Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010011.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.04.2020, v trestnej
veci proti odsúdenému M. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)Tr. zákona a iné, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15PP/1/2020 zo dňa 26.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť odsúdeného M. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 15PP/1/2020 zo dňa 26.02.2020 okresný súd podľa §
415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného M.
G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., J. N. XX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/241/2017-66
dňa 12.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6To/19/2018 podľa § 219 ods. 1 Tr.

zákona vo výmere 3 roky.

Protitomutouzneseniupísomne,vzákonnejlehote,podalodsúdenýsťažnosť,ktorúvšakdorozhodnutia
krajského súdu neodôvodnil.

Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia,protiktorémusťažovateľpodalsťažnosťakonanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody odôvodnil v podstate tým, že odsúdený spĺňal podmienky na podmienečné

prepustenie čiastočne, a to len vzhľadom na vykonanú dĺžku trestu. Materiálny predpoklad pre
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd nepovažoval
za preukázaný, a poukazujúc na správu o hodnotení jeho správania v ústave na výkon trestu,
skutočnosti zistené z odpisu registra trestov odsúdeného a výpoveď odsúdeného, dospel k záveru,
že odsúdený bol deväťkrát súdne trestaný, z toho vo väčšine prípadov pre trestný čin krádeže,
lúpeže, ale aj ublíženia na zdraví, obmedzovania osobnej slobody a vyhrážanie a jeho konanie možno

charakterizovať ako špeciálnu recidívu, keď v minulosti uložené tresty nesplnili svoj účel a odsúdený
ďalej páchal identickú trestnú činnosť za okolnosti, že odsúdený počas viac ako ročného výkonu
trestu odňatia slobody bol iba raz disciplinárne odmenený a jeho resocializačná prognóza sa pritom
javí ako nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je vysoké, tak jeho správanie je skôr
prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, než skutočným prejavom polepšenia tak,
ako ho predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona. Podľa okresného súdu, doposiaľ vykonaný

trest odňatia slobody u odsúdeného nesplnil svoj prevýchovný účel, a tak na prevýchovu bude potrebné
pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody v trvaní, aký mu bol uložený rozsudkom Okresného súduBardejov, sp. zn. 2T/241/2017-66 dňa 12.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6To/19/2018 zo dňa 13.06.2018.

Okresný súd tak síce stručne, ale výstižne pomenoval dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, z ktorých
vychádzal pri svojich skutkových a právnych záveroch. Hodnotenie zistených skutočností zodpovedá
nárokom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku, napadnutý výrok je odôvodnený, je v súlade
so zákonom a je výsledkom správneho postupu konania. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zásah
do napadnutého výroku v prospech odsúdeného.

Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/241/2017 vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Bardejov, sp. zn. 2T/241/2017-66 dňa 12.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6To/19/2018 z 13.06.2018 bol odsúdený M. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona,

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom výkon trestu odňatia
slobody odsúdený nastúpil dňa 20.06.2018.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,

ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený za prečiny, formálne podmienky
v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, teda vykonanie polovice uloženého trestu odňatia slobody,
boli splnené uplynutím dňa 20.12.2020. Aj krajský súd však dospel k záveru, že odsúdený nesplnil
podmienky materiálne. Súčasťou materiálnych podmienok pre rozhodnutie súdu o podmienečné
prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona je totiž preukázanie toho, že odsúdený plnením svojich

povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie za súčasného preukázania, že sa
od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je nutné zhodnotiť celý
doterajší život odsúdeného, včítane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré

viedlo k jeho spáchaniu, ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Všetky tieto okolnosti
je pritom nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Len tak je totiž možné
spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia
slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu ústavu na výkon trestu, ale je
výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život

(primerane napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
pod č. 10/1963).

Podľa odpisu registra trestov má odsúdený deväť záznamov, z toho len v piatich prípadoch bolo
odsúdenie zahladené. Z údajov odpisu registra trestov pritom vyplynulo aj to, že odsúdený bol,

okrem predmetného odsúdenia, už trikrát vo výkone trestu odňatia slobody a vykonal uložené tresty
odňatia slobody v celej uloženej výmere. V minulosti bol dokonca v jednom prípade z výkonu trestu
odňatia slobody podmienečne prepustený, no v skúšobnej dobe sa neosvedčil. Tieto skutočnosti
kladú na jeho správanie, z hľadiska preukázania polepšenia, v aktuálne vykonávanom treste odňatia
slobody pochopiteľne vyššie nároky. Naposledy, a to dňa 25.04.2008 vykonal trest odňatia slobody

vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/47/2007 zo dňa 27.02.2008 za úmyselnú
majetkovú trestnú činnosť. Napriek tomu neprestal páchať trestnú činnosť a neskôr v jeho prípade
nasledovalo predmetné odsúdenie, znova za úmyselnú trestnú činnosť majetkovej povahy. Nemožno
teda prehliadnuť trestnú minulosť odsúdeného, ktorý ešte pred nástupom predmetného trestu odňatia

slobody vykonal opakovane tresty odňatia slobody.

