Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/308/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115226221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Ing. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený spoločnosťou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpený spoločnosťou
CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, v konaní o
zaplatenie 694,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 2C/402/2015-300 zo dňa

08. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/402/2015-300 zo dňa 08. februára 2018
m e n í tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu694,31Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 694,31 Eur od 25.06.2015 do zaplatenia, a
to na účet žalobcu vedený v G..ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok

I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) s tým,
že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie, osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej, ktoré vypracuje súdny úradník (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2015 sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 694,31 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady
trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca je výlučný

vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., obec Bystrička, na LV č. XXXX v podiele 1/1
- stavba súp. č. XXX, na parcele č. 830/48, rodinného domu, na ktorom je umiestnené zariadenie na
výrobu elektriny, uvedené do prevádzky v decembri 2011. Preukázanú mal ďalej aj skutočnosť, že
žalobca je výrobcom elektriny s právom na podporu s poukazom na ustanovenie § 3 zákona č. 309/2009
Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej „zákon č.
309/2009 Z.z.“). V zmysle predmetného zákona bola pre žalovaného určená povinnosť spočívajúca v
poskytovaní podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme doplatku. Výroba elektriny

z obnoviteľných zdrojov energie podlieha úprave zákona. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach a je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený na roky 2014 až 2026 vo výške 259,17
Eur/MWh v zmysle § 8 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa
ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Výrobca elektriny je v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. v čase účinnom k rozhodnému dňu povinný za účelom vyplatenia doplatku splniť si oznamovaciu
povinnosť stanovenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona, a to vždy do 15. augusta
na nasledujúci kalendárny rok, a zároveň je povinnosťou výrobcu elektriny (t.j. žalobcu) uplatniť si

doplatok u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (t.j. žalovaného) a u Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinou predloženou žalobcom, označenou
ako „predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou
MARTEL elektromontáže“ (ďalej aj „Listina“), ktorú žalobca dňa 27.05.2014 (v danom prípade rozhodný
deň) doručil žalovanému (listina opatrená pečiatkou žalovaného). Predmetná listina, predložená súdu

žalobcom vo fotokópii, a zároveň v rámci konania predložená súdu na nahliadnutie v originály, obsahuje
9 strán s výpočtom predpokladov výroby energie na rok 2015. Žalobca spolu so žalobou súdu predložil aj
faktúru splatnú dňa 24.06.2015, opatrenú pečiatkou žalovaného, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému
694,31 Eur, ktorú však žalovaný neuznal, pretože si žalobca riadne a včas neuplatnil podporu v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k rozhodujúcemu dňu. Z predloženého
záznamu č. 305/2015 súd zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonal kontrolu v regulovanom

subjekte(žalovaný)napodnetviacerýchvýrobcovenergie,zktorejvyplynulo,žežalovanýu29subjektov
neevidoval list - oznam, ktorý by sa dal považovať za oznámenie (splnenie si zákonnej povinnosti) pre
rok 2015. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 19Cb/249/2013, v rámci ktorého súd v obdobnom spore spoločnosti OKER, s.r.o. v postavení
výrobcu energie zamietol žalobu proti žalovanému na tom právnom základe, že žalobca nepredložil

relevantnú hodnovernú listinu na uplatnenie si nárokov na poskytnutí podpory pre výrobcu elektrickej
elektriny, a teda nepreukázal splnenie si požadovanej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom ku rozhodnému dňu.
4. Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku voči žalovanému. Žalobca sa domáha vyplatenia podpory za faktúru z roku 2015,

teda za obdobie, ktoré predchádzalo „novému“ zneniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009,
podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na
nasledujúci rok, čo znamená, že pri nesplnení povinnosti by stratil právo na odber a na doplatok, ale
iba na nasledujúci rok. Zo samotného ustanovenia zákona vyplývajú pre subjekty povinnosti oznamovať
jednak uplatnenie podpory a zároveň oznámiť aj uviesť predpokladané množstvo výroby elektrickej

energie. Za splnenú považoval súd zákonom stanovenú povinnosť žalobcu oznámiť predpokladané
množstvovýrobyelektrickejenergie,čovyplývazlistinyoznačenejako„predpokladyvýrobyobnoviteľnej
energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“, doručeného
žalovanému dňa 27.05.2014. Nestotožnil sa s názorom žalovaného o tom, že okrem oznámenia, resp.
uvádzania predpokladaného množstva výroby energie si mal žalobca zároveň uplatniť podporu tým

spôsobom, že uplatnenie podpory žalovanému výslovne oznámi. Podľa názoru okresného súdu nie
je možné uvedeným striktným spôsobom posudzovať samotné uplatnenie si podpory. Žalobca zaslal
žalovanému predpokladané množstvo výroby elektrickej energie. To, že vo svojom podaní doslovne
neuviedol,žesizároveňuplatňujepodporuzapríslušnýkalendárnyrok,byboloprílišnoutvrdousankciou
pre výrobcov elektrickej energie. Ani zákonodarca nemal záujem na tom, aby sa ustanovenie § 4

