Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/18/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105215345
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2009:7105215345.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: J. C., nar.XX.X.XXXX,.

bytom v K., M. XX,. zastúpeného: JUDr. J. M., advokát so sídlom v K., W. 1 proti odporkyni: D. B.,
nar.X.X.XXXX,. bytom v K., A. XX,. zastúpenej: JUDr. M. B., advokát so sídlom v K., Č. X,. v konaní o
zaplatenie sumy 6.880,60 Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7.6.2005 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 5.380,- Sk.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 8.4.2005 prevzala do nájmu záhradu s chatou, spolu s
príslušným zariadením, pričom počas užívania predmetu nájmu zariadenie záhradnej chatky vyhodila do
vedľajšieho skladu, neodborne uložila a druh odporkyne rôzne veci z prenajatého zariadenia odcudzil.
Svojho nároku sa domáhal titulom náhrady škody.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ následnými podaniami neprehľadne menil výšku svojho nároku a

skutkové okolnosti návrhu, ako aj z dôvodu, že sám navrhovateľ požiadal s poukazom na svoj zdravotný
stav a majetkové pomery o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj o ustanovenie zástupcu z
radov advokátov, uznesením zo dňa 18.10.2006 bol navrhovateľovi ustanovený právny zástupca na
zastupovanie v tomto konaní.

Ustanovený právny zástupca navrhovateľa po porade s navrhovateľom ustálil výšku žalovaného nároku
podaním zo dňa 9.5.2007 (č.l.57), ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 5.380,-

Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2009 navrhovateľ rozšíril svoj návrh a žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 6.880,60 Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V súlade s ustanovením § 95 ods.2 O.s.p. uznesením zo dňa 18.6.2009 súd vyššie navrhovanú zmenu
návrhu pripustil.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 9.5.2007 upresnil skutkové zdôvodnenie návrhu.
Uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.2004 vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou
nájomný vzťah, ktorého predmetom bola jednak nehnuteľnosť, jednak hnuteľné veci na nej sanachádzajúce. V inventúre (zoznam vecí) boli účastníkmi dostatočne presne označené veci, ktoré boli
predmetom nájmu a ich hodnota. Inventúra bola podpísaná oboma účastníkmi. Uplatnená náhrada
škody pozostáva z nevrátenia, z úplného znehodnotenia, resp. poškodenia týchto vecí:

- skriňové zrkadlo otočné - 1 ks v hodnote 500,- Sk,
- skriňové zrkadlo - 1 ks v hodnote 100,- Sk,
- váľandy - 2 ks v hodnote 2x 100,- Sk,
- koberce spolu v hodnote 500,- Sk,
- elektrický sporák v hodnote 200,- Sk,

- rôzna obuv v hodnote 150,- Sk,
- rôzne náradie v hodnote 100,- Sk,
- rôzne šatstvo v hodnote 250,- Sk,
- záclony v hodnote 50,- Sk,
- polámaná strecha v hodnote 150,- Sk,
- škoda na zariadení vo vedľajšom sklade, polámanie dverí a strechy v hodnote 500,- Sk,

- poškodenie 7 ks skiel na skleníku v hodnote 350,- Sk.

Ďalšia navrhovateľom uplatnená náhrada škody pozostáva zo stratených, resp.nevrátených vecí, ktoré
si navrhovateľ musel znova obstarať:
- veľké visiace zámky - 2 ks - 2x 140,- Sk,

- malé visiace zámky - 3 ks - 3x 60,- Sk,
- žiarovky - 3x 20,- Sk,
- predĺžovací kábel - 15m so zásuvkou - 150,- Sk,
- zásuvky s káblom - 2ks - 2x 60,- Sk,
- skúšačka po 150,- Sk,

- medaile za zásluhy po 200,- Sk.

Ďalej sa navrhovateľ domáhal náhrady za spotrebovanú elektrickú
energiu za 8 mesiacov - 11 KW po 4,60 Sk, t.j. 1.090,60 Sk a sumy 400,- Sk, ktorú vyplatil ako odmenu
za prácu dvoch robotníkov na jeden deň pri premiestňovaní nábytku na pôvodné miesto. Navrhovateľ

ďalej tvrdil, že mu bola odcudzená nová zimná vetrovka v hodnote 600,- Sk a výbojkové svietidlá v
hodnote 500,- Sk.

