Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/204/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207207204
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6207207204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Z., C. XX/XX, v konaní zast. Mgr. Andreou Legényovou,
advokátkou AK Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2,
Bratislava, IČO: 42 499 500, pre zaplatenie 2 626,60 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 11. 12. 2007 domáhal v
tom čase od žalovaného Daňový úrad, ulica SNP 2/A, Veľký Krtíš zaplatenia sumy 79 129,-- Sk (2 626,60

Eur) s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že k
vzniku škody došlo nezákonným rozhodnutím Daňového úradu vo Veľkom Krtíši a nesprávnym úradným
postupom Daňového úradu vo Veľkom Krtíši a jeho pracovníkov pri vykonávaní daňovej kontroly.

Dňa 14.12.2007 bol návrh žalobcu postúpený na Okresný súd Veľký Krtíš.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši na návrh žalobcu, uznesením zo dňa 08. 07. 2008, č.k. 1C/334/2007-51

ustanovil žalobcovi zástupcu z radov advokátov a to Mgr. Andreu Legényovú, advokátku so sídlom vo
Veľkom Krtíši, Komenského 3.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 11. 08. 2008 (č.l. 56) uviedla, že žalobca sa
domáha, aby súd uložil v tom čase žalovanému Daňovému úradu vo Veľkom Krtíši zaplatiť žalobcovi
sumu 79 129,-- Sk ako náhradu škody. Návrh odôvodnila tým, že Daňový úrad vo Veľkom Krtíši uložil

žalobcovi uhradiť nedoplatok vo výške 79 129,-- Sk z titulu vykonateľného výkazu nedoplatkov zo dňa
19. 11. 1998, č. 1998/25422, pričom túto sumu žalobca dobrovoľne nezaplatil a bola voči nemu vedená
daňová exekúcia, ktorá bola úspešná a celá istina vo výške 79 129,-- Sk bola Daňovému úradu Veľký
Krtíš uhradená. Podľa žalobcu sa jednalo o protiprávnu daňovú kontrolu a Daňový úrad Veľký Krtíš
nesprávnym postupom a s nesprávne posúdeným skutkovým stavom dospel k záveru, že zo strany
žalobcu došlo k pochybeniu vo vedení daní a vyrubilo mu zaplatiť nedoplatok vo výške 79 129,-- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 04. 11. 2010 pod č.k. 16NcC/54/2010-248 prikázal vec
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica.Tunajší súd uznesením zo dňa 20. 12. 2010 pod č.k. 17C/204/2010-257 vyzval právnu zástupkyňu
žalobcu o opravu - doplnenie podania zo dňa 10. 12. 2007 v časti týkajúcej sa presnej špecifikácie
nároku, teda či sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody a to podľa

Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 58/1969 Zb., príp. zákona č. 514/2003 Z.z. a či si žalobca nárok
uplatňuje pre nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie a aby podľa špecifikácie nároku
označila pasívne legitimovaného účastníka konania.

Právna zástupkyňa žalobcu doplnením a zmenou návrhu písomnosťou zo dňa 11. 01. 2011 tunajšiemu

súduoznámila,žežalobcasapodanoužaloboudomáhanáhradyškodyvovýške2626,60Eur,pričomsa
domáhala náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň za pasívne legitimovaného účastníka
označila Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, IČO: 00 634 816, Nová 13, Banská Bystrica.

Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 09. 05. 2001 navrhla povoliť zámenu účastníka
na strane žalovaného a to tak, aby pôvodne uvedený žalovaný Daňový úrad Veľký Krtíš, ul. SNP 2/A,

z konania vystúpil a do konania vstúpil ako žalovaný Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, IČO: 00
634 816, Nová 13, Banská Bystrica.

Tunajší súd uznesením zo dňa 03. 08. 2011, č.k. 17C/204/2010-268 pripustil, aby do konania na strane
pôvodne označeného žalovaného Daňový úrad Veľký Krtíš vstúpilo Daňové riaditeľstvo SR, Banská

Bystrica, Nová 13, IČO: 00 634 816.

Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 08. 2011 uviedlo, že
žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa vyjadrenia
žalobcu, mu bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia a nesprávnym úradným postupom

pôvodne žalovaného Daňového úradu Veľký Krtíš. Zo strany Daňového úradu Veľký Krtíš malo dôjsť
k pochybeniu pri vyrubení nedoplatku vo výške 2 626,60 Eur, ktorý bol žalobca nútený uhradiť a z
tohto dôvodu žiada priznať náhradu škody, ktorá mu týmto postupom vznikla. Žalobca nevyužil postup
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiada nahradiť škodu podľa Občianskeho zákonníka. K vyrubeniu
nedoplatku žalobcovi došlo na základe vykonanej daňovej kontroly zo strany Daňového úradu Veľký

Krtíš a to v rámci daňového konania, ktoré je upravené predpismi daňového práva a je zaradené
do oblasti verejného práva. Normy verejného práva, medzi ktoré sa zaraďujú aj normy daňového
práva, viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne
účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva
platí tzv. prezumpcia správnosti. Na akt štátnych orgánov sa z hľadiska právnej istoty pozerá ako

na akt správny, teda platný a má právne účinky až kým nie je právoplatne zrušený alebo zmenený
právom predpísaným spôsobom. Zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu možno dosiahnuť
len zákonom predpísaným spôsobom a to rozhodovaním o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov, využitím mimoriadnych opravných prostriedkov a to obnova konania a preskúmania
rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov,

zákonač.71/1967osprávnomkonaníalebopodnetomnapodanieprotestuprokurátoravzmyslezákona
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v
dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné zo strany civilného súdu len v rámci
správneho súdnictva. Podľa vyjadrenia Daňového úradu SR, zo strany žalovaného neboli naplnené
predpoklady vzniku občiansko-právnej zodpovednosti, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Žalobca sa
podaným návrhom domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré je
stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá, čo znamená, že pre uplatnenie
náhrady škody žalobcom v uvedenom prípade nie je splnený základný zákonom stanovený predpoklad
a to zrušenie alebo zmena rozhodnutia orgánu štátu, v dôsledku ktorého by sa takéto rozhodnutie

považovalo za nezákonné. Vykonateľný výkaz nedoplatkov bol Daňovým úradom Veľký Krtíš vydaný
dňa 19. 11. 1998 a preto nie je možné využiť postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca sa mohol
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom domáhať
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca neuplatnil svoj nárok na náhradu škody zákonným spôsobom v
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Zároveň Daňový úrad Banská Bystrica vzniesol námietku premlčania z

dôvodu, že vykonateľný výkaz nedoplatkov bol Daňovým úradom Veľký Krtíš vydaný dňa 19. 11. 1998.

Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 2 626,60 Eur s príslušenstvom ako náhrady škody, pričom žalobca túto sumu považuje za škodu,ku ktorej došlo takým spôsobom, že Daňový úrad Veľký Krtíš výkazom nedoplatkov zo dňa 19. 11.
1998, č. 1998/25422 zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 79 129,-- Sk. Žalobca voči tomuto výkazu
podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR tak, že výkaz nedoplatkov bol

potvrdený. Žalobca predpísanú sumu dobrovoľne neuhradil a preto voči nemu začalo exekučné konanie
Daňovým úradom Veľký Krtíš, v rámci ktorého bola žalovaná suma žalobcovi vyzrážaná z dôchodku.
Žalovaná suma predstavovala nedoplatok na DPH. Vzťah, z ktorého vznikla škoda, právna zástupkyňa
žalobcu považuje za súkromno-právny vzťah. Nevedela sa vyjadriť, kedy k úhrade žalovanej sumy zo
strany žalobcu na základe exekučného konania došlo. Predložila potvrdenie Daňového úradu Veľký

