Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203702
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111203702.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. H. B. O. v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzana Doricová v právnej veci navrhovateľky: X.. Q. X., K.Á.

XX.XX.XXXX, O. Š. XX/XX, XXX XX V., sudkyňa R. proti odporcovi: W. Y. G. Q. W. W. Y., Ž. K.. XX,
XXX XX O. o zaplatenie 500,55 eur takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2011 domáhala voči odporcovi v
1. rade Slovenská Y. G. Q. W. W. a odporcovi v 2. rade Okresný W. I. zaplatenia spolu sumy 231,92
eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 08.02.2011 do zaplatenia titulom doplatenia zníženého platu

za mesiac január 2011, nakoľko na základe zákona č. 500/2010 Z.z. účinným od 01.01.2011, ktorým sa
menil a dopĺňal zákon č. 120/1993 Z.z.. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov došlo k
zmene ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 120/1993 Z.z.. čo malo za následok zníženie platu navrhovateľky
ako sudkyne za mesiac január o sumu 231,92 eur v čistom. Podľa navrhovateľky je zákon č. 500/2010
Z.z. v rozpore s Ústavou SR. K zníženiu platu navrhovateľky by nedošlo, ak by parlament neprijal
protiústavnú právnu úpravu, zákon č. 500/2010 Z.z.

Súd na základe návrhu účastníkov konania uznesením č.k. 16C/19/2011-31 zo dňa 23.09.2011 konanie
podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil do právoplatného skončenia
veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL.ÚS 99/2011 predmetom, ktorého
bolo posúdenie súladu resp. nesúladu novely zákona č. 500/2010 Z.z. v zmysle čl. 145 ods. 1 písmeno
a) Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľkapodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa10.02.2014požiadalaopokračovanievkonaní

z dôvodu, že prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, odpadla a zároveň vzala návrh voči odporcovi v 2.
rade späť a žiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu keď voči odporcovi sa domáhala zaplatenia sumy
vo výške 1.897,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 231,92 eur od 08.02.2011
do zaplatenia, zo sumy 224,65 eur od 08.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 209,10 eur od 08.04.2011
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 209,10 eur od 08.05.2011 do
zaplatenia, zo sumy 453,02 eur od 08.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 216,75 eur od 08.07.2011
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 216,75 eur od 08.08.2011 do

zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka návrh na zmenu petitu odôvodnila tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci
PL.ÚS 99/2011-27 rozhodol dňa 22.06.2011 tak, že pozastavil účinnosť §2 ods. 1 a § 29 ods. 4, 8, 9zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v časti zníženia platov
sudcov, čo malo za následok úpravu platu navrhovateľky na pôvodnú nárokovateľnú výšku stanovenú
platovým dekrétom Spr 704/2011 v sume 2.537,70 eur a paušálnu náhradu platu v sume 105,80 eur s

účinnosťou od 26.06.2011, pričom bola zohľadnená aj valorizácia.
Ústavný súd SR vo veci PL.ÚS 99/2011 rozhodol dňa 11.12.2013 tak, že zákon č. 500/2010 Z.z., ktorým
sa dopĺňal zákon č. 120/1993 Z.z. v časti zníženia platov sudcov od 01.01.2011 je v rozpore s Ústavou
SR, z čoho plynie záver, že uplatnený nárok navrhovateľky bol opodstatnený. Konaním Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorá prijala protiústavný zákon č. 500/2010 Z.z. bola navrhovateľke spôsobená

ujma na jej platových náležitostiach spočívajúca v rozdiele medzi poberaným platom a tým, na ktorý by
mala navrhovateľka nárok ak by neprišlo k prijatiu novely zákona č. 120/1993 Z.z. zákonom č. 500/2010
Z.z.
Ujma navrhovateľke vznikla za obdobie od 01.01.2011 kedy jej bol plat po prvý raz znížený na sumu
2.193,40 eur a to až do 25.07.2011, kedy došlo k jeho úprave na sumu 2.537,70 eur.
Platovým dekrétom Spr 368/11 z 14.04.2011 došlo k úprave platu navrhovateľky na sumu 2.265,10 eur

so spätnou účinnosťou od 01.01.2011 avšak i tak bola navrhovateľka ukrátená na mzdových nárokoch,
lebo sa vychádzalo z valorizácie zo zníženého platu. Valorizovaná mzda bola splatná vo výplate za
mesiac máj 2011 teda dňa 07.06.2011.
Platovým dekrétom Spr 488/2010 zo dňa 03.05.2010 bol navrhovateľke priznaný základný plat 2.457,40
eur a paušálna náhrada v sume 102,40 eur.