Odporkyňanamietala,žepostupovalavsúladesdohodouonájmeaveci,ktoréobsahovaltzv.inventúrny
zoznam, uložila do osobitného krytého priestoru. Bránila sa tým, že nárok navrhovateľa na náhradu

škody za veľké a menšie kladky je nedôvodný, pretože tieto poškodil sám navrhovateľ pri násilnom
otvorení chaty. Všetky ostatné veci boli ponechané v priestoroch, ktoré boli predmetom nájmu. Podľa jej
názoru, navrhovateľom uplatňovaná suma 400,- Sk, ktorú údajne dal robotníkom ako odmenu za prácu,
len dosvedčuje, že to, čo preniesla do vedľajšej šopy, sa tam aj skutočne nachádzalo.

Odporkyňa zároveň podaním zo dňa 6.6.2006 učinila voči nároku uplatnenému navrhovateľom
jednostranný započítací prejav, ktorým žiadala voči pohľadávke navrhovateľa započítať sumu 2.250,- Sk
s odôvodnením, že dňa 8.4.2004 navrhovateľovi zaplatila nájom na jeden rok vopred vo výške 4.500,- Sk
a vzhľadom k tomu, že došlo k vypovedaniu nájmu dňom 18.10.2004, navrhovateľ jej má vrátiť nájomné
za nevyužitý nájom (za 6 mesiacov po 375,- Sk). Zároveň si započítala voči pohľadávke navrhovateľa

aj sumu 1.000,- Sk titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla na hnuteľných veciach, ktoré ona vniesla
do predmetu nájmu (váľandy + chladnička CALEX) a ktoré jej navrhovateľ nevrátil. Okrem uvedených
súm si odporkyňa započítala voči pohľadávke navrhovateľa aj sumu 200,- Sk, ktorú zaplatila titulom
dane za nehnuteľnosť, hoci ju takáto povinnosť nezaťažovala. Úhrnom teda započítala voči pohľadávke
navrhovateľa sumu 3.450,- Sk. Okrem toho odporkyňa namietala, že inventúrny súpis hnuteľných vecí,

ktorý vypracoval navrhovateľ ako dodatok k nájomnej dohode dňa 28.4.2004, neobsahuje detailnú
špecifikáciu hnuteľného majetku s uvedením jeho skutočnej hodnoty, ale jeho hodnota je subjektívne
ocenená len navrhovateľom podľa jeho odhadu. Predmetné hnuteľné veci sú zastaralé, v nepoužiteľnom
stave a nevykazujú nijakú zostatkovú hodnotu. Naviac, súpis na mnohých miestach ako dôkazný
prostriedok vykazuje vady. Odporkyňa ďalej namietala, že navrhovateľ si voči nej uplatňuje náhradu

škodynaveciach,ktorébolipodľajehotvrdeniaodcudzenédo26.3.2000aprektorépodaldňa10.1.2005
trestné oznámenie. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že druh odporkyne odcudzil niektoré
veci uvedené v inventúrnom súpise, musel by byť druh odporkyne trestne stíhaný a právoplatným
rozsudkomodsúdenýpretrestnýčinkrádeže.Odporkyňasabránila,ženavrhovateľnijakýmrelevantnýma hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by mu spôsobila škodu. Jediný dôkaz, o ktorý opiera svoj
nárok, je inventúrny súpis, ktorý však vykazuje vady a nemá výpovednú hodnotu, pričom v jednotlivých
položkách nie je ani presne uvedený počet a stav vecí. Trestné oznámenie o krádeži veci, ktoré mali

byť na predmete nájmu, vykonal navrhovateľ dňa 10.1.2005, teda v čase, keď už takmer dva mesiace
odporkyňa predmet nájmu neužívala a nemala k nemu prístup. Odporkyňa preto nenesie zodpovednosť
za stratu a odcudzenie vecí, ktoré sa nachádzali na predmete nájmu a ani za ich prípadné poškodenie.
Na základe týchto skutočností žiadala odporkyňa návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. G., oboznámením
listinných dokladov, vrátane priestupkového spisu Obvodného úradu v Košiciach, odboru všeobecnej
vnútornej správy a Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Sever a na základe týchto zistil
skutkový stav veci:

