Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Mária Prikrylová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517207578
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517207578.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Ing. J. L., narodeného XX.X.XXXX,
trvalý pobyt H. D. XXX,
XXX XX D., proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Poriadie, so sídlom
906 22 Poriadie 273, IČO 00 203 572, právne zastúpenému Mgr. D. E., advokátom, so sídlom kancelárie

T. XX, XXX XX Y., o vyslovenie neplatnosti konania náhradnej výročnej členskej schôdze a uznesení
na nej prijatých, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
8Cb/96/2017-34 zo dňa 26. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým zastavil konanie, p o
t v r d z u j ea vo výroku II., ktorým žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, m e n í
tak, že žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. žiadnej zo strán
sporu nepriznal náhradu trov konania. V odsekoch 1. - 6. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie

uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že náhradná výročná členská schôdza
žalovaného konaná dňa 10.7.2017 o 15:00 hod. v Kultúrnom dome v H. D. a všetky uznesenia na nej
prijaté, sú neplatné. Žalobca bol výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2017 vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny poplatok
bol vyrubený podľa položky č. 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení. Výzva súdu prvej inštancie bola žalobcovi doručená dňa 8.1.2018. Návrhom

na oslobodenie od súdnych poplatkov podaným dňa 4.12.2017 požiadal žalobca podľa § 254 ods.
1 CSP o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu aktuálne nepriaznivých finančných
pomerov. Žalobca ako žiadal napriek výzve súdu prvej inštancie na preukázanie svojich zárobkových a
výdavkových pomerov na výzvu súdu v stanovenej lehote neodpovedal a nepredložil vyplnené tlačivo
podľapriloženýchpokynovpredokladovaniepomerovanidokladyosvojichtvrdeniachtýkajúcichsajeho
výdavkov. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Cb/96/2017-28 zo dňa 31.5.2018 nepriznal žalobcovi

oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Žalobca bol opätovne výzvou vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 99,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola
žalobcovi doručená dňa 20.12.2018. žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil.

2. Súd prvej inštancie skutkový stav právne posúdil podľa § 10 ods. 1 - 3 a podľa § 14 ods. 1 - 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastavil. O náhrade

trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP a výnimočne priznal stranám sporu náhradutrov konania z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za tieto dôvody považoval dané
štádium konania a nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote.

3. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvody
odvolania žalobca uviedol, že žalobou napadol neplatnosť členskej schôdze žalovaného konanej dňa
24.3.2014 žalobou zo dňa 10.4.2014, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp.zn. 8Cb/65/2014. O tejto žalobe súd doposiaľ nerozhodol. Následne od r. 2014 sa
každý rok koná výročná členská schôdza žalovaného. Keďže na tieto schôdze nie sú pozvaní všetci

členoviadružstva,schôdzedružstvasúneplatné.Prenečinnosťsúdusúnútení,tedaajžalobca,podávať
každý rok rovnaké žaloby, ktorých je doteraz 9 : sp.zn. 8Cb/19/2016, 8Cb/20/2016, 8Cb/96/2016,
9Cb/98/2016, 9Cb/99/2016, 9Cb/95/2017, 8Cb/96/2017, 8Cb/97/2017, 37Cb/188/2018. Schôdza z r.
2018 bola napadnutá trestným oznámením, konanie č. ČVS:KRP-X-X-VYS-TN-XXXX. Nerozhodnutie
vo veci sp.zn. 8Cb/65/2014 spôsobilo vznik ďalších 9 zbytočných súdnych sporov. Uvedené finančne
postihuje aj žalobcu, ktorý nemá peniaze na ďalšie súdne poplatky. Súdny poplatok za podanú žalobu je

99,50 eur. Doteraz boli za podané žaloby zaplatené súdne poplatky 6 x 99,50 eur, čo predstavuje 597,50
eur a vo veciach sa nekoná. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie o zastavení konania zrušil
a nezmaril tak zákonné práva žalobcu, prípadne ostatných členov PD Poriadie. Zároveň v odvolaní
uviedol, že žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne náhradu škody, ktorá mu nečinnosťou
súdu vzniká.

4. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 písm. b/, f/ a h/ CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov
konania neodôvodnil riadne a postupom tohto súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred
súdom a právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dôvody osobitného zreteľa nijakým spôsobom

nešpecifikoval. Žalovaný, ktorý je v presvedčení, že mu patrí nárok na náhradu trov konania, ktoré mu
v konaní vznikli a ktoré musel aj reálne vynaložiť, keďže tu bol spor, pričom zastavenie konania nijakým
spôsobom nezavinil, sa z odôvodnenia súdu prvej inštancie nemôže riadne oboznámiť s dôvodmi, ktoré
súd prvej inštancie viedli k tomu, aby žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, a tak
zároveň zvýhodnil stranu žalobcu, ktorá zastavenie konania spôsobila svojou nečinnosťou. Žalovaný

ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalovaný bol výzvou súdu zo dňa 25.10.2017
vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný si ustanovil právneho zástupcu a ten v jeho mene v
zmysle výzvy súdu prvej inštancie podal vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.11.2017. Súd prvej inštancie
taktiež nezohľadnil, že zastavenie konania zavinil žalobca z dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie
v odsekoch 2. - 6. odôvodnenia uznesenia. Žalovanému reálne vznikli výdavky z konania vedeného

na základe realizovaných úkonov súdu prvej inštancie a preto nemožno náklady na strane žalovaného
považovať za neúčelné. Postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nezodpovedá cieľu sledovanému v § 255 až § 261 CSP, právnej úprave
o odmenách a náhradách advokátov v spojení s čl. 46 ods. 1, s čl. 47 ods. 2 a s čl. 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky a ústavne konformnému výkladu prezentovanému Ústavným súdom SR v tom,

že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecnými súdmi je poskytnúť účastníkovi
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon a tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne (II. ÚS 31/04). Vo všeobecnosti platí, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti,
v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Konanie môže
byť zastavené z rôznych procesných dôvodov. CSP neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. Zo všeobecnej zásady existovali dve výnimky podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré sa

však do § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa
uplatní tak pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené konanie, ak už
vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a obidvoma sporovými stranami. Aj náhrada trov konania
priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie, že nárok
na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práv na súdnu

ochranu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že
sú splnený predpoklad na náhradu trov konania, vylučuje, aby súd súčasne dospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu § 257 CSP, avšak tieto dôvody musia byť jednoznačne zdôvodnenésúdom. Predmetné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok podľa
§ 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 CSP. Keďže použitie § 257 CSP
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí mať aplikcia

§ 257 CSP vždy výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.
Dôvody osobitného zreteľa nie sú definované a sú ponechané na úvahu súdu, aby skúmal potrebné
okolnosti prípadu, avšak právna úprava nedáva súdu možnosť aplikácie nekontrolovanej voľnej úvahy
pri definovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na prezentované názory mal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 256 ods. 1 CSP. Žalobca svojím konaním,

resp. nekonaním zavinil zastavenie súdneho konania, ktoré sám inicioval. Súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 257 CSP, pretože tu neboli dané podmienky, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Absentovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie
nešpecifikoval a zároveň absentovali výnimočné okolnosti. Samotné nezaplatenie súdneho poplatku nie
je možné samo o sebe považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal súd automaticky
nepriznávať náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie

tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.7.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú
pravdivé. Súd prvej inštancie rozhodol v konaní sp.zn. 8Cb/65/2014 rozsudkom zo dňa 20.2.2018, proti
ktorému podali žalobca aj žalovaný odvolanie, konanie nie je právoplatne skončené. Podľa názoru

žalovaného si žalobca spôsobuje sám náklady na súdne konania. Ak by vyčkal na právoplatnosť
rozhodnutia súdu, ktorým sa dovoláva určenia neplatnosti jeho vylúčenia z členstva v družstve a
nepodával žaloby po každej výročnej členskej schôdzi, nebol by povinný znášať náklady na súdne
konanie. Žalobca sa nemôže ani dovolávať nevedomosti o účinkoch jeho žaloby vzhľadom na to, že
predmet konania nemá v zmysle platnej právnej úpravy suspenzívny účinok a až do právoplatného

rozhodnutia vo veci sa na vylúčeného člena družstva hľadí ako na vylúčeného člena družstva, ktorému
neprináležia členské práva a povinnosti. Argumenty žalobcu v odvolaní nie sú postačujúce na to, aby
odvolací súd mohol odvolaniu žalobcu vyhovieť. V uznesení súdu prvej inštancie sa jasne uvádzajú
dôvody zastavenia konania. Žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie poplatok nezaplatil. Žalobca
požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a napriek výzve na predloženie dokladov, na výzvu súdu

nijako nereagoval a doklady oprávňujúce žalobcu k oslobodeniu od povinnosti zaplatiť súdny poplatok,
nepredložil. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K doručenému odvolaniu žalovaného dňa 19.7.2019 žalobca vyjadrenie nepodal.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany v
spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že žalobcom napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie
zastavené, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a žalovaným napadnutý výrok II. o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože skutkový

stav a procesná situácia ako podmienky na potvrdenie alebo zrušenie nie sú vo veci dané. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci
nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 9.8.2017 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba
žalobcu proti žalovanému o vyslovenie neplatnosti konania náhradnej výročnej členskej schôdze dňa
10.7.2017 o 15:00 hod. v Kultúrnom dome v H. D. a všetkých uznesení na nej prijatých. Výzvou zo dňa
18.10.2017, ktorú žalobca prevzal dňa 31.10.2017, bol žalobca vyzvaný v právnej veci na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 99,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy podľa položky 1b sadzobníka

súdnych poplatkov za podanú žalobu. Zároveň bol žalobca poučený, že ak nebude poplatok v určenej
dobe zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov
zastaví. Pred zaplatením celého súdneho poplatku v právnej výške nemôže súd vo veci konať. V čase,
keď súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, žalobua jej prílohy doručoval žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe vyjadril (výzva súdu
prvej inštancie zo dňa 25.10.2017). Žalovaný prevzal žalobu, jej prílohy a výzvu súdu prvej inštancie
na vyjadrenie sa k žalobe dňa 26.10.2017. Dňa 4.12.2017 požiadal žalobca o odpustenie súdneho