Platovým dekrétom Spr 30/2011 zo dňa 14.01.2011 bol priznaný navrhovateľke od 01.01.2011 základný
plat vo výške 2.193,40 eur a paušálna náhrada v sume 91,40 eur.
Platovým dekrétom Spr 368/2011 zo dňa 14.04.2011 bol navrhovateľke priznaný od 01.01.2011
základný plat 2.265,10 eur a paušálna náhrada 94,40 eur.
Platovým dekrétom Spr 704/2011 zo dňa 10.08.2011 bol navrhovateľke od 26.07.2011 priznaný

základný plat 2.537,70 eur a paušálna náhrada 105,80 eur.
Navrhovateľke bola za mesiac 01/2011 vyplatená netto mzda v sume 1.621,87 eur namiesto 1.882,70
eur čo predstavuje bez valorizácie sumu o 231,92 eur a s valorizáciou o sumu 260,83 eur nižšiu, za
mesiac 02/2011 bola vyplatená netto mzda v sume 1.624,14 eur namiesto 1.884,97 eur čo predstavuje
bez valorizácie sumu o 244,65 eura s valorizáciou sumu o 260,83 eur nižšiu, za mesiac 03/2011 bola

vyplatená netto mzda v sume 1.569,35 eur namiesto sumy 1.842,35 eur čo predstavuje bez valorizácie
o sumu 209,10 eur a s valorizáciou o sumu 273,00 eur nižšiu, za mesiac 04/2011 bola vyplatená
netto mzda 1.833,19 eur namiesto 2.049,94 eur čo predstavuje bez valorizácie sumu o 209,10 eur, s
valorizáciou sumu o 216,75 eur nižšiu, za mesiac 05/2011 bola vyplatená netto mzda s nárokom na
13. plat 3.466,69 eur s valorizáciou od 01.01.2011 spätne, namiesto sumy 3.919,71 eur čo je suma o

453,02 eur nižšia, za mesiac 06/2011 bola vyplatená netto mzda 1.676,67 eur namiesto 1.893,42 eur
čo predstavuje sumu nižšiu o 216,75 eur s valorizáciou a za mesiac 07/2011 bola vyplatená netto mzda
1.671,32 eur namiesto 1.888,07 eur čo predstavuje sumu nižšiu o 216,75 eur s valorizáciou.
Navrhovateľka bola celkovo ukrátená na mzdových nárokoch v čistom podľa dokladov z učtárne na
rozdiele na plate vo výške 2.265,10 eur oproti platu , ktorý jej skutočne prináležal od 01.01.2011 do

26.07.2011 v sume 2.537,70 eur aj s valorizáciou spolu o sumu
1.897,93 eur.

Súd uznesením č.k. 16C 19/2011-69 zo dňa 12.03.2014 konanie voči odporcovi v 2. rade podľa
§ 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil

navrhovateľkou požadovanú zmenu petitu návrhu, podľa, ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi
domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.897,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
231,92 eur od 08.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 224,65 eur od 08.03.2011 do zaplatenia, zo sumy
209,10 eur od 08.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 209,10
eur od 08.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 453,02 eur od 08.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 216,75

eur od 08.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 216,75 eur od
08.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 25.09.2014
vzala návrh v časti o zaplatenie 1.733,04 eur späť z dôvodu, že odporca po podaní návrhu čiastočne

navrhovateľke pohľadávku uplatnenú návrhom ako ujmu na plate za obdobie od 01.01.2011 do
25.07.2011 uhradil dňa 03.07.2014. Navrhovateľka zároveň žiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu,
keď sa voči odporcovi domáha zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania spolu vo výške 500,55 eur.
Suma 500,55 eur predstavuje vyčíslené úroky z omeškania a to vo výške 9% ročne zo sumy 231,92 eurod 08.02.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 70,97 eur, vo výške 9% ročne zo sumy 224,65 eur
od 08.03.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 67,19 eur, vo výške 9% ročne zo sumy 209,10 eur od
08.04.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 60,94 eur, vo výške 9,25% ročne zo sumy 209,10 eur

