Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202619
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7714202619.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu P. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q., Y. 4, zastúpeného JUDr. Miroslav Hospodárom, advokátom so sídlom v
Michalovciach Námestie slobody 13, proti žalovanej F. Z., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom W., S2 XSF,
XX Y. V., A., zastúpenej advokátom JUDr. Juraj Fűzerom, Advokátska kancelária so sídlom Trebišov,
M.R.Štefánika 1256/22, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 18.2.2014 domáhal proti žalovanej, aby súd vyslovil
neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi F. Z. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou (dcérou
darcu) voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka - darcu F. Z.. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., obec a okres Q., toho času zapísané na LV č. XXX a to
parcely reg. C: č. XXXX- záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parcele č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva na základe
tejto darovacej zmluvy bol povolený pod č. B dňa 11.5.2011 č.z. XXX/XX. Odôvodnil to tým, že je

veriteľom a vlastníkom pohľadávky voči darcovi F. Z. ako dlžníkovi vo výške 9.958,18 € (300.000,-
Sk) s príslušenstvom. Predmetná pohľadávka bola priznaná žalobcovi rozhodnutím Okresného súdu
Michalovce v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 643/00 rozsudkom zo dňa 19.9.2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.10.2000, vykonateľnosť dňa 15.10.2000. Dlžník F. Z. si však nesplnil dobrovoľne
povinnosť vyplývajúcu mu z tohto exekučného titulu a preto podal žalobca dňa 7.6.2001 voči dlžníkovi
F. Z. ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky. Exekučné
konanie je vedené súdnym exekútorom JUDr. Bartolomejom Jakubčák pod č. Ex 222/01 a na Okresnom

súde Michalovce pod sp.zn. 12Er 2145/2001. Poukázal na to, že exekučné konanie prebieha aj v
súčasnosti, lebo nebol nárok žalobcu uspokojený a to z dôvodu, že zo strany povinného dlžníka F. Z.
boli opakovane podávané námietky, návrhy na odklad a na zastavenie konania a taktiež bola podaná
žaloba o splnení dlhu a vykonané iné procesné úkony, ktoré sa ukázali ako nedôvodné. Exekučné
konanie prebiehalo okrem iného aj zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve povinného F. Z. a predajom nehnuteľného majetku - rodinného domu postaveného na parcele
č. XXXX, nachádzajúceho sa v Q., na ulici B. XX, ktorý v tom čase nebol zapísaný na liste vlastníctva.

V exekučnom konaní bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Co 186/2010 zo dňa
20.12.2010, právoplatné 7.1.2011, na základe, ktorého došlo k zastaveniu predmetného exekučného
konania a následne aj k zrušeniu exekučného záložného práva predmetných nehnuteľností. Aj keď
žalobcapodalneodkladnedovolanienaNajvyššísúdSR,kdenapadolpredmetnérozhodnutieKrajskéhosúdu v Košiciach a žiadal o odloženie vykonateľnosti tak Najvyšší súd SR o odklade vykonateľnosti
nerozhodol a túto situáciu využil dlžník F. Z. a v tom čase previedol predmetné nehnuteľnosti darovacou
zmluvou na dcéru F.u Z.ovú (žalovanú). Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.11.2011 č.k. 6 Cdo

30/2011 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 14 CoE 212/2011-203 zo dňa 25.4.2012 zrušil
uznesenie okresného súdu č.k. 12 Er 2145/01-246 zo dňa 10.3.2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 12 Er 2145/01-316 zo dňa 29.4.2013
rozhodol tak, že návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu podal dlžník F. Z.