Krtíš zo dňa 12. 10. 2001, z ktorého vyplýva, že žalobca nemal ku dňu 12. 10. 2001 nedoplatky
voči tomuto daňovému úradu. Toto potvrdenie považuje žalobca za hodnoverný dôkaz o tom, že mu
daňový nedoplatok nevznikol a teda voči žalobcovi bolo neoprávnene začaté daňové exekučné konanie
a neoprávnene bol vystavený výkaz nedoplatkov. O vzniku škody sa žalobca dozvedel doručením
zápisnice o prešetrení sťažnosti zo dňa 07. 06. 2007 zo strany Ministerstva financií SR č. sť/28/2007-244
a na základe tejto zápisnice sa žalobca rozhodol podať žalobu o náhradu škody a týmto momentom sa

žalobcaajdozvedelotom,ktozaškoduzodpovedá.Žalovanýporušilpovinnosťtým,žedaňováexekúcia
vychádzala z daňovej kontroly, pričom v čase vykonávanej kontroly bol žalobca na PN a jeho účtovníčka
bez jeho súhlasu poskytla všetky listiny pracovníkom daňového úradu, ktorí vykonávali daňovú kontrolu.
Na základe daňovej kontroly bol vyčíslený nedoplatok a daňový úrad porušil svoju povinnosť v tom,
že vykonal daňovú kontrolu bez súhlasu žalobcu a bez jeho účasti. K vznesenej námietke premlčania

uviedla, že žalobca bol vždy aktívny, písal sťažnosti, odvolania, či už na Daňové riaditeľstvo SR alebo
Ministerstvo financií SR a až následne, keď vyčerpal všetky možnosti, obrátil sa so žalobou na súd.
Nárok nepovažuje za premlčaný.

Splnomocnenázástupkyňažalovanéhouviedla,žezotrvávanapísomnomvyjadreníkpodanémunávrhu

zo dňa 11. 08. 2011 a taktiež na vznesenej námietke premlčania. Nárok žalobcu považuje za premlčaný
s poukazom na výpoveď právnej zástupkyne žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by preukazovali to, že nárok nie je premlčaný. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu
vznikla škoda a kto za škodu zodpovedá oznámením Sociálnej poisťovne, ktorá mu písomne oznámila,
že začne vykonávať zrážky a to od 18. 07. 2002. Navrhla z dôvodu vznesenej námietky premlčania návrh

žalobcu zamietnuť. V prípade, ak by súd vznesenú námietku premlčania neakceptoval, nesúhlasila s
tým, že sa jedná v danom prípade o súkromno-právny vzťah, pretože ide vzťah medzi štátnym orgánom
a účastníkom konania a tejto vzťah je verejno-právnej povahy. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov,
ktorý bol vydaný v rámci daňového konania a tento výkaz nebol žiadnym spôsobom zrušený. Zo strany
daňového úradu pri rozhodovacej činnosti a logickým výsledkom je vydanie rozhodnutia, ktoré však v

tomto prípade nebolo žiadnym spôsobom zrušené. Vzhľadom na existujúcu špeciálnu úpravu, ktorá sa
týka zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nie je možné nárok uplatniť podľa
Občianskeho zákonníka, ale podľa špeciálnej právnej úpravy, ktorá má prednosť a na daný právny vzťah
by sa vzťahoval zákon č. 58/1969 Zb. Na to, aby súd mohol rozhodnúť v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
neboli splnené podmienky, pretože Daňové riaditeľstvo SR by nebolo ani pasívne legitimované. Žalobca

v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal predpoklady vzniku škody a preto navrhla žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu a splnomocnená zástupkyňa žalovaného boli poučené podľa ustanovenia
§ 120 ods. 4 O.s.p.

Právna zástupkyňa žalobcu navrhla vo veci doplniť dokazovanie o výsluch F. U., ktorá v čase vykonania
daňovej kontroly vykonávala prácu účtovníčky pre žalobcu a taktiež doplniť dokazovanie výsluchom
pracovníkov Daňového úradu Veľký Krtíš, ktorí vykonávali daňovú kontrolu dňa 19. 11. 1998. Súd
navrhované dôkazy nevykonal pre ich neúčelnosť z dôvodu, že by neprispeli k vysloveniu iného
právneho názoru a rozhodnutiu v danej veci.

Súd z fotokópie platobného výmeru vydaného Daňovým úradom vo Veľkom Krtíši dňa 24. 04. 1998 pod
č.k. 681/240/5335/98 zistil, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zvýšenie dane vo výške 26
493,-- Sk, v lehote do 30 dní od doručenia platobného výmeru.

