Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205378
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205378.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom: Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234
547, proti žalovanému: R. Y., M..: XX.XX.XXXX, Q. C.. P. XX, XXX XX U., o zaplatenie 248,94 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/74/2017 - 50, zo
dňa 26. júla 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že zamieta
žalobu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2017 sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 248,94 Eur s úrokmi z dlžnej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy
200,26 Eur od 16.01.2015 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 218,24
Eur od 16.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná suma pozostávala z istiny vo výške
200,26 Eur, 17,98 Eur dlžných úrokov z úveru a sumy 30,70 Eur z titulu náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54
ods. 1, 2, § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“); § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmenne a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon“ alebo „ZoSÚ“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav a mal za preukázané,
že dňa 03.01.2012 uzavrela spoločnosť K. P., J..P.., P. P. U. X, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, ako veriteľ
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 700,88 Eur na financovanie kúpy

spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve o úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver
spolu s dohodnutým úrokom formou 36 mesačných splátok vo výške 27,28 Eur, t. j. celkom 982,08 Eur,
so splatnosťou prvej splátky dňa 15.02.2012. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a
včas neplnil. Do podania žaloby uhradil sumu vo výške 763,84 Eur. Žalobca voči žalovanému eviduje
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 248,94 Eur. Ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu veriteľa K. P., J..P.., so žalobcom, ktorý sa stal právnym nástupcom veriteľa. V danom prípade

sa podľa súdu prvej inštancie jedná o záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je vzťahom
spotrebiteľským a zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebnéposudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom
konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej
zmluvy.Vkonkrétnomprípadežalobcaposkytolúvervykonávajúcsvojupodnikateľskúčinnosťazároveň

žalovaný ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva,
ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,
z ktorej nárok je predmetom tohto sporu znamená, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
ustanovenia iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za

nepochybné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX úver v celkovej výške 700,88 Eur. Vzhľadom na právne posúdenie
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že obsah dohodnutých podmienok je v
rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne absentuje rozpis splátok, ktorá povinnosť pre
dodávateľa vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia
tejto náležitosti má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného tak
žalobca mohol od žalovaného žiadať iba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie mal z čerpania úveru, ktoré predložil žalobca, preukázané, že právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver v celkovej výške 700,88 Eur. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu celkovo sumu 763,84 Eur (28 splátok po 27,28 Eur). Pretože úver je bez úročný a bez poplatkov,

žalobca sa mohol voči žalovanému domáhať vydania rozdielu medzi poskytnutým úverom a sumou,
ktorú žalovaný uhradil žalobcovi. V danom prípade suma, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi, prevyšuje
poskytnutý úver. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade bol žalovaný v konaní
úspešný, avšak v konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namietal,

že súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že sa domáhal uplatneného nároku titulom
neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.01.2012.
Na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo

výške 700,88 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to
formou 36 mesačných splátok vo výške 27,28 Eur, t.j. celkom 982,08 Eur so splatnosťou prvej splátky
15.02.2012. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej

sumy, a to sumu vo výške 763,84 Eur. Dňa 15.01.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky,
čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu podania žaloby
sumu v celkovej výške 248,94 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 200,26 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny, zo sumy 17,98 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 30,70 Eur z titulu dlžných nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so
zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného.
Okremtohosažalobcadomáhalzaplateniaúrokovzdlžnejúverovejistiny.Žalobcanesúhlasísozávermi
súdu prvej inštancie o posúdení veci v napadnutom rozsudku. Žalobca má za to, že v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.01.2012 sa nachádza údaj o výške, počte a termíne splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. Z vyššie uvedenej skutočnosti je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 03.01.2012 obsahovala náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V zmysle zmluvného
ustanovenia podľa bodov 2.1. Časti 3. úverovej zmluvy žalobca započítaval platby na úhradu dlžných
úrokov a napokon na úhradu príslušnej časti úverovej istiny. Žalobca súčasne poukázal aj na rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorým Súdny dvor rozhodol, v akom zmysle sa
má vykladať článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len
„smernica 2008/48“). V odvolaní žalobca súčasne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k.:3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom eurokonformný výklad predmetného ustanovenia ZoSÚ.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že z výkladu Súdneho dvora k smernici
2008/48 ako aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť, že by zmluva o

úvere mala obsahovať presné rozčlenenie vnútornej skladby jednotlivých splátok na časť istiny, úrokov a
poplatkov. Žalobca súčasne konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie, dostatočne preukázal
oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky
relevantnédôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,čímsplnilnielensvojudôkaznúpovinnosťvyplývajúcu
z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. a ust. § 187 C.s.p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust. §