odvolanie, o ktorom v čase podania žaloby nebolo rozhodnuté. Keďže hrozilo, že lehota na podanie
odporovacej žaloby márne uplynie tak preto podal žalobca predmetnú žalobu, pretože uspokojenie
jeho pohľadávky by bolo priamo ohrozené. Žalobca sa domáhal ochrany svojho práva aj podaním
žaloby o vydanie predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 16C 38/2011 dňa 3.3.2011. Okresný súd
vydal dňa 1.4.2011 uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenie a uložil povinnosť dlžníkovi F. Z.,
aby sa zdržal konania, ktorým by previedol, prenajal, alebo inak obmedzil svoje vlastnícke právo k

predmetných nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby. Toto uznesenie napadol dlžník F. Z. odvolaním,
s tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1 Co 184/2011-64 zo dňa 30.6.2011 zmenil toto
rozhodnutie a návrh na vydanie predbežného rozhodnutia zamietol. Žalobca odvolávajúc sa na ust. §
42 a/ Občianskeho zákonníka poukazujúc na to, že dlžník uzavrel darovaciu zmluvu so svojou dcérou,
osobou blízkou, tak využil svoje právo vyplývajúce z predmetného ustanovenia a domáha sa v tomto

konaní odporovateľnosti označeného právneho úkonu.

2. Žalovaná navrhla aby súd voči nej žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázala na to, že darovaciu
zmluvu, ktorou previedli jej rodičia Mária a F. Z. ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetné nehnuteľnosti
považuje za platne uzavretú o čom svedčí aj tá skutočnosť, že správa katastra na jej základe povolila

vklad vlastníckeho práva, pričom potom čo osobne podpísala zmluvu a osobne podala návrh na vklad
vlastníckeho práva odcestovala do Anglicka. Tvrdila, že rodičia sa rozhodli darovať jej predmetné
nehnuteľnosti z dôvodu, že jej bratovi V. Z. pomohli finančne pri získaní domu v roku 2007. Uviedla,
že dlhodobo a to asi 20 rokov pracuje a žije v Anglicku a nemala vedomosti, žeby okrem žalobcu mali
rodičia iných veriteľov a otec jej tvrdil, že si svoj záväzok voči žalobcovi splnil a nie je mu nič dlžný.

Nebolo v úmysle jej rodičov ukrátiť veriteľa tak ako to tvrdí žalobca v žalobe, keďže k uzavretiu darovacej
zmluvy došlo potom čo Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vedenej
voči jej otcovi a že teda žalobca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, keďže exekúcia bola právoplatne
zastavená. Keďže vedela, že otec nemá veriteľov a preto neexistovala žiadna prekážka na uzavretie
predmetnej darovacej zmluvy a o podanom dovolaní nevedela. Poukázala na ust. § 243d ods. 2 O.s.p.

a to, že právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
Vzhľadom k tomu, že uzavrela platne darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností tak jej právo ako tretej osoby je chránené zákonom. Žalovaná v priebehu
sporu poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 28/2007 zo dňa 28.2.2008 poukazujúc na ustálená
rozhodovaciu prax a na čl. 2 ods. 2 CSP. Zo záverov označeného rozhodnutia vyplýva, že podľa § 243d

ods. 2 OSP, teraz § 456 CSP právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím
dotknuté. Ochrana nadobudnutých práv znamená, že pomery tretích osôb, teda aj nej nemôžu byť
dotknuté bez ohľadu na skutočnosť, či vedela alebo nevedela o podanom dovolaní a prípadných vadách
rozhodnutia, pretože dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a jeho podanie nemá vplyv na
právoplatnosť a ani účinky napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to to, že darovacia zmluva bola

uzavretá 12.4.2011, ku vkladu darovacej zmluvy došlo dňa 11.5.2011, t.j. po právoplatnosti uznesenia
KS v Košiciach zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 4CoE 186/2010 a NS SR o dovolaní rozhodol dňa 20.11.2011
a toto rozhodnutie bolo doručená na súd prvej inštancie 14.11.2011. Je preto toho názoru, že nie je
potrebné aby bola vypočutá osobne v tomto spore. Trvala na tom, že potom čo podala osobne na katastri
návrh na vklad odcestovala do Anglicka kde jej bolo doručené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva

z katastra čo vyplýva aj zo spisu katastra. F. Z. neporušil žiaden zákaz a jeho zmluvná voľnosť nebola
v čase uzavretia darovacej zmluvy obmedzená. Poukázala aj na to, že exekútor dňa 20.11.2014 vydal
príkaz na vykonávanie exekúcie zrážkami z dôchodku jej otca a tieto sa vykonávajú v prospech žalobcu.

