, ako ten, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v
platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v
právnejúpravespotrebiteľskýchúverov,vznikávzásadevokamihuplatbydlžníkanadrámecposkytnutej
istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016

ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017 a 17Co/263/2017 zo dňa 27.6.2018.
22. Vychádzajúc v posudzovanom prípade z nespornej skutočnosti, že posledná platba na úver bola
vykonaná dňa 19.04.2013, je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.
1 OZ ku dňu podania žaloby 19.04.2016 uplynula.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil z iných právnych dôvodov ako

vo výroku vecne správne.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného by mu voči žalobkyni patrilnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy nevznikli,
preto ich náhradu odvolací súd nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).