Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžk/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200289
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7016200289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Jozefa Hargaša a z

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
Okresná prokuratúra Košice I., so sídlom Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice -
stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré mesto, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, za účasti: Ing.
L. K., bytom K. M. XXXX/X, H., právne zastúpená JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom
Štúrova 20, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. A/2012/23929-02/I/STS zo dňa
05.12.2012,okasačnejsťažnostižalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachč.k.7S/30/2016-94
zo dňa 18. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/30/2016-94 zo dňa
18. októbra 2017, v časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania účastníčke konania voči žalobcovi
bod III. výroku, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ostatnej časti kasačnú sťažnosť zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
opatrenia žalovaného č. A/2012/23929-02/I/STS zo dňa 05.12.2012, ako aj vydaného oznámenia
stavebného úradu a navrhol toto opatrenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie stavebnému úradu.

2. Žalovaný preskúmavaným Oznámením k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 05.12.2012 č.:
A/2012/23929-02/I/STS (ďalej len „oznámenie stavebného úradu“, resp. „opatrenie“) ako stavebný
úrad I. stupňa príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (v ďalej len „stavebný zákon“) na základe ohlásenia
stavebných úprav Ing. L. K. zo dňa 03.12.2012, v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona vyslovil,
že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav v byte č. XX na X. poschodí obytného domu
na ulici K. M. X, H., na pozemku parc. č. XXX v kat. úz. X. v rozsahu: - realizácia lodžie v mieste

okenného otvoru v kuchyni o podlahovej ploche 2050 x 1250 mm, bez zásahu do nosných konštrukcií
stavby. Konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou oznámenia stavebného úradu je jednoduchý situačný
výkres a statický posudok overený stavebným úradom. Obsahom opatrenia bolo aj upozornenie
stavebníkovi zabezpečiť podľa § 44 stavebného zákona primerané technické vybavenie a odborné
vedenie uskutočňovania stavebných úprav kvalifikovanou osobou, uskutočňovať a užívať stavbu v
súlade s príslušnými technickými normami, pri stavebných úpravách zabezpečovať okamžitý odvoz
nepotrebného vybúraného materiálu na riadenú skládku odpadov, alebo na zberné dvory odpadov

(napr. Z. X, K. G. XX, K. X), zakazuje sa skladovanie materiálu na verejnom priestranstve, oznámenie
stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy a iné opatrenia dotknutých
orgánov požadované podľa osobitných predpisov, stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavebnú úpravu do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia (§ 57 ods. 2 stavebného zákona).Zároveň bol stavebník upozornený, že je plne zodpovedný za prípadné porušenie statiky stavby.
Označené opatrenie bolo doručené účastníčke konania dňa 06.12.2012.

3. Krajský súd v konaní podľa § 177 SSP po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného -
Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 05.12.2012 č. A/2012/23929-02/I/STS a oboznámení
sa s administratívnymi spismi vo veci konajúcich správnych orgánov, po tom, čo sa vo veci uskutočnilo
pojednávanie dňa 11.10.2017 dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná.

4. Úlohou krajského súdu bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu žalovaného, ktorý na
základe ohlásenia stavebných úprav účastníčkou konania Ing. L. K. zo dňa 26.09.2012 dospel k
záveru vyjadrenému v preskúmavanom oznámení správneho orgánu, že nemal námietky voči realizácii
stavebných úprav v byte č. XX na F.. poschodí obytného domu na ulici K. M. X H. na pozemku parc. č.
XXX v kat. úz. X. v rozsahu - realizácia lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni o podlahovej ploche
XXXX x XXXX mm bez zásahu do nosných konštrukcií stavby.

5. Opatrenie sp. zn. A/2012/23929-02/I/STS zo dňa 05.12.2012 bolo vydané stavebným úradom na
základe písomného podania účastníčky konania Ing. L. K. označeného „Ohlásenie stavebných úprav“
zo dňa 03.12.2012 a doručeného stavebnému úradu - Mestu Košice, pracovisko Staré Mesto toho istého
dňa pod ev. č. A/2012/080479, v ktorom ako vlastníčka bytu vedeného na LV č. XXXXX kat. úz. X.,

oznámila stavebné úpravy popísané v priloženej projektovej dokumentácii (vytvorenie lodžie v byte č.
XX). Prílohu tohto oznámenia tvoril list vlastníctva, nájomná zmluva, resp. písomný súhlas vlastníka
nehnuteľností, súhlas všetkých spoluvlastníkov (ak nie sú všetci stavebníkmi), 2 x jednoduchý situačný
výkres s vyznačením, resp. popisom stavebných úprav (pôvodný a navrhovaný stav), statický posudok
vypracovanýoprávnenouosobou(vplyvstavebnýchúpravbytuvsúvislostisjehodispozičnýmizmenami

na statiku celého bytového domu), záväzné stanovisko, prípadne iné opatrenia dotknutých orgánov
podľa osobitných predpisov.