3. Uznesením č. k. 11C/31/2014- 69 zo dňa 11.7.2014 súd na návrh žalobcu prerušil toto konanie do

právoplatného rozhodnutia o zamietnutí návrhov povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.1.2005 a
21.10.2005 v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 12Er 2145/2001.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co 726/2014-90 zo dňa 25.11.2014 toto uznesenie zrušil
z dôvodu, že pominuli dôvod, pre ktoré bolo konanie prerušené nakoľko dňom 24.10.2014 boloprávoplatne skončené exekučné konanie vedené pod sp. zn. 12Er 2145/2001. Žalovaná dňa 30.10.2015
podala ďalší návrh na prerušenie konania, ktorým sa domáhala, aby súd prerušil predmetné konanie
do právoplatného rozhodnutia NS SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6ECdo 67/2015

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 14CoE 213/2014 zo dňa 11.9.2014, ktorým potvrdil
uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.3.2014 č.k. 12Er 2145/2001, ktorým boli návrhy
povinného F. Z. na zastavenie exekúcie zamietnuté. Povinný F. Z. v exekučnom konaní vedenom na
Exekútorskom úrade JUDr. Bartolomeja Jakubčáka podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
č.k. 14CoE 213/2014 zo dňa 11.9.2014 dovolanie a navrhol aby Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie

zrušil. Žalovaná tvrdila, že ak by súd vo veci konal a právoplatne rozhodol v jej neprospech a exekútor by
v rámci exekúcie predal predmetné nehnuteľnosti tak by nenávratne stratila vlastnícke právo k nim, ak by
vkonečnomdôsledkubolosúdmirozhodnutévprospechjejotcaF.Z..Taktiežpoukázalanato,žejejotec
F. Z. v exekučnom konaní spláca svoj záväzok, s ktorým však ale nesúhlasí a oprávnený - žalobca tak
teda získava finančné prostriedky z exekúcie iným spôsobom ako predajom nehnuteľností. Súd vyhovel
návrhu a uznesením č.k. 11C 31/2014-163 zo dňa 7.4.2016 prerušil toto konanie do právoplatného

rozhodnutia NS SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6ECdo 67/2015 proti uzneseniu Krajského
súduvKošiciachč.k. 14CoE213/2014zodňa11.9.2014.Uznesenienadobudloprávoplatnosť4.5.2016.
Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6ECdo 67/2015 zo dňa 28.2.2017 dovolanie povinného F. Z. odmietol
(č.l. 174).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka F. Z., listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu a spismi tunajšieho súdu, ktoré boli pripojené a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

6. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

7. Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a § 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písm.
a/, b/, c/, alebo d/; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla, ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

8. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo
obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne po pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Obč. zák.).

9. Iba v prípade odporovateľnosti právnemu úkonu veriteľ svoje právo neuplatňuje proti všetkým
účastníkom právneho úkonu, ale zásadne iba proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 a 3 OZ).

10. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet
žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné,

bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť
veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku
dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi
také úkony možno zaradiť aj darovaciu zmluvu.11. V tomto prípade žalobca odporuje právnemu úkonu - darovacej zmluve uzavretej dňa 12. apríla 2011
medzi darcami na strane jednej - F.om Z.om a Q. Z.ovou, rodenou K. (rodičmi žalovanej) a žalovanou

ako obdarovanou voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka - jedného z darcov F. Z.. Predmetom darovacej
zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., toho času zapísané na LV č. XXX
a to parcely reg. „C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parcele č. XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho
práva na základe tejto darovacej zmluvy bol podpísaný darcami a obdarovanou a podaný na zápis na

Správu katastra Michalovce dňa 14.4.2011. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy
bol povolený Správou katastra Michalovce pod č. V XXX/11 dňa 12.5.2011 č.z. XXX/11. Tieto skutočnosti
súd zistil z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Michalovce (č.l. 56
spisu), ktorý si súd aj na návrh žalobcu do spisu zadovážil. Z výpisu LV č. XXX k. ú. Q., na ktorom sú
zapísané predmetné nehnuteľnosti vyplýva, že pod BX je vedená ako výlučná vlastníčka predmetných
nehnuteľností žalovaná, ktoré nadobudla titulom vyššie označenej darovacej zmluvy pod č. V XXX/11

dňa 12.5.2011 č.z. XXX/11.

12. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka,
ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná

podľa iných procesných predpisov [zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb, o
správnom konaní (správny poriadok), zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok)], prípadne bola už prihlásená do konkurzného konania. Zákonnému pojmu
"vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom

v základnom konaní (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp. zn.
3 Cdo 102/99).

13. Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 7C 643/00 (č.l. 56) zistil,
že v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal proti F. Z. ako žalovanému zaplatenia sumy 300.000,- Sk

s príl. súd rozhodol rozsudkom č. k. 7C 643/00-10 zo dňa 9.9.2002 tak, že vyhovel žalobe a uložil
F. Z. - otcovi žalovanej, aby zaplatil žalobcovi sumu 300.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania
od 1.7.2000 do zaplatenia a trovy konania 12.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia 7.500,- Sk, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tak išlo o
záväzok F. Z. - otca žalovanej (darcu) voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nimi dňa

17.1.2000, na základe ktorej požičal žalobca F. Z. sumu 300.000,- Sk s tým, že tento sa zaviazal pôžičku
vrátiť žalobcovi do 30.6.2000. Ďalej súd mal za nesporne preukázané z obsahu pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 12Er 2145/2001 (č.l. 184 spisu), že na základe vyššie označeného exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7C 643/00-10 zo dňa 19.9.2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.10.2000 a vykonateľnosť 15.10.2000 sa vedie exekučné konanie voči povinnému

F. Z. - otcovi žalovanej na návrh oprávneného - žalobcu na vymáhanie pohľadávky 300.000,- Sk s
prísl. Žalobca ako oprávnený podal dňa 7.6.2001 na Exekútorský úrad JUDr. Bartolomeja Jakubčáka
návrh na vykonanie exekúcie a následne dňa 13.6.2001 podal exekútor na súd žiadosť na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe označeného exekučného titulu. Súd dňa 28.6.2001 vydal
Poverenie pod č. 5807 XXXXXX *. V tomto exekučnom konaní vedenom proti povinnému F. Z.

bolo vydané Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky a
to predajom nehnuteľností označených ako „ rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX
k.ú. Q.“ (č.l. 6) a bola vydaná dňa 17.1.2005 Dražobná vyhláška pod sp. zn. Ex 222/2001, z obsahu
ktorej vyplýva, že v označenom exekučnom konaní sa vykoná predaj predmetných nehnuteľností -
rodinného domu s príslušenstvom a vonkajšími úpravami za zistenú trhovú cenu podľa znaleckého

posudku vypracovaného Ing. Ivanom Lakomým č. 56/2003 zo dňa 30.7.2003 vo výške 1.566.900,-
Sk. Ďalej zo spisu vyplýva, že v exekučnom konaní boli podané zo strany povinného F. Z., čiže
otca žalovanej opakované návrhy na zastavenie tejto exekúcie. Súd z rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach č.k. 14 CoE 212/2011-303 zo dňa 25.4.2012 zistil, že tunajší súd vyhovel návrhu povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 24.10.2005 v označenom exekučnom konaní. Exekúciu navrhol zastaviť

podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tvrdil, že žalobca prevzal od
neho finančnú sumu 320.000,- Sk, čo vyplýva z Potvrdenia zo dňa 5.6.2001, kde podľa znaleckého
posudku bolo potvrdené, že na tomto potvrdení je podpis oprávneného, čiže žalobcu a teda svoj záväzok
vyplývajúci mu z exekučného titulu si voči žalobcovi - oprávnenému splnil. Tento návrh však tunajšísúd uznesením zo dňa 10.3.2010 č.k. 12 Er 2145/01-246 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote povinný odvolanie. O tomto odvolaní odvolací súd rozhodol tak, že toto uznesenie o
zamietnutí návrhu na zastavenie konania zmenil a exekúciu zastavil z dôvodu, že podľa jeho názoru

povinný splnil vymáhaný dlh a to je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku a že tento dlh mal splniť dňa 5.6.2001. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca, teda oprávnený
dovolanie. Dovolací súd po preskúmaní tohto dovolania zrušil predmetné uznesenie odvolacieho súdu
č.k. 4 CoE 186/2010-263 zo dňa 20.12.2010 uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo 30/2011
zo dňa 20.10.2011, keďže dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd dospel k týmto záverom