Účastníci konania uzatvorili v písomnej forme dňa 8.4.2004 nájomnú zmluvu. Predmetom nájmu bola

záhrada, chata, skleník a sklady, nachádzajúce sa na parcele č.680/33 a 680/34. Z obsahu nájomnej
zmluvy ďalej vyplýva, že v chate sa nachádza rôzne náradie a zariadenie, ktoré sa odovzdáva do
užívania s tým, že sa urobí inventúra, aby sa vedelo, čo všetko sa preberá. V prípade vylepšenia záhrady
achatymohlaodporkyňaakonájomkyňapodľasvojejvôlevykonaťúpravy,abysatamdobrecítila.Výška
nájomného bola dohodnutá na sumu 4.500,- Sk so splatnosťou ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy. Doba

nájmu bola dohodnutá na jeden rok do 8.4.2005. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania bolo zistené, že odporkyňa ako nájomkyňa ku dňu uzavretia
nájomnej zmluvy zaplatila navrhovateľovi dohodnuté nájomné vo výške 4.500,- Sk. Dňa 28.4.2004
vyhotovil navrhovateľ tzv. dodatok k dohode o nájme zo dňa 8.4.2004 - inventúrny súpis hnuteľných

vecí, ktoré sa nachádzajú na predmete nájmu. Inventúrny súpis je tvorený viacerými položkami s tým, že
jednotlivé hnuteľné vecí sa nachádzajú jednak na pozemku vo vnútri chaty, v pivnici, vo vedľajšej chatke
(sklad), v kuchyni, v sklade na náradie, vo vedľajšom sklade. Zároveň je pri jednotlivých položkách
uvedená aj hodnota veci.

Navrhovateľ listom zo dňa 18.10.2004 (č.l.12 spisu) dal odporkyni výpoveď z nájmu z dôvodu, že
vegetačné obdobie sa v mesiaci október končí, odporkyňa si úrodu zobrala a jej správanie nezodpovedá
normám,pretoniejezaručenéďalšieužívaniezáhradypodľanormy.Ďalšímdôvodom,ktorýnavrhovateľ
uviedol,bolo, že nájomníčka bez súhlasu vymenila zámok na vchodovej bráne a navrhovateľ sa ako
majiteľ nemôže dostať do svojej záhrady, kde má aj ihličnaté stromy, z ktorých potrebuje zobrať zeleň

na vence. Z obsahu výpovede ďalej vyplýva, že navrhovateľ požadoval, aby veci, ktoré boli v chate,
boli dané na miesto, tam, kde boli pri odovzdaní chaty a to v lehote jedného týždňa, vrátane pôvodných
zámkov, inak zámok nájomkyne odstráni.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľ oznámil výpoveď z nájmu

odporkyni jednak telefonicky a jednak aj písomne v mesiaci október 2004.

Z výpovede navrhovateľa (č.l.72 spisu) vyplynulo, že navrhovateľ po uplynutí týždňovej lehoty
po doručení výpovede, vzhľadom k tomu, že odporkyňa na výzvu navrhovateľa na odovzdanie
nehnuteľnosti nereagovala, svojpomocne odstránil odporkyňou osadené visiace zámky a tieto vymenil

za vlastné. Odporkyňa uvedenú skutočnosť zistila až v januári 2005, pretože na prenajatej nehnuteľnosti
bola naposledy v októbri 2004. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj druh odporkyne,
svedok S. G..

