Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/190/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318122
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118318122.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Ing. T. E., narodený XX.
I. XXXX, trvalý pobyt: D. XXXX/XC, J. - mestská časť O., zastúpeného JUDr. Jitka Hasíková s.r.o.,
Jakubovo námestie 13, Bratislava, IČO: 45 439 711, proti žalovanej: C. K., narodená XX. V. XXXX,
trvalý pobyt: M. ulica XXXX/X, P., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslav Málek, Kraskova 2, Bratislava,

o 22.960,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. marca 2019 č. k.
17C/57/2018-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 22.960,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10. januára 2018 do zaplatenia a žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1,
§ 34, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 488 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 22.960,-
eur, predstavujúcej majetkový prospech na strane žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť tým, že strany sporu uzavreli podľa tvrdenia žalobcu dohodu, že na nehnuteľnosti, a
to pozemku žalovanej, má v budúcnosti dôjsť k výstavbe rodinného domu, ktorý bude slúžiť na ich

spoločné bývanie. Pod podmienkou výstavby alebo kúpy nehnuteľnosti na účely spoločného bývania,
mal žalobca pravidelne uhrádzať jednotlivé čiastkové plnenia žalovanej, za účelom financovania úveru
za pozemok, na ktorom mala stáť budúca nehnuteľnosť strán sporu. Následným predajom pozemku
žalovanou, došlo k porušeniu dohody strán konania a k získaniu peňazí žalovanou od žalobcu, z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvej inštancie preto skúmal, či medzi stranami existoval právny
základ plnenia, teda dôvod na základe ktorého žalobca plnil. Žalovaná existenciu akejkoľvek dohody

o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti popierala, spoločný dom so žalovaným nikdy neplánovala a preto
žalobca nemohol plniť na svoju budúcu nehnuteľnosť, ani sa o tom domnievať. Nemal preto podľa
tvrdenia žalovanej právny dôvod na plnenie a peniaze jej posielal dobrovoľne (boli spotrebované na
bežný chod domácnosti, stravu, starostlivosť o spoločného syna, výlety, benzín, odmenu za prácu, ktorú
pre žalobcu žalovaná príležitostne vykonávala v jeho spoločnosti). Žalobca síce vyvinul úsilie smerujúce
k vytvoreniu projektovej dokumentácie na budúci rodinný dom, avšak žalovaná na tom neparticipovala.

Žalobca argumentoval tiež tým, že pri komunikácii o prípadnom ich rozchode bolo mu vždy deklarované,
že peniaze investované žalobcom do pozemku mu budú vrátené. Rozprávali sa so žalovanou v zmysle,
že z výťažku predaja pozemku sa uhradí zvyšok úveru a zostatok sa rozdelí na polovicu, čo pri trhovej
hodnote pozemku približne 120.000,- eur, zostatku úveru 70.000,- eur, predstavoval zostatok kúpnej
ceny 50.000,- eur, teda na každého z nich by pripadla suma 25.000,- eur. Žalovaná však prestala so
žalobcom komunikovať a odmietla sa vysporiadať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal existenciu dohody medzi stranami konania, na základe ktorej posielal peniaze žalovanej,
za účelom úhrady splátok jej úveru s cieľom následnej výstavby, resp. kúpy spoločného domu. Aknebola preukázaná existencia takejto dohody, resp. právneho dôvodu plnenia, nemohlo potom dôjsť k
jeho odpadnutiu a následnému vzniku bezdôvodného obohatenia. Každý právny úkon a teda aj tvrdená
dohoda, musí spĺňať základné znaky právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 O. z., predovšetkým požiadavku

určitosti práv a povinností v nej stanovených, v opačnom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon.
Peniaze, ktoré žalobca žalovanej posielal, boli zasielané na jej účet bez bližšieho určenia a špecifikácie.
Výška sumy bola odlišná od sumy splátky úveru, pričom žalobca nepopieral, že z uvedených súm sa
uhrádzali aj iné náklady spojené so spoločným hospodárením so žalovanou. Preukazovanie existencie
takejto nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu, prostredníctvom svedkov navrhnutých žalobcom,

