Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2215219358.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O.. D. H., bývajúcej v T. H. D., T. H. D. XX,
zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom v Rajeckých Tepliciach, Karola Kašjaka 1,
proti žalovanému 1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom v Bratislave, Župné námestie 3, IČO: 45 629 943,
o vydanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 C 579/2015,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. septembra 2017 sp. zn. 26 Co

229/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. apríla 2016 č. k. 11 C

579/2015-46 odmietol podanie žalobkyne a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia po uvedení zákonných ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p., § 79 ods. 1 O.s.p., § 43 ods. 1 a 2
O.s.p. konštatoval, že podanie žalobkyne z 17. novembra 2015, ktoré bolo súdu doručené 19. novembra
2015 aj napriek výzve na odstránenie vád, nespĺňa zákonné náležitosti návrhu na začatie konania.
Uviedol, že najmä vada petitu bráni pokračovať v konaní a preto podanie v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p.
odmietol.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 19. septembra
2017 sp. zn. 26 Co 229/2016 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a
náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého uznesenia doplnil, že podanie adresované súdu musí spĺňať kritériá správnosti,
úplnosti a zrozumiteľnosti. Hoci žalobkyňa reagovala na výzvu súdu prvej inštancie, keď svoje podanie
doplnila, mal odvolací súd za to, že neformulovala svoju požiadavku a opísaný dej (vyslovením
požiadavky žalobkyne o vydaní nehnuteľnej veci v prospech tretej osoby, ktorá už v čase podania
žaloby nemala právnu subjektivitu) dostatočne jasne, naopak s vecnými a logickými rozpormi, absencia
doplnenia žaloby podľa poučenia súdu prvej inštancie tak bránila pokračovať v konaní a preto bolo

podanie žalobkyne, ktoré mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, dôvodne
odmietnuté.Konštatoval,žesúdprvejinštanciesplnilsivočižalobkynivplnomrozsahusvojupoučovaciu
povinnosť, žalobkyňa primeraným spôsobom bola vyzvaná na doplnenie žaloby, ale bezvýsledne.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čím podľa nej došlo k nesprávnemu procesnému postupu v konaní,
ktoré jej znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené právona spravodlivý proces. V podstatnom zopakovala svoje argumenty z odvolania. Podľa presvedčenia
žalobkyne v návrhu/žalobe je jasne, zrozumiteľne a jednoznačne určené, akú konkrétnu povinnosť a
komu má súd uložiť, a tiež sú presne vymedzené oprávnené osoby. Na základe uvedených argumentov

navrhla, aby bolo zrušené napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec
bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429

ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

6.Podľa§420písm.f)CSPdovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuvovecisamejaleboktorým

sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)
CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho
rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv

spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. V preskúmavanom prípade vyvodzovala dovolateľka prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP.
Podstatudovolaniažalobkyneasúčasnejedinúdovolaciunámietkupredstavovalojejtvrdenie,žežaloba
(resp. návrh na začatie konania) nemala byť odmietnutá, pretože spĺňala všetky náležitosti vyžadované
v § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., ktorý bol účinným právnym predpisom v čase podania návrhu.

10. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 v zmysle § 42 ods. 3 veta prvá O.s.p. pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžadoval ďalšie náležitosti, muselo byť z podania zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

11. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. upravovalo náležitosti návrhu na začatie konania. Návrh okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) musel obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a muselo byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

12. Poučovacia povinnosť súdov principiálne zakotvená v ustanovení § 5 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.
júna 2016 sa vzťahovala výlučne len na procesné práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce pre nich
z Občianskeho súdneho poriadku. Otázka voľby procesného nástroja, ktorý zvolí žalobca na ochranu
alebouplatneniesvojichprávaoprávnenýchnárokov,ako ajjehoobsah,t.j.vymedzeniečohokonkrétne

