Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoEk/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118318778.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
51 232 413, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca
3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnému: Z.. H. R., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom M. A. U. XXX/XX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja
Rácika, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXXEX 369/18, v konaní
o vymoženie 429,84 eura s príslušenstvom, o návrhu povinného na prerušenie exekučného konania,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 zo
dňa 22. marca 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že prerušuje exekúciu (exekučné konanie) do právoplatného

rozhodnutia o návrh povinného (v procesnom postavení žalobcu) na odklad vykonateľnosti exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Z.. J. T. pod sp. zn.: RD/274/2017 dňa
18. 12. 2017, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie na základe podania povinného označeného
ako„Exekúcia37EK/1206/2018,OdkladvykonateľnostiRozhodcovskéhorozsudku“posúdenéhosúdom

prvej inštancie ako návrh na prerušenie konania doručený súdu dňa 04. 03. 2019 prerušil vykonávanie
exekúcie (exekučné konanie) do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018 v zmysle § 164 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C. s. p.“) v spojení s § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej aj
„Exekučný poriadok“) z nasledovných dôvodov:

2. V exekučnom konaní sa vymáha nárok oprávneného priznaný mu exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom vydaným ad hoc rozhodcom Z.. J. T. pod sp. zn.: RD/274/2017 dňa 18. 12.
2017 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“), z ktorého odôvodnenia okrem iného
vyplýva, že žalovaný (povinný) v rozhodcovskom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako
konateľ právnickej osoby, ktorá nezaplatila pôvodnému žalobcovi (CRN1, zzpo, IČO: 50 892 525) svoj

záväzok s odvolaním sa na znenie ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

3. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018 začatého
na základe žaloby povinného, je skúmanie otázky, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, vyriešenie tejto otázky má preto podľa súdu prvej inštancie význam pre jeho rozhodnutie
o prípadnom zastavení exekúcie v prípade zrušenia exekučného titulu, na podklade ktorého sa

exekúcia vedie. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018 nie je
právoplatne skončené, ani v ňom zatiaľ nebolo rozhodnuté o návrhu povinného na odklad vykonateľnostirozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie bol názoru, že aj keď je v exekučnom konaní oprávnený
preskúmavať platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, v tomto štádiu konania o tejto otázke
nerozhodol s prihliadnutím na zachovanie princípu právnej istoty, aby nenastala situácia, že vzniknú

dve protichodné rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci (exekučný súd by posúdil otázku existencie
spôsobilého exekučného titulu odlišne od súdu rozhodujúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku). Poukázal tiež na to, že ak by nevyčkal na rozhodnutie súdu konajúceho o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, mohli by nastať dve neželateľné situácie: 1. V exekúcii by pokračoval, čím
by v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku mohlo v prípade vymoženia pohľadávky oprávneného

(alebo jej časti) dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. 2. Sám by posúdil otázku existencie
spôsobilého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, túto by vyhodnotil záporne, t.j. že neexistuje
platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovský rozsudok, a teda neexistuje ani spôsobilý exekučný titul (vykonateľný rozhodcovský
rozsudok), v dôsledku čoho by exekúciu zastavil, avšak Okresný súd Bratislava V by si v konaní sp.
zn. 23Cr/46/2018 uvedenú otázku vyhodnotil odlišne a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku

by zamietol. Rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nespôsobilý exekučný titul by
však už tvorilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci brániacej opätovnému domáhaniu sa vymoženia
pohľadávky oprávneného na podklade toho istého rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní.
Dodal, že len samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno stotožňovať s
podaním mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiam všeobecných súdov; využitie týchto

inštitútov automaticky nespôsobuje odklad exekúcie, ani nie je dôvodom na prerušenie konania.

4. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že súčasná právna úprava Exekučného poriadku účinná
od 01. 04. 2017, na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 03. 2017 nevylučuje v zmysle § 200
Exekučného poriadku subsidiárne použitie ustanovení C. s. p. upravujúcich inštitút prerušenia

konania.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f) a h)
C. s. p. t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Oprávnený zdôraznil, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je nespotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01. 01.