súd prvej inštancie nepovažoval za účelné a dôkaz nepripustil, pretože šlo o ústnu dohodu a svedkovia
by nemohli s určitosťou formulovať práva a povinnosti vyplývajúce z takejto dohody. Z predložených a
pre súd prvej inštancie nezrozumiteľných sms správ („prišli peniažky, ďakujem T., budem si ich točiť s
druhým účtom, na úver nášho pozemku, ja náš, naše doma“) nevyplývala dostatočne určitá dohoda o
spoločnej výstavbe nehnuteľnosti, resp. skutočnosť, že v prípade nezrealizovania spoločného bývania
by žalovaná bola povinná vrátiť peniaze. Existencia dohody nevyplývala ani zo zápisnice o výsluchu

žalovanej ako svedka dňa 13. februára 2018 pred vyšetrovateľom, keďže jej priznanie o posielaní peňazí
na účet žalobcom, z ktorého platila aj úver vo výške 560,- eur, nezakladá povinnosť vrátenia titulom
bezdôvodného obohatenia, aj keď v ďalšom žalovaná uviedla, že na pozemku mali pôvodne postaviť
spoločný dom. Z formulácie nevyplývalo, že peniaze jej žalobca posielal na účet výlučne s prísľubom
spoločnej stavby, resp. kúpy domu. Súd prvej inštancie označil za nedôvodné zaoberať sa tiež tým, či

peniaze, ktorými uhrádzala žalovaná úver, boli jej peniazmi, prípadne peniazmi od tretích osôb, keďže
plnením na splátky úveru k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Z toho dôvodu bola bez právneho
významu aj otázka premlčania. Ďalšie dôkazy predložené stranami sporu označil súd prvej inštancie
za také, ktoré nemali priamy vzťah k vyriešeniu spornej otázky, či existoval právny dôvod na plnenie
na strane žalobcu a následne dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Súd prvej

inštancie nepripustil ani dôkaz použitím nahrávok zo strany žalobcu, keďže zo strany žalovanej bol
spochybnený ich zákonný spôsob získania, pre absenciu súhlasu žalovanej s ich vykonaním. Vzhľadom
na neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom dôvodnosti uplatňovaného nároku, žaloba bola
zamietnutá.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdprvejinštancieodôvodnilustanovením§255ods.1
a § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalovaná

bola v spore plne úspešná, v dôsledku toho jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom
súd prvej inštancie mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako ani neboli vykonané navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel tiež k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobcovi sa v konaní pred súdom prvej inštancie podarilo dostatočným spôsobom preukázať
existenciu vzájomnej dohody medzi stranami konania, obsahom ktorej bolo, že nehnuteľnosti (dva
pozemky) budú slúžiť na spoločné bývanie strán konania, pričom pod podmienkou výstavby spoločného
bývania, žalobca pravidelne uhrádzal čiastkové plnenia, na účely financovania úveru poskytnutého
žalovanej na kúpu uvedených pozemkov, na ktorých mala byť podľa dohody vybudovaná nehnuteľnosť

slúžiaca ako spoločná domácnosť žalobcu, žalovanej a ich maloletého syna. Právny poriadok (§ 51
O. z.) umožňuje zmluvným stranám uzavrieť aj nepomenovanú zmluvu, ktorá je rovnako záväzná ako
zmluva pomenovaná a záväzky z nej plynúce sú vymáhateľné súdom. Táto vznikne na základe dohody
strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré sú rozhodujúce pre zmluvné strany. Medzi stranami
konania došlo teda k ústnej dohode, že splátky úveru použitého na financovanie kúpy nehnuteľností,

ktorých výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, bude žalobca v pravidelných intervaloch poukazovať
na účet žalovanej, a za to sa malo v budúcnosti na predmetných pozemkoch pristúpiť k výstavbe
spoločného rodinného domu. Prečo by potom inak pravidelné splátky žalobca na účet žalovanej posielal.
Žalovaná pritom žiadnym spôsobom nepopierala, že by jej žalobca peniaze reálne posielal. Naopak,
podľa dôkazov predložených v konaní túto skutočnosť potvrdila. K posielaniu peňazí vždy reálne došlo.