6. Stavebný úrad v rámci svojej zákonnej kompetencie posudzoval ohlásenú stavebnú úpravu a oznámil
stavebníčke, že voči realizácii stavebných úprav v byte č. XX, v ohlásenom rozsahu (realizácia lodžie

v mieste okenného otvoru v kuchyni, o podlahovej ploche 2050 x 1250 mm, bez zásahu do nosných
konštrukcií stavby) nemá námietky. Zároveň konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou tohto oznámenia
je jednoduchý situačný výkres a statický posudok, overený tunajším stavebným úradom. Pri svojej
rozhodovacej činnosti vychádzal z dokladov, ktoré v tom čase mal k dispozícii, konkrétne išlo o
dokumentáciu a doklady predložené stavebníčkou k ohláseniu stavebných úprav.

7. Z listu Mesta Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré Mesto zo dňa 21.09.2015 č.:
A/2015/17630 - 07/I/STS vyplývalo, že ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad I. stupňa na základe
podnetu Ing. K. G. zo dňa 28.08.2015 zvolal na deň 27.08.2015 štátny stavebný dohľad a po preskúmaní
podania a zistení skutkového stavu bytového domu konštatoval, že vykonávané stavebné úpravy v byte

účastníčky konania sú v súlade s ohlásením stavebných úprav, ktoré boli odsúhlasené listom zo dňa
05.12.2012. Usúdil, že vzhľadom na početné zásahy do fasády bytového domu - výmena viacerých
okien v inom členení, farbe a rozmerov, nedôjde k podstatnému zásahu do vzhľadu bytového domu a z
projektovej dokumentácie vyplývalo, že sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby. Práve stavebný
úrad bol oprávnený posudzovať, či dochádza alebo nedochádza k podstatnému zásahu do vzhľadu

bytového domu. Zároveň konštatoval, že ani v stavebnom zákone a ani v jeho vykonávacích vyhláškach
nie je ukotvená povinnosť stavebníka oznamovať začiatok výkonu stavebných prác uskutočňovaných
na základe ohlásenia a ani viesť v takomto prípade stavebný denník. Nad rámec svojich povinností
(na žiadosť podávateľa podnetu Ing. G.) stavebníčka predložila doplnenie projektovej dokumentácie,
obsahujúce konštrukčné riešenie detailu - hydroizolácie a tepelnej izolácie.

8. Z protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. zo dňa 28.10.2015 č. Pd 73/15/8802-8
adresovaného žalovanému Mestu Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré mesto, podaného
na základe podnetu Ing. K. G. vyplývalo, že tento smeruje proti oznámeniu stavebného úradu, ktoré
podľa názoru prokurátora bolo vydané „contra legem“, pretože v danej veci malo regulérne prebehnúť

stavebné konanie, výsledkom ktorého malo byť vydanie stavebného povolenia stavebným úradom.
Prokurátor ďalej namietal, že stavebným úradom v danom prípade nebolo skúmané kumulatívne
splnenie zákonných podmienok stanovených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, čo preukazoval
predložením listinných dôkazov - Odborným stanoviskom znalca č. 16/2015 zo dňa 16.10.2015vypracovaného Ing. Y. I., PhD., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, projektovanie
v stavebníctve a statika stavieb (jeho obsahom bolo okrem iného konštatovanie zásahu predmetných
stavebných úprav do statiky bytového domu) ako aj stanoviskom č. sp. C/2015/01178-4 Útvaru hlavného

architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015 (obsahoval nesúhlas s realizáciou stavebných úprav
účastníčkou konania z dôvodu nevhodnosti a necitlivosti zásahu do fasády a tým aj celkového vzhľadu
bytového domu).

9. Rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej

politiky, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, zo dňa 07.01.2016 č.: OU-KE-OVBP2-2016/002516,
protestu prokurátora nebolo vyhovené. V citovanom rozhodnutí sa konštatuje, že stavebníčka k
ohláseniu drobných stavebných úprav predložila všetky zákonom vyžadované doklady (doklady
preukazujúce vlastnícke právo k stavbe, statický posudok č. 56/12 vypracovaný autorizovanou
stavebnou inžinierkou Ing. Z. V., projektovú dokumentáciu, stanoviská dotknutých orgánov a súhlas
vlastníkov bytov o nakladaní so spoločnými časťami bytového domu). Stavebný úrad sa zaoberal aj

kumulatívnym splnením všetkých zákonom stanovených podmienok - t. j., že sa podstatne nemení
vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa ani spôsob jej užívania a
nie sú ohrozené záujmy spoločnosti. Po prijatí záveru o splnení podmienok stanovených stavebným
zákonom v ust. § 55 ods. 2 písm. c/ vyhodnotil, že na predmetnú stavebnú úpravu postačuje ohlásenie
stavebnému úradu. Odborné stanovisko č. 16/2015, o ktoré opiera svoju argumentáciu prokurátor bolo