sa bude žalobca v konaní domáhať, sú otázky, ktoré zasahujú do hmotného práva a preto sa na nich
poučovacia povinnosť súdu nevzťahuje. Podaná žaloba je totiž vždy vyjadrením predstáv žalobcu o jeho
práve vyplývajúcom z hmotnoprávnej normy, rovnako ako záver súdu o tom, či môže takejto žalobe
vyhovieťalebonie,jevýsledkomaplikáciehmotnoprávnejnormy.Pretopoučeniesúdunemôžereagovaťna nevhodne zvolený procesný prostriedok, ktorý neobstojí z hľadiska hmotného práva, či omyl strany
(účastníka) pri výbere spôsobu ochrany svojich práv, ktorý nepovedie k cieľu ním sledovanému, ak inak
možno na základe takejto žaloby konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre stranu sporu

(účastníka konania) tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

13. Vo vzťahu k výkladu a aplikácii § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. sa najvyšší súd zmienil v rozhodnutí sp. zn. 3
Cdo 68/2014, v ktorom uviedol, že dôvodom „pre procesný postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. nie je
len neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné vyjadrenie toho, ktorému súdu je podanie určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, ale tiež skutočnosť, že je vnútorný (logický) rozpor medzi
tým, čo účastník na jednej strane tvrdí a na druhej strane požaduje“. Podobne v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo
78/2007 najvyšší súd konštatoval, že ak žalobkyňa v žalobe vyjadrila vôľu, ktorú v skutočnosti (vzhľadom
na opísanie rozhodných skutočností) zreteľne prejaviť nechcela, išlo o podanie vadné v zmysle § 43
O.s.p.

14. V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení
dovolateľky majúcich za následok porušenie práv na spravodlivý proces; obsah spisu nedáva podklad
pre záver, že by súdy postupovali v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1, 2 O.s.p. či inými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi poučovaciu povinnosť voči stranám sporu (účastníkom)
počas súdneho konania. Predmet žaloby tvorí uplatnený žalobný nárok. Žalobný nárok netvorí len

obsah petitu (to čo je požadované), ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu dohromady presne
vymedzuje predmet žaloby. V súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. postupoval súd prvej inštancie, keď uznesením
z 30. novembra 2015 č. k. 11 C 579/2015-41 vyzval žalobkyňu k oprave návrhu. Tu však treba mať
na pamäti, že súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože
rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti.

Akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mal žalobca formulovať žalobný petit, aby
mohla byť úspešná v spore, presahuje rámec poučovacej povinnosti. Za predpokladu, že žalobkyňa
požadovala vydanie nehnuteľnosti, ktorá bola v čase podania návrhu zapísaná do katastra vo vlastníctve
žalovaného, jednalo sa o žalobu o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo porušenia práva (§ 80 písm. b) O.s.p účinného do 30. júna 2016). Tu je však zrejmý rozpor s

odôvodnením jej návrhu, z ktorého vyplýva potreba určiť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Očividná nelogickosť odôvodnenia a petitu vytvorila neprekonateľnú prekážku, aby sa vo veci mohlo
konať. Podania sú nezrozumiteľné tiež vtedy, ak sú z logického hľadiska nekonzistentné či rozporné, čo
v danom prípade dovolací súd po preskúmaní veci, vo vzťahu k návrhu na začatie konania žalobkyne,
bez pochybností konštatuje. Táto samotná skutočnosť potom bez ďalšieho odôvodňovala odmietnutie

žalobného návrhu zo strany súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, či bola predmetná nehnuteľnosť
dostatočne vyšpecifikovaná. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal
na to, že ak žalobkyni nepostačovalo procesné poučenie o jej právach a povinnostiach, mala legálnu
možnosť obrátiť sa za splnenia zákonných podmienok na Centrum právnej pomoci, čo však v danom
prípade neurobila.

15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) CSP
odmietol.

16. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že jeho pozornosti neunikla zrejmá nesprávnosť, ktorej sa odvolací

súd dopustil pri označení žalovaného, keď správne označenie je 1. SENIOR CITY, a. s., so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 3, IČO: 45 629 943; zistený nedostatok odstráni preto postupom podľa §
224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

17. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá

CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.