Je nepochybné, že na to musel byť určitý právny základ. Na preukázanie existencie dohody boli zo
strany žalobcu predložené potvrdenia o prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej v období od
1.1.2014 do 6.4.2018, zápisnica o výsluchu žalovanej ako svedka v trestnom konaní a sms komunikácia
medzi stranami konania. Z bankových výpisov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu vyplývalo,že na splatenie úveru bola z jeho strany použitá suma 22.960,- eur (postupne prevádzaných žalobcom
žalovanej). Žalobca poukázal na komunikáciu predloženú v konaní pred súdom prvej inštancie z 8.
februára 2018 medzi stranami konania. Neobstojí preto argumentácia súdu prvej inštancie v bode

22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že predložené sms správy sú pre súd nezrozumiteľné a
nevyplýva z nich dostatočne určitá dohoda o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti, naviac keď žalobca
predložil súdu kompletnú projektovú dokumentáciu na jeho výstavbu. Ak bol súd prvej inštancie toho
názoru, že medzi stranami konania nebola preukázaná žiadna dohoda, mal sa vyporiadať, v zmysle
ochrany ústavnosti a garancie práva na spravodlivý proces s tým, čo dané peniaze zo strany žalobcu

pre žalovanú znamenali a aký bol ich právny základ. Podľa § 451 ods. 2 O. z. je bezdôvodným
obohatením aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Bolo preto na mieste posúdiť
plnenie žalobcu žalovanej ako plnenie bez právneho dôvodu. Samotná žalovaná potvrdila, že peniaze
skutočne prijala. Súd prvej inštancie sa preto nedostatočne vysporiadal s právnym posúdením veci.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Obdo/69/99 súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho
povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Preto ak súd

prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie titulom
právneho dôvodu, ktorý odpadol, mal a musel sa vysporiadať s tým, či nejde o bezdôvodné obohatenie
titulom plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca navrhol aj výsluch označených svedkov, ktorý súd prvej
inštancie odmietol s poukazom na tvrdenú ústnu formu uzavretej dohody. Uvedenú skutočnosť žalobca
označil za vážny zásah do jeho procesných práv ako aj základných princípov civilného sporového

konania.Vovecibolovykonanélenjednosúdnepojednávanie(tedanebolbyporušenýprincíprýchlostia
hospodárnosti konania) a skutkové tvrdenia strán sa úplne rozchádzali, preto neboli splnené podmienky
na odmietnutie vykonania výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom a bez ďalšieho sa stotožniť s
argumentáciou žalovanej. Na jednej strane súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazuje
na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázanie pravdivosti jeho tvrdení, na

druhej strane ho o túto možnosť sám pripravil, odmietnutím vykonania navrhnutých relevantných
dôkazov. Nemôže obstáť argumentácia súdu, že z dôvodu ústnej formy uzavretej zmluvy, nie je možné
preukázať obsah práv a povinností vyplývajúcich pre strany konania z tejto zmluvy. Občiansky zákonník
stanovuje dodržanie písomnej formy zmluvy ako podmienky jej platnosti iba v explicitných prípadoch.
Výsluchom svedkov sa nepochybne dá preukázať obsah práv a povinností ústne uzavretej dohody.

