Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/301/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217214237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217214237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V.,
A. H. Y. XX/XX, proti žalovaným: X. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V., F. XX, 2. V. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. V., A. H. Y. XX, o zaplatenie 5.600 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 5.júna 2018 č.k. 24C/14/2017-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa

5.júna 2018 č.k. 24C/14/2017-65 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaným v 1. a
2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.600 € s 8,75 % úrokom z
omeškania od 13.marca 2017 do zaplatenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil po citácii § 663 Občianskeho zákonníka ďalej len (OZ) a § 671 ods. 1 OZ
tým, že medzi stranami nebolo sporné to, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako
nájomcami bola uzavretá ústna nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajímal žalovaným izbu

vo svojom rodinnom dome od 8.4.2014 za dohodnuté nájomné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré bolo
splatné k prvému dňu príslušného mesiaca vopred, v hotovosti k rukám prenajímateľa. Žalovaní predmet
nájmu užívali od 8.4.2014 do 8.5.2017.
Žalobca tvrdil, že za 37 mesiacov užívania predmetu nájmu mu mali žalovaní zaplatiť celkom 7.400,-
eur (37 x 200,- eur) z čoho zaplatili len časť vo výške 1.800,- eur a zvyšok vo výške 5.600,- eur
doteraznezaplatili.Napreukázanieplatiebodžalovanýchpredložilsúdupríjmové„pokladničné“doklady,
ktorými žalobca potvrdil, že prijal od žalovaných celkom 520,- eur, a to dňa 23.6.2014 sumu 100,- eur,

23.8.2014 sumu 50,- eur, 12.6.2014 sumu 100,- eur, 12.8.2014 sumu 100,- eur, 12.11.2014 sumu 70,-
eur a 12.9.2014 sumu 100,- eur. Žalobca napriek tomu, že tvrdil, že pri každej jednej platbe vystavil
príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdil prijatie platby od žalovaných, ďalšie príjmové doklady
nevedel súdu predložiť, aj keď tvrdil, že žalovaní mu spolu zaplatili 1.800,- eur. Žalovaní naopak tvrdili,
že žalobcovi uhrádzali dohodnuté nájomné v dohodnutej lehote splatnosti, každý mesiac počas celej
doby užívania predmetu nájmu. V opačnom prípade by žalobca nestrpel, aby predmet nájmu užívali
bez platenia. Nájomné žalobcovi uhrádzali v hotovosti a napriek ich žiadosti, žalobca im nikdy žiadne

písomné potvrdenie o zaplatení nájomného nevydal. Tvrdili, že žalobcovi nič nedlhujú.3. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

4. Podľaust.§150ods.1CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

5. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu

tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša prípadné nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom
nedoplatku na nájomnom čo do dôvodu, ani čo do výšky nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení. Práve žalobca tvrdil, že žalovaným pri každej platbe nájomného
vystavil doklad o prijatej platbe, napriek tomu vedel predložiť doklady len o prijatí 520,- eur, hoci podľa
žalobcu, žalovaní zaplatili spolu 1.800,- eur. Z toho sa dá dôvodne predpokladať (resp. vyvodiť) to, čo

tvrdili žalovaní, že žalobca doklady o platbách nevystavil, hoci žalovaní nájomné zaplatili. Súd neuveril
tvrdeniam žalobcu aj z toho dôvodu, že žalobca nevedel rozumne vysvetliť, prečo trpel užívanie časti
svojho domu žalovanými počas pomerne dlhého časového obdobia (3 roky) a navyše bez písomnej
nájomnej zmluvy, (ktorá by ho prípadne zaväzovala k nejakým povinnostiam pre prípad ukončenia
nájomného vzťahu - napr. dĺžka výpovednej doby, povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie a pod.) za

situácie, keď mu žalovaní nezaplatili nájomné za obdobie až 28 mesiacov. Preto súd jeho žalobu
zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli v celom rozsahu
úspešní, priznal plnú náhradu trov konania.

8.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzmeniťnapadnutýrozsudok
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd nežiadal od (ob)žalovaných (správne malo byť
žalovaných v 1. a 2. rade) ďalej len „žalovaných“ doklady o platbách. Poznamenal, že zo začiatku
neplatili, lebo exekútor im „sťahoval“ príslušné sumy. Neskôr ho žalovaní prosili o pozhovenie, že ho

vyplatia neskôr. Poznamenal, že žalovanú v 2.rade odviezlo vozidlo rýchlej zdravotnej služby. Odvolateľ
uviedol, že nemôže byť smerodajným to, že zaplatili, ale doklad o tom nemajú. Pravdivosť tohto tvrdenia
je ochotná prísť dosvedčiť do Košíc A. L.. V prílohe sú „potvrdenky“ vystavené žalobcom. Doplneným
podaním odvolateľ uviedol dátumy, kedy „zaplatili“ a kedy „nezaplatili“. Na zozname od 8.4.2014 do
apríla 2017 sú uvedené výrazy, že „zaplatili“, „nezaplatili“ a uvedený dátum. Na záver je konštatácia, že

od 8.4.2014 do 31.5.2017 je 36 mesiacov a zo sumy 7.353 € zaplatili 1.450 a nezaplatili 5.903 €. Na
tomto tlačive sú uvedené aj osoby, ktoré sú ochotné dosvedčiť „pravdivosť“ tohto záznamu.

9. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. októbra 2019 o 9.55 hod.,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.13. Žalobca neuviedol odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a písm. h) CSP.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov označených žalobcom a vyhodnotil ich podľa ust. §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

19. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje a v podobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
považuje za potrebné uviesť nasledovné :

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca počas konania na súde
prvej inštancie nepreukázal nedoplatok na nájomnom, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.

22. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že pri každej platbe nájomného „vystavil“ žalovaným doklad o prijatej
platbe, lebo vedel predložiť, len doklady o prijatí 520 €, hoci podľa žalobcu žalovaní zaplatili spolu 1.800

€.

23. Aj odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, ktorý uveril tvrdeniu žalovaných, že
nájomné platili, ale žalobca im doklady o platbách nájomného nevystavil.

24. Logicky vyznieva obrana žalovaných, ktorí vypovedali, že žiadali nielen o vyhotovenie nájomnej
zmluvy, ale aj o vyhotovenie dokladov o „prijatých platbách“, lebo chceli tieto listinné doklady využiť na
uplatnenie nároku na príspevok na bývanie.

25. Odvolací súd pritakáva (aj) záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nedokázal rozumne a logicky

zdôvodniť prečo trpel žalovaných vo svojom dome, aj napriek tomu, že niekoľko rokov neplatili nájomné,
ani to, prečo im nevystavil zmluvu o nájomnom ako aj príjmové doklady o platbe nájomného.26. Z obsahu spisového elaborátu vyplýva, že žalobca počas konania dodatočne „produkoval“ listinné
dôkazy, ktoré vyhotovoval v závislosti od vývoja dokazovania na súde prvej inštancie.

27. Na pojednávaní pred skončením dokazovania nemal žalobca návrhy na doplnenie dokazovania, o
čom svedčí zápisnica o pojednávaní z 5. júna 2018.

28. Pokiaľ ide o „listinu“, ktorú žalobca predložil po podaní odvolania, odvolací súd konštatuje, že podľa
§ 366 CSP tento „dôkaz“ nespĺňa podmienku novôt v odvolacom konaní, lebo sa netýka procesných

podmienok, netýka sa vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá ním byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nejde o
prípad, že by ho žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie.

29. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku

o trovách konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto mu
náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, ale trovy

odvolacieho konania im preukázateľne nevznikli a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).