Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Nds/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200460
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200460.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. A., bytom X. XX, XX-XXX E., Poľská
republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-3/2019-BA zo dňa 15. mája 2019, konajúc o
nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.

Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline právoplatným uznesením č. k. 29Sa/21/2019-10 zo dňa 25. júla 2019 vec
postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že chýbajú podmienky

miestnej príslušnosti, keď žalobca nemá trvalý pobyt na Slovensku, ani tu nevykonáva podnikateľskú
činnosť, pričom na území sídla obvodu Krajského súdu v Žiline sa žalobca nezdržuje a samotné
sídlo zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium
miestnej príslušnosti. Krajský súd tiež poukázal na to, že právna úprava špeciálnej miestnej príslušnosti
správneho súdu v sociálnych veciach podľa § 13 ods. 3 SSP vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení
o miestnej príslušnosti, v danom prípade § 13 ods. 1 SSP.

2. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou
príslušnosťou, pričom poukázal na § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, čo je v danej veci sídlo
žalovanej v Čadci. V danej veci nie je možné postupovať podľa § 13 ods. 3 SSP, pretože žalobca nemá

na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a z obsahu spisu vyplýva, že sa na jej území ani nezdržuje.
V závere Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na konštantnú rozhodovaciu prax v obsahovo totožných
veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na skutočnosť, že
prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie,
pretožepredstavujerýchlejšíahospodárnejšíprístupksúdnejochranevsúladesozákladnýmprincípom
konania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti

na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k
záveru, že vec nebola Krajskému súdu v Bratislave postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je
miestne príslušný Krajský súd v Žiline.4. Z podkladov predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca sa žalobou
doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 23. júla 2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXXXX-3/2019-BA zo dňa 15. mája 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka

Čadca, ako prvostupňového orgánu č. XXXXX-1/2013-CA zo dňa 19. novembra 2013, žiadajúc
rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Čadca, ktoré predchádzalo
rozhodnutiužalovanej,zrušiťavecvrátiťSociálnejpoisťovnepobočkaČadcanaďalšiekonanie.Žalobca
je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa
nezdržuje a ani nepodniká.

5. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave.

6. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán
verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého

obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
Vkonaníosprávnejžalobeprotirozhodnutiamoposkytovaníprávnejpomocipodľaosobitnéhopredpisu,
v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov
verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu,
miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný

krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je
miestne príslušný súd podľa odseku 3.
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

7. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej

inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území
Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods.

3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.

10. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode
má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto

zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a
preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v
prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky, keďže cieľom tohto
ustanoveniabolovšeobecnevsprávnychkonaniachzabezpečiťmenšiuvzdialenosťsúduprvejinštancie
k účastníkovi konania. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že

žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13
ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len
vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. A hoci § 13 ods. 3 SSP upravuje
osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, neznamená to, že vo veciach v ktorých toto osobitné
ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne
príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP.
Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

12. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca,
ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v
zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.