od 08.05.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 61,05 eur, vo výške 9,25% ročne zo sumy 424,77
eur od 08.06.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 120,67 eur, vo výške 9,25% ročne zo sumy
216,75 eur od 08.07.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 59,93 eur, vo výške 9,50% ročne zo
sumy 216,75 eur od 08.08.2011 do 03.07.2014 čo predstavuje sumu 59,93 eur.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014 doplnila späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie
pôvodne uplatnenej istiny a oznámila, že návrh na začatie konania berie späť v časti o zaplatenie sumy
vo výške 1.873,93 eur.

Súd uznesením č.k. 16C 19/2011-108 zo dňa 24. novembra 2014 konanie v časti o zaplatenie istiny
vo výške 1.897,93 eur podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil a podľa

§ 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil navrhovateľkou požadovanú zmenu petitu návrhu, podľa
ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania v sume
500,55 eur, keď sa domáhala zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 231,92 eur od
08.02.2011do03.07.2014vsume70,97eur,9%ročnezosumy224,65eurod08.03.2011do03.07.2014
v sume 67,19 eur, 9% ročne zo sumy 209,10 eur od 08.04.2011 do 03.07.2014 v sume 60,94 eur, 9,25%

ročne zo sumy 209,10 eur od 08.05.2011 do 03.07.2014 v sume 61,05 eur, 9,25% ročne zo sumy 424,77
eur od 08.06.2011 do 03.07.2014 v sume 120,67 eur, 9,25% ročne zo sumy 216,75 eur od 08.07.2011
do 03.07.2014 v sume 59,93 eur,9,50% ročne zo sumy 216,75 eur od 08.08.2011 do 03.07.2014 v sume
59,93 eur.

Odporca sa k upravenému návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady škody titulom
vyčíslených úrokov z omeškania spolu vo výške 500,55 eur vyjadril písomne a návrh navrhovateľky ako
nedôvodný žiadal zamietnuť.
Odporca namietol nedostatok pasívnej legitimácie, keď navrhovateľkou uplatnené úroky z omeškania
nemožno považovať za platový nárok podľa zákona č. 385/200 0 Z.z. o sudcoch a prísediacich pričom

štát zodpovedá za uspokojenie platových nárokov sudcu.
Ďalej uviedol, že navrhovateľka nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania keď funkčné platy
navrhovateľke za obdobie január 2011 až júl 2011 boli vyplácané osobným úradom pôvodne v riadnych
výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom
čase platnej a účinnej zákonnej úpravy. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL.ÚS 99/2011 zverejneným v

Zbierke zákonov dňa 18.04.2014 konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení zákona č. 120/1993
Z.z..SituáciupozverejnenínálezuÚstavnéhosúduSRodporcaanalogickyprirovnalksituáciiupravenej
v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka , teda k bezdôvodnému obohateniu získaného plnením bez
právneho dôvodu, ktorý odpadol keď v prejednávanej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo nevyplatením
funkčných platov sudcov na základe zákonnej úpravy, ktorá bola vyhlásená za protiústavnú. Odporca

zároveň uviedol, že ak v posudzovanej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu, došlo k nemu
dobromyseľne, keďže Národná rada SR neprijala zákon č. 500/2010 Z.z. , ktorým sa menil zákon č.
120/1993 Z.z. samoúčelne resp. bezdôvodne, keď základný zmysel a dôvod prijatia zákona vyjadrila
zákonodarca vo všeobecnej časti dôvodovej správy z ktorej je zrejmé, hospodársky resp. ekonomický
kontext prijatia zákona. V tejto súvislosti poukázal odporca na ustanovenie § 458 ods. 2 Občianskeho

