Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2020

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11Csp/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201300
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2020:6219201300.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so

sídlomvBratislave,Mýtna48,IČO35831154,zast.JUDr.JánomŠoltésom,advokátom,IČO:37927795,
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 208, proti žalovanému G. J., Q.. XX. XX. XXXX, bytom T.
XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 2.914,79 s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 477,40 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 477,40 Eur od 21. 05. 2019 až do zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.009,23 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1.009,23 Eur od 21. 05. 2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. 06. 2019 podal právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO 31 320 155 žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 2.914,79 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
ako dlžníkom uzatvoril dňa 25. 09. 2015 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a. s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200 Eur a bol
povinný zaplatiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy napriek výzvam žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil

žalobca ku dňu 19. 05. 2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30. 04. 2019,
obsahujúci súhrn debetných položiek istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s
prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.914,79 Eur.
Uplatnil si ďalej úroky z omeškania v súlade so zákonom a s nariadením v stanovenej výške odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, ktorá bola určená do 20. 05. 2019. Na základe uvedeného
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.914,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 21. 05. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Právnypredchodcažalobcudňa01.08.2019podľa§80ods.1CSPnavrhol,abynamiestospoločnosti
Všeobecná úverová banka, a. s., do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r.
o.. Podľa Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č. 3 bola pohľadávka, ktorej sa týkaspor, postúpená na postupníka (žalobcu). Právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky
žalovanému (postupníkovi) písomným oznámením zo dňa 22. 07. 2019, ktoré odoslal
na adresu žalovaného. Okresný súd Veľký Krtíš o právnom nástupníctve rozhodol uznesením, č. k.

11Csp/55/2019-52 zo dňa 05. 08. 2019 a pripustil, aby namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka,
a. s., do konania vstúpil žalobca.

3. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 17. 07. 2019 vydal platobný rozkaz, č. k. 11Csp/55/2019-29, ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd v zmysle § 266 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz zrušil.

4. Následne Okresný súd Veľký Krtíš na úradnej tabuli a webovej stránke zverejnil v zmysle § 116 ods.
2 CSP oznámenie o podanej žalobe od 30.09.2019 do 16.10.2019.

5. Súd dňa 30. 10. 2019 žalovaného vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadril. Žalovaný sa do

rozhodnutia súdu k veci písomne nevyjadril.

6. Žalobca sa k sporu písomne vyjadril aj v podaní doručenom dňa 10. 02. 2020. Uviedol, že kreditná
karta je forma revolvingového úveru, ktorý sa čerpaním a používaním kreditnej karty automaticky
obnovuje. Žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového

limitu. Ku dňu vystavenia výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.200,- EUR so zmluvným
úrokom 22,80 % ročne a štandardnou splátkou 40,- Eur mesačne. Úverový rámec začal čerpať od 16.
10. 2015. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 06. 07. 2016 z dôvodu
porušenia platobnej disciplíny žalovanej pre opakované neplatenie povinných splátok. Údaj o RPMN
nemožno určiť na začiatku zmluvného vzťahu vzhľadom na revolvingový charakter, pretože úver sa stále

meníadopĺňa.Uvedenésapredpokladávustanovení§3ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch.SúčasťouzmluvnejdokumentácieboliObchodnépodmienky,vktorýchsanachádzaindikatívny
výpočet RPMN podľa vzorca, ktorý bol stanovený zákonom a vychádzal z údajov o úrokovej sadzbe
(22,80 %), schváleného úverového rámca (1.200,- Eur) a výšky štandardnej mesačnej splátky (40,- Eur).
RPMN v zmluve nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov a poskytnutý úver nie je bezúročný. Plnenie

žalovaného v prospech kartového účtu bolo vo výške 240,- Eur. Žalobca si nárokuje zaplatenie istiny
úveru vo výške 1.103,53 Eur, poplatkov 205,78 Eur, štandardného úroku 1.333,86 Eur a sankčného
úroku 271,62 Eur, t. j. spolu sumu 2.914,79 Eur. Zároveň žalobca písomným podaním doručeným súdu
dňa 10. 02. 2020 zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 477,40 Eur (titulom poplatkov a sankčného
úroku) a navrhol, aby súd v uvedenom rozsahu konanie zastavil. Ďalej na žalobe zotrval vo výške

2.437,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.437,39 Eur od 21. 05. 2019
až do zaplatenia a na náhrade trov konania.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 14. 02. 2020. Právny zástupca žalobcu
a žalobca ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a navrhli, aby súd rozhodol bez účasti

žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z tohto dôvodu
súd postupoval podľa § 180 CSP a pojednávanie vykonal dňa 14. 02. 2020 v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a sporových strán.