vypracované až dodatočne a nebolo ani súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého
stupňa, pričom pri mimoriadnom opravnom prostriedku bolo potrebné skúmať stav, ktorý bol v čase
vydania opatrenia stavebného úradu. K stanovisku Útvaru hlavného architekta mesta Košice zo dňa
24.08.2015 uviedol, že toto bolo vydané až následne, po vydaní predmetného opatrenia a tento útvar
mesta Košice nemá postavenie dotknutého orgánu v stavebnom konaní, preto skutočnosť, či sa jednalo

o podstatnú zmenu vzhľadu stavby bolo výlučne na posúdení stavebného úradu. Označené rozhodnutie
nadriadeného správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňom 13.01.2016.

10. Z „Oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresného úradu
Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP-2016/002516 zo dňa 07.01.2016 mimo

odvolacieho konania“ vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, odbor štátnej stavebnej správy so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, zo dňa
29.06.2016 č.: 11370/2016/B625-SV/41918 vyplývalo, že MDVaRR SR po vyhodnotení dôvodov
podnetu, preskúmaní spisového materiálu a porovnaní právoplatného rozhodnutia okresného úradu
so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa v konaní a rozhodnutí okresného úradu nezistilo

žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a preto
rozhodnutie okresného úradu ponechalo v platnosti.

11. Na pojednávaní, ktoré sa pred krajským súdom uskutočnilo dňa 11.10.2017 - žalobca uviedol, že
trvá na všetkých dôvodoch uvedených v správnej žalobe ako aj v písomných vyjadreniach a zdôraznil,

že v danom prípade neboli naplnené zákonné kritériá ust. § 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona,
pretože stavebný úrad nemal preukázané splnenie zákonných podmienok na vydanie oznámenia, že
nemá námietky voči stavebným úpravám v byte účastníčky konania a v predmetnej veci mal postupovať
tak, že malo prebehnúť stavebné konanie. V takom prípade by účastníkmi stavebného konania boli aj
ďalšiedotknutéosoby,ktorémohlivjehopriebehuvzniesťnámietkyatakbysapredišlonezrovnalostiam,

na ktoré poukazoval aj v žalobe. Stavebníčka predložila projektovú dokumentáciu k lodžii až 18.09.2015,
preto zo strany žalovaného došlo jednoznačne k porušeniu zákona,
- žalovaný prostredníctvom zástupkyne zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v jednotlivých
písomných podaniach obsiahnutých v súdnom spise a uviedol, že správnosť svojho postupu odôvodňuje
aj tým, že tento bol odobrený aj rozhodnutiami nadriadených orgánov. Žalovaný nebol povinný pri svojom

postupe prihliadať na vyjadrenie hlavného architekta, ktoré bolo vydané s odstupom niekoľkých rokov
po vydaní opatrenia,
- účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že trvá na všetkých vyjadreniach,
ktoré boli doručené súdu ako aj tam uvedených dôvodoch. Správny orgán pri vydávaní opatrenia
vychádzal zo statického posudku vypracovaného Ing. V. a pokiaľ ide o posudok predložený žalobcom, z

jeho obsahu nie je zrejmé, že skutočne aj došlo k zásahu do nosných konštrukcií stavby, tento posudok
to ani nekonštatuje, len poukazuje na možnosť, že k takémuto preťaženiu by mohlo dôjsť.12. Krajský súd poukázal na to, že ohlásenie stavebnému úradu nebolo žiadosťou a ani podaním
na začatie konania podľa § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že
nemal námietky voči vykonaniu stavebnej úpravy (okrem iných) nemalo formu rozhodnutia. Na postup

stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie, sa primerane vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách
správneho konania podľa § 3 správneho poriadku. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide
o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného
zákona a ak stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe
stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil a ďalej postupuje podľa ustanovení

upravujúcich stavebné konanie.

13. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v zmysle príslušných ustanovení stavebného
zákona, a v jeho postupe nebola zistená žiadna nesprávnosť, resp. nezákonnosť, keď po podaní
ohlásenia stavebných úprav účastníčkou konania v jej byte č. XX v bytovom dome na ulici K. M. X
v H. posudzoval všetky podklady, ktoré v tom čase mal k dispozícii, a z ich obsahu vyhodnotil, že

neexistujúžiadnetaképrávnevýznamnéskutočnosti,ktorébybolinastranestavebnéhoúradudôvodom
na nariadenie administratívneho konania o vydanie stavebného povolenia a v danom prípade postačuje
ohlásenie stavebnému úradu. Iba v prípade, ak by vo veci v zmysle ust. § 57 ods. 1 stavebného zákona
žalovaný dospel k záveru, že stavebnú úpravu možno uskutočniť na základe stavebného povolenia,
účastníkmi konania by sa stali aj ostatní spoluvlastníci bytového domu. Za takéhoto stavu posudzujúc

kumulatívne splnenie podmienok uvedených v ust. § 55 ods. 2 stavebného zákona vydal stavebníčke
oznámenie, že nemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám.