zákonníka podľa, ktorého sa s predmetom bezdôvodného obohatenia musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Odporca ďalej uviedol, že v zmysle Ústavy SR má K. Y. W. lehotu šesť mesiacov od vyhlásenie nálezu
v Zbierke zákonov na zosúladenie protiústavného zákona s Ústavou SR a aplikujúc túto lehotu na
prejednávaný prípad je zrejmé, že navrhovateľke by patrilo právo na zaplatenie úrokov z omeškania až

odo dňa 19.10.2014, teda po šiestich mesiacoch od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke
zákonov SR.
Odporca tiež poukázal na to, že predmetný nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť
zákonnej úpravy bol zverejnený až dňa 18.04.2014 takže nemožno uvažovať o priznaní úrokov z
omeškania od 8. dňa v mesiaci nasledujúceho po splatnosti jednotlivých platov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľky a povereného zástupcu
odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - platový dekrét Spr 488/2010 zo dňa 03.05.2010 s
účinnosťou od 01.05.2010, platový dekrét Spr 30/2011 zo dňa 14.01.2011 s účinnosťou od 01.01.2011,platový dekrét Spr 704/2011 zo dňa 10.08.2011 s účinnosťou od 26.07.2011, oznámenie Okresného W. I.
G. dňa 07.02.2011 - pôvodná výška netto mzdy za mesiac január 2011 v sume 1.853,79 eur, oznámenie
Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2014 - vyčíslenie rozdielu medzi platovým dekrétom Spr 488/10

a Spr 30/11, oznámenie Okresného W.P. I. zo dňa 07.03.2011 - pôvodná výška netto mzdy v sume
1.848,79 eur, výplatná páska navrhovateľky za mesiac 01/2011, simulácia výpočtu v mesiaci 07/2011 ,
simulácia výpočtu v mesiaci 06/2011, simulácia výpočtu v mesiaci 05/2011 , simulácia výpočtu v mesiaci
04/2011,simuláciavýpočtuvmesiaci03/2011,simuláciavýpočtuvmesiaci02/2011,simuláciavýpočtuv
mesiaci 01/2011 , oznámenie Okresného súdu Trenčín číslo Spr 1064/2014 zo dňa 18.09.2014, mzdový

list navrhovateľky za rok 2014, mzdový list za rok 2011 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľa je sudkyňou Okresného W. I. od roku 2001, táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola
sporná.

Prijatím základe Zákona č. 500/2010 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011,
došlo k zmene ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 120/1993 Z.z.. čo malo za následok zníženie platu

navrhovateľky ako sudkyne, keď jej bol za obdobie od 01/2011 do 07/2011 znížený plat.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. júna 2011 sp. zn. PL. ÚS 99/2011 uverejneným v
pod č. 236/2011 Z.z. pozastavil účinnosť § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods.
1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z.
o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 500/2010

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene
zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. PL.ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013, uverejneným pod č. 97/2014

Z.z. rozhodol, že ustanovenia § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo
vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Prijatím proti ústavného zákona bola podľa navrhovateľky spôsobená ujma na jej platových
náležitostiach, spočívajúca v rozdiele medzi poberaným platom a tým, na ktorý by mala navrhovateľka
nárok ak by neprišlo k prijatiu novely zákona č. 120/1993 Z.z. zákonom č. 500/2010 Z.z. a vznikla jej
škodu na ušlom zisku , ktorej náhrady sa domáhala, keď štát viac ako 2 roky používal hotovosť, ktorá
patrila jej.

Navrhovateľka si ako náhradu škody uplatnila sumu vo výške 500,55 eur titulom vyčíslených úrokov
z omeškania keď navrhovateľka bola prijatím neústavného zákona ukrátená na mzdových nárokoch -
netto príjme za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011, keď v tom ktorom mesiaci bola navrhovateľke
vyplatená nižšie netto mzda na akú mala nárok, pričom doplatok na mzde za uvedené obdobie bol

navrhovateľke vyplatený vo výplate spolu za mesiac 06/2014 splatnej v 07/2014.
Navrhovateľke bola vyplatená netto mzda
za mesiac 01/2011 v sume 1.621,87 eur namiesto sumy 1.882,70 eur, čo predstavuje rozdiel 231,92 eur
a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 231,92 eur od
08.02.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 70,97 eur,

za mesiac 02/2011 v sume 1.624,14 eur namiesto sumy 1.884,97 eur čo predstavuje rozdiel 244,65 eur
a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 224,65 eur od
08.03.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 67,19 eur,
za mesiac 03/2011 v sume 1.569,35 eur namiesto sumy 1.842,35 eur, čo predstavuje rozdiel 209,10 eur
a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 209,10 eur od