Pritom výsluch svedkov v kontexte už predložených dôkazov preukazujúcich poskytnutie finančných
prostriedkov má zásadný charakter na preukázanie tvrdení žalobcu a unesenie dôkazného bremena.
V dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, dostatočným spôsobom nebol objasnený skutkový
stav a overená pravdivosť skutkových tvrdení strán konania. Všeobecné súdy majú poskytovať ochranu
základnému právu na spravodlivý proces tak, že postupujú v konaní v súlade s procesnoprávnymi a

hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu (porov. III. ÚS
49/04, I. ÚS 31/05, IV. ÚS 67/08). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatoval
tiež porušenie princípu rovnosti v prípade, ak súd založí svoje rozhodnutie na takých skutočnostiach a
dôvodoch, ktoré procesné strany rozumne nemohli predvídať a reagovať na ne vo svojich stanoviskách
(I.ÚS5/00).Právonaspravodlivéprejednanieveci(rozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképrávaz21.

februára 1975, séria A č. 18) zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, čo
znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli
jej argumenty a návrhy. Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle článku ods. 1 Dohovoru o
ľudských právach je jeho kontradiktórny charakter; každá strana musí zásadne mať možnosť nielen
predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s

každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa
k nim (rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko, rozhodnutie z 18. marca 1997). V posudzovanej
veci súd prvej inštancie priamo nahradil argumentáciu žalovanej, keď sám bez vykonania navrhnutých
dôkazov, aj s poukazom na predložené potvrdenia banky o vykonaných prevodoch, odmietol vykonanie
ďalších dôkazov a toto náležite nezdôvodnil. V zmysle ústavnej judikatúry rozhodnutie orgánu verejnej

moci síce nemusí byť totožné s očakávaním účastníka konania, avšak z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07).

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiavala svojich doterajších
vyjadrení, v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení zo 14. januára 2019. Žalobca v súvislosti
so svojimi tvrdeniami bol povinný preukázať existenciu údajnej dohody medzi stranami konania, na
základe ktorej mal žalovanej posielať finančné prostriedky za účelom úhrad splátok úveru, s cieľomnáslednej výstavby spoločného domu. Takáto dohoda nikdy uskutočnená nebola a v konaní pred súdom
prvej inštancie nebola ani preukázaná. Nemohlo preto dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia
zo strany žalobcu a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca posielal na účet žalovanej

finančné prostriedky, ktoré boli spojené so spoločným hospodárením. Žalobcom predložené dôkazy
boli účelovo vytrhnuté z kontextu v rámci spoločnej komunikácie a neboli spôsobilé preukázať dohodu
o spoločnej výstavbe domu, ako aj o povinnosti vrátiť poskytnuté peniaze. Žalobca napriek snahe
preukázať, že medzi stranami došlo k bližšie nepomenovanej zmluve, nedokázal preukázať naplnenie
základných podmienok pre vznik takéhoto právneho vzťahu. Ak v odvolaní opätovne poukazuje na

pravidelnosť finančných úhrad z jeho strany na účet žalovanej, tieto boli realizované ako finančné
zabezpečenie chodu spoločného hospodárenia. Robil tak na základe svojho slobodného rozhodnutia,
pričom požadoval, aby sa žalovaná starala o spoločnú domácnosť, varila, upratovala, starala sa o
domáce zvieratá a po narodení spoločného syna, tieto finančné prostriedky slúžili aj na výživu a potreby
dieťaťa. Osobitne žiadne výživné uhrádzané nebolo. Z týchto finančných prostriedkov boli uhrádzané
aj spoločné náklady spojené s trávením voľného času, s pobytmi a posedeniami v reštauráciách a

kaviarňach, náklady na pohonné hmoty a iné. Nemalé finančné prostriedky boli takto uhrádzané na
spoločné stravovanie. Tvrdenia, že žalobca prispieval za žalovanú na úver spojený s kúpou pozemku
sú zavádzajúce. Akýkoľvek údajný podiel žalobcu na úhradách úveru je nepodloženým tvrdením,
smerujúcim k finančnej kompenzácii jeho finančných nákladov. Žiadnym hodnoverným spôsobom
žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovanej, keďže prevody finančných prostriedkov neboli ničím iným, len