Súd z fotokópie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24. 04. 1998
č. 681/240/5336/98, zistil, že žalobcovi bola predpísaná dodatočná daň z pridanej hodnoty v celkovej
sume 52 984,-- Sk, ktorú mal povinnosť uhradiť do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Obidva platobné
výmery nadobudli právoplatnosť dňa 24. 06. 1998.Súd z fotokópie písomnosti Daňového úradu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17. 04. 2002 zistil, že Daňový úrad
Veľký Krtíš vydal exekučný príkaz na zrážky zo mzdy žalobcu pre zaplatenie 79 129,-- Sk.

Súd z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 17. 07. 2002 zistil, že daňová
exekučná výzva zo dňa 19. 04. 2002 vydaná Daňový úradom Veľký Krtíš pre zaplatenie sumy 26 004,--
Sk na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 681/2300/18848/02/GyuF zo dňa 19. 04.
2002 bola potvrdená.

Súd z fotokópie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 22. 07. 2002 zistil, že
Daňové riaditeľstvo SR exekučný príkaz zo dňa 17. 04. 2002 vydaný Daňovým úradom Veľký Krtíš č.
681/2300/18695/02/GyuF potvrdzuje a to pre daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške
79 129,-- Sk, vyčíslený na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 681/240/25422/98/Such zo
dňa 19. 11. 1998.

Súd z písomného vyjadrenia Daňového úradu Veľký Krtíš zo dňa 12. 01. 2009 zistil, že u žalobcu bola
vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rokov 1995, 1996 a 1997.
Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 681/240/5336/98 zo
dňa 24. 04. 1998 na daň z pridanej hodnoty vo výške 52 984,-- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 24. 06. 1998 a platobný výmer na zvýšenie dane č. 681/240/5335/98 zo dňa 24.
04. 1998 vo výške 26 493,-- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 24. 06. 1998. Žalobca
predpísané nedoplatky neuhradil a preto začala voči žalobcovi daňová exekúcia vzhľadom k tomu, že na
dobrovoľné plnenie žalobca nereagoval ani na základe výziev zo dňa 13. 07. 1998, 12. 08. 1998 a 12. 10.
1998. Žalobcovi bol doručený exekučný príkaz, voči ktorému žalobca podal odvolanie, pričom zo strany

daňového riaditeľstva SR po preskúmaní exekučného príkazu bol exekučný príkaz potvrdený. Žalobca
dňa06.11.2003doručilMinisterstvufinanciíSRBratislavažiadosťopreskúmanienezákonnéhopostupu
Daňového úradu Veľký Krtíš a Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica. Ministerstvo
financií SR vo svojej odpovedi v závere žalobcu poučilo o podmienkach preskúmavania právoplatného
rozhodnutia pracoviska Daňového riaditeľstva SR. Žalobca opätovne podal sťažnosť dňa 09. 10. 2006

na Daňové riaditeľstvo SR o nezákonnom postupe v daňovom konaní, pričom sťažnosť bola posúdená
ako neopodstatnená. Ani ďalšie následne podané sťažnosti zo strany žalobcu neboli považované za
opodstatnené. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Veľký Krtíš, všetky rozhodnutia, na ktoré sa žalobca
odvoláva, boli vydané v súlade so zákonom a neboli zrušené.

Podľa ustanovenia § 415 O.z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 O.z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
zodpovednosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 O.z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 O.z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1, písm. b/ zákona č. 354/2011 Z.z. účinného od 01. 01. 2012, orgánom
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je aj Finančné riaditeľstvo SR, ktoré je zo zákona

právnym nástupcom Daňového riaditeľstva SR.

Podľa ustanovenia § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi SR alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak i pravdivosť toho, čo

sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníka
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 O.z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Tun. súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že žalovaný ku dňu

rozhodnutia vo veci nepreukázal, kedy došlo zaplateniu žalovanej sumy žalobcom v daňovom
exekučnom konaní a žalovaný až dňom 7.3.2012 tun.súdu predložil prehľad jednotlivých platieb
vykonávaných zrážkou z dôchodku žalobcu Sociálnou poisťovňou, z ktorého vyplýva, že zrážky boli
vykonávané od 22.8.2002 a teda k premlčaniu jednotlivých súm dochádzalo postupne.