2015 (ďalej aj „zákon č. 244/2002 Z.z.“). Ozrejmil, že predmetom rozhodcovského konania bola náhrada
škodypodľa§135aods.5Obchodnéhozákonníkavočipovinnémuakobývalémukonateľovispoločnosti
dlžníka R., spol. s r.o. Povinný ako konateľ tejto spoločnosti si zakúpil tovar s výhradou vlastníctva, ktorý
nezaplatil. Veriteľ ale zistil, že si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka R.,
spol. s r.o., nakoľko táto spoločnosť nemá žiaden majetok. Oprávnenému vzniklo právo podať žalobu

na dohodnutý rozhodcovský súd podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. voči konateľovi spoločnosti
dlžníka - povinnému o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

7. Vzhľadom na nespotrebiteľský charakter rozhodcovského rozsudku bol oprávnený názoru, že
exekučnému súdu neprislúcha skúmať vecnú stránku takéhoto rozhodnutia, ani rozhodcovskú doložku

(zmluvu) zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok (s výnimkou
objektívnej non-arbitrability uvedenej v §§ 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z.z.), ktorý je ako exekučný
titul postavený na roveň rozhodnutiu všeobecného súdu. Svoj názor oprel o právnickú literatúru a
rozsiahlu judikatúru, najmä o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 - 54 zo dňa 05. 09.
2018, podľa ktorého: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne

princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva...Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie
právomocirozhodcovskéhosúduvexekučnomkonaní.Vtýchtoustanoveniachsatotižpremietaklasická
rímska právna zásada (princíp) "vigilantibus iura scripta sunt" ("práva patria bdelým" alebo "nech si
každý stráži svoje práva", alebo "zákony sú písané pre bdelých"). Nevyužitie postupu podľa týchtoustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné (uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013).“. Podľa oprávneného prerušenie exekučného konania z
dôvodupodaniažalobyozrušenienespotrebiteľskéhorozhodcovskéhorozsudkunemáoporuvžiadnom
texte právnych noriem, zákon č. 244/2002 Z.z. ani Exekučný poriadok takýto procesný postup v tejto
súvislosti nepredpokladajú. V minulosti, v období od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 síce ust. § 56 ods.
5 Exekučného poriadku upravovalo ako dôvod odkladu (nie prerušenia) exekúcie podanie žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušný súd, s účinnosťou od 01. 04. 2017 bolo však predmetné
ustanovenie zrušené, z čoho oprávnený vyvodil, že zákonodarca si už neželal, aby exekučný súd skúmal
právomoc rozhodcovského súdu, vyhlásil nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok za nulitný, či paakt,
alebo iným spôsobom preskúmaval nespotrebiteľské rozhodcovské konania, napr. skúmal, či o veci
rozhodoval zákonný sudca a príslušný súd, ako prebiehalo doručovanie písomností v súdnom konaní,
či bola dodržaná rovnosť účastníkov konania, ani sa nesnaží opravovať procesné chyby povinného -

žalovaného v súdnom konaní. Uvedený rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný a nebol
doposiaľ zrušený, preto podľa oprávneného nie je daný dôvod na nepokračovanie v exekúcii.

8. Okrem uvedeného oprávnený poukázal na pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní
nenamietajúceho vtedy právomoc rozhodcovského súdu z hľadiska posudzovania šancí povinného na

úspech v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako minimálnych, ba až žiadnych s poukazom
na § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. a právny názor sudcu senátu č. 23 Okresného súdu Bratislava
V vyjadrený v predchádzajúcich rozhodnutiach v obdobných veciach, ktorému bola pridelená na
rozhodnutie aj vec vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 23Cr/46/2018, poukázal aj na viazanosť
povinného rozhodcovskou zmluvou ako štatutárneho orgánu dlžníka pri žalobách na náhradu škody

podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

9. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu.

10. Povinný sa vo svojom vyjadrení a jeho doplnení vyjadroval k jednotlivým bodom odvolania
oprávneného. Jeho vyjadrenie možno zhrnúť nasledovne:

11. Podľa žalovaného odvolanie nespĺňa náležitosti v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, nie je z neho zjavné, čoho sa odvolateľ domáha. Podľa povinného nestačí, že sa domáha

zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o prerušení konania, oprávnený mal uviesť, čo tým chce
dosiahnuť, či mu má byť na jeho účet prevedená exekvovaná suma alebo či požaduje niečo iné, z
odvolania nie je ani zrejmé, prečo by súd nemohol prerušiť konanie, nie je v ňom uvedené, s ktorými
bodmi rozhodnutia oprávnený nesúhlasí.

