Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200543
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118200543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v právnej veci žalobkyne F. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, L. nad V., v konaní zastúpená Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, v konaní zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35
792 752, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 091,29 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2018 domáhala súdneho výroku, v
ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2.091,29 eur
a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila ako dlžníčka zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2014, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,-
eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 80,37 eur s celkovou čiastkou na úhradu 3.375,54 eur
vrátane zaplatenia odmeny za poskytnutú službu vo výške 215,75 eur. Poukázala na to, že zmluva
neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Okrem toho poukázala na
to, že zmluva nemá ani písomnú formu, pretože žalobkyňa so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie

úveru v bode 5 a až následne táto bola podpísaná žalovaným. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať,
teda v čase spísania žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma v tejto časti.
Žalobkyni následne došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, avšak
toto nie je podpísané žalobkyňou, a preto strany neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Žalobkyňa tvrdila, že ide o nekalú praktiku, nakoľko v čase podpisu zmluvy nevedela, v akej výške a s
akými podmienkami jej bude úver schválený. Okrem toho poukázala na to, že zmluva neobsahuje výšku,
počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani termín konečnej splatnosti. Úver je preto

bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho úroková sadzba vo výške 70,01% výrazne prevyšuje odplatu
obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, keďže v januári 2014 bola priemerná úroková miera
pri spotrebiteľských úveroch v bankách 12,91%. Dohoda o úrokoch je preto neplatná. Neplatnosť je
podľa žalobkyne daná aj v časti dohody o poskytnutí služby, táto nie je individuálne dojednaná, súčasťvopred pripraveného formulára, dlžník nemá čas si dôkladne prečítať zmluvu a ani dostatok vedomostí
na to, aby cielene náročné body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu posúdiť. To vedie
k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú vôbec ani dostať nemusí, čo je zjavne nevýhodné.

Navyše žalovaný už zaplatenú službu podmieňuje splnením ďalších skutočností a dostáva dlžníka do
situácie, že hoci za službu zaplatil, nemusí nastať prípad, kedy by o ňu mohol žiadať. Žalobkyňa zaplatila
žalovanému sumu 3.375,54 eur titulom úveru a sumu 215,75 eur titulom dohody o poskytnutí služby,
pričom výška úveru bola 1.500,- eur. Výška bezdôvodného obohatenia je 2.091,29 eur. Okrem toho sa
domáhala aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. s

poukazom na výrazný zásah do práv žalobkyne a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru.
Neustálevýzvyanavyšovaniedlžnejsumypôsobilinažalobkyňunepriaznivo.Sumu500,-euržalobkyňa
považovala za primeranú morálnej a majetkovej ujme.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú
dohoda o úvere, záväzok prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi náležitosťami v bode 5 a 6 zmluvy

nie je žiadny rozdiel, okrem údaja o RPMN, ktorý údaj ale stranami nie je dohodnuteľný, nakoľko
do vstupných údajov pre jeho výpočet vstupujú aj údaje, na ktoré strany nemajú vplyv (napr. dátum
vyplatenia úveru) a ktoré v čase podania žiadosti nie sú známe. Ak má byť údaj o RPMN určený
tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri
jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého

čerpania úveru, ktorý je ale známy v čase uzavretia zmluvy a nie v čase podania žiadosti. Úprava určenia
RPMN svojím textom a spôsobom určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale o určený
presne stanoveným výpočtom. Ak by žalovaný neurčil RPMN postupom podľa vzorca uvedeného v
zákone, ale uviedol by údaj RPMN zhodný s predpokladanou hodnotou RPMN podľa bodu 5 žiadosti,
potom by porušil zákon č. 129/2010 Z.z., keďže by hodnota RPMN nebola vypočítaná podľa zákona

č. 129/2010 Z.z. Podľa žalovaného ohľadom uvedenia konečnej splatnosti úveru, zmluva má aj túto
náležitosť. Zmluva je totiž tvorená nie len ustanoveniami nachádzajúcimi sa v listine označenej ako
žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú súčasťou zmluvy. V nich sa v
bode 4.5 uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru, pričom
deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Preto i tieto náležitosti sú riadne uvedené. Poukázal na potrebu eurokonformného výkladu vo svetle
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C- 42/2015 a na to, že bezúročnosť úveru môže spôsobiť len absencia
takej náležitosti, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.
Podľa žalovaného splátky nemusia byť rozčlenené na istinu, úroky a poplatky. K dohode o poskytnutí
služby uviedol, že táto je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik

zmluvy o úvere a má povahu individuálneho dojednania. Dohoda o poskytovaní služby je samostatne
podpisovaná, a teda dlžník podpisom úverovej zmluvy automaticky neuzatvára aj dohodu o poskytovaní
služieb, táto je aj rozlíšená od ostatného obsahu zmluvy. Táto dohoda je dobrovoľná, a preto ani
odplata za jej poskytnutie sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010
Z.z. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

uplatneného nároku. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že žalobkyňa z titulu predmetnej
zmluvy zaplatila len sumu 2 892,34 Eur (30 x splátky v sume 80,37 Eur + 1 splátka 481,21 Eur), čo malo
vyplývať z priloženého prehľadu platieb.

4. Žalobkyňa vo svojich ďalších písomných ako aj ústnych prednesoch zotrvala na svojich vyjadreniach,

pričom uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že zmluva má všetky náležitosti tak, ako mu to ukladá
smernica, neobstoja, pretože smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, a preto sa na ňu ako
takú nemožno odvolávať, pričom náš zákonodarca vo svojej podrobnejšej úprave (v zákone) vyjadril to,
čo považuje za náležitosti zmluvy. Niet teda právneho základu dovolávať sa aplikácie rozhodnutia C -
42/2015.Vzmluvepretojednoznačneabsentujeúdajovýške,počte,termínochsplatnostiistiny,úrokova

iných poplatkov. Zákonné náležitosti nemôžu vyplývať z oznámenia o schválení úveru, keďže náležitosti
absentujúvnávrhunauzavretiezmluvy,ktorýrobilažalobkyňa,atedazmluvastakýmtoobsahomnebola
ani dohodnutá. Tieto údaje žalovaný jednostranne oznámil žalobkyni, pričom nemôžu byť súčasťou
zmluvy, keďže na ňom aj absentuje podpis žalobkyne. K dohode o poskytovaní služby uviedla, že ak
žiadosť / zmluvu pripravil žalovaný a ak mal možnosť v zmysle dohody o poskytovaní služby hneď od

poskytnutiaúveruvyžadovaťplateniezaslužbybezohľadunato,čivôbecvbudúcnostižalobkyňaslužby
využije alebo nie, toto je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, pričom táto podmienka už opakovane
bola vyhlásená za neprijateľnú. Žalobkyňa si brala úver na preklenutie nepriaznivej situácie, a preto
vôbec nebolo v jej záujme žiadať spoplatnené služby, a to už vôbec nie také, ktoré ani nemusí dostať. Kprimeranému finančnému zadosťučineniu uviedla, že na jeho úspešné uplatnenie stačí porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi toho, kto za takéto
porušenie zodpovedá a žiadna

reálna ujma sa nepreukazuje a takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákona.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa a jej právny zástupca, nedostavil sa
žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 25.06.2019
a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobou, dohodou o zrážkach zo mzdy, výpisom z účtu,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX,
oznámením zo dňa 13.9.2016, splátkovým kalendárom, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, obchodnými
podmienkami žalovaného, prehľadom platenia zrážok, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.2.2018, údajmi
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, vyjadrením žalobkyne zo dňa 9.3.2018, vyjadrením

žalovaného zo dňa 29.3.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom mal
súd preukázané, že žalobkyňou v žiadosti je uvádzaný žiadaný úver vo výške 1.500,- eur, ktorý by

bola povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur s celkovou čiastkou k zaplateniu
3.375,54 eur, pri RPMN 70,01 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,94 %. Podľa
žalovaného v časti „údaj o schválenom revolvingovom úvere“ sa úver poskytol vo výške 1.500,- eur,
ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur s celkovou čiastkou
k zaplateniu 3.375,54 eur, pri RPMN 69,49 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,94

%. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 21.01.2014 a žalovaný ju potvrdil dňa 29.01.2014. Následným
oznámením veriteľa zo dňa 29.01.2014 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
boli stanovené údaje o výške úveru 1.500 eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška
splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky 2.3.2014, dátum splatnosti poslednej splátky 2.8.2017,
splatnosť mesačných splátok k 2.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, RPMN 69,49%

a priemerná hodnota RPMN bola 45,94%. Žalobkyňa predložila aj splátkový kalendár datovaný dňom
29.01.2014, z ktorého vyplývajú dátumy splatnosti jednotlivých splátok, ich výška 80, 37 eur s tým, že
istina v každej splátke činila 35,71 eur a úroky v každej splátke činili 44,66 eur.