jeho príspevkom na chod spoločnej domácnosti, výživu dieťaťa a iných s tým spojených nákladov. Ako
podklad pre žalobcove tvrdenia nemôže slúžiť zápisnica o výsluchu v trestnom konaní, pretože pre
zistenie objektívne existujúcich skutočností či medzi žalobcom a žalovanou existoval právny vzťah, z
ktorého by mohol odvodzovať svoje právo v danom spore, nemal tento doklad žiadny právny význam.
Rovnako tak sms správy vierohodným spôsobom nepreukazujú existenciu právneho vzťahu. V prípade

ak malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu, muselo by ísť o plnenie, na ktoré
nebol právny dôvod. Takýto prípad nastáva, ak sa účastníci mysle domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci
ju neuzavreli, alebo niekto omylom plnil inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca poukazoval
žalovanej finančné prostriedky vždy na základe dobrovoľnosti, v rámci zabezpečenia úhrad domácnosti
a potrieb dieťaťa. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci z úveru na kúpu pozemku hradila z vlastných

prostriedkov, ako i z prostriedkov svojho otca (ktorý bol spoludlžníkom a súčasne svoj záväzok vo vzťahu
k banke zabezpečil založením nehnuteľnosťou v prospech peňažného ústavu). Súd prvej inštancie teda
na základe zistených skutkových okolností dospel k správnemu záveru, že medzi stranami konania
nevznikol taký právny vzťah, z ktorého by mohol žalobca dôvodne vo vzťahu k žalovanej uplatňovať si
práva predmetnou žalobou.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu zotrval na svojej doterajšej argumentácii
v spore. Predložil súdu sms správy, ktoré dostatočným spôsobom preukazovali mechanizmus úhrad
splátok úveru. Zdôraznil potrebu upriamiť pozornosť na „priznanie“ samotnej žalovanej v rámci
jej výpovede v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 13. februára 2018, v konaní vedenom pod

ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018,vktoromodpovedalanaotázkuvyšetrovateľa,čimásožalobcomnejaké
finančné nezrovnalosti z minulosti. Uvedený dôkaz bez akýchkoľvek ďalších pochybností preukazuje,
že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu dohody o tom, že nehnuteľnosti budú slúžiť na
spoločné bývanie, pričom pod podmienkou výstavby spoločného bývania žalobca pravidelne uhrádzal
jednotlivé čiastkové plnenia na účely financovania úveru, poskytnutého žalovanej na kúpu pozemkov.

Predmetné prevody finančných prostriedkov už vzhľadom na výšku poukazovaných súm, nemohli byť
určené na bežný chod trojčlennej domácnosti. Ako účelové a zavádzajúce je potrebné hodnotiť aj
tvrdeniažalovanej,žezpoukazovanýchsúmbolihradenévýdavkyanákladyspojenéstrávenímvoľného
času, pobytmi a posedeniami v reštauráciách, kaviarňach. Nepomenovaná zmluva má pritom rovnakú
záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú vymáhateľné. Medzi stranami

došlo k uzavretiu ústnej dohody, že za účelom budúcej výstavby nehnuteľnosti slúžiacej ako spoločná
domácnosť pre strany sporu a ich maloletého syna, bude žalobca financovať splácanie splátok úveru
použitého na kúpu pozemkov, na ktorých mal stáť spoločný rodinný dom. Opätovne žalobca poukázal na
nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nie je možné preukázať obsah práv a povinností vyplývajúcich
pre strany konania, pretože zmluva bola uzavretá ústne. Občiansky zákonník ústne uzavretie zmluvy

pripúšťa. Zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď porušila predmetnú dohodu,
pristúpením k predaju predmetných nehnuteľností a obdržaním finančných prostriedkov za predaj.
ŽalobcapoukázalnarozhodnutieNSČRsp.zn.25Cdo/355/2001,ovynaloženýchinvestíciáchdocudzej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v okamihu, kedyk zhodnoteniu došlo. Nevykonaním dôkazu výsluchom navrhovaných svedkov došlo tiež k porušeniu
procesných práv žalobcu. Žalobca v priebehu sporu predložil celý rad dôkazných prostriedkov, ktoré
prinajmenšom spochybňovali skutočnosti tvrdené žalovanou. Súd nemôže bez ďalšieho konštatovať

