Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216227
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116216227.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu 1/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XXXX/XX, XXX XX W. W. a žalobcu 2/ G.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XXXX/XX, XXX XX W. W., zastúpený Centrom právnej pomoci,
občianske združenie so sídlom Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50401718, v mene ktorej koná Mgr. O.

J. proti žalovanému 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 a žalovanému 2/ Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45
684 618 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozhodnutiu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k 20Csp/53/2016-347 zo dňa 19. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k 20Csp/53/2016-347 zo dňa 19. februára 2018 v
odvolaním napadnutej časti voči žalovanému 1/ a 2/ p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva
a žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a
to rodinný dom súp.č. XXXX/XX postavený na parc. reg. C zastavané plochy a nádvoria č. XXX/X o
výmere 92 m2, parc.č. XXX/XX o výmere 15 m2, parc.č. XXX/XX o výmere 206 m2, zastavané plochy a

nádvoria, k.ú. X., Obec W. W. (ďalej len nehnuteľnosti) vo vlastníctve žalobcu 2/, a to až do rozhodnutia
a skončenia konania o veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobcovia opakovane podali návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia s totožným skutkovým obsahom ako v konaní vedenom pod sp.zn.
9C/180/2016, a to napriek tomu, že v uvedenom konaní bol ich návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietnutý a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016 ako vecne správne potvrdené. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podali žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu konania, v ktorom sa domáhali určenia
absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii záložného práva a dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti, výmazu žalobcu zo zoznamu dlžníkov a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške

1.000,- Eur z dôvodu neplatnosti zmluvy. V konaní o veci samej bolo zistené, že v rámci konania dražby
boli vykonané úkony, pričom jedna z dražieb nebola úspešná z dôvodu, že nikto neurobil podanie a
ďalšia nebola nariadená vôbec. Bolo tiež preukázané, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný do
dražobného konania už nie je možné použiť, pretože mal platnosť len jeden rok. Ďalšia dobrovoľná
dražba sa nevykonáva a ani úkony žalovaných 1/ a 2/ nesmerujú k tomu, že by k ďalšej dražbe malo
dôjsť.3. Súd zamietol návrh žalobcu 1/ z dôvodu, že nie je aktívne vecne legitimovaný na jeho podanie,
pretože z LV č. XXX, k.ú. X. k uvedeným nehnuteľnostiam vyplýva, že ich výlučným vlastníkom je
žalobca 2/, a to v podiele 1/1 na základe Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva zo dňa 31.01.2007.

Vlastnícke právo žalobcu 1/ tak nemôže byť dobrovoľnou dražbou dotknuté a tento sa nemôže domáhať
nariadenia neodkladného opatrenia, čo skonštatoval vo svojom rozhodnutí už Okresný súd Banská
Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/180/2016. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom 1/ a 2/ na jednej strane a žalovaným 1/ na strane druhej, ako aj zo Zmluvy
o zriadení záložného práva uzatvorenej len medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ vyplýva, že žalobca 1/

nie je zmluvnou stranou Zmluvy o zriadení záložného práva. Na zmluvu o splátkovom úvere, keďže
úver bol obom žalobcom poskytnutý žalovaným 1/ na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností sa
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, za účinnosti ktorého bola zmluva o splátkovom úvere
uzavretá ani nevzťahuje, preto takáto zmluva nemusí spĺňať podmienky stanovené týmto zákonom tak,
ako to žalobcovia v konaní tvrdia. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tými tvrdeniami žalobcov, že výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný, pričom poukázal na názor odvolacieho

súdu v rozhodnutí č.k. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016 týkajúci sa konania o nariadení neodkladného
opatrenia vo veci totožných strán a zmlúv.

4. Návrh žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol súd prvej inštancie z dôvodu, že
neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie. Možnosť vymoženia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy

formou dražby nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ani s ochranou práv spotrebiteľa, pričom
dražbe nebráni ani spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje (uznesenie ÚS SR, sp.zn.
Pl ÚS 23/2014). Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon
záložného práva aj bez exekučného titulu voči vlastníkovi a uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni
ani súbežne prebiehajúce súdne konanie (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/156/2009).

