Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202730
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718202730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., I. P. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Miroslav Hanecom, advokátom
so sídlom v L., E. XXX, proti žalovanému: SLOVAKIAN WOOD, s.r.o., so sídlom Bazovského 4419/9,
Lučenec, IČO: 35 852 941, právne zastúpený JUDr. Eva Fűkőovou, advokátkou so sídlom V. N., E.
X, o určenie neplatnosti zmluvy o dielo a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23.081,75 €,
na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 25. júna 2019 sp. zn.
21Csp/126/2018-228, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobkyne na určenie
neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 7.12.2017. Výrokom II. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť

žalobkyni sumu 23.081,75 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 262 v spojení
s § 255 CSP priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola dňa
7.12.2017 uzatvorená písomná Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a
povinností zmluvných strán pri výstavbe dvojpodlažného EKO keramického domu podľa projektu
dodanéhozhotoviteľomnapozemkužalobkyne.Vtejtozmluvesažalovaný,okreminého,zaviazaldodať
aj projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie v štandardnom rozsahu. Ďalej sa žalovaný zaviazal

zhotoviť odizolovanú základovú dosku na vopred pripravený podklad o výmere 65,46 m2 a dvojpodlažný
- EKO keramický dom podľa dohodnutej situácie ako stavbu v druhom katalógovom stupni vyhotovenia,
podľa dispozície uvedenej v prílohe č. 1. Žalobkyňa sa zaviazala za dielo zaplatiť dohodnutú zmluvnú
cenu. Na vyhotovenie diela žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu v celkovej výške 23.081,75 €. Na
základe veľkého množstva dodatočných návrhov a požiadaviek zo strany žalobkyne, ktoré sa týkali
rozsahu a špecifikácie objednaného diela, žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k zmluve a realizované
práce vyúčtoval žalobkyni v celkovej výške 7.190,53 €. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil,

poukazujúc na skutočnosť, že omeškanie s realizáciou stavby bolo zavinené žalobkyňou, ktorá nemala
k dispozícii územné a stavebné rozhodnutie.2. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobkyne na určenie
neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 nie je dôvodný. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že
neposkytnutie informácie zhotoviteľom diela o povinnosti vybaviť si územné rozhodnutie a stavebné

povolenie, ktoré žalobkyňa považovala pre realizáciu za zásadné, čím sa podľa nej žalovaný dopustil
klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007, nepovažoval za dôvodné, keďže
to, že ku uskutočneniu výstavby domu je potrebné územné rozhodnutie a stavebné povolenie, je
všeobecne známa skutočnosť. Medzi žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom
bola uzatvorená zmluva o dielo, prejavená vôľa zmluvných strán bola dostatočne jasná a zrozumiteľná

a nebolo úlohou súdu, aby za každú cenu vyhľadával dôvody jej neplatnosti. V tejto časti preto žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, keďže táto nepreukázala existenciu takých dôvodov, pre ktoré
by bola zmluva neplatná. Úloha súdu nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti právneho
úkonu (prípadne iných dôvodov jej neplatnosti), ale v preferencii výkladu v prospech jeho platnosti
(Nález Ústavného súdu SR I ÚS 640/2014). Žalovaná poukazujúc na proces vybavovania územného
rozhodnutia a stavebného povolenia, prípadne na neplatnosť niektorých častí zmluvy o dielo (napríklad

ceny diela) nemôže znamenať vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu - celej
zmluvy.