bez toho, aby vykonal potrebné dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a
účastníci konania nemali možnosť cielene sa vyjadriť k dôkazom z pohľadu posúdenia otázky či došlo,
alebo nedošlo k zániku exekučných titulov priznaného práva, ani pred súdom prvého stupňa, ktorý tiež
pojednávanie nenariadil majúc nesprávne za to, že exekučné konanie nie je sporovým konaním a súd
rozhoduje len na základe listinných dôkazov predložených povinným a podľa jeho názoru odvolací súd
mal účastníkov konania vypočuť ku kontradiktórnej výmene názorov na túto otázku. Následne Krajský

súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné a
preto zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 10.3.2010 a vrátil vec na opätovné prejednanie
súdu prvého stupňa. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie v exekučnom konaní s tým, že rozhodol
vo veci opätovne uznesením dňa 18.3.2014 č.k. 12 Er 2145/2001-357 tak, že návrhy povinného na
zastavenie exekúcie z 10.1.2005 a 21.10.2005 zamietol a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie

zo dňa 8.9.2009 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný dňa 23.4.2014 odvolanie. Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 11.9.2014 sp. zn. 14CoE 213/2014-378 potvrdil uznesenie Okresného
súdu Michalovce zo dňa 18.3.2014 pod sp. zn. 12Er 2145/2001-357, ktorým boli označené návrhy F.
Z. na zastavenie exekúcie zamietnuté. Povinný F. Z. podal dňa 25.6.2015 proti označenému uzneseniu
Krajského súdu Košice dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6ECdo 67/2015-440 zo dňa

28.2.2017 dovolanie povinného F. Z. odmietol.

14. Ďalej ako vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu s. zn. 16C 4/2005 (č.l. 56) tak F. Z. sa žalobou
podanou na tunajší súd dňa 10.1.2005 domáhal proti žalobcovi, aby súd určil, že jeho záväzok voči
žalobcovi, ktorý vznikol na základe Potvrdenia zo dňa 17.1.2000 vo forme finančnej pôžičky vo výške

300.000,- Sk splatnej 30.6.2000 zanikol dňa 5.6.2001 tvrdiac, že pohľadávka, ktorá je predmetom
vymáhania v označenom exekučnom konaní na základe označeného exekučného titulu zanikla jej
úhradou dňa 5.6.2001 o čom svedčí potvrdenie , v ktorom žalobca svojim podpisom potvrdil úhradu tejto
pohľadávky. Súd rozsudkom č. k. 16C 4/2005-100 zo dňa 28.11.2007 žalobu zamietol, avšak odvolací
súd Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co 86/2008 zo dňa 28.5.2009 tento rozsudok zrušil z

dôvodu, že súd nebol oprávnený rozhodovať o tejto žalobe v osobitnom občianskoprávnom spore ale
tentoprávnyproblém,t.j.posúdenietoho,čidlhzanikol jeoprávnený riešiťsúd lenvexekučnomkonaní.

15. Ďalej ako bolo zistené z pripojeného spisu sp. zn. 16C 38/2011 tak žalobca sa návrhom podaným na
tunajší súd dňa 3.3.2011 domáhal proti F. Z., aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by mu uložil

povinnosť zdržať sa konania, ktorým by previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v k. ú. Q., okres Q., zapísaných v evidencii Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra
Michalovce na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX
- záhrada o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v
bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou Q., rod. K. (zápis pod O.); na LV č. XXXX ako parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/
X z celku ( zápis pod O.); ako aj k rodinnému domu súpisné číslo XXXX/21 nachádzajúcemu sa v k.
ú. obce Q., postavenému na parcele č. XXXX na ul. B., orientačne číslo XX, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného - F. Z. a jeho manželky Q., rod. K. a nie je evidovaný na liste vlastníctva;

a zdržať sa konania, ktorým by tieto nehnuteľnosti prenajal, alebo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadil
ťarchy, vecné bremeno, záložné právo alebo iné obmedzujúce právo v prospech tretej osoby a to
až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu v
konaní vedenom pod č. 6Cbo30/2011. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým,
že dňa 19.09.2000 rozhodol Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 643/2000

