Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208330
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216208330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:OTPBankaSlovensko,
a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava, právne zast. AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, Košická
56, Bratislava, proti žalovanému: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, L. Q., o zaplatenie 1.534,24 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.550,32 eur spolu so zmluvným

úrokom vo výške 117,43 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,57 eur, so zmluvným úrokom vo
výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 51,29 eur z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže

žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 1.534,24 eur spolu s príslušenstvom, a to zmluvným úrokom
vyčísleným k 17.05.2016 vo výške 832,50 eur, úrokom z omeškania vyčísleným k 17.05.2016 vo výške
39,70 eur, zmluvným úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 18.05.2016 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 18.05.2016 do zaplatenia, a k
náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na
základe úverovej zmluvy (zmluva o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere) č. XXXX XXXX XX J.
zo dňa 28.09.2011 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktoré sa žalovaný

zaviazal vrátiť pri pohyblivej úrokovej sadzbe stanovenej ku dňu podpísania zmluvy vo výške 16,50
% ročne formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok (60 x 53,31 eur).
Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru žalobca listom zo dňa 28.10.2013, a to
po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru výzvou zo dňa
19.09.2013, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu doručenia tohto vyhlásenia, t.j.k 11.11.2013
a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný do predčasného

zosplatnenia úveru zaplatil na jeho istinu celkom sumu 348,88 eur, pričom po zosplatnení úveru už
žiadne ďalšie úhrady nevykonal. Žalobca sa preto obrátil s predmetnou pohľadávkou na súd, pričom v
konaní si ako príslušenstvo uplatňuje v zmysle čl. I bod 2 bežný úrok stanovený k 17.05.2016 vo výške17,30 %, ako aj úrok z omeškania stanovený k 17.05.2016 vo výške 1 % tak, ako to vyplýva z prvej vety
tohto odseku odôvodnenia rozsudku.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 11.10.2017. Žalovaný sa k žalobe
s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 22.06.2018, ktoré súd vykonal v
neprítomnosti žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko riadne a včas
predvolaný žalovaný nijakým spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť, nepožiadal o odročenie

pojednávania a dôvod jeho neúčasti nebol súdu známy. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (žaloba, zmluva o
rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky OTP banky čl., štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výzva na zaplatenie záväzku a oznámenie o zosplatnení
úveru s vrátenou zásielkou a doručenkou, aktuálny stav úveru, vyjadrenie a čiastočné späťvzatie

žaloby, výpis z účtu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.04.2018 s prílohami), ako aj prednesom PZ
žalobcu. Po vykonanom dokazovaní považoval súd v žalobe tvrdený skutkový a právny
stav za dostatočne preukázaný. Súd ďalej zistil, že žalobca je spoločnosť (banka), ktorej predmetom
podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej
sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca sa domáhal svojich nárokov

z titulu úverovej zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal
vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Zmluva o úvere, z
ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl.
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. §
261ods.3písm.d/Obch.zák.medzitzv.absolútneobchody,prektoréjedanápôsobnosťObch.zák.bez

ohľadu na povahu účastníkov. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a zmluva z 28.09.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona
a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Nakoľko teda žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu

ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) je potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú
obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 369 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o
právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu
nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj

s ohľadom na splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie nesplateného a nepremlčaného zvyšku istiny
úveru (žalobca si premlčanú časť istiny neuplatňoval v konaní) vo výške 1.534,24 eur a poplatkov (v
zmysle čl. V ods. 1 písm. b) a c) zmluvy) vo výške 16,08 eur, t.j. celkom sumy 1.550,32 eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 117,43 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,57 eur, ktoré vznikli a sú

vyčíslené ku dňu predčasného zosplatnenia 11.11.2013 a ďalej so zmluvným úrokom vo výške 7,50 %
ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 1 %
ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, bola podaná dôvodne. Predmetný
úver bol pre omeškanie žalovaného s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (čl.
VIII bod 2 písm. e) a bod 5 zmluvy) a zákonnou úpravou (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka)

