Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218203151.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235,
so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, práv. zast: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovaným: X/ L. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I. Z. H. Č.. XXX, X/ T. Z., Z.. XX.XX.XXXX,
K. B. V. H. XXXX/XX, A., žalovaný 2/ práv. zast.: JUDr. Ján Foltán, advokát so sídlom SNP 708, Galanta,
o zaplatenie 321,86 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok v sume 12,30 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2018 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 321,86 eur s príslušenstvom titulom náhrady spôsobenej škody.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol uznesením súdu následne zrušený, keďže žalovaný 2/ podal
proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom poprel, že by bol
vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.12.2018 vzal podanú žalobu v časti istiny vo výške 321,86
eur a v časti úroku z omeškania vo výške 21,34 eur späť, keďže žalovaný 1/ dňa 02.10.2018 uhradil

sumu 341,83 eur. Následne podaním doručeným súdu dňa 09.04.2019 vzal žalobca žalobu späť v celom
rozsahu, keďže po podaní žaloby bola celá dlžná suma uhradená. Zároveň žalobca požiadal o vrátenie
súdneho poplatku.

3. Súd späťvzatie žaloby doručené súdu dňa 11.12.2018 doručil žalovaným 1/ a 2/ spolu s výzvou, aby
sa k nemu vyjadrili a poučením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, súd bude v zmysle § 157 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) predpokladať, že žalovaní 1/ a 2/ so
späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagovali.
Žalovaný 2/ následne dňa 27.08.2019 na ďalšiu výzvu súdu oznámil, že pre prípad zastavenia konania
z dôvodu späťvzatia žaloby v plnom rozsahu si voči žalobcovi uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 10.09.2019 na výzvu súdu uviedol, že po podaní žaloby

doručenej okresnému súdu dňa 27.06.2018 došlo dňa 02.10.2018 k úhrade sumy vo výške 341,83
eur zo strany žalovaného 1/, a to bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Na základe uvedenéhovzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 10.12.2018.
Následne dňa 05.04.2019 došlo k úhrade sumy vo výške 113,17 eur zo strany žalovaného 1/, a to
bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. V dôsledku predmetných úhrad vzal dňa 09.04.2019

žalobca žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaný 1/ na základe vyššie uvedeného žalobcovi uhradil
sumu spolu vo výške 455,00 eur (341,83 eur + 113,17 eur). Predmetná čiastka bola započítaná na
istinu vo výške 321,86 eur (čím došlo k splateniu istiny v celej jej výške), úrok z omeškania vo výške
32,19 eur a súdny poplatok vo výške 19,00 eur. Z vykonaných úhrad žalovaného 1/ po započítaní
uhradenej istiny, úroku z omeškania a súdneho poplatku zostal na účte žalobcu preplatok vo výške

81,95 eur, ktorý žalobca započítal na trovy právneho zastúpenia. Žalobca si pri podaní žaloby uplatnil
nárok voči vodičovi motorového vozidla, a teda vyvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/
z dokumentu označeného ako „Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“, kde žalovaný 1/ pri svojej
výpovedi na Obvodnom riaditeľstve PZ, XXX XX I. H. už dňa 19.02.2016, t.j. niekoľko mesiacov pred
dopravnou nehodou (14.05.2016) uviedol, že motorové vozidlo zn. D., M.: A., ktorého prevádzkou bola

spôsobená škoda, ako aj ďalšie vozidlo, ktoré mal žalovaný 2/ používať, sa nachádza u žalovaného 2/.
Nakoľko v čase pred podaním žaloby, ako ani po podaní žaloby žalovaný 2/ neuviedol žiadne relevantné
skutočnostianapodporusvojichtvrdenínepredložilžiadnydôkaz,ktorýbynárokžalobcuspochybňovali,
žalobca preto na podanej žalobe trval v plnom rozsahu a žiadal priznať trovy konania v celej výške.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.04.2019 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaní
1/ a 2/ sa k späťvzatiu žaloby v plnom rozsahu žiadnym spôsobom nevyjadrili, preto súd v zmysle §
157 ods. 2 CSP predpokladá ich súhlas so späťvzatím žaloby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
súd dispozitívnemu úkonu žalobcu vyhovel a konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v zmysle 145 ods.

1 CSP zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods.
1 CSP, podľa ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Za účelom posúdenia, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania sa súd v

prvom rade zameral na skúmanie charakteru záväzku žalovaných tak, ako ho prezentoval žalobca v
žalobe. Súd má za to, že žalovaní 1/ a 2/ sú samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní.
Právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka
posúdené nezávisle. V danom prípade ide o tzv. samostatné spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ (§ 76
CSP), ktorí zodpovedajú žalobcovi na základe rôznych právnych titulov, nárok žalobcu voči žalovanému

1/ je nárokom na náhradu škody podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a voči žalovanému 2/ ide
o nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak na strane
žalovaných ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, pričom súd rozhoduje o
každom nároku a povinnosti samostatne. Z povahy samostatného procesného spoločenstva žalovaných
1/ a 2/ potom vyplýva povinnosť súdu skúmať procesné zavinenie zastavenia konania tak vo vzťahu k

žalovanému 1/, ako i vo vzťahu k žalovanému 2/.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovyžalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z právneho hľadiska
platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodný so

skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 03. 2018 sp. zn. ÚS 569/2017-46). Pri použití
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania, posudzovať
podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno

odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bol
vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne zaviní
potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu
rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03.
2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

12. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu, t.j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom

je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04).
Pojem„procesnézavinenie“jetakpotrebnévykladaťkomplexneaextenzívne,čozodpovedáajustálenej
judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie

konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

13. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo splnenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody
žalovaným 1/ v priebehu konania. Žalovaný 1/ teda svojim správaním po podaní žaloby (úhradou
uplatneného nároku) zavinil, že došlo k zastaveniu konania, preto je povinný nahradiť protistrane (teda
žalobcovi) trovy konania. Z uvedeného dôvodu súd o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu
k žalovanému 1/ rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho,
že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebolo správanie žalovaného 2/ po podaní žaloby, žalovaný
2/ teda nezavinil zastavenie konania, preto je potrebné procesné zavinenie zastavenia konania vo
vzťahu k žalovanému 2/ pripísať žalobcovi, čo zakladá nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi na náhradu
trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,

návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo
späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa

poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu
konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

15. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,

ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.16. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, bolo potrebné v zmysle §
11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. vrátiť žalobcovi súdny poplatok. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok
za žalobu v sume 19,00 eur, súd mu v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil krátený súdny

poplatok v sume 12,30 eur (19,00 eur - 6,70 eur = 12,30 eur) cestou Slovenskej pošty, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti o zastavení konania a v časti o náhrade trov konania je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP
a § 362 ods. 1 CSP).

Proti tomuto uzneseniu v časti o vrátenie súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).