08.04.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 60,94 eur,
za mesiac 04/2011 v sume 1.833,19 eur namiesto sumy 2.049,94 eur, čo predstavuje rozdiel 209,10 eur
a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške9,25% ročne zo sumy 209,10 eur od
08.05.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 61,05 eur,za mesiac 05/2011 v sume 3.466,69 eur namiesto sumy 3.919,71 eur, čo predstavuje rozdiel 453,02
eur ,ale navrhovateľka sa domáhala úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne len zo sumy 424,77
eur od 08.06.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 120,67 eur,

za mesiac 06/2011 v sume 1.676,67 eur namiesto sumy 1.893,42 eur, čo predstavuje rozdiel 216,75
eur a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 216,75 eur
od 08.07.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 59,93 eur,
za mesiac 07/2011 v sume 1.671,32 eur namiesto sumy 1.888,07 eur, čo predstavuje rozdiel 216,75
eur a preto sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 216,75 eur

od 08.08.2011 do 03.07.2014, čo predstavuje sumu 59,93 eur.
Mzda, za ten ktorý mesiac je splatná vždy k 7. dňu toho ktorého mesiaca a teda podľa navrhovateľky
bol odporca v omeškaní vždy 8. dňom v mesiaci. Navrhovateľka sa domáhala úrokov z omeškania za
obdobie od 01.01.2011 do 01.05.2011 z rozdielu nevalorizovanej mzdy, nakoľko valorizácia je splatná
vo výplate za mesiac máj, teda do 07.06. toho ktorého roka a za obdobie od 01.06.2011 z rozdielu
valorizovanej mzdy.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich vymenovaním za sudcu vzniká
a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy
súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

Podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich za uspokojenie platových nárokov
sudcu zodpovedá štát.

Navrhovateľka za odporcu označila štát, za ktorého ako orgán oprávnený konať označila Q. W. W..

Pasívnulegitimáciuňouoznačenéhoodporcuvkonanízdôvodnilatým,žezariadneavčasnévyplácanie
mzdových nárokov sudcov zodpovedá štát teda Slovenská republika pričom úroky z omeškania
nesporne súvisia so mzdovými nárokmi sudcov a justícia spadá pod Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa názoru súdu v prejednávanej veci nie navrhovateľkou označený subjekt pasívne legitimovaným

subjektom, ktorý bez ďalšieho zodpovedá za navrhovateľkou uplatnenú škodu.
Štát, ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti (§21
Občianskeho zákonníka), je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov
štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo
obchodných vzťahoch v mene štátu. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov

tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, napríklad v Zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát.
V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konanú. Rovnako je tomu tak aj v prípadoch
ustanovených v § 462 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, v ktorom prípade nadobudne dedičstvo

štát, v §135 ods.1 Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade stratená vec pripadne do vlastníctva štátu,
v § 456 Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade sa vydá bezdôvodné obohatenie štátu, v § 879i ods.
2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že zostatky zo zrušených vkladov prechádzajú na štát
a podobne. Za štát potom koná právnická osoba, organizácia a orgán štátnej správy, ktoré sú k tomu
oprávnené na základe právneho predpisu.

V zmysle citovaného § 25 ods.1 zákona č.385/2000 Z.z. vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom
funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu
upravené týmto zákonom a v zmysle § 65 ods. 5 zákona č.385/2000 Z.z. za uspokojenie platových
nárokov sudcu zodpovedá štát, ale navrhovateľka si neuplatnila právo na náhradu škody na základe
zákona 385/2000 Z.z.

Navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od prijatia protiústavného zákona. Zo žiadneho
právneho predpisu však nevyplýva, že by štát bol zodpovedný za prijatie protiústavného zákona. Podľa
názoru súdu v súlade s hore uvedeným štát nie je v tomto spore pasívne legitimovaným.
Navrhovateľkou označený zástupca štátu Ministerstvo spravodlivosti SR sa teda malo dopustiť
neoprávneného konania, keď navrhovateľke vyplácalo prostredníctvom okresného na ktorom pracuje

nižšiu mzdu, ako jej mala byť vyplácaná a tým došlo k ujme navrhovateľky. Podľa názoru súdu
však zástupca navrhovateľkou označeného odporcu Slovenskej republiky postupoval správne, keď
navrhovateľke vyplácal mzdu v tej výške, v ktorej jej ju vyplácal, nakoľko až do doby vyhlásenia
ústavnéhonálezu onesúladezákonasústavousazákonpovažujezaplatnýaúčinný.Zástupcaodporcusapretonemoholdopustiťneoprávnenéhokonaniavyplácanímmzdyvnesprávnejvýškenavrhovateľke,
pretože pri vyplácaní mzdy postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.
Ministerstvo spravodlivosti SR nie je zodpovedné za prijatie protiústavného zákona. Z § 67 a

nasledujúcich Zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR vyplýva, že na legislatívnom
procese sa podieľajú tí, ktorí návrh zákona podávajú (výbory, poslanci, vláda), ďalej je to Národná
rada SR a prezident. Navrhovateľ neoznačil ako zodpovedný subjekt žiaden z vymenovaných. Z
hore uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že odporca označený navrhovateľkou za jej nárok
nezodpovedá a nie je v spore pasívne legitimovaným.

Súd tiež poukazuje na vyjadrenie odporcu podľa, ktorého nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z
omeškania nie je dôvodný, s ktorým sa súd stotožňuje.
VprípadekonštatovaniaprotiústavnostizákonadávaÚstavaSRNárodnejradeSRlehotušesťmesiacov
od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR na zosúladenie protiústavného zákona s Ústavou SR.
Aplikujúc túto lehotu analógiou iuris na predmetnú vec je zrejmé, že navrhovateľke by prípadné právo

na zaplatenie úrokov z omeškania potom patrilo až odo dňa 19.10.2014, teda po šiestich mesiacoch od
zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR.
Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že nález ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť
zákonnej úpravy, bol zverejnený v Zbierke zákonov až dňa 18.04.2014 a teda nemožno uvažovať o
priznaní úrokov z omeškania od 8. dňa v mesiaci nasledujúceho po splatnosti jednotlivých platov za

obdobie od 01/2011 do 07/2011.

Navrhovateľka v priebehu konania uvádzala, že vyčíslených úrokov z omeškania sa domáha ako
náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená na jej platových náležitostiach a ktorá spočívala v rozdiele
medzi poberaným platom a tým, na ktorý by mala navrhovateľka nárok ak by neprišlo k prijatiu novely

zákona č. 120/1993 Z.z. zákonom č. 500/2010 Z.z..
V tejto súvislosti súd uvádza, že prijatie protiústavného zákona, resp. zákona, ktorého ustanovenia
nie sú v súlade s Ústavou SR nezakladá bez ďalšieho právo na náhradu škody. V čl. 125 Ústavy SR
je vymedzená pôsobnosť Ústavného súdu SR a podľa ods. 1 písmeno a) Ústavný súd rozhoduje o
súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila

súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že právny poriadok predpokladá možnosť prijatia protiústavného
zákona, pričom upravuje spôsob ako takýto stav napraviť a teda prijatím protiústavného zákona nemôže
dôjsť k protiprávnemu konania ako jednej z podmienok pre priznanie náhrady škody.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia
štátnejmocilenvtedy,aktoustanovujezákon,každýorgánštátumátotižústavoualebozákonomurčený
rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľke bol vyplácaný plat v zmysle zákona, na základe
zákonnej právnej úpravy, nie je možné toto posúdiť ako protiprávne konanie.
Keďže neexistuje protiprávne - neoprávnené konanie tak nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi

vznikom škody a neoprávneným konaním, splnenie ktorej patrí medzi podmienky na priznanie náhrady
škody.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ustanovenia
§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj
žalobný návrh.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovaťvýnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1, 4
Občianskeho súdneho poriadku).

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti navrhovateľkou označeného odporcu za navrhovateľkou uplatnenú škodu
a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca
si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom W.
Bratislava H., písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.