Žalobca v pôvodne podanom návrhu neodôvodnil z akého právneho titulu sa domáha náhrady škody

od žalovaného a len konštatoval nesprávny úradný postup a vydanie nezákonných rozhodnutí zo
strany Daňového úradu Veľký Krtíš pri vykonávaní daňovej kontroly. Až právna zástupkyňa žalobcu v
písomnom podaní zo dňa 11.1.2011 uviedla, že žalobca sa domáha náhrady škody podľa ustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka. Tunajší súd preto skúmal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa
všeobecných predpisov t.j. podľa § 415 O.z. a § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto

ustanovení predpokladom pre uplatnenie náhrady škody je vznik škody, porušenie právnej povinnosti a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Žalobca v konaní nepreukázal
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a teda, že by konaním žalovaného mu vznikla
škoda, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom
dôkazné bremeno v danom prípade pri uplatnení nároku na náhradu škody je na žalobcovi. Suma

2 626,60 Eur, ktorú v rámci daňového exekučného konania žalobca žalovanému uhradil, nemožno v
zmysle Občianskeho zákonníka považovať za škodu, nakoľko zaplatenie tejto sumy bolo žalobcovi
predpísané platobným výmerom na daň z pridanej hodnoty vo výške 52 984,-- Sk a platobným výmerom
na zvýšenie dane vo výške 26 493,-- Sk, ktoré sa stali právoplatnými a vykonateľnými a teda exekučnými
titulmi pre daňové exekučné konanie. V konaní žalobca nepreukázal zrušenie alebo zmenu týchto

platobných výmerov, pričom platobné výmery v súlade s ustanovením § 134 O.s.p. musel tunajší súd
rešpektovať, pretože sa jedná o listiny vydané inými štátnymi orgánmi, ktoré súd považoval za pravdivé,
nakoľko v konaní nebol preukázaný opak. Tunajší súd teda mal preukázané, že na strane žalovaného
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani k príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou, pričom podľa názoru tunajšieho súdu, zaplatenie dane ani nemožno považovať

za škodu. Keďže neboli splnené základné predpoklady podľa ustanovenia § 420 O.z., u žalovaného
nevznikla zodpovednosť za vzniknutú škodu v zmysle Občianskeho zákonníka a preto súd návrhu
žalobcu nevyhovel a jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca vo všetkých písomnostiach spisu 17C 204/2010 poukazuje, že k vzniku škody na jeho strane

došlo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Veľký Krtíš pri
vykonávaní daňovej kontroly a preto podľa názoru tun. súdu by prichádzalo do úvahy uplatnenie nároku
na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, vzhľadom na čas vzniku žalobcom tvrdenej
škody. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a

ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

Zákon č. 58/1969 Zb. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 - 17 tohto zákona je existencia

rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný
prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa ustanovenia § 4 tohto
zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na
právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené.
Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu / § 18-19/ tohto zákona je spojená s nesprávnym úradným

postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu
pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.Činnosť správcu dane po vykonaní daňovej kontroly správnosť ktorej žalobca spochybňuje, v danom
prípade priamo smerovala k vydaniu rozhodnutí - platobných výmerov a preto z hľadiska zodpovednosti
štátu by mohlo ísť len o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nie o

zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade žaloba k uplatneniu tejto formy zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák. č. 58/1969
Zb. nesmeruje a preto súd žalobcom uplatnený nárok v zmysle tohto zákona neposudzoval s poukazom
aj na tú skutočnosť, že povinným subjektom zodpovednostného vzťahu podľa tohto zákona je Slovenská

republika a keďže žaloba nebola podaná proti štátu, ide o nedostatok pasívnej legitimácie, v dôsledku
ktorého by muselo dôjsť k zamietnutiu žaloby.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a
žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nárok na ich náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.