Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200817
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518200817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: X. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, právne
zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12,
matky: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. XXXX a detí: mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. A., nar.
XX.XX.XXXX, mal. N. A., nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa20.novembra2018,č.k.8Pc/6/2018-61,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k mal. N. a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti zapretia otcovstva
k mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom III. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v
zastavujúcej časti ohľadne zapretia otcovstva k mal. I. odôvodnil ust. § 29 ods. 1 CMP, keď v tejto časti

navrhovateľnanávrhunetrval.Ohľadnezamietnutianávrhuvzostávajúcejčastisúdcitovalust.§85ods.
1, § 86 ods. 1, 2, § 90, § 93 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR) a uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Benešov zo dňa 07.09.2010, č.k. 9C/248/2009-37
bolo určené, že bývalý manžel matky mal. K. - S. E., nie je otcom mal. K. E., teraz A.. Následne došlo
dňa 30.10.2012 pred Obecným úradom N. k určeniu otcovstva k mal. K. súhlasným vyhlásením a za
otca bol zapísaný navrhovateľ - X. A.. Súd uviedol, že v zmysle ust. § 93 ods. 1 ZoR návrh na zapretie
otcovstva k mal. K. bolo možné podať v prekluzívnej trojročnej lehote od súhlasného vyhlásenia, t.j. do

31.10.2015. Keďže návrh na zapretie otcovstva k mal. K. bol podaný na súde až dňa 28.02.2018, bol
nepochybne podaný až po uplynutí tejto lehoty a preto návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný
zamietol. Pokiaľ ide o mal. N., súd uviedol, že tento sa narodil 26.11.2014 z manželstva navrhovateľa a
matky mal., ktoré bolo uzavreté 27.02.2010. V zmysle ust. § 86 ods. 1 ZoR mohol otec zaprieť otcovstvo
na súde do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je
otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Súd konštatoval, že navrhovateľ vo svojej výpovedi
uviedol, že od narodenia mal. N. vedel, že nie je jeho otcom. Trojročná lehota na zapretie otcovstva

začala plynúť nasledujúci deň po narodení mal. N., t.j. XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. Keďže
návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N. bol podaný 28.02.2018, bol podaný po uplynutí
prekluzívnej lehoty a súd prvej inštancie návrh aj v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP, keď nevzhliadol dôvody na rozhodnutie podľa § 55 CMP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
navrhovateľ, a to v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že sa domáhal zapretia otcovstva k mal. N., keď podľa jeho názoru
je v súčasnej dobe objektívny predpoklad, že nie je otcom mal. N.. Od počiatku vzhľadom na minulosť
matky dieťaťa, ktorá má už dve deti umiestnené v sociálnych zariadeniach, mal podozrenie, že matka
splodila dieťa s iným mužom. Navrhovateľ, pokiaľ ide o mal. K. uviedol, že je pravdou, že súhlasným
vyhlásením dňa 30.12.2012 na Obecnom úrade N. uznal k nemu otcovstvo a od počiatku vedel, že

nie je jeho biologickým otcom, avšak v záujme tohto dieťaťa a udržania manželstva s matkou dieťaťa
takýto úkon vykonal, pričom v súčasnej dobe je možné akceptovať, že lehota na zapretie otcovstva
skončila 31.12.2015. Ohľadne mal. N. uviedol, že tento sa narodil XX.XX.XXXX, kedy mal pochybnosti
o svojom otcovstve k tomuto dieťaťu, ale tieto boli iba v štádiu domnienok, bez určitosti vedomia, že
dieťa nie je jeho. Až následne počas konfliktov, najmä v roku 2016, samotná matka dieťaťa potvrdila, že
on nie je otcom dieťaťa. Preto podľa jeho názoru nemôže byť zmeškaná lehota na zapretie otcovstva k

mal. N.. Je pravdou, že na pojednávaní sa nepresne vyjadroval a z toho dôvodu zrejme súd nadobudol
presvedčenie, že od narodenia mal. N. vedel, že nie je jeho otcom. Ako už uviedol, v čase narodenia
mal. N. zásadne nebol presvedčený, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Jeho pochybnosti nemožno
vyhodnotiť ako vedomosť, preto nie je od uvedeného času počítať plynutie lehoty na zapretie otcovstva.
V roku 2016, keď sa zrejme matka dieťaťa rozhodla vyriešiť nezhody medzi nimi podaním trestného

oznámenia, mu oznámila, že nie je biologickým otcom mal. N.. Zdôraznil, že z hľadiska vyváženia
všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom a
biologickým otcovstvom, je potrebné vziať v úvahu moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí
zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec skutočne dozvedel o skutočnostiach, spochybňujúcich
jeho otcovstvo a nie jeho pochybnosti v rovine úvah. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne

vyhodnotil stret práva právneho na zosúladenie právneho a biologického otcovstva, čo je nesporne v
záujme mal. dieťaťa, teda, aby poznalo svojho biologického otca. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie ohľadne mal. N., žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, vrátane
nariadenia znaleckého dokazovania na určenie DNA mal. dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, uvedených
v priebehu konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k mal. N. podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení
konania v časti o zapretie otcovstva k mal. I. A. a vo výroku II. nebolo napadnuté zamietnutie návrhu na

zapretie otcovstva navrhovateľa k mal. K. A.. Preto v týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal
dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil, vec posúdil správne po právnej stránke a

vo veci aj vecne správne rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom
vyporiadal aj so všetkými rozhodnými námietkami, ktoré boli pred súdom prvej inštancie prezentované a
odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v odvolaním napadnutej časti (v zamietnutí návrhu
navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N.), na toto odôvodnenie podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje
a dodáva nasledovné:

7. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

8.Uvedenéustanovenieumožňujemanželovizaprieťotcovstvo,atovtrojročnejprekluzívnej(prepadnej)
subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď manžel získal dôvodné pochybnosti o tom, že je otcom
dieťaťa. Začiatok plynutia tejto lehoty je teda u manžela viazaný na okamih získania dôvodných
pochybností , že je otcom dieťaťa.9. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, mal. N. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v
manželstve rodičov X. A. (navrhovateľa) a S. A., uzavretého dňa XX.XX.XXXX a zapísaného v knihe

manželstiev matričného úradu F. vo zv. X, ročník XXXX, strana XX, por. číslo X (viď č.l. 57 spisu). V
zmysle ust. § 85 ods. 1 ZoR svedčí manželovi matky mal. N. - navrhovateľovi, prvá z vyvrátiteľných
domnienok otcovstva a v súlade s ust. § 86 ods. 1 ZoR mohol manžel do 3 rokov odo dňa, keď
sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je
jeho otcom. Navrhovateľ sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyjadril, že od

momentu narodenia mal. N. vedel, že nie je otcom tohto dieťaťa, pretože podľa jeho vyjadrenia sa
matka „v tom období flákala a otehotnela, o čom vedeli aj ľudia v dedine“. Na základe uvedeného
vyjadrenia navrhovateľa, súd prvej inštancie konštatoval začatie plynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty na
zapretie otcovstva manželom (navrhovateľom) od nasledujúceho dňa po narodení mal. N., t.j. odo dňa
XX.XX.XXXX s tým, že táto lehota uplynula XX.XX.XXXX a pokiaľ navrhovateľ podal návrh na zapretie
otcovstva k mal. N. až dňa XX.XX.XXXX, podal ho po márnom uplynutí uvedenej lehoty. Súd prvej

inštancie preto správne návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N. ako nedôvodný zamietol.

10. V danom prípade neobstoja tvrdenia navrhovateľa, uvádzané v odvolaní prostredníctvom právnej
zástupkyne, že sa navrhovateľ pred súdom prvej inštancie vyjadroval „nepresne, z čoho súd nadobudol
presvedčenie, že od počiatku vedel, že dieťa nie je jeho biologickým dieťaťom“. Spochybňovanie svojho

pôvodného jednoznačného vyjadrenia navrhovateľom v odvolacom konaní, uvádzajúc iné tvrdenia o
„jednoznačnom okamihu, v ktorom sa mal navrhovateľ dozvedieť o skutočnostiach, spochybňujúcich
jeho otcovstvo“ (v roku 2016 pri nezhodách medzi matkou a navrhovateľom, po následnom podaní
trestného oznámenia na navrhovateľa, v ktorom čase mu mala matka oznámiť, že dieťa nie je jeho
biologickým dieťaťom), je bez právnej relevancie k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie

v napadnutej časti. Jednoznačné a jasné vyjadrenie navrhovateľa pred súdom prvej inštancie o
„čase“ (okamihu) získania dôvodných pochybností o otcovstve k mal. N. nemožno vyhodnotiť inak, ako
jeho vedomosť o tejto skutočnosti, od ktorej sa odvíja aj lehota na zapretie otcovstva manželom matky,
a to aj napriek oponujúco účelovo formulovaným tvrdeniam právnej zástupkyne navrhovateľa iba ako „o
pochybnostiach“ navrhovateľa o otcovstve k mal. N..

11. Na základe uvedeného aj odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade súd prvej inštancie
správne zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N., ktorý bol podaný po uplynutí
trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ust. §
52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala
súd rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 55 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.