Z výpovede odporkyne súd zistil, že po uzavretí zmluvy o nájme spolu so svojim druhom prenajatú

záhradnú chatku, ako aj samotnú záhradu dala do poriadku, keďže táto bola v hroznom stave, veľmi
zanedbaná, chatku vymaľovali, nasadili trávnik, umyli skleník a všetko upratali. Keďže celé zariadenie
tvoril starý nábytok a staré nehodnotné poškodené veci, uložila ich do skladu alebo do šopy, ktorá sa
nachádzala vedľa záhradnej chatky. Navrhovateľ bol spokojný s tým, ako sa tam zariadila a keďže prišiel
odporkyňunavštíviť,sámvidel,kdebolijehoveciuložené.Ajzlistunavrhovateľazodňa12.12.2004(č.l.3

spisu) adresovaného odporkyni vyplynulo, že navrhovateľ do októbra 2004 chodieval na nehnuteľnosť,
ktorú prenajal, so súhlasom odporkyne. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou druha
odporkyne - svedka S. G. v priestupkovom konaní (zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 19.1.2005),
ako aj v konaní pred súdom (č.l.62 spisu).Zo zhodných výpovedí účastníkov konania, ako aj svedka S. G. vyplynulo, že k vyostreniu vzťahov medzi
účastníkmi konania došlo v októbri 2004, kedy navrhovateľ chcel prísť na prenajatú nehnuteľnosť vziať si

čečinu na výrobu vencov, pričom odporkyňa jeho žiadosti o sprístupnenie záhrady nevyhovela, z dôvodu
úmrtia svojho otca a vážnych zdravotných problémov jej matky.

Navrhovateľ podal trestné oznámenie na odporkyňu a jej druha S. G. dňa 29.12.2004 na Obvodnom
oddelení Policajného zboru v Košice-Sever (č.l.14 spisu). Príslušné oznámenie odôvodnil tým, že

odporkyňa a jej druh zariadenie nachádzajúce sa v prenajatej chate poškodili alebo ukradli. Kompletné
zariadenie z izby, ako aj z kuchyne vyhodili do vedľajšieho skladu, kde moklo. Z obsahu oznámenia
vyplýva, že krádež zistil dňa 12.12.2004.

Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Sever Č.p.: ORP-P-1451/OPP-
SEV-2004-Po, ako aj Obvodného úradu v Košiciach, odboru všeobecnej vnútornej správy č. VVS-

Ter/958/05/AND súd zistil, že dňa 13.4.2005 bolo priestupkové konanie proti D. B., odporkyni, pre
priestupok proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č.372/1990 Zb. odložené. Skutku sa
mala dopustiť tak, že v presne nezistenom čase v roku 2004 na chatke navrhovateľa, ktorú mala v
prenájme po dobu jedného roka na základe zmluvy, mala poškodiť zariadenie chatky a skleník, odcudziť
veci z chatky (fotografie, medaily, príbor) a súčasne mala spôsobiť škodu spotrebou elektrickej energie

a výmenou visiacich zámkov, čím prenajímateľovi mala vzniknúť celková škoda vo výške 5.380,60 Sk.
Preskúmanímspisovéhomateriálubolozistené,ževec nemá charakter priestupkupodľaustanovenia§
50 Priestupkového zákona, keďže nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty ustanovenia
citovaného paragrafu zo strany podozrivej (úmysel). Vzhľadom na tieto okolnosti nebol daný dôvod na
začatie priestupkového konania v danej veci.

Z odporkyňou predloženého potvrdenia zo dňa 10.8.2004 súd zistil, že navrhovateľ svojim podpisom
potvrdil prevzatie sumy 200,- Sk od odporkyne titulom dane za záhradu pre obec Ťahanovce za rok
2004 z dôvodu, že používa predmetnú záhradu ako nájomkyňa.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z neho bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom
určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.