14. Na základe tohto oznámenia stavebného úradu účastníčka konania začala vykonávať stavebné
úpravy vedúce k realizácii lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni jej bytu. Postupovala v zmysle

opatrenia, ktorého súčasťou bol aj jednoduchý situačný výkres a statický posudok, oba overené
stavebným úradom, a to v dobrej viere, že splnila všetky zákonom stanovené podmienky na realizáciu
stavebných úprav a tieto stavebné úpravy aj v ohlásenom rozsahu realizovala. Účastníčka konania
pri samotnej realizácii lodžie v jej byte konala aj nad rámec zákonom stanovených povinností, keď
v priebehu štátneho stavebného dohľadu na požiadanie vlastníka bytu č. XX, Ing. K. G. predložila

doplnenie projektovej dokumentácie o konštrukčné riešenie detailu - hydroizolácie a tepelnej izolácie
lodžie.

15. K námietke žalobcu v tom smere, že neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky stanovené
pre stavebné úpravy v ust. § 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona krajský súd uviedol, že s touto

námietkou žalobcu sa nestotožňuje a nepovažoval ju za opodstatnenú, pretože tak, ako to je už vyššie
uvedené, žalovaný pri svojom postupe vychádzal z dokladov, ktoré v čase ohlásenia stavebných úprav
mal k dispozícii. Stavebníčka splnila zákonom uloženú povinnosť a predložila stavebnému úradu všetky
zákonom a vykonávacími predpismi požadované doklady (§ 57 ods. 1 stavebného zákona, § 6 ods.
1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona), pričom

splnenie tejto povinnosti zo strany účastníčky konania v prípade ohlásenia stavebných úprav, ani
nebolo v tomto konaní pred krajským súdom sporné. Žalobca pri spochybňovaní záveru stavebného
úradu o tom, že stavebnými úpravami nedošlo k podstatnej zmene vzhľadu stavby vychádzal z
potvrdenia vydaného Útvarom hlavného architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015, ktoré bolo vydané
až po uplynutí dlhšieho časového obdobia od vydania opatrenia žalovaného. Pri svojom postupe sa

preto žalovaný skutočnosťami uvedenými v tomto stanovisku ani nemohol zaoberať a zobrať ho do
úvahy. Rovnaký záver možno prijať aj vo vzťahu k Odbornému posudku znalca č. 16/2015, ktorý bol
vypracovaný ex post v roku 2015, a naviac, tak ako to vyplýva z vyjadrení účastníčky konania bez toho,
aby tento znalec skutkový stav realizovaných prác pri zhotovení lodžie konfrontoval a zisťoval priamo
na mieste samom.

16. Pri posudzovaní zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného v danej veci krajský súd považoval
za podstatnú aj tú skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky ako jedno zo základných práv občanov
garantuje právo vlastniť majetok, ktoré je vyjadrené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a iba majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. V tej súvislosti zdôraznil, že účastníčka
konania, t. j. stavebníčka nadobudla majetkovú hodnotu realizáciou stavebných úprav v jej byte v
súlade s právnymi podmienkami stanovenými v preskúmavanom oznámení stavebného úradu, keď
stavebnému úradu predložila všetky zákonom vyžadované náležitosti k ohláseniu drobnej stavby astavebný úrad po preskúmaní predložených dokladov vo veci vydal opatrenie. Žaloba prokurátora bola
podaná až po dlhšom časovom odstupe od vydania tohto oznámenia a to v čase, keď stavebné úpravy
už boli stavebníčkou aj zrealizované a to v dobrej viere o splnení všetkých právnych podmienok pre

stavebnú úpravu. Podľa krajského súdu išlo o ďalšiu právne neopomenuteľnú a významnú skutočnosť
pre rozhodnutie v tejto veci.

17. Krajský súd poukázal na to, že správna žaloba bola podaná v čase účinnosti procesného predpisu -
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len

„OSP“), ktorý v ust. § 249 ods. 3 OSP pre takýto typ žaloby prokurátora výslovne stanovoval povinnosť
prokurátora, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Prokurátor sa v žalobe
odvolával na svoju povinnosť chrániť materiálnu stránku princípu právneho štátu, pričom ochrana práv
účastníka konania je až sekundárna, zároveň sa však odvoláva aj na princíp proporcionality výsledku
zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka konania nadobudnutých v dobrej viere, s tým, že
konštatoval bez bližšieho odôvodnenia, že zrušením rozhodnutia žalovaného tento princíp zostane

zachovaný. Podľa názoru krajského súdu pri podaní žaloby prokurátor nerešpektoval dôsledne toto
ustanovenie vtedy platného procesného predpisu, pretože vec neposudzoval individuálne, vo vzťahu ku
všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä, že stavebníčka bola preukázateľne dobromyseľná, o
čom svedčí aj jej neskorší postup v konaní o štátnom stavebnom dozore.

18. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej uviedol, že správny orgán vychádzal iba podkladov predložených
účastníkmi konania a výlučne tieto podklady nemohli byť určujúcim na postup správneho orgánu. Je
úlohou správneho orgánu aby presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral
podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Táto povinnosť mu vyplýva

tak ako zo základných zásad správneho konania, tak aj z ďalších ustanovení správneho poriadku.

19. Podľa žalobcu ochrana zákonnosti je vždy vo verejnom záujme, ktorý nie je potrebné osobitne
preukazovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/83/2014 zo dňa 13.05.2015). Vzhľadom k
uvedenému nebol porušený princíp proporcionality medzi ochranou zákonnosti vo verejnom záujme a

možným zásahom do práv nadobudnutých v dobrej viere. Z rozhodovacej praxe vyplýva, že v aplikačnej
praxi boli identifikované prípady, že nezákonnosť spôsobená správnym orgánom mohla byť na prospech
účastníka konania, pričom neexistuje subjekt, ktorý by hájil záujem, a teda aj zákonnosť. V týchto
prípadoch je opatrenie prokurátora jediným účinným prostriedkom na odstránenie tohto stavu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/51/2013 zo dňa 10.06.2014).

20. Žalobca zdôraznil, že žaloba prokurátora bola podaná až po dlhšom časovom odstupe od vydania
predmetného opatrenia a to v čase, keď stavebné úpravy už boli stavebníčkou aj zrealizované a to v
dobrej viere o splnení všetkých podmienok pre stavebnú úpravu, ešte neznamenalo, že dané opatrenie
prokurátoranebolopotrebné.Právenaopakopatrenieprokurátoraboložiaducezaúčelomzabezpečenia

ochrany verejného záujmu, ktorý bol konaním správneho orgánu porušený. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia (opatrenia).

21. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán v konaní nepostupoval v intenciách na vec sa

vzťahujúcich právnych noriem, keď v konaní nekonal so všetkými známymi účastníkmi konania.
Svojim postupom im odňal právo na konanie, a teda aj právo na riadne zistenie skutočného stavu
veci a zadováženie skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia. Preto právny záver
správneho orgánu treba považovať za predčasný.

22. Žalobca mal za to, že zo strany stavebného úradu nebolo nariadené stavebné konanie, nebol
zistený okruh účastníkov konania, títo sa o konaní nedozvedeli, nemohli si uplatňovať svoje práva,
najmä právo na podanie námietok, pričom v novom stavebnom konaní by bolo možné riešiť otázku, či
skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem. V tomto smere sa
proporcionalita výsledku zamýšľaného žalobou javila vo vzťahu k právam nadobudnutým v dobrej viere

zachovaná.

23. Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 170 písm. c) SSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania v konaní začatom na základe žaloby prokurátora, nakoľko prokurátor koná vo verejnom záujmea žalobu podáva po tom, čo orgán verejnej správy nevyhovel jeho prokurátorskému opatreniu, v tomto
prípade protestu prokurátora. Krajský súd sa ustanovením § 170 písm. c) SSP dôsledne nariadil, keď
vo výroku rozsudku priznal účastníčke voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, napriek tomu, že

konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora zo dňa 08.03.2016.

24. Žalobca doplnil kasačnú sťažnosť o podanie Ing. K. G. zo dňa 27.12.2017 označené ako „Doplnenie
podnetu k žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia mesta Košice - stavebného úradu, pracoviska
Košice - Staré mesto č. A/2012/23929-02/I/STS zo dňa 05.12.2012“, ktoré bolo na Okresnej prokuratúre

Košice I osobne podané dňa 29.12.2017, ktoré si po obsahovej stránke osvojil a v podrobnostiach naň
poukázal.

25. Žalobca navrhol aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
eventuálne zrušil opatrenie žalovaného a vrátil na ďalšie konanie.

26. Účastníčka vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že rozhodnutie krajského súdu považuje za
vecne správne vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia. Skutočnosti a tvrdenia uvádzané v
kasačnej sťažnosti žalobcu považuje za právne irelevantné. Krajský súd náležite zistil skutkový stav,
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Účastníčka navrhla aby
najvyšší súd v zmysle § 461 Správneho súdneho poriadku v celom rozsahu zamietol kasačnú žalobu

žalobcu ako nedôvodnú.

27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že stavebný úrad môže konštatovať, že sa
pri ohláseniach stavebných úprav v každom prípade dôsledne zaoberá práve touto otázkou, či sa
stavebnými úpravami podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,

nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, t. j. či sú kumulatívne splnené
všetky 4 podmienky uvedeného ustanovenia. Rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Na kvalifikované
posúdenie splnenia podmienok tohto ustanovenia je príslušný stavebný úrad; nie prokurátor okresnej
prokuratúry.