3. Žalobe žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 23.081,75 € titulom vydania
bezdôvodného obohatenia vyhovel. Je zrejmé, že žalobkyňa podaním zo dňa 15.5.2018 odstúpila od

zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade odstúpenia v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia, zhotoviteľ má právo na náhradu za práce, ktoré boli na dohodnutom diele
už vykonané a výsledok nemôže využiť iným spôsobom. Pri určení výšky náhrady za už vykonané
práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu
a iné okolnosti. Ďalšou podmienkou pre vznik tohto nároku na strane žalovaného je, že výsledok

jeho práce nemôže byť použitý iným spôsobom, napríklad predajom rozpracovaného diela inému
objednávateľovi. Žalovaný v prejednávanej veci však podmienky uvedené v § 642 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nijakým spôsobom nepreukázal, v konaní nepreukázal ani cenu čiastočne vykonaného
diela, len všeobecne tvrdil, že žalobkyňou poskytnutú zálohu vo výške 23.081,75 € na výrobu dielcov
spotreboval. Predpokladom pre priznanie náhrady za čiastočné vykonané dielo je, aby zhotoviteľ rozsah

vykonaných prác vierohodným a presvedčivým spôsobom preukázal a aby preukázal aj cenu týchto
prác a výkonov. Žalovaný si výslovne neuplatnil ani právo na náhradu účelne vynaložených nákladov,
tieto nevyčíslil a nepreukázal. Z týchto dôvodov žalobe žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom poskytnutej zálohy na zmluvu o dielo vo výške 23.081,75 € vyhovel.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Uviedla, že od zmluvy odstúpila v čase, keď ešte súdom nebolo právoplatne rozhodnuté, či
je zmluva platná alebo neplatná. Musela preto od zmluvy o dielo odstúpiť, keďže plnenie žalovaného
nebolo v súlade so zmluvou a tento bol dlhodobo s plnením v omeškaní. Bola to prevenčná povinnosť,
aby ukončila zmluvný vzťah, z ktorého by jej mohla pri jej pasivite vzniknúť ešte väčšia škoda.

Správanie sa žalovaného pri uzatváraní zmluvy považovala za rozporné s ust. § 2 písm. u) zákona
č. 250/2007 Z.z. Žalovaný nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou, keď ju neoboznámil
so všetkými skutočnosťami, úkonmi a podkladmi, potrebnými pre zákonnú realizáciu dvojpodlažného
EKO - keramického domu. Ak by žalovaný postupoval v súlade s touto odbornou starostlivosťou a
oboznámil ju so skutočnosťou, že je potrebné, aby bola iniciátorom územného konania na vydanie

územného rozhodnutia o umiestnení stavby, k podpísaniu predmetnej zmluvy by nepristúpila. Žalovaný
však predložil návrh na uzavretie zmluvy o dielo, v ktorom bolo uvedené, že ako investor zabezpečí
mimo iného aj stavebné povolenie. Nikde v zmluve nie je zmienená jej povinnosť iniciovať územné
konanie, príp. zabezpečiť územné rozhodnutie. Takéto „správanie sa“ žalovaného pri uzatváraní zmluvy
je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady

2005/29/ES z 11. mája 2005. Neplatne a nezrozumiteľne bola dojednaná aj cena o dielo v zmysle čl. 7,
bod 7.1., keď cena je vyjadrená bez prirátania dane z pridanej hodnoty, čím žalovaný v zmluve uvádza
nižšiu cenu, ako v skutočnosti má byť po prirátaní DPH uhradená. Celkový výpočet ceny za dielo zo
strany žalovaného je zmätočný a nezrozumiteľný. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Uviedol, že v konaní uniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní prác realizovaných v
prospech žalobkyne, ktorých výška, t.j. cena presahuje výšku, ktorej vydania sa žalobkyňa domáha.V rámci rozsiahleho dokazovania preukázal nespočetné množstvo prác vykonaných v prospech
žalobkyne ako objednávateľky diela, t.j. stavby rodinného domu. Na prácach participovalo množstvo
jeho zamestnancov, o čom svedčí rozsiahla odborná mailová komunikácia. Poukázal na správanie sa