vyššie označeným rozsudkom, v ktorom zaviazal odporcu k zaplateniu 300.000,- Sk s príslušenstvom,
ktorá suma predstavovala finančnú pôžičku, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi a tento mu dlžnú
sumu v dohodnutej lehote splatnosti nevrátil. Keďže na základe tohto právoplatného rozhodnutia dlžnú
sumu žalovaný neuhradil tak žalobca dňa 7.6.2001 podal návrh na vykonanie exekúcie predajomnehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, ktoré je vedené tunajšieho súdu pod sp. zn. 12Er 2145/2001
(Ex 222/2001), ktoré konanie po viacerých námietkach povinného (odporcu) a návrhoch na odklad
exekúcie a zastavenie exekúcie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/186/2010

v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu I. stupňa sp. zn. 12Er 2145/01 zo dňa 10.03.2010
zmenené uznesenie vo výroku o nevyhovení návrhu na zastavenie exekúcie tak, že exekúciu zastavil.
Dňa 4.2.2011 podal žalobca proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, pričom súčasne požiadal
aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že toto dovolacie konanie bolo vedené
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.6Cbo 30/2011. V rámci exekučného konania na

nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti súdny exekútor JUDr. Bartolomej Jakubčák vydal príkaz na
zriadenie exekučného záložného práva a súčasne bola vykonávaná aj exekúcia predajom nehnuteľnosti
na dražbe, avšak v dôsledku úkonov povinného (odporcu) v exekučnom konaní, k predaju a následnému
uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa doposiaľ nedošlo. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o zastavení
exekúcie je právoplatné a dovolací súd o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nerozhodol,
pričom povinný - F. Z. písomne požiadal súdneho exekútora o odťaženie zablokovaných nehnuteľností

tak žalobca má dôvodnú a bezprostredne hroziacu obavu, že odporca po odťažení zablokovaných
nehnuteľností prevedie tento majetok na iné osoby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný (F. Z.) nevlastní
iný majetok postihnuteľný exekúciou tak výkon exekúcie na základe označeného exekučného titulu na
zaplatenie pohľadávky 300.000,- Sk s príslušenstvom je bezprostredne ohrozená. Súd vyhovel tomuto
návrhu a uznesením č.k. 16C 38/2011-36 zo dňa 1.4.2011 toto predbežné opatrenie vydal. Toto

uznesenie bolo doručené F. Z. 14.4.2011 a proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. Krajský
súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co 184/2011-64 zo dňa 30.6.2011 zmenil toto uznesenie a návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že v tomto prípade prebiehajúce exekučné
konanie skončilo právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho exekučného súdu o zastavení exekúcie a ani
dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktoré žalobca podal proti právoplatnému rozhodnutiu o

zastavení exekúcie nespôsobuje, že by stále ešte išlo o „prebiehajúce konanie“, v ktorom by bolo možné
vydať predbežné opatrenie. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 13.7.2011 a F. Z. 15.7.2011.

16. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:

a/ skutočnosť, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch.

Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny
úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať, či
k právnemu úkonu, ktorému žalobca odporuje došlo v lehote posledných troch rokov od tohto úkonu,

pretože inak by jeho nárok v prípade nesplnenia tejto lehoty zanikol, keďže sa jedná o prepadnú
(prekluzívnu) lehotu. Ako vyplýva z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii tak k uzavretiu
predmetnej kúpnej zmluvy došlo medzi označenými stranami dňa 12. apríla 2011 a žaloba bola podaná
na súd dňa 18.2.2014, čiže v rámci tejto lehoty, pretože inak by nárok v prípade nesplnenia tejto lehoty
zanikol, keďže sa jedná o prepad (prekluzívnu) lehotu.

b/ právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.