28. Pri posudzovaní splnenia podmienky § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, či sa nezasahovalo
do nosných konštrukcií stavby, stavebný úrad vychádzal zo statického posúdenia č. 56/12 z 26.09.2012,
vypracovaného Ing. Z. V., autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statika stavieb, pre účely
ohlásenejstavebnejúpravy,vktoromkonštatoval,žedonosnýchkonštrukciísanezasahovalo.Stavebný
úrad nemohol spochybniť tento podklad pre vydanie oznámenia, vypracovaný uvedeným autorizovaným

stavebným inžinierom v oblasti statika stavieb, rovnako ako tento podklad nemôže spochybňovať
žalobca. Tento podklad bol pre posúdenie, či sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby postačujúci
a stavebný úrad žiadny iný podklad nemal a dodnes nemá k dispozícii. Čiže stavebný úrad vydal
oznámenie k ohláseniu na základe relevantného nespochybneného podkladu.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad mal k dispozícii fotografie stavu stavby bytového domu
po zrealizovaní tejto stavebnej úpravy aj po zrealizovaní časti zateplenia fasády a jej obnove, z čoho
vyplývalo, že povolená stavebná úprava v byte č. XX na X. poschodí bytového domu je nenápadná a
nerušivá. Preto má žalovaný za to, že nemohlo ísť o podstatnú zmenu vzhľadu stavby.

30. Podľa žalovaného išlo o ohlásenie stavebnej úpravy v byte vo výlučnom vlastníctve stavebníčky,
neboli potrebné žiadne súhlasy vlastníkov ostatných bytov v bytovom dome. Bolo irelevantné uvažovať,
čobybolopotrebnépriložiťkžiadostiostavebnépovolenie,keďstavebnékonanienebolodôvodnéviesť,
ale ani v prípade stavebného konania by nebolo potrebné dokladať súhlasy ostatných vlastníkov bytov.

31. Ustanovenie § 57 ods. 1 stavebného zákona Mesto Košice ako príslušný stavebný úrad využíva
v prípadoch, v ktorých posúdi, že je dôvodné toto ustanovenie využiť. Ide o možnosť, ktorú zákon
ponecháva na vlastnú správnu úvahu stavebnému úradu. Prokurátor okresnej prokuratúry nie je vecne
príslušný vykonávať pôsobnosť stavebného úradu, neexistuje žiadny zákonný prostriedok, akým by si
prokurátor okresnej prokuratúry mohol vynútiť, aby stavebný úrad proti svojej logickej správnej úvahe,

bezdôvodne,využilvoliteľnéustanoveniezákonaaurčilohlásenústavebnúúpravunastavebnékonanie.
Zvlášť, keď žalobca konštatoval, že žalovaný vychádzal z dokladov, ktoré spĺňali formálne všetky
zákonomavykonávacímipredpismipožadovanénáležitosti.Akichstavebnícisplnia,stavebnýúradvydá
oznámenie, že nemá námietky proti ohlásenej stavbe. V tomto prípade mal stavebný úrad k dispozíciivšetky potrebné doklady, na základe ktorých bez akýchkoľvek pochybností posúdil, že nie je žiadny
rozpor stavby s verejnými záujmami.

32.Prokurátorvtomtoprípadeodzačiatkuchránilibaosobnýsubjektívnyzáujempodávateľapodnetuna
podanie protestu prokurátora - Ing. K. G. a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho osobnou argumentáciou
a znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať a financoval. Celú svoju žalobu aj kasačnú sťažnosť
postavil na domnienkach, čo by bolo, keby bol použitý neštandardný alebo možný postup, ktorý si
prokurátor vynucoval. Žalobca viedol celý proces od podania protestu prokurátora, ktorý bol riešený na

troch stupňoch správnych orgánov a žaloby na oboch možných stupňoch súdu, trvajúci spolu viac ako
dva roky, ktorý je vedený bez toho, aby prokurátor uviedol jediné ustanovenie, ktoré bolo v tejto veci
reálne stavebným úradom porušené a bez toho, aby uviedol jediný konkrétny verejný záujem, ktorý bol
porušený a vyžaduje ochranu. Žaloba bola založená na porušení § 3 ods.1 veta prvá a ods. 5 veta prvá
zákonač.71/1967Zb.,§57ods.1stavebnéhozákona,§8ods.1aods.2vyhláškyč.453/2000Z.z.,čiže
na porušení všeobecného znenia zásad správneho konania, na porušení voliteľného ustanovenia, ktoré

sa v súlade s vlastnou správnou úvahou stavebný úrad rozhodol nepoužiť, lebo na to nemal dôvod a na
ustanovení z vykonanej vyhlášky, obsahujúcom náležitosti žiadosti o stavebné povolenie, ktoré nemalo
byť prečo použité. Žaloba bola opretá o tieto ustanovenia, pretože neexistovali žiadne ustanovenia
žiadneho právneho predpisu, ktoré by bol stavebný úrad v predmetnej veci reálne porušil. Stavebný úrad
mal za to, že v tomto prípade nemohlo ísť o zásah do nosných konštrukcií stavby a nemohlo ísť ani o

podstatnú zmenu vzhľadu stavby, pričom na posúdenie tejto veci bol príslušný stavebný úrad.

