Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119219693
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119219693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,právnezastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,s.
r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: J. I., Y.. XX.XX.XXXX,
E. I. I. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 537,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č. k. 8Csp/21/2019-101 zo dňa 30. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu L. E.,
A.. C.., uzatvoril so žalovanou 19. augusta 2013 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol žalovanej
zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému bola žalovanej vydaná platobná karta VISA

Electron s maximálnym povoleným denným limitom 1.000,- eur a so schváleným rámcom povoleného
prečerpania 200,- eur. Právny predchodca žalobcu listom zo 07. apríla 2016, podaným na poštovú
prepravuvtenistýdeň,adresovanýmžalovanejaoznačenýmako„Upozornenie“,upozornilžalovanú,že
ku06.aprílu2016evidujevočinejpohľadávkyvomeškaní,atonepovolenéprečerpanienaúčtevovýške
513,24 eur, kreditná karta vo výške 95,93 eur, spotrebiteľský úver vo výške 79,60 eur, spotrebiteľský
úver vo výške 65,57 eur a spotrebiteľský úver vo výške 110,21 eur. Právny predchodca žalobcu listom
z 02. mája 2016, podaným na poštovú prepravu v ten istý deň, adresovaným žalovanej a označeným

ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“, upozornil žalovanú, že ku 30. aprílu 2016 eviduje voči nej
pohľadávky v omeškaní, a to nepovolené prečerpanie na účte vo výške 532,09 eur, kreditná karta vo
výške 159,15 eur, spotrebiteľský úver vo výške 104,61 eur, spotrebiteľský úver vo výške 81,47 eur a
spotrebiteľský úver vo výške 156,70 eur. Súčasne jej oznámil, že ak svoj dlh neuhradí do siedmich
dní od doručenia tohto listu, pristúpi k výpovedi zmluvy alebo k zníženiu voliteľného prečerpania na
nulu, čím jej vznikne povinnosť uhradiť celý nesplatený úver naraz. Právny predchodca žalobcu postúpil
pohľadávku voči žalovanej na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo 04. decembra

2017 na žalobcu, ktorý je nebankovým subjektom. Právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie
pohľadávky s príslušenstvom podľa ustanovenia § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) žalovanej listom z 08. decembra 2017, podaným na poštovú prepravu v ten
istý deň.2.2Súdprvejinštancieprávneposúdilzmluvnývzťahmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
podľa ustanovení § 497, § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

ustanovení § 2 písm. e), § 5 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), w), § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.
c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a postúpenie
pohľadávky podľa ustanovení § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o bankách“).
2.3 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca
žalobcu zaslal žalovanej 07. apríla 2016 „Upozornenie“ a 02. mája 2016 „Výzvu pred mimoriadnou
splatnosťou“, ktoré však nemožno považovať za kvalifikované výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách, pretože nemohli byť realizované minimálne 90 kalendárnych dní pred postúpením
pohľadávky žalobcovi a popritom v oboch absentuje uvedenie lehoty minimálne 90 kalendárnych dní na

plnenie pred postúpením pohľadávky s upozornením o jej možnom postúpení aj inej osobe odlišnej od
banky. Navyše „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ bola právnym predchodcom žalobcu realizovaná
na základe ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovanej teda nebola preukázateľne doručená
výzva v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho nemôže byť platná
ani rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo 04. decembra 2017. Keďže žalobca ani po výzve

nepreukázal súdu svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu zamietol.
2.4 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s ohľadom na skutočnosť, že žalovanej žiadne
trovy konania nevznikli tak, že žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
predovšetkým zdôraznil, že nakoľko súd vzhliadol aktívnu vecnú legitimáciu ako spornú, mal povinnosť

riadne prejednať spor a nariadiť pojednávanie. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané omeškanie žalovanej
so splnením čo len časti jej peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a rovnako uskutočnenie opakovaných výziev na úhradu omeškaných splátok. Popritom podotkol, že
jeho právny predchodca si vo výzvach splnil svoju informačnú povinnosť tým, že v nich uviedol postup
v prípade nesplatenia dlžnej sumy. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania
vo výške 87,58 eur.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

5.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok
vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených

zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom

objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie 537,- eur s príslušenstvom,

ktorý mu vznikol na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s jeho právnym
predchodcom, pričom v súvislosti s týmto nárokom je právne významná predovšetkým aktívna vecná
legitimácia žalobcu, predpokladom ktorej je preukázateľne zaslanie výzvy v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách žalovanej, uskutočnené postupcom.

10. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že jeho právny predchodca dodržal pred postúpením
pohľadávky zákonom ustanovený postup, odvolací súd zdôrazňuje, že prvým predpokladom pre cesiu
bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva banky klientovi. Žalobca však v
konaní nepreukázal zaslanie výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanej,
uskutočnené postupcom, ktoré by predchádzalo postúpeniu pohľadávky. Tým, že postupca túto výzvu

dlžníčke nezaslal, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytol jej dostatočný priestor
na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie vo vzťahu s ňou.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Obo/49/2008 zo 14. mája 2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

1Cdo/76/2007 z 28. januára 2009, podľa ktorých v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v
spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by
nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie

dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 03. júla 2012.

12. K tvrdeniu žalobcu, že súd vzhliadol aktívnu vecnú legitimáciu ako spornú, v dôsledku čoho mal
povinnosť riadne prejednať spor a nariadiť pojednávanie, odvolací súd konštatuje, že splnenie kritéria

spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného.
Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane
prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom
tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom

prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp.
vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.13. Avšak rešpektujúc uvedené senát odvolacieho súdu dáva aj v tejto veci do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. júna 2010, v odôvodnení ktorého
súd uvádza, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje
pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie
dôvody a ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalobcu
však žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací
súd predmetnou námietkou žalobcu bližšie nezaoberal.

15.Vovzťahukvýrokuonáhradetrovkonanianebolizostranyodvolateľapodanéžiadnenámietky,preto
odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o

trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).