zákona č. 309/2009 Z.z. vykladalo uvedeným striktným spôsobom. V minulosti výrobcovia energií a
aj samotný žalobca pravidelne uplatňovali podporu spôsobom, ktorý vykonal žalobca aj pre rok 2015.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že listina označená ako „predpoklady výroby
obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“,
bola zo strany žalovaného opatrená len pečiatkou obsahujúcou názov žalovaného a dátumom prijatia

a ďalej nebola uvedená listina zaznamenaná do žiadnej knihy, nebola opatrená žiadnym podpisom,
kto prebral poštu, žiadnym číslom záznamu. Aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zázname č.
305/2015 konštatoval, že regulovaný subjekt, t.j. žalovaný, vo svojej poštovej evidencii neeviduje list -
oznámenie, ktorý by sa dal považovať za oznámenie o splnení si zákonnej povinnosti pre rok 2015 u
viacerých subjektov (výrobcov elektrickej energie). S prihliadnutím na uvedené nedostatky vo vedení

korešpondencie u žalovaného, ako aj s poukazom na skutočnosť, že zákon č. 309/2009 Z.z. v znení ku
rozhodnému dňu neurčoval presný spôsobom, akým si má výrobca elektrickej energie podporu uplatniť,
okresný súd považoval za splnené zákonom č. 309/2009 Z.z. stanovené podmienky pre priznanie
podpory. Keďže si žalobca v rámci podanej žaloby uplatnil nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej
faktúre zaslanej žalovanému znejúcej na sumu zistenú z elektromera č. 2236787 žalobcu, súd podanej

žalobe v časti istiny vyhovel. Pokiaľ žalovaný spochybňoval výšku žalovanej istiny, neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal nesprávnosť výpočtu žalobcom uplatnenej podpory na rok 2015. Spolu s
uplatnenou istinou súd žalobcovi voči žalovanému v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal
ajúrokyzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy694,31Eurod25.06.2015,keďvychádzalzdátumusplatnosti faktúry znejúcej na žalobou uplatnenú istinu dňom 24.06.2015 a žalovaný sa tak nasledujúci
deň dostal do omeškania.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď priznal plne úspešnému

žalobcovi voči žalovanému ich náhradu v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,

ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd dospel podľa názoru odvolateľa
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca žalovanému nedoručil listinu preukazujúcu splnenie
oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Vo vzťahu k
listine žalobcu predloženej súdu, ktorá obsahuje pečiatku žalovaného s dátumom 27.05.2014, odvolateľ
uviedol, že nebola žalovanému nikdy doručená a pečiatka na nej nejaví znaky pečiatky žalovaného.

Za nesprávny považoval žalovaný postup okresného súdu, ktorý nepristúpil k znaleckému dokazovaniu
pravosti (originality) pečiatky uvedenej na Listine žalobcu zo dňa 27.05.2014, pričom ani nezdôvodnil,
prečo k znaleckému dokazovaniu nepristúpil. Namietaným postupom sa žalovaný dostal do situácie,
kedy musí dokazovať negatívnu skutočnosť, čo od neho nie je možné spravodlivo požadovať. Okresný
súd podľa názoru odvolateľa vec nesprávne právne posúdil, pričom uviedol, že pokiaľ by aj bola Listina

žalobcu žalovanému doručená, nebola by spôsobilá splniť oznamovaciu povinnosť žalobcu ako výrobcu
elektrickej energie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. V Listine žalobcu absentuje
akýkoľvek prejav vôle uplatniť si podporu na kalendárny rok 2015, pričom názor o nemožnosti sa
pridŕžania striktného výkladu § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. neobstojí a je v rozpore s
predmetným zákonným ustanovením. Na podporu svojich tvrdení o nemožnosti poskytovania právnej

ochrany subjektu pri nesplnení zákonom jasne stanovených povinností poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015. Okrem absencie prejavu vôle žalobcu na žiadanie podpory má Listina
žalobcu zo dňa 27.05.2014 aj ďalšie obsahové nedostatky - nie je jednoznačné, ktorý subjekt Listinu
vyhotovil a za nedostatočné považuje žalovaný aj označenie subjektov v nej uvedených. Zároveň Listinu
považoval aj za zmätočnú, keď v nej boli uvedené aj také subjekty, ktoré nie sú pripojené do distribučnej

siete žalovaného. Odvolateľ namietal aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považoval za
nedostatočné. Záverom podaného opravného prostriedku žalovaný poukázal na rozhodnutie súdu v
skutkovo a právne totožnej veci, a síce na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/249/2015 zo
dňa 09.11.2017 (na ktoré poukazoval už aj v konaní pred súdom prvej inštancie), ktorým súd žalobu
žalobcu zamietol práve z dôvodu, že Listina žalobcu, z ktorej žalobca vychádza aj v prejednávanej veci,

nespĺňa zákonom stanovenú podmienku uplatnenia podpory u žalovaného, a síce z neho nie je zrejmý
prejav vôle.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné v celom rozsahu. Listinou zo dňa 27.05.2014 si