žalobkyne pred ako aj po uzavretí zmluvy o dielo, keď zo strany žalobkyne dochádzalo k opätovným
požiadavkám na vykonanie zmien na projekte. V tejto súvislosti dňa 13.2.2018 došlo k odovzdaniu
projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, pričom dňa 15.2.2018 zaslal žalobkyni vypracovaný
dodatok č. 1 k zmluve. Na základe odkomunikovaných a potvrdených zmien boli v dodatku zapracované
faktúry za zmeny v realizačnej a projektovej dokumentácii na stavebné povolenie, ktoré sa premietli

v procese realizácie. Dňa 9.5.2018 oznámil žalobkyni neoprávnený postup s nakladaním projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie a nie pre územné konanie. Žalobkyňa po jeho upozornení
ohľadom neoprávneného postupu s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a nie pre
územné konanie, od zmluvy podľa § 642 Občianskeho zákonníka dňa 18.5.2018 odstúpila, a to napriek
vedomosti o už vyrobených dielcoch v súlade s jej špecifickými požiadavkami. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal v konaní s relevantnými skutočnosťami, pričom nezobral na zreteľ skutočnosť, že

žalobkyňa v konaní predložila práve faktúry, na základe ktorých mu plnila v etapách za realizované
práce. Analogicky tak uhradenú sumu spotreboval v súlade s prácami podľa jednotlivých etáp, ktoré boli
hradené, žalobkyňa totiž nehradila vopred za celú stavbu rodinného domu, kedy v takom prípade by
bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočne dôvodný. V danom prípade podľa originálnej
projektovej dokumentácie v závode vyhotovili komponenty rodinného domu, ktorý obsahoval originálne

inštalácie všetkých rozvodov elektriky (trúbky a krabice) a predprípravu pre rozvody vody, kúrenia
a pod. Pri demontáži takéhoto originálneho domu sa tento stane pre ďalšieho klienta nepoužiteľný,
pretože nastane masívna deštrukcia inštalovaných rozvodov elektriky a ďalšej predprípravy, o ktorú
nový klient nebude javiť záujem. Konanie o zaplatenie inicioval skôr než žalobkyňa, z tohto dôvodu sa
v rámci žaloby obmedzil na úhradu nezaplatených faktúr, škôd, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti

s konaním žalobkyne s poukazom na to, že suma 23.081,75 € mu bola zaplatená za už vykonané
práce. Zaviazaním k zaplateniu 23.081,75 € by spoločnosti vznikla značná škoda s prihliadnutím
na vypracovanie projektovej dokumentácie, nemožnosti predaja špecifických dielcov, komponentov
s rozmermi podľa konkrétnych požiadaviek zadávateľa inému záujemcovi, škoda, ušlý zisk, keď na
projekte žalobkyne pracovalo množstvo jeho zamestnancov, ktorí za prácu dostali mzdu. V danom

prípade je to práve on, ktorý doposiaľ eviduje nedoplatky zo strany žalobkyne. Platí, že aj keď sa
dielo nevykonalo, patrí mu ako zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu
v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Okolnosťou, pre ktorú nemohol dielo zrealizovať v
celom rozsahu bola skutočnosť, že žalobkyňa 1. nevybavila stavebné povolenie a 2. zamedzila mu
vstup na pozemok (dovoz vyhotovených komponentov). Na základe uvedeného sa domnieva, že súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne
aj k nesprávnemu právnemu záveru. Za nesprávne považoval i rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku III., ktorým ho zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni trovy konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa však v tomto konaní v plnom rozsahu úspešná nebola, o čom svedčí skutočnosť, že súd prvej
inštancie vo výroku I. žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017

zamietol.Vtomtoprípade súd prvej inštancie mal pri rozhodovaníotrováchkonaniasprávneaplikovať
ust. § 255 ods. 2 CSP.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že uzatvorením zmluvy o dielo
poskytovala žalovanému súčinnosť pri realizácii diela. Je to práve žalovaný, ktorý v konaní neuniesol