5. S rozhodnutím súdu sa neuspokojili žalobcovia 1/ a 2/ a podali proti nemu odvolanie. Postup súdu
považovali za nesprávny a diskriminačný, keďže v obdobných prípadoch rozhodujú súdu v Slovenskej
republike tak, že neodkladné opatrenia nariadia, preto svoje právne postavenie považovali za ohrozené,
keďže im súd ako spotrebiteľom neposkytol ochranu. Tvrdili, že všetky veci, ktoré užívajú, sú v ich

bezpodielovom spoluvlastníctve a spoločne platia aj náklady. Obaja si dohodli so žalovaným 1/ úver
a dňa 29.05.2009 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere, pričom nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
záložného práva na zabezpečenie návratnosti úveru podľa uvedenej zmluvy o splátkovom úvere je ich
jediným obydlím a obydlím ich detí, preto sú ako manželia zaviazaní zo zmluvného vzťahu so žalovaným
1/ ako manželia spoločne a nerozdielne. Názor súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/

nie je preto správny. Výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou uvedených nehnuteľností budú
nutne dotknuté aj pomery žalobcu 1/, preto je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré právo mu prislúcha podľa Ústavy Slovenskej republiky a nemôže mu ho
súd odňať, pretože ide o právo na obydlie. Výkonom dražby môže dôjsť k nezvrátiteľnému následku,
a to straty obydlia, čo žalobcovia osvedčili podaním zo dňa 13.12.2017, ktoré vydala Komisia na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
zriadená pri MS SR. Týmto podaním boli posúdené všetky neprijateľné podmienky vo VOP, na ktoré sa
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalobca 1/ a žalobca 2/ so žalovaným 1/ a
žalobcovia odvolávajú. Odbor ochrany spotrebiteľa pri MS SR vyhodnotil uvedenú zmluvu o splátkovom
úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, obsahujúcu neprijateľné podmienky, s ktorou skutočnosťou sa súd

prvej inštancie nevysporiadal. Rozhodnutím súdu tak došlo k ohrozeniu ich ústavného práva vlastniť
majetok a právo na ochranu obydlia, pričom poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 MCdo/20/2011
zo dňa 18.12.2012. Súd prvej inštancie sa však neprijateľnosťou podmienok v uvedenej spotrebiteľskej
zmluve, ktoré musí skúmať z úradnej povinnosti, nezaoberal.

6. Podľa ich názoru bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď banka po piatich rokoch trvania
zmluvy jednostranne zvýšila mesačné splátky na sumu 650,- Eur, ktoré konanie považovali za konanie v
rozpore so zákonom a priečiace sa dobrým mravom. Takéto konanie by spôsobilo značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu 1/ a 2/ ako spotrebiteľov, preto

považovalivýkonzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražbyzaprotiústavný.Poukázalinarozsudokvo
veci Paulič vs. Chorvátsko z 01.03.2010 Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na Nález Ústavného
súdu ČR z 08.03.2005, sp.zn. Pl ÚS 47/04 a nariadenie Európskej komisie zo dňa 06.02.2013 k veci
vedenej na Súdnom dvore EÚ č. C-482/12 v konaní o prejudiciálnej otázke, k veci vedenej na OkresnomsúdePrešov-P.,P.aFinanceReals.r.o.,akoajnaZnaleckýposudokč.37/2007,ktorýmbolavšeobecná
hodnota nehnuteľnosti stanovená len na sumu 56.429,- Eur.

7. Uviedli, že sa nachádzajú v stave právnej neistoty a ich práva sú stále ohrozené, keďže im žalovaný 1/
oznámil výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, s čím žalobcovia 1/ a 2/
nesúhlasia. Z oznámenia banky - žalovaného 1/ vyplynulo, že pohľadávka žalovaného 1/ sa mala dňom
21.03.2016 stať voči žalobcovi 1/ a 2/ splatnou v celom rozsahu, pričom žalovaný 1/ neuviedol výšku
pohľadávky jasne a zrozumiteľne, preto nebol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva. Navrhli

preto zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nimi navrhované neodkladné opatrenie z dôvodu, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, keďže existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, nariadiť v
nimi navrhovanom rozsahu.