8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listín a to, Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty

Quatroč.XXXXXXXXXXzodňa25.09.2015nač.l. 3-4,VýpisomzpôžičkovejkartyQuatroč.kartového
účtu: XXXXXXXXXX na č. l. 5-8, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných VÚB a. s., v spolupráci so spol. Consumer finance holding, a. s., (ďalej len „Obchodné
podmienky“) na č. l. 11-14, Predžalobnou upomienkou zo dňa 04. 05. 2016 na č. l. 86, Oznámením
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06. 07. 2016 spolu s poštovou doručenkou na č. l.

87-88, Cenník VÚB, a. s., pre produkty vydávané v spoluprácu so spol. Consumer finance holding, a.
s. ,č. l. 90-93, Priemerné úrokové miery z úverov za r. 2015 č. l. 105, Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi na 2. štvrťrok 2015 č. l. 104.

9. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., a žalovaný dňa 25. 09. 2015 uzatvorili
Zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), v ktorej strany
dojednali výšku úverového rámca 1.200,- Eur, výšku štandardnej mesačné splátky 40,- Eur aúrok vo výške 22,80 % ročne. V zmluve sa strany dohodli na RPMN 24,85 %, pričom spotrebiteľský
úver bol poskytnutý na obdobie jedného roka počnúc dňom jeho čerpania. Zmluva uvádza celkové
nákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromvovýške166,97Euracelkovúčiastku,ktorúbol

žalovaný povinný zaplatiť vo výške 1.366,97 Eur. Priemernú hodnotu RPMN pre kreditné karty 25,67 %.
Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý ako deň zániku zmluvy alebo vyhlásenia okamžitej splatnosti.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list. Vyhlásením
žalovaný potvrdil, že bol uzrozumený s Cenníkom VÚB, a. s., pre produkty vydávané v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance holding, a. s., Cenník platný od 01. 12. 2009 obsahuje vzorec pre

indikatívny výpočet RPMN a tvoril súčasť zmluvy. Podľa článku VI. Úroky poplatky, bod 37 VOP vyplýva,
že dlžný zostatok s výnimkou úrokov vypočítaných na základe sankčnej úrokovej sadzby sa denne úročí
štandardnou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu kalendárnych dní v príslušnom
roku. Výška štandardnej úrokovej sadzby a sankčná úroková sadzba je variabilná, určuje ju banka a
je uvedená v cenníku. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobie od 16. 10. 2015
do 30. 04. 2019 súd zistil, že žalovaný využil poskytnutý úverový rámec a čerpal finančné prostriedky

spolu vo výške 1.249,33 Eur. Výpis zaznamenal debetné transakcie na štandardné a sankčné úroky,
poplatky za správu kartového účtu, poplatky za poistenie a ďalšie poplatky a náklady na vymáhanie.
Žalovaný spolu vykonal kreditné operácie v celkovej sume spolu 240,- Eur, ktorými uskutočnil 6 úhrad
v prospech kartového účtu od 10. 11. 2015 do 23. 08. 2016 po 40,- Eur. Právny predchodca žalobcu
dňa 04. 05. 2016 vyzval žalovaného predžalobnou upomienkou na uhradenie dlžnej sumy. Žalovaného

upozornil, že v prípade neuhradenia splátky splatnej v mesiaci 03/2016 najneskôr do 11. 05. 2016, veriteľ
je oprávnený pristúpiť ku zosplatneniu úveru. Následne dňa 06. 07. 2016 žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť poskytnutého úveru žalovanému a oznámil celkovú výšku dlhu v sume 1.501,68 Eur. Podľa
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č. 3 bola sporná pohľadávka postúpená na žalobcu.
Právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému písomným oznámením zo dňa

22. 07. 2019, ktoré odoslal na adresu žalovaného. Okresný súd Veľký Krtíš o právnom nástupníctve
rozhodol uznesením, č. k. 11Csp/55/2019-52 zo dňa 05. 08. 2019, ktorým pripustil, aby namiesto
spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s., do konania vstúpil žalobca. Žalobca si v spore nenárokoval
sumu 477,40 Eur titulom poplatková sankčného úroku.