33. Žalovaný navrhol aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137
ods. 2 a 3 SSP).

35. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento
zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého
druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa

vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

36. Podľa § 55 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, ohlásenie stavebnému úradu postačí
pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných

konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

37. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebník je povinný uskutočnenie
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť

stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú
stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a
projektovúdokumentáciu.Stavebnýúradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualebo
udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

38. Podľa 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom
a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému

oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.39. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona, ohlásenie stavebných prác a udržiavacích prác obsahuje: a/ meno, priezvisko (názov) a adresu
(sídlo) stavebníka, b/ údaj o tom, na ktorej stavbe sa majú úpravy alebo práce uskutočniť a c/ rozsah a

účel úprav a prác a ich jednoduchý technický opis.

40. Zo spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v zmysle
príslušných ustanovení stavebného zákona, a v jeho postupe nebola zistená žiadna nesprávnosť, resp.
nezákonnosť,keďpopodaníohláseniastavebnýchúpravúčastníčkoukonaniavjejbyteč.XX vbytovom

dome na ulici K. M. X v H. posudzoval všetky podklady, ktoré v tom čase mal k dispozícii, a z ich
obsahu vyhodnotil, že neexistujú žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré by boli na strane
stavebného úradu dôvodom na nariadenie administratívneho konania o vydanie stavebného povolenia
a v danom prípade postačuje ohlásenie stavebnému úradu. Na základe oznámenia stavebného úradu
účastníčka konania začala vykonávať stavebné úpravy vedúce k realizácii lodžie v mieste okenného
otvoru v kuchyni jej bytu. Postupovala v zmysle opatrenia, ktorého súčasťou bol aj jednoduchý situačný

výkres a statický posudok, oba overené stavebným úradom, a to v dobrej viere, že splnila všetky
zákonom stanovené podmienky na realizáciu stavebných úprav a tieto stavebné úpravy aj v ohlásenom
rozsahu realizovala. Účastníčka konania pri samotnej realizácii lodžie v jej byte konala aj nad rámec
zákonom stanovených povinností, keď v priebehu štátneho stavebného dohľadu na požiadanie vlastníka
bytu č. XX, Ing. K. G. predložila doplnenie projektovej dokumentácie o konštrukčné riešenie detailu -

hydroizolácie a tepelnej izolácie lodžie.

41. Podľa najvyššieho súdu si stavebníčka splnila zákonom uloženú povinnosť a predložila stavebnému
úradu všetky zákonom a vykonávacími predpismi požadované doklady (§ 57 ods. 1 stavebného zákona,
§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona),

pričom splnenie tejto povinnosti zo strany účastníčky konania v prípade ohlásenia stavebných úprav,
ani nebolo v tomto konaní pred krajským súdom sporné. Žalobca pri spochybňovaní záveru stavebného
úradu o tom, že stavebnými úpravami nedôjde k podstatnej zmene vzhľadu stavby vychádzal z
potvrdenia vydaného Útvarom hlavného architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015, ktoré bolo vydané
ažpouplynutídlhšiehočasovéhoobdobiaodvydaniaopatreniažalovaného.Prisvojompostupesapreto

žalovaný skutočnosťami uvedenými v tomto stanovisku ani nemohol zaoberať a zobrať ho do úvahy.

42. Najvyšší súd poukazuje na to, že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou a ani podaním
na začatie konania podľa § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že
nemá námietky voči vykonaniu stavebnej úpravy (okrem iných) nemá formu rozhodnutia. Na postup

stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie, sa primerane vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách
správneho konania podľa § 3 správneho poriadku. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide
o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného
zákona a ak stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe
stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil a ďalej postupuje podľa ustanovení

upravujúcich stavebné konanie.

43. Žalobca namietal, že stavebným úradom v danom prípade nebolo skúmané kumulatívne splnenie
zákonných podmienok stanovených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, preto malo v danej veci prebehnúť
stavebné konanie, výsledkom ktorého malo byť vydanie stavebného povolenia stavebným úradom.

