Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244710.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. Y., bývajúcej v Q., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, v mene ktorej koná ako
konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná
banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o zaplatenie náhrady škody 1 463,40
Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/201/2011, o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2017 sp. zn. 3Co/177/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 3. júla 2014
č. k. 15C/201/2011-334, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a takisto o
zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania žalovanej. V ďalšom výroku priznal náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania žalovanej v rozsahu 100 %. Potvrdenie prvoinštančného
rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci, resp. o
nepreukázaní porušenia takejto povinnosti.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).
Dovolaním napadla tento rozsudok vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie.
Navrhla rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému

súdu. V dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietala, že bolo porušené jej právo
na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu, pretože tento neprípustným
spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú, pre ňu
priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie odvolacieho súdu je tiež podľa nej založené na
nesprávnomprávnomposúdeníveci,nanesprávnychskutkovýchzisteniachananeúplnomdokazovaní.

3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu vychádza
z náležite zisteného stavu veci a aj z jej správneho právneho posúdenia. Preto navrhla dovolanie
žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť.

4. Dovolací súd, po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k

skúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.5. Najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f/ CSP.
Za zmätočnostnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia označila dovolateľka nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom

takouto vadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho
odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok
totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k

prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých
vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom
prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho
súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v
plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.
Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný;
pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho
neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolanie v tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť

pre neprípustnosť podľa § 447 písm. c/ CSP.

6. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou tvrdenou vadou vyplývajúcou
z § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Dospel pritom k záveru, že i keď dovolateľka v dovolaní formálne označila za dovolací
dôvod uvedené ustanovenie, vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu
nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku uviedla, že
„rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko

tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v
dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia a z nich
vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania
vyplývajúca z § 428 CSP, a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za

jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje
dva druhy dovolacích dôvodov. V prvom prípade (§ 420 CSP) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu
existencie tzv. zmätočnostných vád a v druhom prípade (§ 421 CSP) sa jedná o dôvod dovolania spojený
s právnym posúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod

CSP nepozná.

7.Vpredmetnejvecivsúvislostisprávnymzáveromodvolaciehosúdu,prektorýbolažalobazamietnutá,
t. j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými subjektmi,
dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že z predložených listinných dôkazov vyplýva opak. To

znamená, že namietala skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci
skutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru
odvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť
úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi
v konkurznom konaní, výslovne uviedol, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil

správne ním navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie,
nie je podľa CSP dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové
závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§
442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie
správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva

na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie
veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok
skutkových), preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť
spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu. Preto dovolanie žalobkyne v časti, v ktorejformálne uviedla, že ho podáva aj podľa §421 ods.1 písm.b/ CSP nespĺňalonáležitostivyplývajúce
z § 428 CSP, čo bolo dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ CSP.

8. Aj v prípade, ak by sa malo vychádzať z toho, že uvedením ustanovenia § 421 CSP v dovolaní
je bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle § 428 CSP (teda jeho odôvodnenie dovolacím
dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci), bol by v preskúmavanej veci daný dôvod na
odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, a to pre nesplnenie požiadavky
vyplývajúcej z § 432 ods. 2 CSP, t. j. pre nevymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,

prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní žalobkyne absentuje.
Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP je dôvodom na

odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.

9. Napokon dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s právnym záverom odvolacieho
súdu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní, nešlo o právnu otázku, od ktorej

by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého základného
predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to predpokladu nesprávneho úradného postupu;
neexistencia škody bola uvedená len ako argument navyše). V dôsledku toho (ak by dovolanie inak
spĺňalo všetky náležitosti) by, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania
vyplývajúci z § 421 ods. 1 CSP, čo by zakladalo dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c/ CSP.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol.
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.