Podľa ustanovenia § 670 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci
nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

Podľa ustanovenia § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca sa skončí uplynutím doby, na ktorú

sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že

škodu nezavinil.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 417 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Vykonanýmdokazovanímmalsúd zapreukázanéaanimedziúčastníkmikonanianebolosporné,žedňa

8.4.2004uzatvorilinavrhovateľakoprenajímateľaodporkyňaakonájomkyňazmluvuonájme,ktorúbolo
potrebné posúdiť v zmysle vyššie cit.ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto zmluvy
bola jednak nehnuteľnosť - záhrada, ako aj záhradná chatka stojaca na pozemku a k nej prislúchajúce
príslušenstvo - skleník a sklady a jednak hnuteľné veci tvoriace zariadenie predmetu nájmu. Hnuteľné
veci boli špecifikované v písomnom dodatku k zmluve o nájme zo dňa 28.4.2004, označenom ako
„Inventúra na chate lokalita pod tunelom“. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, na 1 rok, t.j. do

8.4.2005. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 4.500,-Sk za celý predmet nájmu ročne, so splatnosťou ku
dňu uzavretia zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že odporkyňa dohodnuté
nájomné dňa 8.4.2004 navrhovateľovi zaplatila. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z písomne
uzavretej zmluvy o nájme, z písomného dodatku k zmluve zo dňa 28.4.2004 - inventúrneho zoznamu
hnuteľných vecí, ako aj zo zhodných výpovedí účastníkov konania.

Predmetom tohto konania bola navrhovateľom uplatňovaná náhrada za škodu, ktorá mala
navrhovateľovi vzniknúť poškodením, zničením alebo odcudzením hnuteľných vecí vo vlastníctve
navrhovateľa, ktoré
1. boli predmetom nájmu ( polámaná strecha, dvere na vedľajšom sklade, poškodenie skiel na skleníku),

2. resp. boli zahrnuté do inventúrneho zoznamu v zmysle dodatku k zmluve ( skriňové zrkadlo otočné,
váľandy, koberce, elektrický sporák, záclony, predlžovací kábel so zásuvkou, zásuvky s káblom,
skúšačka, medaily za zásluhy, rôzna obuv, rôzne náradie, rôzne šatstvo - bližšie neidentifikované ),
3. neboli zahrnuté do inventúrneho zoznamu, hoci sa podľa tvrdenia navrhovateľa na predmete nájmu
nachádzali (veľké visiace zámky, malé visiace zámky, žiarovky, nová zimná vetrovka, výbojkové

svietidlá).

Okrem uvedeného si navrhovateľ uplatňoval titulom náhrady škody aj odmenu za prácu, ktorú vyplatil
robotníkom za premiestnenie nábytku na pôvodné miesto, ako aj náhradu za spotrebovanú elektrickú
energiu na predmete nájmu za obdobie 8 mesiacov.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že odporkyňa po uzavretí predmetnej zmluvy začala
predmet nájmu užívať, chatu upratala a vymaľovala a vymenila na vstupnej bráne do záhrady ako
aj na záhradnej chate zámky. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že odporkyňa
v podstate nerušene užívala predmet nájmu a medzi účastníkmi neboli žiadne konflikty, týkajúce sa

nájomného vzťahu. Z výpovede odporkyne ako aj svedka S. G., druha odporkyne, v konaní pred
súdom a rovnako aj v priestupkovom konaní vyplynulo, že navrhovateľ odporkyňu dokonca niekoľko
krát na prenajatej nehnuteľnosti navštívil. Odporkyňa nepopierala, že niektoré hnuteľné veci, tvoriace
zariadenie záhradnej chaty, pretože ich nepotrebovala a boli staré a značne opotrebované, premiestnila
a uložila do vedľajšieho skladu - šopky a do chatky vniesla veci vlastné, napr. váľandy, chladničku a

kuchynské potreby. Uviedla, že tak učinila v súlade s dohodou účastníkov, v zmysle zmluvy o nájme,
podľa ktorej mohla odporkyňa podľa svojej vôle vykonať také úpravy chatky a záhrady, aby sa tam
dobre cítila. Odporkyňa i svedok zhodne vypovedali, že navrhovateľ pri návštevách záhrady videl, aké
úpravy odporkyňa vykonala a nič nenamietal.

V konaní bolo ďalej na základe zhodných výpovedí účastníkov konania preukázané, že k narušeniu
vzťahov medzi účastníkmi konania došlo v októbri 2004, kedy odporkyňa na telefonickú žiadosť
navrhovateľa o sprístupnenie predmetu nájmu ( za účelom nazbierania čečiny z ihličnatých stromov )
reagovala odmietavo z dôvodu rodinných problémov; dňa 4.10.2004 jej umrel otec a jej matka mala
vážne zdravotné problémy.