Najvyšší súd má za to, že stavebníčka k ohláseniu drobných stavebných úprav predložila všetky
zákonom vyžadované doklady (doklady preukazujúce vlastnícke právo k stavbe, statický posudok č.
56/12 vypracovaný autorizovanou stavebnou inžinierkou Ing. Z. V., projektovú dokumentáciu, stanoviská
dotknutých orgánov a súhlas vlastníkov bytov o nakladaní so spoločnými časťami bytového domu). Po
prijatí záveru o splnení podmienok stanovených stavebným zákonom v ust. § 55 ods. 2 písm. c/ stavebný

úrad vyhodnotil, že na predmetnú stavebnú úpravu postačuje ohlásenie stavebnému úradu. Odborné
stanovisko č. 16/2015, o ktoré opiera svoju argumentáciu prokurátor bolo vypracované až dodatočne a
nebolo ani súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, pričom pri mimoriadnom
opravnom prostriedku je potrebné skúmať stav, ktorý bol v čase vydania opatrenia stavebného úradu. K
stanovisku Útvaru hlavného architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015 uviedol, že toto bolo vydané až

následne, po vydaní predmetného opatrenia a tento útvar mesta Košice nemá postavenie dotknutého
orgánu v stavebnom konaní, preto skutočnosť, či sa jedná o podstatnú zmenu vzhľadu stavby je výlučne
na posúdení stavebného úradu.44. Najvyšší súd poukazuje aj na to, že správna žaloba bola podaná v čase účinnosti procesného
predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „OSP“), ktorý v ust. § 249 ods. OSP pre takýto typ žaloby prokurátora výslovne stanovoval

povinnosť prokurátora, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Prokurátor sa v
žalobe odvolával na svoju povinnosť chrániť materiálnu stránku princípu právneho štátu, pričom ochrana
práv účastníka konania je až sekundárna, zároveň sa však odvolával aj na princíp proporcionality
výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka konania nadobudnutých v dobrej viere,
s tým, že konštatoval bez bližšieho odôvodnenia, že zrušením rozhodnutia žalovaného tento princíp

zostane zachovaný. Podľa názoru najvyššieho súdu pri podaní žaloby prokurátor nerešpektoval
dôsledne toto ustanovenie vtedy platného procesného predpisu, pretože vec neposudzoval individuálne,
vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä, že stavebníčka bola preukázateľne
dobromyseľná, o čom svedčí aj jej neskorší postup v konaní o štátnom stavebnom dozore.
45. Najvyšší súd má za to, že na kvalifikované posúdenie splnenia podmienok ustanovenia § 55
ods. 2 písm. c) stavebného zákona je príslušný stavebný úrad; nie prokurátor okresnej prokuratúry,

Útvar hlavného architekta mesta Košice ani stavebníkov sused - podávateľ podnetu na vydanie
protestu prokurátora. Stavebný úrad vychádzal zo statického posúdenia č. 56/12 zo dňa 26.09.2012,
vypracovaného Ing. Z. V., pre účely ohlásenej stavebnej úpravy, v ktorom sa uvádza, že do nosných
konštrukcií sa nezasahovalo. Nebolo nutné spochybňovať tento podklad, nakoľko bol postačujúci
a stavebný úrad nemal iný k dispozícii, čiže dôvodne vydal oznámenie k ohláseniu na základe

relevantného nespochybneného podkladu.

46. Najvyšší súd uvádza, že na základe fotografií stavu stavby bytového domu po zrealizovaní tejto
stavebnej úpravy aj po zrealizovaní časti zateplenia fasády vyplýva, že povolená stavebná úprava v byte
č. XX na X. poschodí bytového domu je nenápadná a nerušivá. Preto nemôže ísť o podstatnú zmenu

vzhľadu stavby.

47. Na podanie doplnenia kasačnej sťažnosti zo dňa 29.12.2017 najvyšší súd neprihliada a to z dôvodu,
že ustanovenie § 440 ods. 2 veta prvá SSP presne definuje, že dôvod kasačnej sťažnosti možno
vymedziť tak, že sťažovateľ (žalobca) uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačná sťažnosť má slúžiť na nápravu výnimočných
najzávažnejších procesných pochybení t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného
právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie
princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby sťažovateľ (žalobca), poukázal v kasačnej
sťažnosti na podania pred krajským súdom, ale musí v sťažobných bodoch v prvom rade odôvodniť

prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby najvyšší súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná
sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju najvyšší súd vecne prejedná.

48. Krajský súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 170 písm. c) SSP, keď vo výroku rozsudku priznal
účastníčke konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, napriek tomu, že bolo konanie začaté

na základe žaloby prokurátora zo dňa 08.03.2016.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.
k. 7S/30/2016-94 zo dňa 18. októbra 2017 podľa § 462 ods. 1 SSP, v časti týkajúcej sa priznania
náhrady trov konania účastníčke konania voči žalobcovi bod III. výroku, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Ďalšie námietky žalobcu vyhodnotil najvyšší súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia krajského súdu. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd vo zvyšnej časti kasačnú sťažnosť podľa
ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

50. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.