8. V bode 8 listiny označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom

úvere“ č. XXXXXXXXXX nazvanom ako Dohoda o poskytnutí služby je uvedené, že predmetom
tejto dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek plátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátok úveru vo výške 215,75 eur, za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok
revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj
súhlas. Na základe tejto dohody dlžník bol oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti
splátokúveru/revolvinguposplateníprvýchtrochsplátokúveru/revolvinguzapodmienky,žejedlhodobo

práceneschopný, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá
najskôr v deň uzavretia tejto dohody a trvajúca dlhšie ako 3 týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený
pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia,
ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou, alebo dohodou o skončení pracovného pomeru alebo

iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako 2 mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov, ktoré sú potrebné pre naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený
požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale

tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných
prípadoch dlžník nemá právny nárok. Žiadosť musí byť písomná, musí obsahovať meno, priezvisko
dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru /revolvingu, ktorých
splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo dlžníka naodklad splatnosti splátok úveru /revolvingu podľa splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká,
pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka doručená veriteľovi v
deň nasledujúcom po dni, v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru /revolvingu

dosiahlo 30 dní. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutú službu je splatná dňom uzavretia tejto dohody
a veriteľ s dlžníkom sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie
tejto odplaty.

9. Z oznámenia žalovaného zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že uhradila
všetky záväzky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a týmto je zmluvný vzťah medzi nimi ukončený. Z prehľadu
platenia zrážok vydaným zamestnávateľom žalobkyne vyplýva, že celkovo jej boli vykonané zrážky zo
mzdy v sume 1 205,55 Eur. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná bola povinná uhradiť 42
splátok po 80,37 Eur, z čoho 44,66 Eur predstavovala splátka úroku a 35,71 Eur splátka istiny. Z vkladu
uskutočneného v Československej obchodnej banke, a.s. dňa 2.9.2016 súd zistil, že žalobkyňa uhradila

v prospech účtu žalovaného sumu 551,02 Eur, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

10. Žalobkyňa žiadala a žalobca jej schválil (okrem klasického splátkového úveru v sume 1.500,-
eur, ktorý mala splatiť v 42 mesačných splátkach) aj revolvingový úver v zmysle bodu 4 zmluvných
podmienok, avšak zo skutkového vymedzenia žaloby vyplýva, že z titulu tohto úveru nie je uplatnené v

tomto konaní žiadne plnenie, a preto sa touto časťou zmluvy súd nezaoberal.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľmá rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 1.500,- eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri

zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom
občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.

13. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva o úvere má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11
tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit.
zákona,atovýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,vovzťahukuktorejžalobkyňa
tvrdila, že nebola správne v zmluve uvedená, nakoľko nebolo uvedené rozlíšenie splátky na istinu, úroky
a poplatky, súd poukazuje na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa

22.02.2018. V ňom bolo konštatované, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie
zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je
potrebné ho vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku

každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke,
ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Najvyšší súd SR tak konštatoval, že uvedené ustanovenie
zákona treba vykladať eurokonformne s poukazom na výklad podaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C - 42/15 z 09.11.2016. Žalobkyňou vytýkaný nedostatok preto nespôsobuje bezúročnosť a bez
poplatkovosť úveru.

14. Súd preto skúmal, či v zmluve prípade neabsentuje iná zo zákonom stanovených náležitostí. Súd
pritom dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť, a to neobsahuje uvedenie termínov
splatnosti splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona. V zmluve o revolvingovom úvere ( č.l. 12) sa
uvádza len toľko, že splátok má byť 42 a že výška splátky je 80,37 eur, pričom zo zmluvy nevyplýva, v
ktorý deň má byť mesačná splátka splatná. Súd má za to, že zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, ktorý deň

v mesiaci majú byť splátky splatné a ani to, počnúc ktorým mesiacom je dlžník povinný začať splátky
splácať, či prvá splátka má byť uhradená už v mesiaci poskytnutia úveru, alebo až v nasledujúci mesiac
a nie je možné ani len vyvodiť, dokedy má dlžník splátky splácať, teda kedy je splatná posledná mesačná
splátka, a preto súd konštatuje, že absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, a to
vymedzenie konečnej splatnosti. Uvedené údaje predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere vôbec

