Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201097
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111201097.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Banská Bystrica,
so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, v konaní zastúpeného JUDr.
Jánom Geregom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o.,
so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti odporcovi: Slovenská republika,
v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/16/2011-218 zo dňa 14. 03. 2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/16/2011- 269 zo dňa 30. 12. 2014 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu č. k. 7C/16/2011-218 zo dňa 14. 03. 2014, potvrdzuje.
Odvolanie navrhovateľa proti opravnému uzneseniu č. k. 7C/16/2011-269 zo dňa 30. 12. 2014 odmieta.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 30 888,91 € k rukám „právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Gerega“,
advokáta, so sídlom v Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V podaní zo dňa 11. 12. 2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vo výroku odvolaním
napadnutého uznesenia zo dňa 14. 03. 2014 sp. zn. 7C/16/2011-218 je chyba v slovnom spojení
„právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Gerega“, pretože správne má byť vo výroku predmetného
uznesenia uvedené „právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Gerega“. V zmysle uvedeného právny
zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd opravným uznesením rozhodol tak, že opraví výrok odvolaním
napadnutého uznesenia, keďže došlo k zrejmej chybe v písaní a to v označení právneho zástupcu
navrhovateľa.

Opravným uznesením č. k. 7C/16/2011-269 zo dňa 30. 12. 2014 okresný súd opravil výrok uznesenia
č. k. 7C/16/2011-218 zo dňa 14. 03. 2014, tak, že: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 30 888,91 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána
Gerega, advokáta, so sídlom v Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti uznesenia."

V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia č. k. 7C/16/2011-218 zo dňa 14. 03. 2014 okresný
súd uviedol, že rozsudkom č. k. 7C/16/2011-134 zo dňa 07. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 05. 03. 2014 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/2/2013-188 zo
dňa 26. 02. 2014) návrhu navrhovateľa vyhovel v časti zaplatenia sumy vo výške 1 455 029,16 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 04. 06. 2011 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd predmetným rozsudkom nerozhodol s tým, že o nich rozhodne
samostatným rozhodnutím.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), ktoré
vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri rozhodovaní o trovách konania (zásadu úspechu v konaní).
Konštatoval, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb preskúmal vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré
si vyčíslil právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania. Z celkovo vyčíslených trov konania a
trov právneho zastúpenia nepriznal okresný súd navrhovateľovi náhradu trov konania zodpovedajúcich
odmene za úkon právnej služby - doplnenie žiadosti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky s
odôvodnením, že tieto trovy nevznikli v konaní o veci samej a ďalej okresný súd nepriznal navrhovateľovi
náhradu trov konania zodpovedajúcich odmene za dva úkony právnej služby - porada s klientom s
odôvodnením, že právny zástupca navrhovateľa nepreukázal, že k uskutočneniu týchto úkonov právnej
služby skutočne došlo. Okresný súd z celkovo vyčíslených a uplatnených trov konania nepriznal
navrhovateľovi tiež náhradu trov zodpovedajúcich DPH za rok 2010 vo výške 20 %, tak ako ju právny
zástupca navrhovateľa vyčíslil, ale len vo výške 19 % podľa v tom čase platnej právnej úpravy. V
konečnom dôsledku teda okresný súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 30 888,91
€, pričom konštatoval, že trovy konania v uvedenej sume považuje za účelne vynaložené trovy konania.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu (č. k. 7C/16/2011-218 zo dňa 14. 03. 2014) sa
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva
odvolanie, nakoľko okresný súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej
služby - doplnenie žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu, že tieto trovy
nevznikli v konaní vo veci samej a ďalej nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za dva
úkony právnej služby - dve porady s klientom. V uvedenej súvislosti právny zástupca navrhovateľa v
odvolaní uviedol, že už samotný charakter sporu z hľadiska jeho zložitosti dáva za pravdu tvrdeniam
právneho zástupcu navrhovateľa, že na takéto konanie nepostačuje jedna porada s klientom. Poukázal
na to, že dňa 28. 09. 2011 predložil súdu čestné prehlásenia o poradách s klientom uskutočnených v
dňoch 03. 01. 2011 a 22. 09. 2011, vo vzťahu ku ktorým si vyčíslil odmenu a zároveň uviedol, že tieto
čestné prehlásenia ešte doplní potvrdením tejto skutočnosti od navrhovateľa. Pokiaľ ide o nepriznanie
odmeny za úkon právnej služby - doplnenie žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti SR, právny zástupca
navrhovateľa v odvolaní uviedol, že podmienkou na uplatnenie náhrady škody je jej kvalifikované
predsporové uplatnenie, bez ktorého by súd vo veci nekonal a pokiaľ ide o nepriznanie DPH vo výške
20 % za rok 2010, právny zástupca navrhovateľa v odvolaní uviedol, že v tejto časti nepriznanie náhrady
trov konania okresným súdom akceptuje, pretože pri vyčíslení trov konania došlo zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa pokiaľ ide o DPH za rok 2010 k omylu.