150 C.s.p.. Žalobca je toho názoru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.01.2012, predžalobná
výzva s potvrdením o doručení, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých
splátkach, z ktorých sú zrejmé dátumy a výšky jednotlivých čerpaní ako aj splátok uskutočnených
žalovaným, výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky
pohyby na úverovom účte, plán amortizácie - splátkový kalendár, z ktorého je zrejmé aká časť mesačnej
splátky bola použitá na istinu, úroky a na poplatok za poistenie sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré

podporujú tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na začatie konania. Na základe uvedených dôvodov
má žalobca za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.01.2012 obsahovala všetky zákonom
požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a
nemôže sa stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako bezúročnú a

bez poplatkov a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej

len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,

než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.).
Po prieskume rozhodnutia v napadnutom rozsahu podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1,
2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolateľ mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil argumentáciu svojho rozhodnutia o určení
úveru za bezúročný a bez poplatkov na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať

spotrebiteľský úver, poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012, za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej
zákonom stanovenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuvedením výšky, počtu a termínov
splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy).

10. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy,
týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná
zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

11. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky

s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere.
Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice

veriteľsprístupníprespotrebiteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,atobezplatneakedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

12. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

13. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,
nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú
výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia; podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

15. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

16. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C 42/15 W. K. P., J..P.., proti B. Q. (ďalej
len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že

zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3
Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica

nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ
ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice samá vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice

bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

17. Citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora konštatoval, že Smernica bráni členským štátom,
aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,

než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o
spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo
transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.

2 Smernice.

18. V uvedenom rozsahu sa preto odvolací súd stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu a
v tejto súvislosti zhodne poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k
výkladu sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo svojom uznesení sp.

zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel
ako dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež
celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v
zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

19. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie Najvyšší súd Slovenskej

republiky uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom

a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.20. V tejto súvislosti odvolací súd pre potvrdenie prezentovaného právneho názoru poukazuje aj na
relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predmetnej právnej otázky
(Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. 2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018; uznesenie sp.

zn. 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018; uznesenie sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018; uznesenie
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018; uznesenie sp. zn. 4 Cdo 65/2018 zo dňa 26.09.2018
uznesenie sp. zn. 4 Cdo 187/2017 zo dňa 23. apríla 2018; uznesenie sp. zn. 4 Cdo 211/2017 zo dňa
23.4.2018; uznesenie sp. zn. 5Cdo/132/2017 zo dňa 29.10.2018; uznesenie sp. zn. 7 Cdo 98/2018 zo
dňa 30.01.2019).

21. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu

sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom
na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

22. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru má odvolací súd za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný
úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.

a/ citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky
odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo
nie je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

23. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

24. Právo strán na doručenie žaloby vrátane všetkých jej príloh sa považuje za súčasť práva
na spravodlivý proces. Nedoručenie žaloby, resp. ostatných vyjadrení stranám sporu vytvára stav
nerovnosti v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní ako súčasti práva na
spravodlivý proces, podobne aj s princípom kontradiktórnosti konania (pozri aj sp. zn. I. ÚS 132/2017).

25. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku a to skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnej lustrácií trvalého pobytu
žalovaného pre doručovanie písomnosti v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Odvolací súd zo spisu
zistil, že súd prvej inštancie súdne písomnosti vrátane žaloby doručoval žalovanému nesprávne, na
adresu, ktorú žalovaný nemá evidovanú ako adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov. Z výpisu

z Registra obyvateľov týkajúceho sa žalovaného (čl. 68) je zjavné, že tento mal odo dňa 19.08.2016
prihlásený trvalý pobyt F. C., pričom súd prvej inštancie mu všetky písomnosti, vrátane žaloby a
napadnutého rozsudku, doručoval na adresu uvedené žalobcom v žalobe a to C.. P. XX, XXX XX U.. Z
výpisu z Registra obyvateľov je zároveň zrejmé, že zmena adresy trvalého pobytu bola vykonaná pred
podaním žaloby na súde prvej inštancie. Doručovanie na túto adresu preto nevyvolalo v zmysle § 111

ods. 3 C.s.p. účinky fikcie doručenia predpokladané v citovanom ustanovení, a malo preto za následok,
že doručovanie žalovanému zákonom ustanovených písomnosti nie je možné považovať za účinné. Aj
z tohto dôvodu nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie rozsudku.26. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími
námietkami žalobcu, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím
súdom. Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

tak, aby bolo presvedčivé.

28. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 písm. a) C.s.p.), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o
trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).