neobsahovala. Uvedený záver o nedostatku presného údaja o termínoch splatnosti splátok a konečnej
splatnosti úveru je aj v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci
C-42/15, Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluvao úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Síce zmluva
nemusí uvádzať 42 konkrétnych dátumov splatnosti všetkých 42 mesačných splátok, ale musí byť z nej

nepochybnezrejmé,kedymajúbyťsplátkysplatné.Podmienkypredloženejzmluvyvšakneumožňujúani
len vyvodiť (nieto ešte nepochybne zistiť), kedy (ktorý deň v mesiaci) majú byť splátky splatné, kedy má
začať dlžník úver splácať a kedy sa jeho povinnosť splácať úver končí. Konečnú splatnosť nie je možné
zo zmluvy ustáliť ani odpočtom dní či mesiacov, nakoľko z predloženej zmluvy nie je jasné, odkedy má
byť 42 mesiacov, počas ktorých sú splatné splátky úveru, počítaných - či od uzavretia zmluvy, resp. až

mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy, alebo od okamihu čerpania úveru, alebo či sa 42 mesiacov
viaže na inú skutočnosť. Nedostatok týchto náležitostí preto spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/210 Z.z.
15. Okrem toho súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je uvedená
hodnota RPMN v sadzbe 70,01 %, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje za písomný návrh na
uzatvoreniezmluvy,atopodľa§43aods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhoprejavvôlesmerujúci

k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie
zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný
v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu
(68,92 %), a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom
na to, že žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou uvádzanú hodnotu RPMN, nedošlo k ustáleniu tohto

parametra úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne
zakotvená hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 zmluvy) totiž predstavuje v časti údaja
o RPMN prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie
návrhu so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu,
pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný síce schválil úver, ale
so zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím návrhu žalobkyne v časti
RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany dlžníka - žalobkyne.
Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne už následne písomne
nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v zmluve jednoznačne ustálili a zakotvili

RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala.
Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne dohodnutá výška RPMN úveru, treba konštatovať, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods.
2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom

úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj za použitia výkladu podaného v
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie
výškyRPMNspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťúveru, pretožesúdkonštatovalto,že porušenie
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované

podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera
nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou
povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.
16. Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne žalovaným

vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tak, ako to uvádza žalovaný. Oznámenie
je dlžníkom odosielané až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy
o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/
zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná dňa 21.01.2014 a oznámenie je datované dňom
29.01.2014, oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o

revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere,
ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená
aj konečná splatnosť úveru čí termíny splatnosti splátok úveru). Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných
dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela dlžníkom dodatočne až
po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník sa teda

dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo z jeho strany dôjde
k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené
všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieťniektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, tieto mu musia byť známe už pri podpise zmluvy, a
to preto, aby sa mohol objektívne rozhodnúť, či využije služby žalovaného alebo iného poskytovateľa
úverov. Nie je preto prípustné, aby dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby

bolaznámaužpriuzatvorenízmluvuaktorámávplyvnajeho rozhodnutieuzavrieťčineuzavrieťzmluvu,
bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa teda dlžník - spotrebiteľ
dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy, avšak nemá
viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu.
17. Rovnako tak nie je postačujúce, aby akékoľvek náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

boli zakotvené len v zmluvných podmienkach, na ktoré odkazuje žalovaný, ktoré majú charakter
všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné (zmluvné) podmienky majú slúžiť len
bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo
potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Každá
zákonom vyžadovaná náležitosť musí byť dohodnutá priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ
preukázateľne a zreteľne informovaný o všetkých parametroch úveru (vrátane konečnej splatnosti

či termínov splátok). Naviac, pokiaľ by aj bolo v zmluvných podmienkach uvedené, že konečnou
splatnosťou úveru je splatnosť poslednej splátky úveru (ako to tvrdí žalovaný), potom takáto definícia
konečnejsplatnostiúverujeúplnebezvýpovednejhodnoty.Jeúplnelogické,žekonečnásplatnosťúveru
musí pripadnúť len na deň splatnosti poslednej splátky úveru a nie na žiadny iný skorší ani neskorší
deň, pričom však ani z tejto definície by nebolo možné dovodiť, kedy konkrétne konečná splatnosť má

nastať, resp. ani z nej nevyplývajú žiadne bližšie informácie, na základe ktorých by sa dlžník mohol čo
i len odpočtom dní a mesiacov k termínu konečnej splatnosti úveru dopátrať.
18. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom riadneho uvedenia RPMN v
zmluve, túto argumentáciu súd považuje za účelovú. Výška RPMN nepochybne musí byť riadne určená
a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade

by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný
o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN
nech aj je výsledkom výpočtu vzorcom preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany
žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh ohľadom RPMN predostrel žalobkyni za

účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Podľa názoru súdu zmluva
neobsahuje riadne a pre spotrebiteľa jednoznačné uvedenie údaju o RPMN, keďže obsahuje pre laika
čítajúceho túto zmluvu dve rôzne hodnoty RPMN a za takejto situácie nemožno mať za to, že by zmluva
riadny a jednoznačný konečný údaj o RPMN obsahovala, hoci je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má
byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými

stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj
má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.
19. Predmetná zmluva o úvere ďalej neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru, nakoľko
celková výška úveru bola 1 284,25 Eur a nie 1 500 Eur. V danom prípade tak dostala žalobkyňa do

dispozície nie sumu 1 500 Eur ale len sumu 1 284,25 Eur, t. j. sumu po odrátaní poplatku v zmysle
dohody o poskytnutí služby. Uvedený výklad pojmu podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14, ktorý
vysvetľoval pojem celková výška úveru v smernici, ktorá sa transponovala do zákona č. 129/2010 Z. z.. V
zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za inú služby a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi

reálne vyplatené.
20. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za úver bezúročný a bez poplatkov.
21. Súd sa ďalej vysporiadal aj s dohodou o poskytnutí služby, ktorá je obsiahnutá v samotnej úverovej
zmluve, keďže posúdenie jej platnosti je potrebné pre posúdenie dôvodnosti nároku. Podľa názoru súdu

je táto dohoda neplatná z dôvodu, že táto dohoda už v samom počiatku zhoršuje zmluvné postavenie
spotrebiteľa, nakoľko sa týmto od neho požaduje už na začiatku zmluvného vzťahu uhradiť formou
zápočtuoprotisumedohodnutéhoúverupoplatokzaposkytnutiemožnostiodkladusplatnostimaximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, pričom tento poplatok je stanovený v striktnej výške (bez ohľadu na
to, či vôbec k odkladu splatnosti počas zmluvného vzťahu dôjde aspoň u jednej splátky), jeho výška je

neprimeraná i hodnote súčtu troch prípadne čo do splatnosti odložených splátok podľa zmluvy ( 3 splátky
po 80,37 eur činia 241,11 eur, pričom odplata za samotný odklad je 215,75 eur, čo je takmer toľko, koľko
je súčet všetkých troch odložených splátok). V neprospech spotrebiteľa je i to, že odplata za túto službu
je platená vopred zápočtomoproti sume úveru, teda nie až po skutočnom poskytnutí takej služby, pričomo sumu tohto poplatku sa znižuje skutočná výška poskytnutého úveru, avšak spotrebiteľ by musel (v
prípade, že by zmluva mala všetky náležitosti a úver teda nebol bez poplatkov a bezúročný) uhrádzať
úroky z úveru i z tej časti úveru, ktorá mu reálne poskytnutá nebola, ale bola priamo započítaná na

uvedený poplatok. Ak veriteľ umožňuje dlžníkovi prípadný odklad splátky úveru, nie je dôvod na to, aby
uvedené riešil kvázi samostatnou zmluvou, zapracovanou do textu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Niet dôvodu, aby takáto dohoda bola zapracúvaná do formuláru zmluvy o spotrebiteľskom úvere
paušálne vopred (ako je to súdu známe z jeho činnosti, že táto dohoda sa uzatvára v totožnom znení
vo viacerých opakujúcich sa prípadoch), keď je možné si dohodnúť túto službu aj osobitne s tým, kto

skutočne o ňu požiada. Takto spotrebiteľ dopredu platí za niečo, čo ani využiť nikdy nemá v úmysle, tak,
ako i v prejednávanej veci, keď žalobkyňa uhradila všetky splátky načas bez omeškania a bez odkladu
ich splatnosti. Uvedenú dohodu súd vyhodnotil na základe vyššie uvedeného ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku (§ 53 ods. 1 OZ) a teda podmienku neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), pričom ju nepovažoval za
individuálne dojednanú. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy do súvislého textu
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú

podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila,
výslovne vyžiadala žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše,
alebonepodpíše,akchcela,abyjejbolzostranyžalovanéhoposkytnutýúvervžiadanejvýške.Zámerom
dlžníka požadujúceho úver nepochybne nie je uzavrieť úverovú zmluvu s veriteľom a súčasne pritom
súhlasiť so službou, ktorá mu hneď ( v dôsledku zápočtu) poníži úver, o ktorý žiada.