Následne, dňa 18.10.2004, dal navrhovateľ odporkyni výpoveď z nájmu. Odporkyni uvedenú skutočnosť
oznámil telefonicky a výpoveď v písomnej forme jej doručil aj prostredníctvom pošty. Uvedenú
skutočnosť mal súd za preukázanú zo zhodných výpovedí účastníkov konania. Z písomnej výpovede znájmu je zrejmé, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že vegetačné obdobie sa v mesiaci október
skončí a správanie odporkyne nezodpovedá normám, pretože táto bez súhlasu navrhovateľa vymenila
zámok na vchodovej bráne, pričom navrhovateľ sa nemôže dostať do svojej záhrady a vziať si zeleň na

vence. Z obsahu výpovede ďalej vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby v lehote do 1 týždňa
prenajatú nehnuteľnosť uvoľnila a vrátila pôvodné visiace zámky ( kladky ) na vchody, inak navrhovateľ
odporkyňou dané kladky odstráni.

Na základe výpovede navrhovateľa mal súd za preukázané, že navrhovateľ po uplynutí týždennej lehoty

v zmysle výpovede z nájmu skutočne visiace zámky odporkyne odstránil a vchod do predmetu nájmu
uzamkol novými visiacimi zámkami. Zo zhodných výpovedí odporkyne ako aj svedka S. G. v konaní
pred súdom, ako aj v priestupkovom konaní vyplynulo, že odporkyňa od októbra 2004 predmet nájmu
neužívala. Od uvedenej doby tam bola iba jeden krát, v januári 2005, kedy si chcela zobrať svoje
veci, ktoré tam vniesla ( najmä váľandy a chladničku ), zámky však boli vymenené, preto sa dovnútra
nedostala.

Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 29.12.2004, teda viac ako po dvoch mesiacoch
od dania výpovede z nájmu, učinil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Sever trestné
oznámenie na odporkyňu a jej druha, že počas prenájmu poškodili zariadenie, ktoré bolo predmetom
nájmu a odcudzili niektoré veci. Ohliadka miesta činu a fotodokumentácia boli vykonané dňa 4.1.2005.

Z priestupkového spisu súd zistil, že vec vedená proti odporkyni pre podozrenie zo spáchania priestupku
proti majetku podľa ust. § 50 ods.1 zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch bola dňa 13.4.2005 Obvodným
úradom v Košiciach, odborom všeobecnej vnútornej správy podľa ust. § 66 ods.2 písm.a) citovaného
zákona odložená z dôvodu, že vec nemá charakter priestupku, keďže nebolo preukázané naplnenie
subjektívnej stránky skutkovej podstaty podľa ust. § 50 citovaného zákona (úmysel zo strany podozrivej)

a preto nebol daný dôvod na začatie priestupkového konania.

Súd sa primárne zaoberal otázkou trvania predmetného nájomného vzťahu, pretože vyriešenie tejto
otázky má vplyv na právne posúdenie veci samej. Z ust. § 676 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplývajú
spôsoby skončenia nájomného vzťahu. Z vyššie cit.ust. § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka je zrejmé,

že ak bol nájom dojednaný na dobu určitú, teda tak, ako to bolo aj v danom prípade, nájomný vzťah
sa skončí až uplynutím dojednanej doby, pokiaľ sa prenajímateľ a nájomca nedohodli inak. Nájomný
vzťah dohodnutý na dobu určitú sa inak, ako uplynutím doby, môže skončiť vzájomnou dohodou
oboch zmluvných strán o ukončení zmluvného vzťahu, alebo aj výpoveďou, pokiaľ takáto možnosť bola
dojednaná v zmluve o nájme.

V danom prípade bolo nepochybné, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o ukončení
nájomného vzťahu; vychádzajúc z ust. § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne
uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, dohoda o ukončení nájomného vzťahu by v
danom prípade, vzhľadom na písomnú formu samotnej zmluvy o nájme, musela byť uzavretá v písomnej

forme, inak by bola neplatná.