svoje tvrdenia, na základe ktorých fakturoval priebežnú cenu za dielo, ktorá bola reálne vyplatená, čo
nevedel predložiť v priebehu konania žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný počas súdneho konania
nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal vynaložené náklady, napríklad predložením znaleckého
posudku, ktorým by nezávisle vedel jednoznačne a presvedčivo určiť hodnotu sporných prác. Strany
sporu boli poučené o tom, že majú predkladať návrhy na dokazovanie a žalovaný počas celého konania

vykonával obštrukcie tým, že ani dodatočné lehoty a termíny, ktoré mu uložil súd, nerešpektoval. Súd
prvej inštancie skôr, ako sa konalo pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok, umožnil žalovanému,
aby pripravil všetky svoje písomné návrhy, vysvetlenia a dôkazy, v lehote ktorú mu určil. Bez rozumného
vysvetlenia a ospravedlnenia žalovaný nedodržal stanovenú lehotu a písomné vyjadrenie podal napriek
tomu s oneskorením. Súd na toto vyjadrenie prihliadal a žalovaný mohol v ňom navrhnúť dôkazy,

ktoré považoval za potrebné pre ukončením dokazovania preukázať. Dokonca ani pred ukončením
dokazovania, keď žalovaný mal možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy, tak nekonal, o čom svedčí aj zápis v
zápisnici, v ktorej je zaznamenané, že žalovaný nemá žiadne návrhy na dokazovanie. O tom, že dom,
ktorý má byť zhotovený podľa zmluvy pre ňu je typizovaný dom a voľne modifikovateľný na iné predajnétypy domov, svedčia informácie na webovej stránke žalovaného, ktoré boli súdu v konaní predložené a
boli dostupné aj v čase prejednávania sporu. Dokonca zo strany žalovaného bol predložený ako dôkaz
náčrt domu, kde objednávateľom domu je pán S. E. a aj v originálnej zmluve je tento náčrt priložený

a meno objednávateľa je len „zabielené“. Na základe týchto skutočností považuje rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. za správny.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas (§ 362 ods. 1
CSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý v napadnutých výrokoch I. a II. odvolaním žalobkyne a žalovaného, ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania podľa § 388
v spojení s § 234 ods. 2 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov (prvostupňového)
konania nepriznal.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti Zmluvy
o dielo zo dňa 7.12.2017, je správny.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie

konštatované v bode 2. tohto odôvodnenia rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne k výroku I. rozsudku súdu
prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
odstúpiť od zmluvy je možné len za splnenia určitých podmienok:
10. ak je to v zákone (v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené,

11. ak bolo odstúpenie dohodnuté (vymienené) medzi subjektmi zmluvy.

12. Nesplnenie povinnosti žalobkyne ako stavebníka stavby zabezpečiť si územné rozhodnutie a
stavebné povolenie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nebolo možné hodnotiť v neprospech žalovaného.

13. Povinnosti, ktoré boli ukladané žalobkyni ako stavebníkovi na základe zákona č. 50/1976 Zb.
(napr. § 32, § 34, § 35, § 39a) nemožno stotožňovať s právami žalobkyne ako spotrebiteľa, príp.
povinnosťami žalovaného na základe ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
na ktoré v priebehu konania poukazovala žalobkyňa a vo vzťahu ktorým (ako ich porušenia zo

strany žalovaného ako dodávateľa služby) vyvodzovala neplatnosť celej zmluvy o dielo. Z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by uvedená povinnosť žalobkyne na základe zákona č. 50/1976
Zb. bola (zmluvne) prenesená na žalovaného a prípadne ani tvrdená prevenčná povinnosť žalovaného
ako zhotoviteľa stavby (upozorniť stavebníka zabezpečiť si územné rozhodnutie, stavebné povolenie,
prípadne kontrolovať činnosť stavebníka) nemôže vyvolať neplatnosť zmluvy o dielo. Za nelogické a