8.Kodvolaniužalobcovdoručilkrajskémusúduvyjadreniežalovaný1/dňa23.04.2018,vktoromuviedol,
že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Zdôraznil, že obsahovo totožný návrh na
nariadenie predbežného opatrenia proti rovnakým žalovaným podali žalobcovia už dňa 30.06.2016,
ktorý bol tiež zamietnutý rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C/180/2016 zo dňa
22.07.2016, pričom od vydania tohto rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene okolností ani skutkového
stavu, ktoré by čo i len čiastočne odôvodňovalo podanie nového návrhu. Ak sa žalobcovia opätovne

domáhajú podaným návrhom nariadiť totožné neodkladné opatrenie, je žalovaný 1/ toho názoru, že
existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej, preto pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú
splnené hmotnoprávne ani procesné predpoklady.

9. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný 2/ nevyjadril.

10. K vyjadreniu žalovaného 1/ doručili žalobcovia 1/ a 2/ svoje vyjadrenie krajskému súdu dňa
11.05.2018. Vyplýva z neho, že uzavretím zmluvy o splátkovom úvere zabezpečeného záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorú žiadali preskúmať z úradnej povinnosti súdom došlo zo strany žalovaného 1/ k
nekalému konaniu a právne úkony pri jej uzatváraní boli urobené neurčito a nezrozumiteľne. Zmluva

o splátkovom úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a boli do nej včlenené neprijateľné
podmienky. Banka ako žalovaný 1/ po 5 rokoch trvania zmluvy jednostranne zvýšila splátku úveru
na 650,- Eur, čo žalobcovia namietali, avšak žalovaný odmietol poskytnúť akúkoľvek informáciu o
dôvode zvýšenia splátky a túto neupravil, a to napriek tomu, že v rozhodujúcom čase úrokové sadzby
klesali. Svoje tvrdenia žalobcovia osvedčovali podaním zo dňa 13.12.2017, ktoré vydala Komisia na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

11. Za protiústavný považovali aj výkon dobrovoľnej dražby napriek tomu, že bola uzatvorená zmluva o
zriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamvovlastníctvežalobcu2/,ktorávážnymspôsobomzasahuje
do práva žalobcov vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázali

opakovane na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu ČR. Podľa ich názoru
sú nehnuteľnosti v ich vlastníctve na základe ohodnotenia Znaleckým posudkom č. 132/2016 hlboko
podhodnotené v porovnaní s nehnuteľnosťami v danej lokalite a v prípade vykonania dražby by došlo k
neprimeranému zásahu do práva žalobcov na obydlie a na súkromný a rodinný život, ako aj k porušeniu
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti dali do pozornosti

rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva Stanková vs. Slovenská republika a rozhodnutie Paulic vs. Chorvátsko, kde súdy potvrdili, že
akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo s tým, že dotknutá osoba má mať za
každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde.

12. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby výkonom záložného
práva, a teda existuje reálna hrozba, že žalobcovia môžu prísť o strechu nad hlavou navrhli, aby
súd rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu
ohrozeným ústavným právam žalobcov a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému 1/ a 2/. Tvrdili
tiež,žeza81mesiacovmalizaplatiťžalovanému1/sumu37.785,69Eurazaplatili38.059,68Eur.Navrhli

preto ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca 1/ a 2/ navrhli vydať súdu prvej inštancie
neodkladné opatrenie, ktorým by nariadil zdržanie sa výkonu záložného práva žalovaným 1/ a
žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby až do skončenia konania o veci samej, ktorú
žalobcovia 1/ a 2/ vedú na základe žaloby podanej na súd prvej inštancie dňa 31.08.2016. Medzi

žalobcom a 1/ a 2/ a žalovaným 1/ bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
návratnosť ktorého bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú.
W. W., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom s pozemkom parc.č. XXX/X, ako aj ďalšie pozemky
- zastavané plochy a nádvoria, ktorých popisné číslo a rozloha je v zmluve o zriadení záložného
práva presne zadefinovaná. Podľa tvrdenia žalobcu 1/ a 2/ hlavným dôvodom pre spoplatnenie úveru
žalovaným 1/ bola tá skutočnosť, že žalovaný 1/ jednostranne zvýšil splátku úveru zo sumy 466,49 Eur,

ktorú boli povinní mesačne platiť na sumu 650,- Eur, s čím zásadne nesúhlasili.