poplatku žalobu, ktorú súd prvej inštancie podľa obsahu posúdil ako žiadosť o oslobodenie od súdneho
poplatku za podanú žalobu a žalobcovi doručoval tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania
pre oslobodenie od súdneho poplatku s tým, aby toto tlačivo žalobca po vyplnení zaslal súdu prvej
inštancie v lehote 10 dní. Dňa 14.12.2017 doručil žalovaný súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe,
ktoré podal prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. D. E., advokáta spolu s udeleným splnomocnením

na zastupovanie žalovaného v súdnom konaní zo dňa 27.11.2017. Tlačivo pre dokladovanie pomerov
účastníka konania pre oslobodenie od súdneho poplatku spolu s výzvou na jeho vyplnenie a zaslanie
súdu prvej inštancie v lehote 10 dní prevzal žalobca dňa 8.1.2018. Uznesením č.k. 8Cb/96/2017-28
zo dňa 31.5.2018 súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2018. Súd prvej inštancie po právoplatnosti predmetného
uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku opätovne vyzval žalobcu na zaplatenie

súdneho poplatku vo výške 99,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy podľa položky 1b sadzobníka
súdnych poplatkov za podanú žalobu. Zároveň bol žalobca poučený, že ak nebude poplatok v určenej
dobe zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov zastaví.
Pred zaplatením celého súdneho poplatku v právnej výške nemôže súd vo veci konať. Výzvu súdu prvej
inštancie prevzal žalobca dňa 20.12.2018. Žalobca v súdom určenej lehote a ani do rozhodnutia súdu

prvej inštancie o zastavení konania (výrok I.) súdny poplatok nezaplatil.

10. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie v konaní a dôvodov, pre ktoré žalobca nezaplatil súdny
poplatok ktoré tvrdil v odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie tvrdenia žalobcu smerujúce
k zrušeniu uznesenia o zastavení konania nie sú spôsobilé spochybniť názory a závery súdu prvej

inštanciepriaplikáciiainterpretáciisúdomprvejinštanciecitovanýchprávnychnoriemzákonač.91/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Doručením žaloby žalobcu súdu prvej inštancie
začalo súdne konanie v danej právnej veci podľa § 131 CSP v spojení s § 123 ods. 1, 2 CSP. Podaním
žaloby vznikla žalobcovi ako poplatníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 1 písm. a/,
§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podľa

§ 8 ods. 1 citovaného zákona sa súdny poplatok stal splatným vznikom poplatkovej povinnosti, teda
dňom, kedy došla žaloba Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom. Výzvy súdu prvej inštancie zo dňa
18.10.2017 a zo dňa 19.11.2018, ktoré prevzal žalobca dňa 31.10.2017 a dňa 20.12.2018, bol žalobca
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Zároveň
bol žalobca vo výzvach poučený o tom, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie

podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastaví. V priebehu konania na súde prvej inštancie bola
právoplatne vyriešená aj otázka oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku za podanú žalobu. Na tomto
mieste odvolací súd uvádza a dáva pozornosti, že postup súdu prvej inštancie zodpovedá procesnému
postupu po podaní návrhu/žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 254 ods. 1
CSP. Žalobca v prvoinštančnom konaní nepreukázal svoje pomery, najmä pomery majetkové, tak, aby

mohol súd prvej inštancie preskúmať závažnosť skutkových okolností na jeho strane so záverom, že
žalobca ako poplatník nemôže objektívne splniť svoju poplatkovú povinnosť. V tejto súvislosti zároveň
odvolacísúduvádza,žezávažnosťskutkovýchokolnostížalobcanetvrdilanepreukázalanivodvolacom
konaní. Konanie o určenie neplatnosti náhradnej výročnej členskej schôdze žalovaného konanej dňa
10.7.2017 a všetkých uznesení na nej prijatých nie je konaním, ktoré by bolo oslobodené od súdnych

poplatkov vecne podľa § 4 ods. 1 alebo osobne podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom
v čase začatia súdneho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

14. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán

sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Náhrada týchto trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Táto zásada je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie sa zisťuje v
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto strane povinnosť nahradiť

druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho
hľadiska. Odvolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom odvolania žalovaného a s jeho názormi sa
plne stotožňuje. Súd prvej inštancie bez existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci
nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v súlade s procesnou úpravou, ktorá v
danej veci zakladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Z procesného

hľadiska je nutné v danej veci ustáliť, že konanie o žalobe bolo zastavené v dôsledku správania sa
žalobcu, keď žalobca po právoplatnosti uznesenia, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie do súdnych
poplatkov v lehote na výzvu súdu prvej inštancie a ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie nezaplatil
súdny poplatok vo výške 99,50 eur aj napriek tomu, že bol preukázateľne poučený o následkoch jeho
nezaplatenia.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie čo do nároku na
náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v

odvolacom konaní neúspešný čo do výroku I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.