neunesenie dôkazného bremena stranou sporu, ktorá navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii v spore. Pred nadviazaním
známosti so žalobcom, ako i počas trvania spoločného vzťahu, mala povinnosť uhrádzať dlh v
pravidelných mesačných splátkach 545,95 eur D. D., a.s. J., na základe zmluvy o splátkovom úvere

z 8. decembra 2011, za účelom nadobudnutia nehnuteľného pozemku. Podľa uvedenej zmluvy bol
spoludlžníkom tiež otec žalovanej, ktorý prispieval na úhradu uvedeného záväzku čiastkou 300,- eur.
Žalovaná potvrdila, že žalobca v období od 22. septembra 2014 do 9. januára 2018 zasielal na jej
účet peňažné prostriedky vo výške od 1.000,- eur do 4.500,- eur, zo svojho účtu v peňažnom ústave.
Tieto finančné prostriedky však nikdy neboli viazané k akejsi vzájomnej dohode. Žalobca ich posielal
za účelom zabezpečenia chodu spoločnej domácnosti, ako i potrieb a výživy ich spoločného syna.

Ak žalobca tvrdí, že medzi nimi mala existovať dohoda za účelom výstavby nehnuteľností slúžiacej
ako spoločná domácnosť, tak nikdy nedošlo k dohode o obsahu práv a povinností spojených s
takouto údajnou dohodou. Právny dôvod, na ktorý žalobca v spore poukazuje, však nikdy nevznikol
a preto k jeho odpadnutiu nemohlo dôjsť. Obsah výpovede žalobkyne pred vyšetrovateľom nemá k
predmetnému sporu žiaden právny význam a nie je možné k tejto výpovedi prihliadať. Ani obsah

uvedenej zápisnice nepreukazuje existenciu dohody medzi stranami sporu, z ktorej by mali vzniknúť
určité práva a povinnosti, na základe ktorých by si žalobca mohol uplatňovať svoje právo v danom
spore. K označenému súdnemu rozhodnutiu nebolo možné prihliadať, pretože žalobca sa na úhradách
spojených s úhradou mesačných splátok úveru nepodieľal na základe právneho dôvodu a ani bez
právneho dôvodu. Ak žalobca tvrdí, že svoje právo odvodzuje z ústnej dohody, vyvstáva otázka o

akých skutočnostiach by navrhnutí svedkovia mali svedčiť, keď žiaden z nich pri dohode nemohol byť,
pretože táto neexistovala. Označení svedkovia sú pritom v určitej závislosti od žalobcu, najmä finančnej
ako obchodní partneri, zamestnanci alebo inak spolupracujúce osoby. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dospel k vecne správnym záverom.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere neunesenia
dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal uzavretie dohody so žalovanou, na základe ktorej
jej poskytoval peňažné plnenia (za účelom úhrady splátok jej úveru na pozemok s cieľom následnej

výstavby, či kúpy spoločného domu), a teda nemohlo dôjsť k odpadnutiu tohto právneho dôvodu
plnenia a následne k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Každá dohoda musí spĺňať
znaky právneho úkonu, a to predovšetkým požiadavku určitosti práv a povinností v nej stanovených,
inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Takáto dohoda medzi stranami sporu preukázaná nebola,
peniaze zasielal žalobca žalovanej na jej účet bez bližšieho určenia a špecifikácie, pričom žalobca

nepopieral, že z uvedených súm sa uhrádzali aj iné náklady, spojené so spoločným hospodárením so
žalovanou. Preukazovanie existencie nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu prostredníctvom
svedkov navrhnutých žalobcom súd prvej inštancie nepovažoval za účelné, s poukazom na ústnu
formu dohody. Predložená komunikácia strán konania prostredníctvom sms správ nebola pre súd prvej
inštancie zrozumiteľná a rovnako tak zo zápisnice o výsluchu žalovanej v konaní pred vyšetrovateľom,

nebola preukázaná povinnosť žalovanej vrátiť poskytnuté peniaze žalobcovi.