15. Žalobcovia 1/ a 2/ svoje tvrdenia osvedčili Zmluvou o splátkovom úvere, Zmluvou o zriadení
záložného práva, podaním Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík zriadenej pri MS SR zo dňa 13.12.2017, Znaleckým posudkom č. 132/16,

podľa ktorého bola stanovená všeobecná hodnota ich nehnuteľností na sumu 74.300,- Eur.

16. V konaní žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že Zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa 29.05.2009 so
žalovaným 1/ je absolútne neplatná a úver má byť bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia ich
práv, ktoré im ako spotrebiteľom patria na základe právnych predpisov.

17. V konaní tiež žiadali, aby právne úkony dražobníka - žalovaného 2/, ktoré smerujú k realizácii
dobrovoľnej dražby boli súdom vyhlásené za neplatné a aby žalovaný 1/ vymazal žalobcu zo zoznamu
dlžníkov. Zároveň žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- Eur.

18. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia už dňa 30.06.2016, a to v konaní vedenom pod č.k. 9C/180/2016, v ktorom sa domáhali
uložiť totožným žalovaným zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby totožnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorému návrhu Okresný súd Banská Bystrica nevyhovel a
odvolací súd jeho rozhodnutie uznesením č.k. 17Co/393/2016 dňa 14.09.2016 ako vecne správne

potvrdil.

19. Z výpisu LV č. XXX pre k.ú. X. - W. W. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca 2/
v podiele 1/1, ktorým sa stal na základe Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva zo dňa 31.01.2007, t.j.
ešte pred uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca 1/ nie je vlastníkom žiadnej z nehnuteľností,

ktoré sú predmetom záložnej zmluvy a túto ani so žalovaným neuzatvoril.

20. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29.05.2009 vyplýva, že túto uzatvoril
žalobca1/ažalobca2/sožalovaným1/zdôvodu,žepotrebovalúvernielennaúdržbunehnuteľnosti,ale
aj na splatenie skôr poskytnutého úveru Slovenskou sporiteľnou. Žalovaný 1/ po vyhodnotení platobných

pomerov žalobcu 1/ a 2/ tak, ako to vyplýva z úverového návrhu založeného na čl. 80 a nasl. spisu
vyhotoveného žalovaným 1/ dňa 28.05.2009, z ktorého je zrejmé, že žalobcovia ako klienti predložia k
čerpaniu úveru zostatky záväzkov a čísla úverových účtov, ktoré má žalovaný z ním poskytnutého úveru
vyplatiť uzatvoril so žalobcami zmluvu o splátkovom úvere. Záväzky žalovaných, ktoré mali byť z tohto
úveru zaplatené, sú špecifikované v sume celkom 71.156,- Eur, pričom žalobca 2/ sa zaviazal predložiť

pri podpise zmluvy o splátkovom úvere výpisy z účtu vo VÚB. Výška splátky istiny bola dohodnutá
v zmluve o splátkovom úvere v sume 466,49 Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky istiny dňa
20.07.2009 pri celkovom počte splátok 287 s určením konečnej splatnosti úveru do 20.05.2033.