Z hodnotiacej správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov
zo dňa 13.01.2020, na obsah ktorej okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobneodkázal, považoval krajský súd z hľadiska skúmania skutočností uvedených v § 66 Tr. zákona za
potrebné uviesť, že odsúdený sa v rámci svojich povinností vyplývajúcich z požiadaviek na dodržiavanie
podmienok výkonu trestu odňatia slobody síce správal vhodne a požiadavky výkonu trestu odňatia

slobody dodržiaval, no len v jednom prípade, za výkon činnosti súvisiacich s pozitívnym rozvojom
osobnosti odsúdeného, bol disciplinárne odmenený, a to pochvalou. Skutočnosti, ako dosiahnuté
vzdelanie, nezamestnanosť pred výkonom trestu, identifikované závislosti, nedostatočný príjem, postoj
odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody, finančnú situáciu, mentálnu úroveň a predchádzajúce
odsúdenia tak, ako boli zistené vzhľadom na doterajší výkon trestu odňatia slobody viedli k záveru, že

resocializačná prognóza sa u sťažovateľa javí ako nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania do budúcna
je vysoké.

Odsúdený M. G. počas doterajšieho výkonu trestu dosiahol teda len jednu disciplinárnu odmenu napriek
tomu, že mal dostatok času skutočne preukázať, s ohľadom na svoju trestnú minulosť, polepšenie
zodpovedajúce podmienok vyplývajúcim z ustanovenia § 66 Tr. poriadku pre kratší výkon uloženého

trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť v porovnaní s výmerou vykonávaného uloženého trestu,
nasvedčuje v konfrontácii s doterajším životom odsúdeného tomu, že jeho aktuálne správanie sa vo
výkone trestu nie je výrazom jeho skutočného polepšenia, ale, aj podľa názoru nadriadeného súdu, je
len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a snahy o podmienečné
prepustenie.

Pokiaľ odsúdený odkazoval pri svojom výsluchu na svoje osobné a rodinné pomery a možnosť v
prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zamestnať sa, išlo nepochybne o skutočnosti
vytvárajúce predpoklady, ktoré by spolu s prejavenou ľútosťou mohli spolupôsobiť ako priaznivé faktory,
no zo skutočností uvedených vyššie vyplynulo, že odsúdený doposiaľ nepreukázal vo výkone trestu

také polepšenie, ktoré by odôvodnilo až podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Pritom osobné a rodinné pomery, na ktoré poukazoval v podanej sťažnosti, ho mali o to viac motivovať
k preukázaniu splnenia podmienok podmienečného prepustenia. Odsúdený počas výkonu trestu mal
príležitosti preukázať polepšenie tým, že okrem riadneho dodržiavania ústavného poriadku a pravidiel
výkonu trestu, ktoré musí dodržiavať každý odsúdený vykonávajúci trest odňatia slobody a mal

preukázal, že v jeho správaní nejde len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, ale že má
skutočný záujem svojim správaním dokázať, že nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia
slobody. Nadriadenému súdu nebola známa prekážka, pre ktorú odsúdený nemohol počas doterajšieho
výkon u trestu odňatia slobody dosiahnuť viac disciplinárnych odmien, resp. také hodnotenie, z ktorého
by vyplynulo jeho rozhodnutie v budúcnosti už trestnú činnosť nepáchať, viesť riadny život a takto sa

vyhnúť výkonu trestu odňatia slobody.

Takto sťažovateľ síce preukázal smerovanie k tomu, že by už kratší výkon trestu mohol postačovať na
jeho nápravu, no v porovnaní s jeho výraznou trestnou minulosťou, nepriaznivou sociálnou prognózou a
vysokým rizikom sociálneho zlyhania odsúdeného, takéto správanie sa odsúdeného M. G. ešte nebolo

postačujúce pre jeho podmienečné prepustenie z predmetného trestu odňatia slobody, napriek tomu,
že ústav, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, navrhoval podmienečné prepustenie s
dohľadom.

Podľa názoru krajského súdu bola preto žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu

predmetného trestu odňatia slobody predčasná, nakoľko plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu nepreukázal dostatočné polepšenie, ani takú zmenu vo svojom správaní, ktorá by
odôvodnila očakávanie, že už po kratšom výkone predmetného trestu odňatia slobody, v budúcnosti
povedie riadny život. Krajský súd preto po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj dôkazov, ktoré
boli vykonané okresným súdom, dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol

žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému M. G. je v súlade so
zákonom, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie jenie je prípustný.