8.Preukázanýskutkovýstavjevsporovomkonanívždyvýsledkomdôkaznejaktivitystránkonania,ktoré
sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako
i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý
je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiťalebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti
zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.

9. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
8Cdo/181/2016).

10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormatakzásadneurčujerozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi
stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010).

11. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany
konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami
konaniazákonnýmspôsobomvykonať,dôkazyvyhodnotiťpodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).

12. Z vykonaného dokazovania vyplýva nesporná skutočnosť, že žalobca postupne prevádzal na účet
žalovanej (od 22. septembra 2014) peňažné prostriedky. Sporným bol dôvod a účel zasielania týchto
finančných prostriedkov. Žalobca tvrdil uzavretie ústnej dohody so žalovanou, v zmysle ktorej bola
suma 560,- eur použitá v príslušnom mesiaci na financovanie úveru žalovanej, za pozemok, na ktorom

mali mať strany konania spoločný dom. Žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky posielané na jej
účet žalobcom slúžili na zabezpečenie potrieb ich spoločnej domácnosti a na výživu ich spoločného
maloletého syna.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval nepreukázanie tvrdenej

dohody medzi stranami sporu, keďže dohoda by musela spĺňať predovšetkým požiadavku určitosti práv
a povinností v nej stanovených a peniaze boli žalobcom zasielané na účet žalovanej bez bližšieho
určenia. Nevyporiadal sa však s preukázaným dôvodom prijatia peňazí žalovanou, vyplývajúcim z
výsluchu žalovanej v zápisnici zo dňa 13. februára 2018 (ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018). Žalovaná
podľa uvedenej zápisnice nielenže potvrdila prijatie peňazí na jej účet, ale aj ich účelové určenie „od

začiatku nášho vzťahu (žalobca) posielal peniaze na môj účet, ja som si z toho platila aj úver vo
výške 560,- eur“. Žalovaná v ďalšej časti tejto výpovede potvrdila tiež požiadavku žalobcu na finančné
plnenie, ktoré zaplatila za úver na pozemok, označením tohto pozemku („kde sme mali pôvodne postaviť
spoločný dom“) a prejavila vôľu tieto peniaze žalobcovi vrátiť („ja mu ich vrátim“), ako aj svoju predstavu
vo vzťahu k výške tohto peňažného plnenia („zatiaľ neviem koľko mi za ten pozemok po predaji zostane,

bolo by férové, aby to bolo fifty-fifty a nie, aby som mu vrátila len toľko, čo budem môcť, s čím T. súhlasil“).

14. Prepojenie peňažného plnenia žalobcu žalovanej, ako aj konkretizácia úveru a zámeru spoločného
bývania („prišli peniažky. Ďakujem T.. Budem si ich točiť s druhým účtom. Na úver nášho pozemku. Ja
náš, naše doma.“) vyplývala aj z výpisov komunikácie strán konania prostredníctvom sms správ.

15. Záver súdu prvej inštancie o nezrozumiteľnosti sms správ a neexistencii povinností vrátenia peňazí
(titulom bezdôvodného obohatenia), bol preto bez jasného argumentačného základu, nedostatočný, bez
vysporiadania sa s právnym základom takto žalovanou prijatého peňažného plnenia. Právna úprava
bezdôvodného obohatenia neplní sankčnú funkciu, ale táto právna regulácia má reparačný charakter,

sledujúci morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného (porov. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 28Cdo/2746/2013). V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla
nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo
skutkového hľadiska objasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia ide (porov. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 620/2015). Predpokladom zodpovednosti za

získané bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom
vymedzeným v ustanovení § 451 ods. 2, ako aj v ustanovení § 454 O. z. (majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z
nepoctivých zdrojov, a tým, že sa zaň plnilo, hoci podľa práva mal subjekt plniť sám).16. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie preukázaný skutkový stav subsumovať pod príslušnú
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom právnym posúdením v žalobe súd prvej inštancie

nebol viazaný, v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo). Ak súd prvej inštancie dospel
k záveru (za predpokladu dostatočného argumentačného základu) o nenaplnení skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, mal posúdiť zistený
skutkový stav aj na základe ďalších skutkových podstát, najmä ak súd prvej inštancie súčasne poukázal
na požiadavku určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 O. z. (vo vzťahu k obsahu právneho úkonu,

tedavzájomnýchprávapovinností),snedostatkomktorejsaspájaabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonu
(plnenie z neplatného právneho úkonu je skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451 ods. 2 O. z.).

17. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

18. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

19. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť

by odvolací súd preskúmal. Odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom vyporiadaní sa s právnym
posúdením veci a nedostatočne odôvodnenými skutkovými zisteniami, bola preto dôvodná.

20. Dôvodnou bola aj odvolacia námietka žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov, potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsluchom svedkov. Súd prvej inštancie vyhodnotil takýto dôkaz

ako nespôsobilý preukázať obsah dohody strán konania, vzhľadom na ústnu formu dohody. Navrhovaný
dôkaz výsluchom svedkov bolo by možné označiť za neúčelný spravidla v prípade, ak by sa ním mali
preukázať také tvrdenia žalobcu, ktoré by boli bez právneho významu pre právne posúdenie veci, čo
nebol prejednávaný prípad (podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výsluch svedkov sa mal týkať
právne významnej skutočnosti, a to uzavretia dohody medzi stranami konania a jej obsahu). Súd prvej

inštancie tak hodnotil nevykonaný dôkaz, pričom súd vykonáva dokazovanie na súdnom pojednávaní,
na základe ktorého nadobúda poznatky o relevantných skutočnostiach, ktorý postup je predpokladom
pre následné vyhodnotenie dokazovania (v súlade s pravidlami hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP).

21. Súd prvej inštancie teda nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať, v intenciách pokynov
odvolacieho súdu, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno.
Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o uzavretí nepomenovanej zmluvy, ktorú môžu zmluvné strany uzavrieťaj ústne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, bude potrebné primárne
skúmať skutočnosť uzavretia zmluvy ústnou formou. Následne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, aj
výsluchom svedkov, hodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

je potrebné starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP). Ak k zmluvnému
konsenzu došlo, bude dôvodné skúmať aj naplnenie požiadavky určitosti právneho úkonu, ako i ďalších
požiadaviek pre platnosť takéhoto právneho úkonu.

24. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotí spornú skutočnosť dôvodu prijímania peňažných

prostriedkov žalovanou od žalobcu v rozhodnej dobe, predovšetkým výpoveď žalovanej obsiahnutej v
zápisnici o výsluchu svedka na OR PZ SR Bratislava III, odbor kriminálnej polície, dňa 13. februára 2018,
v konaní vedenom pod ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018 (porov. odsek 11, 12). Jednotlivo a vzájomnej
súvislosti vyhodnotí súd prvej inštancie aj všetky ďalšie dôkazy, teda i obsah elektronickej komunikácie
strán konania prostredníctvom sms správ, výsluch svedkov (pri posudzovaní návrhov na výsluch
jednotlivých svedkov bude rozhodujúce hľadisko relevantnosti tvrdení žalobcu k právne významným

skutočnostiam v spore).

25. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala
na základe niektorej zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 O. z. a nasl. Bude preto
potrebné preukázaný skutkový stav podriadiť pod hypotézu príslušnej právnej normy, skutkovej podstaty

bezdôvodného obohatenia, bez toho, aby bol súd viazaný právnym posúdením veci stranami konania.

26. Vyhodnotenie dôkazného bremena predpokladá náležité hodnotenie dokazovania, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu
neznamená jeho ľubovôľu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má

vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom
výsledky hodnotenia dôkazov podľa § 220 ods. 2 CSP musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku.
Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje
najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (svedok). Až potom môže pristúpiť k
posudzovaniu, hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

27. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

28. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré žalobca tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

29. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho

problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.