V tomto prípade je druhou stranou žalovaná, na ktorú právnym úkonom - darovacou zmluvou,
ktorému žalobca odporuje previedol dlžník predmetnú nehnuteľnosť, keďže prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti za situácie, ak vlastník nehnuteľnosti je povinný splniť záväzok priznaný právoplatným
rozhodnutím súdu je konaním, ktoré je spôsobilé ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky a teda
z odporovateľného právneho úkonu mala prospech. Odporovať však možno právnemu úkonu v tom
prípade, ak úmysel ukrátiť veriteľa bol druhej strane známy. V prípade právnych úkonov , ktoré sú
uvedené vo vyššie cit. ust. § 42a ods. 3 Obč. zákonníka sa predpokladá, že osoba, v ktorej prospech

bol právny úkon urobený vedela o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa a v prípade blízkej osoby, ktorou
žalovaná je ako dcéra vo vzťahu k svojmu otcovi - F. Z. sa môže táto účinne brániť tejto odporovacej
žalobe v prípade, že preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa (žalobcu). Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala
s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby

spoznala možný dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa v čase odporovaného právneho úkonu. Preukazovanie
toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa
mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že
zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiťveriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia
nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu

alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej
miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú v oboch prípadoch psychickým stavom,
to znamená, že sami osebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu

byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či
vedomosť o ňom dôvodiť ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/106/2007).

17. Žalobca v priebehu sporu tvrdil, že má pochybnosti o pravosti podpisu žalovanej na darovacej
zmluve, na základe ktorej nadobudla predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva a tvrdil, že v zmluve je

uvedené, že sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania darcov a preto mal
byť overený aj podpis žalovanej, pričom v návrhu na vklad vlastníckeho práva nežiadali toto zapísať,
takže už nemusel byť overený podpis žalovanej. Navrhol, aby sa súd zaoberal okolnosťami uzavretia
darovacej zmluvy a aby bola vypočutá žalovaná. Zároveň navrhol aby súd v spore vypočul aj svedka
JUDr. Bartolomeja Jakubčáka za účelom toho, že tento môže potvrdiť skutočnosť, že dlžník mal

vedomosti o tom, že sa pokračovalo v exekučnom konaní, že bolo podané dovolanie a aj návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, čo znamená, že mal vedomosti o tomto dlhu. Súd na pojednávaní
dňa 17.10.2017 zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania a to je výsluch žalovanej
a svedka JUDr. Bartolomeja Jakubčáka. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná. Čo sa týka výsluchu žalovanej tak táto sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a to aj počas

celej doby trvania tohto sporu. V spore ju zastupuje advokát a súd je toho názoru, že jej výsluchom by
neboli zistené žiadne iné skutočnosti, ktoré by už súd nemal zistené z doteraz vykonaného dokazovania.
Takisto aj pokiaľ ide o výsluch svedka JUDr. Bartolomeja Jakubčáka - exekútora, ktorý je poverený
vykonávaním vyššie označenej exekúcie tak vyššie označené skutočnosti, na ktoré mal byť podľa
vyjadrenia žalobcu vypočutý nie sú pre rozhodnutie v tomto spore právne významné nakoľko v tomto

spore nie je rozhodujúce, či samotný dlžník - otec žalovanej F. Z. mal vedomosti v čase vykonania
právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje, že exekučné konanie ďalej pokračovalo a že bolo podané
dovolanie v exekučnom konaní proti rozhodnutiu o jeho zastavení z dôvodu, že dlh bol splatený a že
bol podaný žalobcom návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale rozhodujúce je či žalovaná ako
osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho

úkonu dlžníka takú aktivitu, aby spoznala možný dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa v čase odporovaného
právnehoúkonuačiajprináležitejstarostlivostiaschopnostimohlarozpoznaťjehoúmyselukrátiťsvojho
veriteľa, t.j. žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo žalovanou dostatočne preukázané jej
tvrdenie, že síce mala vedomosti o tom, že jej otec mal dlh voči žalobcovi, avšak otec jej tvrdil, že si svoj
záväzok voči žalobcovi splnil a nie je mu nič dlžný a že nebolo v úmysle jej rodičov ukrátiť veriteľa tak