22. Súd súčasne konštatuje, že zmluvná podmienka v bode 8.1 v znení „predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátok úveru vo výške 215,75 Eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku ju určil Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/291/2014-36 zo dňa 05.12.2014, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015.
23. Zmluvná podmienka, ktorá bola takto vyhlásená za neprijateľnú, je zmluvnou podmienkou s
rovnakým znením, významom a obsahom ako zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy

uzatvorenej so žalobkyňou. Táto zmluvná podmienka bola teda už právoplatne judikovaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka a podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, dodávateľ ani jeho
právny nástupca nesmie používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení
pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nelogické, aby súd opakovane uvádzal
vo výroku rozhodnutia neprijateľnosť zmluvného dojednania uvedeného v tej istej formulárovej zmluve,
ktoré dojednanie už bolo právoplatne súdom určené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný sa
mal zdržať jej používania v zmluvách, čo ale nedodržal, hoci mu takýto príkaz ukladá zákon, a preto súd
aj s poukazom na túto skutočnosť a vzhľadom na to, že totožná zmluvná podmienka bola už vyhlásená

za neplatnú pre jej neprijateľnosť (z dôvodov, s ktorými sa súd tiež stotožnil), súd rovnako konštatuje,
že táto podmienka musí byť považovanú za neplatnú i v tomto konaní.

24. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené žalobkyňa bola povinná zaplatiť len čistú istinu bez úrokov a
poplatkov a všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnila, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný nárok

nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Súd konštatuje, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemusí byť konštatovaná samostatným rozsudkom
v súdnom konaní, ale pre účely žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia splnenie podmienok
na aplikáciu zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkvosti úveru vyhodnocuje prejudiciálne. Fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa pritom uplatní od uzatvorenia zmluvy, čiže nárok na úroky a

poplatky žalovaný nemal od počiatku. Aj plnenie, ktoré žalovaný získal od žalobkyne na základe zmluvy
o poskytovaní služby titulom „odmeny “ za službu, nebola vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
neprijateľnosti takejto podmienky žalobkyňa povinná platiť, a pokiaľ ho plnila, ide o plnenie z neplatného
právneho úkonu.

25. Výška bezdôvodného obohatenia bola potom vypočítaná nasledovne: žalobkyni poskytnutý úver
1.500,- eur - odmena z dohody za poskytnutie služby 215,75 eur - úhrady 3.375,54 eur : rozdiel, o
ktorý bola istina úveru preplatená, predstavuje 2.091,29 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
žalovaný tvrdenie o tom, že žalobkyňa mala uhradiť „len“ 2 892,34 Eur (30 x splátky v sume 80,37 Eur + 1splátka 481,21 Eur), čo malo aj vyplývať z priloženého prehľadu platieb, žiadnym spôsobom nepreukázal
a prehľad platieb nepriložil. Navyše vkladom zo dňa 2.9.2016 žalobkyňa na predmetný úver uhradila
sumu 551,02 Eur, ktorú sumu žalovaný ani neuvádza. Naproti tomu žalobkyňa oznámením samotného

žalovaného zo dňa 13.9.2016 preukázala, že zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
uhradila všetky záväzky.

26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu čo i len čiastočne žalobkyni
uhradil, súd žalobe ako skutkovo a právnej dôvodnej v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, že nárok

na úroky a poplatky vôbec nevznikol pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, bolo nadbytočné sa
zaoberať primeranosťou výšky úrokov.

27. Súd však žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur
považoval za predčasnú.

28. Z hypotézy právnej normy (§3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) v časti, v ktorej priznáva
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá,
jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon

nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie
tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti
dodávateľovi na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa alebo

povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
Ide napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie,
prípadne aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok
alebo ich používanie alebo vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku z porušenia
práva alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a musí vyplývať

z právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôžeme hovoriť, že
bol úspešný. V predmetnej veci žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom, doposiaľ voči žalovanému nebolo
právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na ochranu spotrebiteľa
alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Uvedené závery
vyplývajú jednak z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2016 sp. zn.

6Cdo/389/2015 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.3.2019 sp. zn. 4Co/22/2019.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti 2 091,29 Eur čo predstavuje 81 % úspech žalobkyne a 19 %
úspech žalovaného (500 Eur). V zmysle uvedeného má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov v
konania v rozsahu 62 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.