žalobca splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., keď
žalobcovi dostatočným spôsobom oznámil predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015. Hoci v
predmetnejListinevyslovenenebolauvedenáskutočnosť,žesižalobcapodporuzakalendárnyrok2015
uplatňuje, poukázal na záver okresného súdu o tom, že ani zákonodarca nemal záujem na striktnom
vykladaní § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. spôsobom popísaným žalovaným. Pri preberaní pošty zo strany

žalovaného došlo k závažným pochybeniam, čo vyplýva aj zo záznamu Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 305/2015. Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu
okresného súdu súvisiaceho s nevykonaním znaleckého dokazovania ohľadom pečiatky na Listine
žalobca uviedol, že fotokópia Listiny tvorí súčasť spisového materiálu a počas celého pojednávania vo
veci mal súd k dispozícii aj jej originál. Vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom pravosti (originality)

pečiatky na Listine je podľa názoru žalobcu nedôvodné, a žalovaný mal takéto dokazovanie navrhnúť
počas konania pred prvoinštančným súdom, no návrh na vykonanie dokazovania nepodal. Žalobca trval
na tom, že Listina bola žalovanému dňa 27.05.2014 doručená a aj v minulosti si výrobcovia energii
rovnakýmspôsobomuplatňovalipodporu,ktoráimbolabezproblémovvyplácaná.Vdoplnenívyjadrenia
doručenom súdu dňa 17.07.2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

8. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný v ňom nijakým spôsobom nevyvrátil
zásadné argumenty uvedené v podanom odvolaní. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nepodalpred prvoinštančným súdom návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom pečiatky na Listine
žalobcu, považoval odvolateľ za nepravdivé, pričom poukázal na zápisnicu z pojednávania konaného
dňa 09.10.2017, v rámci ktorej je návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zachytený.

Žalovaný zotrval aj na svojom závere o tom, že z jeho strany nebolo možné zaevidovať Listinu žalobcu,
ktorá mu nikdy nebola doručená a vo vedenom súdnom konaní je nútený preukazovať negatívnu
skutočnosť. Jedine znalecké dokazovanie mohlo relevantným spôsobom vyvrátiť argumenty žalobcu,
ku ktorému dokazovaniu však prvoinštančný súd nepristúpil. Ako v podanom odvolaní, tak aj v rámci
podanej odvolacej repliky uviedol svoje závery o nesprávnom právnom posúdení veci prvoinštančným

súdom, nesprávnom výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. zo strany súdu,
ako aj o absencii prejavu vôle žalobcu uplatniť si podporu na kalendárny rok 2015.

9. V podaní doručenom súdu dňa 12.1.02018 žalovaný doplnil svoju argumentáciu o odkaz na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/46/2018 zo dňa 19.09.2018, ktorým odvolací súd
potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/249/2015 zo dňa 09.11.2017, na ktoré žalovaný

poukazoval ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v rámci podaného odvolania.

10. Žalobca v reakcii na odvolaciu repliku žalovaného a jej doplnenie uviedol, že nemožno spájať
dva rozdielne spory s rôznym dokazovaním a požadovať rovnaké rozhodnutie, pričom poukázal aj na
rozdielny počet pojednávaní v posudzovaných konaniach, ako aj na zmenu procesnej úpravy v priebehu

vedenia sporových konaní. Vo vecnej rovine zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach
produkovaných v konaní pred prvoinštančným súdom ako aj v rámci odvolacieho konania.

11. Žalovaný na odvolaciu dupliku žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 7.12.2018, procesne
nereagoval.

12. Dňa 04.02.2019 bolo súdu doručené oznámenie žalovaného o splnomocnení spoločnosti
CONSULTAv.o.s.,sosídlomŠafárikovonámestie4,81102Bratislava,IČO:31318495nazastupovanie
vo vedenom súdnom spore.

13. Ďalšie podania sporových strán v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku I. podľa ust. § 388

CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. V zmysle § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v meritórnom výroku I. dospel k záveru
o dôvodnosti podaného opravného prostriedku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci, hoci prvoinštančný súd zvolil správnu právnu normu. V tejto
súvislosti odvolací súd udáva, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje za nesporný a
z takto zisteného skutkového stavu vychádza pri svojom rozhodovaní.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.05.2014 výrobca
elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len
„úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm.

b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci
kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca
elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa
odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.19. Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)

na nasledujúci kalendárny rok (§ 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.05.2014).