V podaní zo dňa 16. 01. 2015 navrhovateľ uviedol, že „aj opravné uznesenie napáda (odvolaním) vo
výroku v časti do nepriznania čiastky za dva úkony z 03. 01. 2011 a 22. 09. 2011, predstavujúce spolu
čiastku 7 906,70 €, teda namiesto priznaných 30 888,91 € žiada priznať 38 795,61 € “.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa proti uzneseniu
okresného súdu zo dňa 14. 03. 2014 podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie zo dňa 14. 03. 2014 podľa ust. § 219 ods. 1,
2 OSP ako vecne správne potvrdil; odvolanie navrhovateľa proti opravnému uzneseniu zo dňa 30. 12.
2014 podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietol, pretože proti opravnému uzneseniu
môže dotknutý účastník konania podať odvolanie len v rozsahu opravy vykonanej opravným uznesením,
pričom oprava vykonaná opravným uznesením zo dňa 30. 12. 2014 sa v danom prípade týkala len
slovného spojenia „právny zástupca odporcu“, ktoré malo správne znieť „právny zástupca navrhovateľa“
a teda len v tomto rozsahu sa mohol navrhovateľ proti opravnému uzneseniu odvolať, čo neurobil ale
odvolal sa opäť aj v odvolaní proti opravnému uzneseniu, čo do nepriznaných trov právneho zastúpenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP vyplýva, že súd prizná úspešnému účastníkovi konania
náhradu trov, ktoré vznikli v konaní a zároveň prizná úspešnému účastníkovi konania náhradu trov
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo
dňa 14. 03. 2014, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne nepovažoval trovy súvisiace s podaním
navrhovateľa adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR pred začatím konania vo veci samej za trovy,
ktoré vznikli navrhovateľovi v konaní, preto ich náhradu správne navrhovateľovi nepriznal, keďže tak, ako
bolo vyššie uvedené, predmetom rozhodovania o náhrade trov konania môžu byť len tie trovy konania,
ktoré vznikli bezprostredne v konaní. Pokiaľ ide o odmenu za dva úkony právnej služby - porada s
klientom, ktoré sa mali uskutočniť dňa 03. 01. 2011 a dňa 22. 09. 2011, odvolací súd uvádza, že okresný
súd vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia navrhovateľa zodpovedajúcich odmene za uvedené dva
úkony právnej služby správne ustálil, že právny zástupca navrhovateľa uskutočnenie porady s klientom
dňa 03. 01. 2011 a dňa 22. 09. 2011 právne relevantným spôsobom nepreukázal.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za všeobecne akceptovaný dôkaz o uskutočnení porady s
klientom je možné považovať záznam o uskutočnení porady s klientom, ktorý je podpísaný tak právnym
zástupcom klienta ako aj samotným klientom, v čase konania porady s klientom. Navrhovateľ do
vyhlásenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu o trovách konania, takýto záznam
o konaní porady s klientom súdu nepredložil; predložil len čestné prehlásenia právneho zástupcu
navrhovateľa, ktoré sú ale len jednostranným právnym úkonom právneho zástupcu navrhovateľa, a
teda nemajú právnu relevanciu vyššie uvedeného záznamu z rokovania s klientom, z ktorého obsahu
má vyplývať skutočná dĺžka porady s klientom a predmet rokovania (nie čo do podrobného obsahu
ale čo do konkrétnej témy rokovania, aby bolo možné posúdiť účelnosť vynaložených trov konania). V
uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v odvolaní uviedol, že
už predložené čestné prehlásenia doplní potvrdením navrhovateľa, že k uskutočnenie porady s klientom
dňa 03. 01. 2011 a 22. 09. 2011 skutočne došlo, tak takýto postup právneho zástupcu navrhovateľa je
v rozpore s ust. § 205a ods. 1 písm. d) OSP, z ktorého obsahu vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené znenie ust. § 205a ods. 1 písm. d) OSP, odvolací súd uvádza, že na dodatočne
vystavené potvrdenie (označené ako vyhlásenie) zo dňa 08. 04. 2014 o uskutočnení porady s klientom
dňa 03. 01. 2011 a dňa 22. 09. 2011, predložené právnym zástupcom navrhovateľa až v rámci
odvolacieho konania, nie je možné prihliadať a považovať ho za relevantný dôkaz spochybňujúci
správnosť záverov okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zo
dňa 14. 03. 2014 ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní
úspešnému odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.