predčasne zosplatnený s účinnosťou k 11.11.2013, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo
uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, ako
ani počas konania neuskutočnil žiadnu úhradu. Na základe uvedeného preto súd žalobe v časti istiny
1.534,24 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd
zároveň zaviazal žalovaného aj k zaplateniu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania z nezaplatenej

istiny úveru vo výške vyčíslenej žalobcom ku dňu predčasného zosplatnenia, a to riadnych úrokov 16,50
% ročne v celkovej výške 117,43 eur a úrokov z omeškania 8 % ročne do 29.06.2013 a 1 % ročne
od nasledujúceho dňa, v celkovej výške 0,57 eur (viď tabuľky č.l. 40 zadná strana a č.l. 41), ako aj
zmluvných úrokov vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a úrokovz omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, keďže sa žalovaný
s plnením týchto svojich záväzkov nepochybne dostal do omeškania (výrok I). Súd uvedené nároky
priznal žalobcovi podľa citovaných zákonných a zmluvných ustanovení, pričom zároveň mu nepriznal

zvyšok žalovanej sumy v porovnaní s odsekom 1 odôvodnenia (výrok III - k tomu bližšie v odseku 8), a to
odhliadnuc od časti žaloby o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 51,29 eur, v ktorej časti
bolo konanie podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žalobcu
zo dňa 13.10.2016 (výrok II - premlčaná časť úrokov).

5. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 17,30 % ročne (od 12.11.2013 do 29.11.2014 vo výške
16,50 %) zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do 17.05.2013 vo vyčíslenej výške 781,21 eur a od
18.05.2016 do zaplatenia v nevyčíslenej výške pri sadzbe 17,30 % ročne, to všetko nad výšku v I.
Výroku priznaných zmluvných úrokov vo výške 117,43 eur a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24
eur od 12.11.2013 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko súd vo všeobecnosti
zastáva názor, že z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na

základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až
do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,atoajvprípadejehopredčasnéhozosplatnenia,pričom
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto
záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V
podstateideoto,žeprizosplatneníúveruvznikáveriteľovinároknajednorazovévráteniepožičanejistiny
úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu
požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a

práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie
peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo,
pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním
úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa

väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už
nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov
z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 17,30 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového
a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani
pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na

ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu).

6. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru
odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných

prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
V intenciách uvedeného je potom potrebné považovať za neplatnú pre obchádzanie zákona podľa § 39

Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán obsiahnutú v čl. IV ods. 6 predmetnej zmluvy, podľa
ktorej v prípade omeškania dlžníka je banka oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do
skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru úrok podľa
čl. I bod 2 tejto zmluvy (zmluvný úrok 17,30 %) a aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne, a to
v časti, v ktorej prevyšuje sumu, ktorá predstavuje inak zákonom (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.) ustanovenú a dovolenú výšku úrokov z omeškania, a to od 12.11.2013 vo
výške 8,50 % ročne. Nakoľko si žalobca v danej veci uplatnil úroky z omeškania len vo výške 1 % ročne,
súd mal za to, že v tomto konkrétnom prípade priznanie tohto úroku z omeškania vo výške 1 % ročne
spolu so zmluvnými úrokmi 7,50 % ročne, t.j. spolu v prípustnej výške zákonných úrokov z omeškania
8,50 % ročne nie je možné považovať za obchádzanie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a

za uvedených okolností tohto konkrétneho prípadu je potrebné súčet uplatnených úrokov (hoci sčasti
pomenovaných v zmluve ako zmluvných) vo výške 8,50 % ročne považovať za úroky, ktoré majú po
zosplatnení úveru sankčný charakter, a ktorých uplatnenie spolu vo výške 8,50 % ročne tak môže byť v
tomto konkrétnom prípade prípustné i pre účely § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Spoločnéposudzovanieuvedenýchúrokovdovýškysumyzákonnýchúrokovzomeškaniavšakzároveňznamená,
že žalobcovi už iné úroky (nad uvedenú výšku), či už zmluvné úroky alebo úroky z omeškania nemožno
priznať pod následkom porušenia zákazu obchádzania § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z

vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku
I, ktorý zároveň nebol predmetom zastavenia konania vo výroku II) zamietol (výrok III).

Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúd vrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej

pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).