12. K samotným argumentom oprávneného v odvolaní povinný uviedol, že napadnutým uznesením
súdu prvej inštancie nie je preskúmavaný rozhodcovský rozsudok. O rozhodcovskom konaní a
rozhodcovskom rozsudku sa dozvedel až po začatí exekučného konania, popieral existenciu platnej
rozhodcovskej zmluvy vo vzťahu k nemu zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovský rozsudok, spochybňoval platnosť prevodu pohľadávky z X. a.s. na O zzpo, vyjadroval

sa k otázke nenamietania existencie rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, uvádzal, že
pohľadávka oprávneného je premlčaná a bola premlčaná už v čase podania žaloby na rozhodcovský súd
a pod. Rozhodnutia citované oprávneným, vrátane nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 - 54 považoval
za nevzťahujúce sa na túto vec práve z dôvodu, že uvedené rozhodnutia vychádzali z existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 zo dňa 13. 09. 2018,

ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť podľa názoru povinného v obdobnej veci, kde exekučný súd
neudelil poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko neuznal ako spôsobilý exekučný titul rozhodcovský
rozsudok vydaný bez existencie rozhodcovskej zmluvy.

13. Oprávnený v replike v podstate trval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní, ktoré zhrnul.

14. Povinný v duplike okrem toho, že zopakoval svoje argumenty uvedené vo svojom vyjadrení k
odvolaniu oprávneného doplnil, že prerušenie konania má oporu v právnych normách, nakoľko súd prvej
inštancie citoval ust. § 200 Exekučného poriadku a § 164 ods. 1 C. s. p. S opätovným poukazomna uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 zo dňa 13. 09. 2018 žiadal exekúciu zastaviť, resp. ak to
nie je v kompetencii odvolacieho súdu, navrhol prerušenie vykonávania exekúcie v zmysle napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. podľa obsahu navrhol dané uznesenie potvrdiť.

15. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p.
zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že oprávnený v odvolaní nešpecifikoval konkrétnymi

okolnosťami, ktoré procesné podmienky neboli splnené na vydanie uznesenia o prerušení konania.
Procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania nie sú
totožné so zákonnými podmienkami potrebnými na kladné rozhodnutie o návrhu, t.j. vyhovenie návrhu.
Inakpovedané,procesnépodmienkykonaniamusiabyťdané,abysúdmoholvôbeconávrhurozhodnúť,
či už negatívne (zamietnuť návrh) alebo pozitívne (v tomto prípade prerušiť konanie). Oprávnený

taktiež v odvolaní neuviedol okolnosti, v ktorých má spočívať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) C. s. p., t.j. k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Oprávnený
v odvolaní len polemizuje a nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je daný dôvod
na prerušenie exekúcie, nakoľko podľa súdu prvej inštancie sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku rieši otázka významná pre exekúciu, t.j. podľa obsahu odvolania uvádza len odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Nakoľko oprávnený v lehote na podanie odvolania nešpecifikoval
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a f) C. s. p., odvolací súd má za to, že v skutočnosti
tieto odvolacie dôvody v odvolaní nie sú dané. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára
k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je

potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

17. K samotnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza
nasledovné:

18. Súd prvej inštancie sa v pozícii exekučného súdu nezaoberal vecnou stránkou rozhodcovského
rozsudku, ani neskúmal právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, neskúmal

platnosť rozhodcovskej zmluvy, či priebeh rozhodcovského konania, iba prerušil exekúciu do
právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa môže príslušný
súd uvedenými otázkami zaoberať. Preto argumentácia oprávneného brániaceho právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. pasivita povinného v rozhodcovskom konaní
nenamietajúceho vtedy právomoc rozhodcovského súdu, viazanosť povinného rozhodcovskou

zmluvou ako štatutárneho orgánu dlžníka pri žalobách na náhradu škody podľa § 135a ods.
5 Obchodného zákonníka) a protiargumentácia povinného to spochybňujúca (argumenty ohľadne
nedoručenia rozhodcovského rozsudku pred začatím exekúcie, argumenty popierajúce existenciu
platnej rozhodcovskej zmluvy vo vzťahu k povinnému zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu
vydať rozhodcovský rozsudok, spochybňovanie platnosti prevodu pohľadávky z X. a.s. na O zzpo,

vyjadrovanie sa k otázke nenamietania existencie rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní,
námietka premlčania pohľadávky) sú pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia o
prerušení exekučného konania právne irelevantné, ich posúdenie patrí do kompetencie súdu v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že prerušenie exekúcie na základe
právnej úpravy účinnej od 01. 04. 2017 je prípustné. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, ust. §
200 Exekučného poriadku (až na výnimky tam uvedené) umožňuje subsidiárne použitie ustanovení C.
s. p. v otázkach, ktoré Exekučný poriadok neupravuje, t.j. aj použitie ustanovenia § 164 ods. 1 C. s. p.20. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že otázkou podstatnou pre ďalší
priebeh exekučného konania je otázka, ktorá má byť zodpovedaná v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. či je exekúcia
vedená na podklade spôsobilého exekučného titulu. Ako sa snažil vysvetliť súd prvej inštancie, v prípade
zrušenia rozhodcovského rozsudku stratí exekúcia podklad, na základe ktorého je vedená a ak by
exekúcia pokračovala, mohlo by dôjsť v konečnom dôsledku k protiprávnemu vymoženiu nejudikovanej
pohľadávky a tým k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného. Na druhej strane, ak

