Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210615
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119210615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky/manželky S.

I., L.. X.X.XXXX, J. I. XX, XXX XX T. a manžela X. I., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XX, XXX XX T., v konaní
o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov S. I.W., O.. G. a X. I., uzatvorené dňa 19.2.1977, zapísané v knihe manželstiev
bývalého Miestneho národného výboru v I., vo zväzku W.., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom
X r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2019 žiadala, aby súd rozviedol

manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel. V návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov konania je
hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel už 10 rokov pre odpor a nie je nádej na jeho obnovu. Deti
účastníkov konania sú už dospelé a samostatné. Ďalej uviedla, že účastníci konania nie sú ekonomicky
na seba závislý, každý má svoj účet a že stratila citový vzťah ku manželovi, a preto nevidí nádej na jeho
obnovu a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva.

2. Manžel v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 19.2.1977 bol sobáš, z manželstva sa narodili

dve deti a jedno dieťa adoptoval. Už 15 rokov sa nemohol dotknúť navrhovateľky, stále mu nevedela
povedať pravdu, vyhýbala sa priamej odpovedi. Keď boli účastníci konania mladí, rozumeli si a boli
šťastní. Teraz na staré kolená ho chce navrhovateľka opustiť. Ďalej uviedol, že pri obnove chalupy v G.
sa nezhodli na všetkých veciach, a to je príčinou, že navrhovateľka stratila k nemu citový vzťah. Manžel
ďalej uviedol, že aj napriek týmto nešvárom navrhovateľku miluje a že 11.12.2019 bude mať 70 rokov.
Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami
a výsluchom navrhovateľky a manžela.

3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.2.1977, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v I., vo zväzku W., ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým č. X. Z manželstva pochádzajú 3 deti: W. I., L.. XX.XX.XXXX, X. I., L.. XX.X.XXXX
S. J. I.W., L.. XX.X.XXXX, ktoré sú už dospelé.

4. Navrhovateľka uviedla, že účastníci konania uzavreli manželstvo v r. 1977 po dvojmesačnej známosti

a že v tom čase mala už dcéru W., ktorá mala asi 1,5 roka. Manželstvo účastníkov konania bolo
harmonické asi 20 rokov, kedy deti už vyrástli a rodina začala mať väčšie finančné potreby. Preto
manželovi navrhla, aby si privyrobil, avšak manžel jej povedal, že peniaze, ktoré majú, musia stačiť.
Navrhovateľka musela riešiť všetky veci sama a postupne si uvedomovala, že manžel jej nechce pomôcťa že je sama aj na domácnosť. Manžel chodil dlhé roky na týždňovky, domov chodil iba cez víkendy, kedy
bol unavený a chorý a navrhovateľke nepomáhal s výchovou detí ani s domácnosťou. Navrhovateľka
začala v r. 2006 podnikať, a preto bola menej doma, avšak naďalej sama sa starala o výchovu detí a

domácnosť. Účastníci konania málo komunikovali ohľadom výchovy detí, domácnosti a ich vzájomného
vzťahu. V období, kedy synovia mali asi 16 - 17 rokov manžel bol na navrhovateľku veľmi žiarlivý, chcel
sa s ňou aj rozviesť. Ďalej uviedla, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné už asi 15 rokov,
nehospodária spolu a každý si hradí svoje životné náklady sám. Manžel nekomunikuje s navrhovateľkou
asi 3 mesiace. Vzťahy medzi manželmi sa postupne zhoršili natoľko, že sa citovo odcudzili, preto

obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy, navrhovateľka nechce žiť s manželom.

5. Manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou
sa spoznali v r. 1977, navrhovateľka bola slobodnou mamičkou a manželstvo uzavreli v r. 1977 a že ide
o jeho prvé manželstvo. Ďalej uviedol, že je pravdou, že od r. 1977 do roku 1999 chodil na týždňovky,
ale v r. 1991 pozháňal prácu v Trebišove kam dochádzal. Počas tejto doby pomáhal navrhovateľke s

domácnosťou, niekedy cez víkendy aj varil, avšak je pravdou, že výchovu detí mala navrhovateľka v
celom rozsahu na starosti. Od r. 1999 navrhovateľka začala manžela odmietať, nechcela s ním intímne
žiť a podľa jeho názoru navrhovateľka asi hľadala partnerov a určite mu bola neverná. Manžel tvrdil,
že je pravdou, že účastníci konania poslednú dobu komunikujú málo spolu, že spoločnú domácnosť
nevedú, každý sa stará o seba a každý si hradí svoje životné náklady sám. Účastníci konania síce bývajú

v jednom byte, avšak manžel zdôraznil, že v manželstve žijú už 45 rokov, a preto s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasí, pretože nesúhlasí s tým, aby teraz po toľkých rokoch ho navrhovateľka odložila
ako nepotrebnú vec. Ďalej uviedol, že asi pred troma mesiacmi, kedy mu bol doručený návrh na rozvod
manželstva, kúpil kyticu ruží a požiadal manželku o odpustenie a navrhol jej, aby začali opäť spolu žiť,
avšak navrhovateľka mu povedala, že nemá mu čo odpúšťať.

6. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

9. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

10. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne
narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o
rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat
medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných
funkcií manželstva.

12. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavaniemanželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nehospodária

spolu, intímne sa nestýkajú a navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel,
navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky
podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

14.Súdposúdenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostívovzťahukpredmetukonaniadospelkprávnemu
záveru, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na
jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia.
Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas dlhodobého spolužitia boli nepochybne zložité

a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo
s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli
závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvod manželstva ako objektívny
stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom
ovplyvňovali a znásobovali. Z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a
to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo
rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona
o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny
kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to
vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom a dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov
konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Súd na základe uvedených skutočností dospel
k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, že manželstvo navrhovateľky a manžela by v budúcnosti

plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom
spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci si podporu a pomoc.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).