10.Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy;
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu uzatvorenia

zmluvy do 22.12.2015 (ďalej len „OZ“);Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy do
22.12.2015 (ďalej len „ZoSÚ); ). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskomúvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k) výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ; Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

16. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ; Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ; Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

18. Súd citované zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba
bola čiastočne dôvodná.

19. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu bolo preukázané, že právny predchodca

žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, v ktorej
si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 1.200,- Eur a výšku mesačnej splátky
40,- Eur. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu
spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, súd vychádzal z toho, že sa jedná aj o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ. Povinnou náležitosťou takejto zmluvy podľa § 9 ods.

2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom do 22. 12. 2015 je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu
uvedenej náležitosti v zmluve zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
úveru. Zmluva zo dňa 06. 08. 2015, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou udáva informáciu o RPMN
24,85 %, ktorá mala byť vypočítaná v zmysle predpokladov definovaných v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle týchto predpokladov pre výpočet uviedol právny predchodca

žalobcu 12 splátok, ktorý údaj nezodpovedá obsahu zmluvy. Naopak zmluva vyjadruje štandardnú
hodnotu mesačnej splátky v sume 40,- Eur. Pritom žiadna iná zmluva nebola pripojená. Právny
predchodca žalobcu kalkuloval s počtom splátok, ktoré si určil zrejme sám, kde výška splátky prvej až
predposlednej bola 100,- Eur a posledná splátka bola vo výške 266,97 Eur (t. j. viac ako 2,5 x vyššia
ako predošlé), čo je v rozpore s tým ako poskytovateľ úveru definoval predpoklady na výpočet RPMN

(počet splátok 12 a výška každej mesačnej splátky je rovnaká). Na základe uvedeného nie je zrejme,
akým spôsobom dospel právny predchodca žalobcu k určeniu výšky RPMN. Keď úver bol čerpaný
formou kreditnej platobnej karty bol povinnou náležitosťou obsahu zmluvy aj údaj o RPMN, ktorý musí
byť v zmluve vyjadrený takým spôsobom, aby bolo zrejmé aká je výška RPMN, pri zadaní korektných a
konkrétnych údajov. RPMN je indikátorom nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v

čase, keď bol určený úverový rámec (1.200,- Eur) a štandardná mesačná splátka (40,- Eur). Súd zastáva
názor, že aj pri revolvingovom úvere je nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných
údajov v zmluve. Spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa
vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č.129/2010Z.z.spôsobiléovplyvniťjehorozhodnutieotom,čizauvedenýchpodmienokbudemaťzáujem
o predmetný úver. Účel právnej úpravy vyžaduje, aby spotrebiteľ mal informáciu o skutočnej RPMN
ešte pred uzavretím zmluvy. Uvedenú zákonom stanovenú povinnú náležitosť zmluva predpísaným

neobsahovala,pretosaúverposkytnutýžalovanémupovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Indikatívny
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedený na str. 6 cenníka nepredstavuje individuálne
zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Jedná sa o dopredu pripravený a predtlačený text, ktorého
obsah nemohol žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vyhlásenie žalovaného v časti označenej „XI.
Vyhlásenieklienta:“nemožnoakceptovaťakosplneniepovinnostiveriteľapodľa§9ods.2písm.j)ZoSÚ.

Zmluva bola nepochybne vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia žalovaný
pred podpisom zmluvy nemohol podstatne ovplyvniť. Uvedenú formu pre uzatvorenie zmluvy právny
predchodca žalobcu využíval vo viacerých prípadoch, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej
činnosti, pričom ustanovenia o tom, že sa druhý účastník zmluvy oboznámil s obchodnými podmienkami
a cenníkom pred jej podpisom je len vopred pripravená formulácia právneho predchodcu žalobcu, ktorá
nutne nemusí odzrkadľovať skutočný stav.

20. K argumentácii žalobcu je treba uviesť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitostipodľa§10ods.1písm.a),b),c)ZoSÚúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,pretoženeuvádza
údaj o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, výške poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzatvorenia zmluvy ani podmienky, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Za dostačujúce

nemožno v tomto zmysle považovať oboznámenie sa spotrebiteľa s cenníkom pred podpisom zmluvy, ak
na ňom chýba podpis spotrebiteľa. Ide o tak závažnú súčasť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne uzavrieť alebo nie, že podľa názoru súdu nestačí,
aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do cenníka alebo obchodných
podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté do

textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje (napr. nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).