V danom prípade však nedošlo ani k ukončeniu nájomného vzťahu jednostranným právnym úkonom
navrhovateľa ako prenajímateľa - výpoveďou z nájmu. Ako už bolo vyššie uvedené, nájom bol dohodnutý
na dobu určitú a v takomto prípade zákon nepripúšťa ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou, okrem

prípadu, že sa zmluvné strany dohodli inak. V danom prípade z obsahu zmluvy o nájme nepochybne
vyplýva, že účastníci konania sa na možnosti ukončenia nájmu výpoveďou nedohodli. Výpoveď z nájmu,
daná odporkyni navrhovateľom listom zo dňa 18.10.2004 je teda v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, pretože je v rozpore so zákonom.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nájomný vzťah účastníkov konania trval až
do uplynutia dohodnutej doby nájmu. Vychádzajúc z uvedeného záveru je potom zrejmé, že pokiaľ
navrhovateľ ako prenajímateľ svojvoľne po uplynutí jedného týždňa po doručení výpovede z nájmu
odstránil visiace zámky odporkyne a predmet nájmu zabezpečil svojimi zámkami, znemožnil tak
odporkyni užívať prenajatú vec dohodnutým spôsobom.

Uvedený záver vedie potom k úvahe, či odporkyni v danej súvislosti za uvedené obdobie ( od novembra
2004 do konca nájomného vzťahu) vôbec vznikla povinnosť platiť nájomné, tak ako to má na mysli vyššie
cit.ust. § 673 Občianskeho zákonníka, ako aj s tým súvisiace právo na odpustenie nájomného v zmysleust. § 675 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa si síce v tomto konaní uplatnila svoju pohľadávku na
časť nájomného voči pohľadávke navrhovateľa a to započítacím prejavom, súd sa však vzhľadom na
výsledok sporu jej obranou v tomto smere bližšie nezaoberal.

Z vyššie cit.ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú:
1. porušenie právnej povinnosti,
2. existencia škody,

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody
4. zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo

byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem,ktorémalškodcazachovávať,zozmlúvaleboinýchprávnychúkonov,prípadneizporušeniaust.
§ 415 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť všetkých účastníkov
občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku.

Zvyššiecit.ust.§670Občianskehozákonníka,ktoréjevovzťahukvšeobecnejúpravezodpovednostiza
škodu ustanovením špeciálnym, vyplýva prevenčná povinnosť nájomcu starať sa o to, aby na prenajatej
veci nevznikla škoda.

Jelogické,ženájomcamôžeriadneplniťpovinnosť,ktorámuvyplývazvyššiecit.ust.§670Občianskeho
zákonníka a teda starať sa o to, aby na prenajatej veci nevznikla škoda, iba pokiaľ má prenajatú vec vo
svojej dispozícii ( detencii ), prenechanú prenajímateľom na dohodnuté užívanie. Uvedená povinnosť
totiž korešponduje so základným právom nájomcu, ktorým je užívanie veci. Pokiaľ je nájomcovi bránené
v užívaní veci, nemôže sa tento riadne starať o to, aby na prenajatej veci nevznikla škoda.

Súd konštatoval, že po tom, čo dňa 18.10.2004 dal navrhovateľ odporkyni výpoveď z nájmu a koncom
októbra 2004 vymenil zámky umožňujúce prístup k prenajatej veci a teda správal sa tak, že nájomný
vzťah sa skončil, predmet nájmu sa opätovne dostal do dispozície navrhovateľa ako vlastníka vecí. Od
uvedeného času sa teda odporkyňa reálne nemohla starať o to, aby na prenajatej veci nevznikla škoda.

Je teda zrejmé, že pokiaľ v danom období navrhovateľovi vznikla škoda na veciach, ktoré tvoria jeho
vlastníctvo, odporkyňa za ňu nemôže niesť zodpovednosť, pokiaľ nevznikla v dôsledku jej protiprávneho
úkonu.