21. Z bodu 2 zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že právo na poskytnutie úveru trvá za splnenia

podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, v úverových podmienkach alebo vo VOP. V bode 6 tejto
zmluvy zmluvné strany dohodli, že v prípade zmeny výšky splátky alebo splátkového plánu je banka
oprávnená zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu dlžníka inkasom tak, aby konečná
lehota splatnosti úveru dohodnutá v základných podmienkach bola dodržaná. V bode 7 zmluvy dohodli,že časť úveru vo výške, ktorú dlžník uvedie najneskôr v deň čerpania úveru poskytne žalovaný v
prospech účtu, ktorého číslo dlžník uvedie najneskôr v deň čerpania úveru. V prípade, ak táto časť
úveru je nižšia ako výška úveru, zvyšnú časť úveru poskytne banka v prospech účtu dlžníka. V

bode 8 zmluvy sa dlžník zaviazal dodržať účel, na ktorý mu bol úver poskytnutý. Týmto účelom bolo
nadobudnutie, úprava alebo údržba nehnuteľnosti alebo vyplatenie úveru, ktorý dlžníkovi poskytla VÚB
a.s. na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, pričom doklad, ktorý potvrdzuje výšku úveru a
číslo účtu bol dlžník povinný predložiť najneskôr v deň čerpania úveru.

22. V čl. II. bod 2 zmluvy o splátkovom úvere dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej
zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých
sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje a s týmito súhlasí. Pokiaľ ide o VOP, rozumejú
sa pre účely tejto zmluvy nimi všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od
01.08.2002 a úverové podmienky Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinné od 01.07.2007. V čl. II. bod 3 zmluvy strany

dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi
v tomto poradí.

23. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobcov zo dňa 29.09.2016 vyplýva, že

zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/ sa nespravuje
zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej podpísania, pretože z § 1
ods.2 písm. a) cit. zák. vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcami ako

fyzickými osobami a žalovaným 1/, je však potrebné na jej posúdenie aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a skúmať, či neobsahuje neprijateľné podmienky v právach a povinnostiach
dohodnutých v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, a to najmä pokiaľ ide o poplatok za správu
úveru a poplatky podľa sadzobníka a či nie je potrebné prijať pri posudzovaní obsahu práv a povinností
v zmluve o splátkovom úvere výklad, ktorý by bol pre žalobcov ako spotrebiteľov priaznivejší, pričom

rozhodnutie o tom, či je zmluva z uvádzaných dôvodov neplatná v časti, v ktorej obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky alebo neplatná ako celok závisí výlučne od posúdenia súdu.

24. Podľa vyčíslenia žalovaného 1/ ku dňu 19.12.2016 bol úver, ktorý poskytol žalovaný 1/ žalobcom vo
výške 83.000,- Eur splatený len v časti s tým, že zvyšná časť nezaplateného úveru predstavovala sumu

78.050,11 Eur. Podľa výpisu z úverového účtu za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 sa žalobcovia
do prvého omeškania s úhradou splátok dostali už v januári 2011, pričom nepravidelné splácanie úveru
zo strany žalobcov bolo dlhodobé a pokračovalo až do marca 2015, kedy žalovaný 1/ začal vzniknutú
situáciu riešiť písomným vyzývaním žalobcov na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 21.03.2016 následne
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čomu nasvedčuje aj obsah žiadosti žalobcu 1/ o pozastavenie

výkonu záložného práva doručenej žalovanému 1/ dňa 02.06.2016, v ktorom okrem iného žalobcovia
uvádzajú, že do problémov so splácaním úveru sa dostali v júli 2015, keď žalobca 1/ prišiel o prácu.

25. Žalovaný 1/ zaslal oznámenia o mimoriadnej splatnosti doporučenou poštovou zásielkou na
poslednú známu adresu žalobcov, avšak ani jeden zo žalobcov si zásielku v odbernej lehote neprevzal

a tieto boli vrátené žalovanému 1/ dňa 19.04.2006. Inú adresu než adresu, ktorú mu žalobcovia oznámili
pri uzatváraní zmluvy, žalovaný 1/ neeviduje (dôkazy o vrátení nedoručených zásielok žalovanému 1/
sú na čl. 135-136).