príslušný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne ako nedôvodnú a exekučný súd
by na jeho rozhodnutie nevyčkal a exekúcia by bola predtým zastavená práve v dôsledku toho, čo
v tomto prípade neurobil (sám by posúdil, že rozhodcovský rozsudok je nevykonateľný, teda nie je
spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, čo predstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), rozhodnutie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
by predstavovalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci brániacu opätovnému vykonaniu exekúcie

na podklade toho istého exekučného titulu, pričom aj po 01. 04. 2017 stále platí, že v exekučnom
konaní nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení (§ 201 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku).

21.Odvolacísúdvšaknepovažujezanutnéapotrebnéprerušiťexekúciuaždoprávoplatnéhoskončenia

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku z nasledovných dôvodov:

22. Podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie,
ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným
osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti

exekučného titulu.

23. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

24. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku doposiaľ rozhodnuté nebolo. V záujme predchádzania vyššie uvedeným
situáciám je namieste prerušiť exekučné konanie len do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018 o návrhu povinného (v danom konaní žalobcu)

na odklad vykonateľnosti v danom konaní napádaného rozhodcovského rozsudku. V prípade vyhovenia
jeho návrhu už prerušenie exekúcie nie je na mieste, pretože aj tak v nej nemožno pokračovať, nakoľko
musí byť odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nie je teda daný dôvod
subsidiárne aplikovať ust. § 164 ods. 1 C. s. p. o prerušení konania, ak nastane situácia, ktorú už
Exekučný poriadok rieši. V opačnom prípade, ak súd rozhodujúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského

rozsudku napriek prebiehajúcej exekúcii nebude vidieť dôvod na vyhovenie návrhu povinného na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do rozhodnutia vo veci samej, je to dostatočný dôvod na
pokračovanie v exekúcii. Preto odvolací súd, nakoľko nie je viazaný odvolacím návrhom (§ 381 C.
s. p.). zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekúciu prerušil len do
právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cr/46/2018

o návrhu povinného (v danom konaní žalobcu) na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

25. Aj keď je odvolací súd povinný vysporiadať sa len s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní
odvolateľa, nie aj s argumentmi uvedenými vo vyjadrení protistrany, replike, či duplike (§ 387 ods. 3
posledná veta C. s. p.), pre úplnosť uvádza, že ponímanie náležitosti odvolania zo strany povinného

by bolo prílišným právnym formalizmom znamenajúcim v zmysle ustálenej judikatúry porušenie práva
odvolateľa na spravodlivý proces. Postačuje, ak náležitosti odvolania možno z jeho obsahu vyvodiť,
nevyžaduje sa, aby odvolateľ bod po bode rozoberal a polemizoval s odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie, postačuje ak v súhrne možno z obsahu odvolania vyvodiť odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 a 2 C. s. p., pre ktoré odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne,

dokonca netreba tieto dôvody ani citovať uvedením konkrétneho paragrafu. Nakoľko odvolací súd môže
pri vecnom prejednaní odvolania proti prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o tej istej otázke toto
rozhodnutie len potvrdiť, zmeniť, alebo zrušiť (§ 387 - 389 C. s. p.), postačuje ak odvolací návrh v
odvolaní tomu zodpovedá. V tomto prípade z logiky veci vyplýva, že ak by odvolací súd bol uzneseniesúdu prvej inštancie o prerušení exekúcie zrušil, resp. zmenil tak, že by návrh povinného na prerušenie
exekúcie zamietol, v exekúcii by sa v súlade s Exekučným poriadkom mohlo pokračovať, a teda by
mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky oprávneného.

26.Nakoľkozmeňujúceuznesenieodvolaciehosúduoprerušeníexekučnéhokonaniadoinéhookamihu
nie je rozhodnutím vo veci samej, ani ktorým sa konanie končí, odvolací súd aplikujúc ust. § 396 ods. 1
C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a contrario o nároku na náhradu trov konania nerozhodol.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).