Porušenie právnej povinnosti odporkyňou však v konaní preukázané nebolo. Z výpovedí účastníkov

konania, ako aj svedka S.G. vyplynulo, že medzi účastníkmi konania až do októbra 2004 žiadne konflikty
neboli, navrhovateľ bol uzrozumený s úpravami, ktoré odporkyňa vykonala v súlade so zmluvou o nájme,
ktorá jej umožňovala vykonať vylepšenia záhrady i chaty podľa svojej vôle, tak, aby sa tam dobre
cítila a v tomto smere nič nenamietal. Uvedenému nasvedčuje aj to, že navrhovateľ dokonca ani v
samotnej výpovedi z nájmu nepoužil ako dôvod výpovede existenciu škody, ktorá vznikla v dôsledku

správania odporkyne; z obsahu výpovede je zrejmé, že táto bola najmä dôsledkom hnevu navrhovateľa
na odporkyňu, ktorá mu odmietla sprístupniť predmet nájmu.

Navrhovateľ, po tom, čo vymenil na prenajatej veci zámky, mal svoje vlastníctvo riadne zabezpečiť tak,
aby na ňom nevznikla škoda, či už zamoknutím, alebo odcudzením. V neprospech navrhovateľa svedčí

aj skutočnosť, že trestné oznámenie na odporkyňu, v ktorom ju berie na zodpovednosť za vznik škody,
podal až 29.12.2004, teda viac ako po dvoch mesiacoch po tom, čo mal veci vo výlučnej dispozícii
navrhovateľ. Za uvedené obdobie mohla škoda na predmetných veciach vzniknúť aj protiprávnym
úkonom inej osoby, alebo pôsobením prírodných síl, za čo odporkyňa nemôže niesť zodpovednosť.
Napokon, v prospech odporkyne svedčí aj fakt, že táto ( ani jej druh S.G. ) nebola v priestupkovom

konaní uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku.

Podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Pokiaľ účastník konania neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súdpri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli vykonané. Nesplnenie dôkaznej povinnosti stíha
účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,

ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej taktiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena a teda,
ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

Vychádzajúc z ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré je hmotnoprávnou normou, ktorú bolo
potrebné aplikovať na daný vzťah, je zrejmé, že porušenie právnej povinnosti je tou skutočnosťou,

ktorá musí byť preukázaná pre záver o vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu a preukázanie tejto
skutočnosti zaťažovalo navrhovateľa, ktorý tvrdil, že odporkyňa za vznik škody zodpovedá.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ jednoznačným a
nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že odporkyňa porušila právnu povinnosť, čo znamená, že
nebol splnený základný predpoklad pre záver o vzniku jej zodpovednosti za škodu. Uvedený záver platí

vo vzťahu k tej časti nároku navrhovateľa, ktorá sa týka náhrady škody, ktorá mala vzniknúť na predmete
nájmu v zmysle nájomnej zmluvy.

Vo vzťahu k hnuteľným veciam, o ktorých navrhovateľ tvrdil, že sa nachádzali v predmete nájmu, avšak
neboli predmetom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, súd rovnako dospel k záveru, že navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam a teda, že došlo k ich odcudzeniu.
Navrhovateľ totiž nepreukázal základný predpoklad, umožňujúci vlastníkovi veci domáhať sa náhrady
škody, ktorá mu bola v súvislosti s vlastníctvom k veci spôsobená a to existenciu vlastníckeho práva
k daným veciam, ako aj, či sa tieto veci vôbec nachádzali na predmete nájmu (odporkyňa existenciu
uvedených vecí nepotvrdila ) a v neposlednom rade ani porušenie právnej povinnosti odporkyňou.

Napokon, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu nákladom, ktoré mal vynaložiť titulom
odmeny za prácu robotníkov, ktorí mu pomáhali s premiestnením nábytku, ani vo vzťahu k úhrade
za spotrebovanú elektrickú energiu. V tomto smere sám navrhovateľ uviedol, že dôkazom o týchto
skutočnostiach nedisponuje.

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

V súlade s ust. § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 2O5 ods.1 a 2 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).