21. Súd poukazuje na to, že údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v rozsahu požadovanom
ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ v zmluve nebol vôbec vyjadrený. Bolo nepostačujúce, že termín

konečnej splatnosti nastal dňom zániku zmluvy alebo dňom vyhlásenia okamžitej splatnosti. Podstata
zákonnej náležitosti - termín konečnej splatnosti spočíva v tom, aby spotrebiteľ pri uzatvorení a podpise
zmluvy bol dostatočne informovaný ako má plniť svoje povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o
spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia predmetnej zmluvy vyžadoval uvedenie termínu konečnej
splatnosti úveru v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, preto mal žalobca zakomponovať termín

konečnej splatnosti úveru do predmetnej zmluvy, v opačnom prípade sa vystavoval riziku, že poskytnutý
úver bude považovaný za bezúročný a bezpoplatkový.

22. Zmluva rovnako nesprávne vyjadruje údaj o priemernej RPMN. Podľa obsahu zmluvy priemerná
hodnota je pre kreditné karty na Slovensku bola 25,67 % ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uvedené sa

nezhoduje so skutočnosťou, pretože priemerná RPMN za úvery obdobného druhu (formou kreditnej
karty) v rozhodnom čase podľa Súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 zverejňovanej Ministerstvom financií SR bola na úrovni 20,80%.
Právny predchodca žalobcu preto poskytol žalovanému zavádzajúcu formáciu v tom, že obdobné úvery
vo všeobecnosti sú poskytované za menej výhodných podmienok.

23. Dohodnutý zmluvný úrok 22,80 % ročne presahuje trojnásobne priemernú úrokovú mieru z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) so splatnosťou do 1 roku v mesiaci
9/2015. Hodnota ročnej úrokovej sadzby sa v rozhodnom období (v čase uzatvorenia zmluvy) podľa
zverejnených údajov NBS pohybovala na úrovni 7,33 % do 7,55% pri spotrebiteľských úveroch so

splatnosťou do 1 roka.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba na
zaplatenie 2.437,39Eurspríslušenstvombolačiastočnedôvodná.Vzhľadomnato,žežalobcavzalspäť
žalobcuvčastiistinyvovýške477,40Eur(poplatkyasankčnýúrok)spolus 5,00%úrokomzomeškania

zo sumy 477,40 Eur od 21. 05. 2009 do zaplatenia, súd konanie v tomto rozsahu potom zastavil.
Predmetom konania zostal žalobný nárok o zaplatenie 2.437,39 Eur spolu s 5,00% úrokom z omeškania
ročnezo2.437,39Eurod21.05.2019dozaplatenia.Poskytnutýúverzozmluvyospotrebiteľskomúvere
zo dňa 25. 09. 2015 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd pri výške nesplateného zostatkuúveru vychádzal z predloženého výpisu z kartového účtu za obdobie od 18. 10. 2015 do 30. 04. 2019
a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom a vyčerpanej žalovaným vo výške 1.249,23 Eur (s výnimkou
poplatkovaúrokov)odpočítalvšetkyúhrady,ktorévykonalžalovanývprospechúverovéhoúčtuvovýške

240,- Eur, ktoré vo výpise vyjadrujú kreditné transakcie. Na tomto základe súd potom žalobe čiastočne
vyhovel do výšky rozdielu poskytnutej sumy úveru a splatenej sumy t. j. v sume 1.009,23 Eur (1.249,23
Eur - 240 Eur) spolu s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobný nárok nepovažoval za dôvodný, preto žalobu
zamietol.

25. Žalobca si nárokoval zaplatenie úrokov z omeškania od dňa nasledujúceho po lehote splatnosti
určenej výpisom z bankovej knihy, t. j. od 21. 05. 2019 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ účinného od 01.
02. 2013, výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 16. 03. 2016 bola 0,00

%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi z prisúdenej sumy úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 1.009,23 Eur počnúc od dňa nasledujúceho po splatnosti určenej výpisov z bankovej
knihy, t. j. o 21. 05. 2009 zaplatenia.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP.

Vzhľadomktomu,žesúdkonanievrozsahu477,40Eurspoluspríslušenstvomzastavilažalobevyhovel
v časti istiny 1.009,23 Eur spolu s príslušenstvom, pričom vo zvyšku žalobu zamietol je zrejmé, že
žalobcabolvkonaníprocesneúspešnývrozsahu34,63%aneúspešnýbolvrozsahu65,37%.Žalovaný
si trovy konania nenárokoval, preto súd žalovanému v rozsahu jeho procesného úspechu náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v
Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).