20. V prejednávanej právnej veci nebolo medzi sporovými stranami sporné, že žalobca v postavení
výrobcu elektriny, pokiaľ chcel riadnym spôsobom uplatniť právo na podporu v zmysle zákona č.
309/2009 Z.z. u žalovaného v postavení prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, musel splniť

oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) predmetného zákona. Konkrétne sa jedná o
povinnosť výrobcu elektriny (žalobcu) 1/ oznámiť uplatnenie podpory a zároveň 2/ uviesť predpokladané
množstvo dodanej elektriny.

21. Žalobca v konaní predložil súdu listinu (podanie) označenú ako „predpoklady výroby obnoviteľnej
energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“, opatrenú

pečiatkoužalovanéhosdátumom27.05.2014,ktorámalavdanomprípadeosvedčiťsplneniepodmienok
riadneho uplatnenia podpory v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona 309/2009 Z.z.. Z obsahu predmetnej
listiny však podľa názoru krajského súdu nijakým spôsobom nevyplýva splnenie jednej z podmienok
vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z., a síce oznámenie žalobcu o uplatnení
podpory pre rok 2015. Pri posudzovaní naplnenia povinnosti žalobcu je potrebné vychádzať výlučne

z obsahu predmetnej Listiny, t.j. či táto v zmysle argumentácie žalobcu obsahuje jednak oznámenie
predpokladaného množstva dodanej elektriny a či táto listina zároveň oznamuje uplatnenie podpory na
daný kalendárny rok. Z obsahu Listiny vôbec nevyplýva, komu je adresovaná, a teda či je adresovaná
skutočne žalovanému - pečiatka o doručení nenahrádza určenie adresáta. Taktiež nemožno danou
Listinou posúdiť vôľu žalobcu oznámiť žalovanému uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c)

zákona č. 309/2009 Z.z.. Z predloženej listiny v nadväznosti na tvrdenie žalobcu v konaní vyplýva
len vôľa žalobcu oznámiť žalovanému predpokladanú výrobu (pomerne nejasná tabuľka na strane
2 Listiny), ktoré oznámenie automaticky nesubsumuje aj oznámenie o uplatnení podpory. Pokiaľ
bolo zámerom žalobcu ako výrobcu elektriny uplatniť si u žalovaného v postavení prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy právo na podporu, nebola jeho vôľa prejavená riadnym spôsobom.

22. Aj keď zákonná úprava nedefinuje formu splnenia si povinností výrobcu elektriny podľa § 4
ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., vyžaduje však, aby obidve tieto oznamovacie povinnosti
boli splnené. Samotné oznámenie odhadovaného množstva vyrobenej elektrickej energie v sebe bez
ďalšieho nemôže zahŕňať aj oznámenie uplatnenia podpory, najmä v prípade, ak zákonná úprava

výslovne vyžaduje splnenie obidvoch oznamovacích povinností, teda tak naplnenia povinnosti oznámiť
predpokladané množstvo dodanej elektriny, ako aj naplnenie povinnosti oznámiť uplatnenie podpory. Z
Listiny označenej ako „predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v
správe skupinou MARTEL elektromontáže“ vyplýva odhadované množstvo elektrickej energie vyrobenej
v zariadení žalobcu v roku 2015 a nie je z nej možné dospieť ani k záveru o žalobcom tvrdenom

konkludentnom uplatnení nároku na uplatnenie podpory, a to zvlášť po zmene právnej úpravy vykonanej
zákonom č. 382/2013 Z.z..

23. S prihliadnutím na uvedené, keď Listinou žalobcu označenou ako „predpoklady výroby obnoviteľnej
energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“ opatrenou

pečiatkou žalovaného datovanou na deň 27.04.2015 nedošlo k riadnemu uplatneniu podpory v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a zároveň, keď žalobca uplatnenie podpory u žalovaného
žiadnym iným, relevantným spôsobom vo vedenom spore nepreukázal, krajský súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

24. Z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. v dôsledku zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu, krajský súd považoval za nadbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou
žalovaného týkajúcou sa iných pochybení prvoinštančného súdu procesnej povahy (namietané
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, procesný postup okresného súdu v súvislosti s dokazovaním).

25. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.26. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie. (§ 396 ods. 2 CSP).

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

28. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o
trovách prvoinštančného a odvolacieho konania, o ktorých rozhodol krajský súd v zmysle §

262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V dôsledku zmeny napadnutého
rozhodnutia možno žalovaného považovať za plne úspešnú sporovú stranu, na základe čoho mu
vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu voči neúspešnej protistrane,
t.j. žalobcovi. Rovnako bol žalovaný úspešnou sporovou stranou aj v rámci odvolacieho konania, keď
bolo jeho opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovené. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd
súhrnným výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom plnom

rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).