26. Zo zmluvy o realizácii dražby uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k dlžníkom a vlastníkovi

predmetu dražby - žalobcovi 2/ uzavretej dňa 09.08.2016 vyplýva, že predmetom dražby mali byť
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktorými bola zabezpečená návratnosť úveru poskytnutého na
základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2009 do výšky, do ktorej nebol
splatený, a to sumy 78.050,11 Eur, z čoho výška príslušenstva činí 5.593,67 Eur, cena predmetu dražby
bolaurčenáznaleckýmposudkomvhodnote74.300,-Eur,oznámenieodobrovoľnejdražbedražobníka-

žalovaného 2/ bolo doručené žalobcovi 2/ dňa 30.08.2016 s tým, že dátum konania dražby bol stanovený
nadeň30.09.2016o10.00hod.stým,žepriebehdražbyosvedčí Notárskyúrad-JUDr.ValováKatarína,
Pribinova 10, Bratislava.27. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20Csp/53/2016-415 zo dňa 06.03.2018 vyplýva, že
súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, pričom rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo
právoplatnosť.

28. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
nenakladala s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

31. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

32. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

33. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

34. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

35. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu

v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanými za
predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie,
na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné
poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery
sporových strán alebo je v ňom odôvodnená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Samotná

skutočnosť, že niekto sa bráni zaplateniu pohľadávky ešte nezakladá právny nárok na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže slúžiť ako forma
nátlaku na žalovaných.

36. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého

účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má tak výlučne charakter

preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho
nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľov alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť
druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
Súd pri rozhodovaní musí mať preto rozhodujúce skutočnosti osvedčené a musí zvažovať, či je

osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
37. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľov bez toho, aby

bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv dotknutej
strany neodkladným opatrením musí byť primeraný osvedčenému ohrozeniu, príp. už aj porušeniu práv
a právom chránených záujmov a primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosťuvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred nariadením neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.

jej zväčšovanie.
38. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín
predložených navrhovateľmi, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len
osvedčujú. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie,

ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak vzhľadom na dočasnosť a zmysel
tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani
zásada rovnosti strán, ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti
takstriktne,akovkonanívovecisamej.Sporovéstranynemusiavkaždejčasti,čidruhukonaniasúčasne
disponovaťurčitýmprocesnýmprostriedkom.Vprípadeniektorýchprocesnýchprostriedkovzichpovahy
a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred

súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej
dočasnej ochrane práv navrhovateľov má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným
skutočnostiam. Ochrana odporcu je daná až jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania
a navyše zodpovednosťou navrhovateľov za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

39. Okruh skutkových tvrdení a ani ich právne posúdenie, ktoré navrhovatelia v odvolaní namietajú,
nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Nimi sa súd môže zaoberať len
v konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nerozhoduje súd o
právach a povinnostiach strán, ale vydáva len opatrenie, ktoré má dočasný dosah a ktorým nemôže byť
prejudikovaný konečný výsledok sporu.

40. K námietke žalobcov týkajúcej sa neposkytnutia súdnej ochrany súdom, resp. porušenia práva na
súdnu ochranu nenariadením neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej
republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá

povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na
úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom,
ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 a Civilný sporový poriadok

účinný od 01.07.2016 nemôžu porušiť základné právo žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (napr. II. ÚS 811/00)

41. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ nie je vecne aktívne
legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala spolu so

žalobcom 2/ uložiť žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému 2/ zákaz vydražiť
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že je jeho manželkou, že
bývajú v spoločnom dome a podieľa sa na nákladoch, pretože Zmluvu o zriadení záložného práva k
zmluve o splátkovom úvere uzavrel len žalobca 2/ ako výlučný vlastník nehnuteľností.

42. Zo skutkového stavu osvedčeného žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
prvej inštancie správne zistil, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu chýbajúcej
potreby bezodkladnej úpravy pomerov nie sú splnené.

43. Na zmluvu o splátkovom úvere, keďže úver bol obom žalobcom poskytnutý žalovaným 1/ na

nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
za účinnosti ktorého bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá nevzťahuje, preto takáto zmluva nemusí
spĺňať podmienky stanovené týmto zákonom tak, ako to žalobcovia v konaní tvrdia. Neznamená to
však, že zmluva o splátkovom úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej súd vždy musí skúmať,
či neobsahuje neprijateľné podmienky na ujmu spotrebiteľa.