vzájomne odporujúce považuje odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne v tvrdení, že odstúpením
od zmluvy v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka využila iba svoju prevenčnú povinnosť na
ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným, keď zároveň sa domáha určenia absolútnej neplatnosti
zmluvy o dielo. Zo súdnej praxe je zrejmé, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola uzavretá
platne (viď R 22/1976), prípadne, ak došlo iba k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom jeho

opodstatnenie je medzi účastníkmi sporné, musí si súd riešiť opodstatnenosť ako prejudiciálnu otázku,
či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol, takže vznikol
nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu (R 1/1979). V danom prípade tak žalobkyňa,
ako aj žalovaný, opodstatnenosť jednostranného odstúpenia od zmluvy žalobkyňou v zmysle § 642 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nespochybňovali. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a zaujatým právnym záverom konštatovaným
v bode 3. tohto odôvodnenia, na základe ktorého súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 23.081,75 €.

15.Vpriebehukonanianebolostranamisporuspochybňované,žežalobkyňaodZmluvyodielouzavretej
dňa 7.12.2017 odstúpila podaním z 15.5.2018 v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
zmysle teórie práva, ku zrušeniu zmluvy dochádza v okamžiku, kedy prejav vôle objednávateľa dôjdezhotoviteľovi. Súhlas či nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením nemá právne účinky. Účinným odstúpením
od zmluvy sa zmluva ruší, pričom zhotoviteľ má právo, aby mu objednávateľ zaplatil práce už vykonané,
pokiaľ výsledok práce nemôže použiť inak. Pri určení výšky nároku je treba vychádzať z ceny diela,

prihliadnuť k miere spracovanosti, hodnote spracovaného materiálu a podobne.

16. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno pri preukazovaní podmienok § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. práva zhotoviteľa, aby mu objednávateľ zaplatil za práce už vykonané,

pokiaľ výsledok práce nemožno použiť inak, bolo na žalovanom. Bolo preto povinnosťou žalovaného
poskytnúť také dôkazné tvrdenia a predložiť dôkazy, ktorými by dôvodnosť nároku v zmysle podmienok
§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka v konaní jednoznačne preukázal. Z výsledkov vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že k dokončeniu diela nedošlo, pričom v priebehu konania,
tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia, žalovaný len všeobecne
konštatoval, že žalobkyňou poskytnutú zálohu vo výške 23.081,75 € na výrobu dielcov spotreboval.

Tvrdenie o „spotrebovaní“ poskytnutej zálohy nepreukazuje však, aká čiastka pripadá na práce už
vykonané,keďžezostranyžalovanéhoabsentovalašpecifikáciakonkrétnevykonanýchprácsodborným
ocenením tak, ako to citované zákonné ustanovenie vyžaduje. Z postupu žalovaného v priebehu konania
nevyplýva napríklad, že by si započítal pohľadávku za vykonané práce s pohľadávkou žalobkyne -
poskytnutej zálohy, prípadne, ak by pohľadávka žalovaného za vykonané práce v zmysle § 642 ods. 1

Občianskeho zákonníka bola vyššia ako poskytnutá záloha, tento nárok si uplatnil vzájomnou žalobou a
podobne. Keďže odvolací súd zhodne so záverom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dôkazné
bremeno pri preukazovaní skutočne vynaložených nákladov na vykonanie diela po odstúpení od zmluvy
v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuniesol, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku II., ktorým žalobe žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia - na vrátenie poskytnutej

zálohy vo výške 23.081,75 € vyhovel, ako vecne správny potvrdil.

17. Krajský súd v zmysle § 388 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku III. tak, že nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Z rozsudku súdu prvej
inštanciejezrejmé,ževovýrokuI.boložalobažalobkynezamietnutá,vovýrokuII.nauloženiepovinnosti

bolo žalobe žalobkyne vyhovené, čo znamená, že v zásade strany sporu mali v konaní rovnaký
úspech a neúspech, na základe čoho v zmysle § 255 ods. 2 CSP bolo dôvodné nepriznať žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania.

18. Z obdobných dôvodov, ako je konštatované v bode 17., odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)