ako to tvrdí žalobca v žalobe. O tom jednoznačne svedčí aj ďalšie jej tvrdenie, že k uzavretiu darovacej
zmluvy došlo potom čo Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vedenej
voči jej otcovi a že teda žalobca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, keďže exekúcia bola právoplatne
zastavená. Táto skutočnosť jednoznačne bola preukázaná z obsahu exekučného spisu, z ktorého bolo
zistené,žerozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachč.k.4CoE/186/2010-263zodňa 20.12.2010vrámci

odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu I. stupňa č.k. 12Er 2145/2010-246 zo dňa 10.03.2010, ktorý
zamietol návrhy dlžníka - povinného F. Z. na zastavenie exekúcie bolo zmenené uznesenie vo výroku
o nevyhovení návrhu na zastavenie exekúcie tak, že odvolací súd exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie
bolo doručené povinnému 7.1.2011. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo 14.4.2011 a v tom čase aj keď
bolo podané dovolanie žalobcom proti tomuto rozhodnutiu tak o tomto NS SR ešte nerozhodol (rozhodol

20.10.2011 a toto bolo doručené povinnému 6.8.2011). Súd poukazuje aj na to, že vyššie označené
uznesenie č.k. 16C 38/2011-36 zo dňa 1.4.2011, ktorým súd vyhovel návrhu žalobu na nariadenie
predbežného opatrenia bolo doručené F. Z. 14.4.2011 a proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. Aj
Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 1Co 184/2011-64 zo dňa 30.6.2011, ktorým zmenil uznesenie
o nariadení predbežného opatrenia a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol skonštatoval,

že v tomto prípade prebiehajúce exekučné konanie skončilo právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho
exekučného súdu o zastavení exekúcie a ani dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktoré
žalobca podal proti právoplatnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie nespôsobuje, že by stále ešte
išlo o „prebiehajúce konanie“, v ktorom by bolo možné vydať predbežné opatrenie. Toto rozhodnutiebolo doručené žalobcovi 13.7.2011 a F. Z. 15.7.2011, t.j. až po uzavretí darovacej zmluvy. Svedok
F. Z. potvrdil tieto skutočnosti s tým, že uviedol, že v čase uzavretia darovacej zmluvy žalovaná bola
osobne prítomná a exekútor predtým zrušil aj na jeho žiadosť ťarchu na predmetnej nehnuteľnosti, ktorú

zriadil v súvislosti s exekučným konaním za účelom, aby mohli zmluvu uzavrieť. Za takéhoto stavu preto
obstojí obrana žalovanej, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala za to, že otec nemá veriteľov a
preto neexistovala žiadna prekážka na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy. Žalobca nepredložil a
nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy, ktoré by spochybňovali obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že
nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel dlžníka - svojho otca ukrátiť veriteľa, keďže v

čase keď bol vykonaný odporovaný právny úkon v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo exekučné
konanie zastavené z dôvodu, že predmetná pohľadávka bola zo strany dlžníka uhradená veriteľovi -
žalobcovi a dovolacie konanie skončené nebolo, takže vlastne v tom čase dlh neexistoval. Súd preto
žalobu zamietol ako nedôvodnú.

18. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že má pochybnosti o platnosti odporovaného právneho úkonu

- darovacej zmluvy z dôvodu, že má pochybnosti o platnosti podpisu žalovanej na zmluve, resp. že
nebol overený a boli overené len podpisy darcov tak k tomuto súd uvádza, že zákon vyžaduje v prípade
uzavretia darovacej zmluvy, aby boli overené podpisy iba darcov čo znamená, že podpis obdarovaného
nemusí byť overený notárom alebo na matričnom úrade. V tomto prípade boli podpisy darcov riadne
overené Mestom Michalovce, čo vyplýva zo zmluvy nachádzajúcej sa v pripojenom spise katastrálneho

úradu. V prípade, že by darovacia zmluva nemala zákonom predpísané náležitosti tak by kataster
nepovolil na základe nej vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetom tohto
sporu nie je neplatnosť právneho úkonu ale odporovateľnosť právneho úkonu a neplatnému právnemu
úkonu nie je možné úspešne odporovať podľa § 42a Obč. zák. (rozsudok NS ČR 21Cdo 1811/2000
zo dňa 26.4.2001).

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalovaná mala vo veci

plný úspech tak jej súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 %.
Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).