44. S tvrdeniami žalobcov o tom, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá na základe nekalých
praktík a boli do nej včlenené neprijateľné podmienky, ako aj že banka ako žalovaný 1/ po 5 rokoch
trvania zmluvy jednostranne zvýšila splátku úveru na 650,- Eur, čo žalobcovia namietali a osvedčovalipodaním zo dňa 13.12.2017, ktoré vydala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a tiež odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobcov zo dňa 29.09.2016
odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcov, že Odbor ochrany spotrebiteľa pri MS SR vyhodnotil zmluvu

o splátkovom úvere ako zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky, nie je pravdivé, pretože takéto
právo prislúcha len súdu.

45. Aj z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobcov zo dňa 29.09.2016 vyplýva,
že zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/ sa nespravuje

zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej podpísania, pretože z § 1
ods.2 písm. a) cit. zák. vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu. To, či bola zmluva uzavretá medzi žalobcami ako fyzickými osobami
a žalovaným 1/ v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a či neobsahuje neprijateľné podmienky v
právach a povinnostiach dohodnutých v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, a to najmä pokiaľ ide o

poplatok za správu úveru a poplatky podľa sadzobníka a či nie je potrebné prijať pri posudzovaní obsahu
práv a povinností v zmluve o splátkovom úvere výklad, ktorý by bol pre žalobcov ako spotrebiteľov
priaznivejšíačijezmluvazuvádzanýchdôvodovneplatnávčasti,vktorejobsahujeneprijateľnézmluvné
podmienky alebo neplatná ako celok závisí výlučne od posúdenia súdu, a nie od názoru MS SR a ani
od názoru Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

46. Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal
v rozhodnutí, ktoré po zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vydal. Preskúmanie
správnosti rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie vo veci samej bude predmetom odvolacieho
konania.

47. Aj keď sa javia argumenty žalobcov, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym
spôsobom zasiahnuť do ich práva vlastniť majetok nemohol odvolací súd na ne prihliadnuť.

48. Podľa ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona... alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,... ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak."

49. Na základe § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný vyhlásiť
konanie dražby oznámením o dražbe. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo
jehoorganizačnázložkaaleboaknajnižšiepodaniepresiahne16550eur,uverejnídražobníkoznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby a zároveň bez zbytočného odkladu

zašle oznámenie o dražbe ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Oznámenie o dražbe
sa zasiela aj navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie
je totožný s dlžníkom.

50.Vprípade,žepredmetomdražbyjebyt,domaleboinánehnuteľnosť,§20ods.13uvedenéhozákona

uvádza, že priebeh dražby musí byť osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť
predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety tohto zákona.

51. Ustanovenie § 21 ods. 2 toho istého zákona upravuje, že v prípade, že boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby

určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby však zaniká, ak sa neuplatní do
troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.

52. Z bodu 68 odôvodnenia Rozsudku Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13, Monika
Kušionová proti SMART Capital, a. s. o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného na
základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2012 cit.“ Z predchádzajúcich úvah
vyplýva, že ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátnaprávna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú
na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na
nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna

úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva
táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“

53. Z Uznesenie Ústavného súdu SR, PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 vyplýva, že záložný veriteľ
je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného

titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

54. Z § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách tiež vyplýva, že priamo záložný veriteľ, ale pri určitej komplexnosti by mala byť

takouto osobou aj osoba odlišná od vlastníka, respektíve osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona, plní vlastne funkciu nezávislej súdnej moci, pričom
vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného titulu, nakoľko bez priznania práva prostredníctvom
nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv. "vyhlásením veriteľa o pravosti výške a splatnosti
pohľadávky" realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov právneho

štátu ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľností (čl. 19 , čl. 20 Ústavy SR) a realizovať dobrovoľnú dražbu bez
exekučného titulu.

55. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s
dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná

dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).

56. V prejednávanej veci musí byť preto právna úprava vykladaná tak, aby zabezpečila efektívne
procesné záruky súdneho prieskumu predpokladov, procesu, ako aj výsledku dobrovoľnej dražby. Je

pritom úlohou všeobecných súdov, aby pri výklade a aplikovaní právnych predpisov vrátane právnej
úpravy záložného práva a dobrovoľných dražieb pristupovali k takému výkladu, ktorý by bol ústavne
konformný a ústretový k základným právam a slobodám.

57. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že právna úprava, ktorá umožňuje vykonávanie

dobrovoľných dražieb za účelom vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou nie je v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ani s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva Európskej
únie.

58. Zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá

na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo namieta porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. že intenzita zásahu do
vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom
nepomerekskutočnejaleboaspoňskutočnostisačonajviacpribližujúcejcenetohopredmetuvlastníctva
(II. ÚS 237/2011 ).

59. Ak teda dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej
dražby majú byť len žalobcami tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve a splatnosť
pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere, tak len táto skutočnosť nemohla byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať kroky smerujúce

k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

60. Bolo by v rozpore s účelom konania o nariadení neodkladného opatrenia, ak by súd prvej
inštancie bez vykonania dokazovania vyhodnotil tvrdenia žalobcov uvádzaných v návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia o tom, že v zmluve o splátkovom úvere chýbajú alebo sú nesprávne uvedené
obligatórne náležitosti zmluvy, čo má za následok bezúročnosť a bezodplatnosť úveru. Konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným konaním, ktoré nemôže žiadnym spôsobom

prejudikovaťrozhodnutievovecisamej.Predmetomskúmaniasúduvkonaníonariadenieneodkladného
opatrenia je len preverenie, či žalobca 2/ osvedčil dôvod, pre ktorý sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia.

61. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na tie argumenty žalobcov, že sa nachádzajú v stave právnej

neistoty a ich práva sú stále ohrozené, keďže im žalovaný 1/ oznámil výkon záložného práva predajom
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, s ktorým postupom však žalobca 2/ pri uzatváraní záložnej zmluvy
so žalovaným 1/ bez výhrad súhlasil a úver v sume 83.000 Eur vyčerpal. Nie je pritom relevantné, či mu
boli finančné prostriedky žalovaným 1/ poskytnuté priamo na jeho účet u žalovaného 1/ alebo na jeho
účet v inej banke, keďže sa v časti poskytnutého úveru nesporne jednalo o reúver poskytnutý žalobcom
už prv inými bankami, čo vyplýva aj z bodu 8 zmluvy, kde sa dlžník zaviazal dodržať účel, na ktorý mu bol

úver poskytnutý. Týmto účelom bolo nadobudnutie, úprava alebo údržba nehnuteľnosti alebo vyplatenie
úveru,ktorýdlžníkoviposkytlaVÚBa.s.nanadobudnutie,úpravuaúdržbunehnuteľnosti,pričomdoklad,
ktorý potvrdzuje výšku úveru a číslo účtu bol dlžník povinný predložiť najneskôr v deň čerpania úveru.

62. Z oznámenia banky - žalovaného 1/ vyplynulo, že pohľadávka žalovaného 1/ sa mala dňom

21.03.2016 stať voči žalobcovi 1/ a 2/ splatnou v celom rozsahu, pričom žalovaný 1/ uviedol výšku
pohľadávky ku dňu zosplatnenia úveru jasne a zrozumiteľne, preto pokiaľ žalobcovia nesplatili zvyšnú
časť úveru, bol žalovaný oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva.

63. K vyjadreniam strán, ktoré sa týkali konania vo veci samej odvolací súd neprihliadol, pretože

posudzoval iba splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie vo veci samej
a vysporiadanie sa s tvrdeniami strán vo veci samej vykonal už súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcov
zamietol. Rozhodnutie súdu zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

64. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o

zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výroku vecne správne, preto ho podľa
§ 387 CSP potvrdil

65. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

66. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd druhej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v
rozhodnutí, ktorým konanie vo veci samej na odvolacom súde končí.

67. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).