Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211804
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615211804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: J. U. L. L., N.: XX

XXX XXX, so sídlom L. L. č. XX, XXX XX L. L., zastúpeného advokátom Y.. T. L., so sídlom T. nám.
XX, XXX XX X., proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. č. XX, XXX XX L. L., zastúpenej
osobitným zástupcom C. L. L. č. XX, XXX XX L. L., o zaplatenie 1.609,15 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.609,15
Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako osoba nespôsobilá na právne úkony, je prijímateľ sociálnej

služby podľa zákona o sociálnych službách, poskytovanej jej žalobcom a to na základe zmluvy o
poskytovaní sociálnej služby č. XX/XXXX zo dňa 28.05.2009. K zmluve uzatvorili účastníci niekoľko
dodatkov, predmetom ktorých bola úprava výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Podľa čl. II
ods. 3 zmluvy žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal pre prijímateľa poskytovať sociálnu službu v súlade
so zákonom o sociálnych službách v domove sociálnych služieb. Podľa čl. III zmluvy sa poskytovateľ
zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie prijímateľa z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré

sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove sociálnych služieb. Podľa čl. VII ods. 6 zmluvy
úhradu za poskytované sociálne služby je prijímateľ povinný uhradiť v hotovosti za kalendárny mesiac,
v ktorom sa služby prijímateľovi poskytujú, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Celková výška úhrady za poskytovanie sociálnych služieb predstavuje za žalované obdobie
mesačné sumy od 01.11.2012 do 22.07.2014 vo výške 290,50 Eur a od 23.07.2014 do 30.10.2015 vo
výške 299,85 Eur. Žalovaná s ohľadom na výšku príjmu a povinnosť žalobcu zachovania pomernej časti
sumy životného minima, neuhrádzala žalobcovi za žalované obdobie celú sumu úhrady za poskytovanie

sociálnych služieb, ale iba jej časť. Neuhradené časti úhrad za poskytovanie sociálnych služieb za
obdobie od novembra 2012 do júla 2015 predstavujú sumu 1.609,15 Eur.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že samotný žalobca bol uznesením Okresného súdu Malacky č.k.
8P/536/2008-21 zo dňa 18.09.2008 ustanovený za opatrovníka žalovanej ako osobe nesvojprávnej,
bolo potrebné v tomto konaní ustanoviť osobitného zástupcu. Uznesením tunajšieho súdu č.k.
8Ps/23/2017-26 zo dňa 17.01.2019 bola ustanovená Obec Plavecké Podhradie na zastupovanie v tomto

konaní ako osobitný zástupca.

3. Osobitný zástupca v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku neuznáva z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov žalovanej.4. Ďalej žalobca na pojednávaní doplnil, že svoj nárok odôvodňuje ustanovením § 73 ods. 12 zák. č.
448/2008, takže ide o pohľadávku poskytovateľa sociálnej služby, teda žalobcu. Nárok si uplatnili v

zákonnej premlčacej dobe 3 roky spätne. Pri rozhodovaní o nároku nie je podstatné zohľadniť právnu
úpravu účinnú až po podaní žaloby, kde takýto nárok bol inak zákonom zadefinovaný. Je potrebné
rozhodnúť podľa úpravy účinnej v čase vzniku dlžných úhrad. Čo sa týka vyjadrenia osobitného zástupcu
žalovanej k žalobe, neuznanie dlhu skutkovo neodôvodnili, neuviedli žiadne posúdenie po právnej
stránke.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zriaďovacou listinou žalobcu, uznesením Okresného
súdu Malacky sp.zn. 8P/536/2008, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 25.08.2009,
dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca je podľa zriaďovacej listiny č. 011/2009 rozpočtovou organizáciou Bratislavského

samosprávneho kraja a predmetom jeho činnosti je poskytovanie sociálnej služby na riešenie
nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivého zdravotného
stavu.

7. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby uzavrel so žalovanou ako prijímateľkou sociálnej služby

zmluvu č. 19/2009 o poskytovaní sociálnej služby dňa 25.08.2009. Podľa čl. IV ods. 1 a ods. 2 sa
sociálna služba prijímateľovi poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna služba. Podľa čl. V.
sa sociálna služba začína poskytovať od 01.08.2009 na dobu neurčitú. Podľa čl. VII ods. 4 je celková
výška úhrady za ubytovanie, stravovanie a odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vo
výške 223,20 Eur mesačne. Podľa čl. VII ods. 5 prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za

poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, pre žalovanú je táto znížená úhrada za
poskytované služby vo výške 217,76 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je vo výške
5,44 Eur. Ak po zaručení ochrany príjmu podľa osobitného predpisu nevznikne prijímateľovi sociálnej
služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom
alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je

pohľadávky poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve. Dodatkami k zmluve
o poskytovaní sociálnej služby sa upravovala výška úhrady za poskytovanú sociálnu službu vzhľadom
k príjmu žalovanej.

8. Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 20.07.2012 bola upravená znížená suma úhrady za sociálnu službu a to

na sumu 211,26 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu bola od novembra 2012 vo výške
79,24 Eur. Dodatkom č. 1/2013 zo dňa 08.07.2013 bola upravená znížená suma úhrady za sociálnu
službu a to na sumu 219,- Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu bola od júla 2013 vo výške
71,50 Eur.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnych službách“) poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených
týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená
vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ

sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).

10. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnych službách sociálne služby poskytované
verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované z rozpočtu verejného poskytovateľa
sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o

poskytovaní sociálnej služby.

11. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013 Prijímateľ
sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej
služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2013 do 31.12.2017 Prijímateľ
sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej
služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu zavykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15
ods. 3 .

13. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, veta prvá
a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34
až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu
službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely určenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje
podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, veta prvá
a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34
až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu
službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a
zisťuje podľa osobitného predpisu, ak odsek 18 a § 72a

neustanovujú inak.

15. Podľa § 72a ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, príjem na účely platenia
úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu
mesiacu, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať, ak odsek 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 72a ods. 9 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, pri zisťovaní zostatku z
príjmu podľa § 73, ktorý musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu po zaplatení
úhrady za sociálnu službu, sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu použije suma životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom platná v čase zisťovania

príjmu alebo v čase prehodnocovania príjmu.

17.Podľa§73ods.1zákonaosociálnychslužbáchúčinnéhood01.01.2009do31.12.2013,pozaplatení
úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho
príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným

predpisom.

18. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnych službách, veta prvá účinného od 01.01.2014, po zaplatení
úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho
príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným

predpisom.

19. Podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ
sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná
sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon

neustanovuje inak.

20. Podľa § 73 ods. 7 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ
sociálnejslužbyplatílenčasťúhradyzasociálnuslužbu,akjehopríjemjevyšší,akosúsumyustanovené
v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento

zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa
odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu
alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov a deti, ak sa ich príjem neposudzuje

spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu
službu musí mesačne zostať 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.
Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia
ustanovenia § 72 ods. 11, 13 a 15 rovnako. Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej
služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

22. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, k podľa
odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo
jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjemspoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným
plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-
násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu

za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a
14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby
písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 73 ods. 13 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa

odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu
alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie,
nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby,
ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.

24. Podľa § 73 ods. 14 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2018, ak prijímateľ sociálnej

služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu
službu a túto nezaplatenú úhradu za sociálnu službu alebo jej časť nezaplatí ku dňu splatnosti tejto
úhrady za tohto prijímateľa sociálnej služby osoba podľa odseku 11 ani zaopatrené plnoleté deti alebo
rodičia podľa odsekov 12 a 13, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka
poskytovateľa sociálnej služby voči tomuto prijímateľovi sociálnej služby; ak je prijímateľ sociálnej služby

nezaopatreným dieťaťom, pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby je pohľadávkou voči fyzickej
osobe, ktorá má k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Uplatnenie nároku poskytovateľa sociálnej
služby na pohľadávku podľa prvej vety nemá právne účinky, ak povinná osoba nemá v čase, v ktorom
poskytovateľ sociálnej služby tento nárok uplatnil, príjem alebo majetok, z ktorého možno po použití
odsekov 1 až 9 a § 72 a 72a, uspokojiť nárok poskytovateľa sociálnej služby, a to aj z časti; to platí aj

na pohľadávku, ktorá trvá po zániku právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnej služby, z ktorého táto
pohľadávka vznikla.

25. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaná v období od novembra 2012 do júl 2015
nemala taký príjem, ktorý by pokryl plnú mesačnú úhradu za poskytnuté sociálne služby.

26. Sporným zostalo to, či je možné dospieť výkladom ustanovení zákona o sociálnych službách
účinnéhovžalovanomobdobí,žežalovanejvzniklapovinnosťnaprieksvojmunedostačujúcemupríjmua
majetkovým a rodinným pomerom platiť neuhradené mesačné časti úhrad za sociálnu službu. Sporným
teda zostalo právne posúdenie uplatneného nároku.

27. Ustanovenie § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, že žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby
je povinná platiť úhradu za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ods. 8 § 72 hovorí,
že žalovaná ako prijímateľka sociálnej služby (celoročnej pobytovej v domove sociálnych služieb ako
služba citovaná v § 41 zákona o sociálnych službách) je povinná platiť úhradu za poskytnutú sociálnu

službu podľa svojho príjmu a majetku. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaná mala
v žalovanom období majetok, ktorý by mal posudzovaný v zmysle § 72 ods. 10 až 18. Taktiež nebolo
tvrdené a preukázané, že by žalovaná mala v žalovanom období iný príjem ako starobný dôchodok,
ktorého výška však nepostačovala na úhradu plnej sumy úhrady za sociálnu službu a ktorý by sa
mal posudzovať podľa § 72a zákona o sociálnych službách. Ustanovenie § 73 ods. 7 zákona o

sociálnych službách hovorí, že žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu
službu, ak je jej príjem vyšší, ako 20 % resp. 25 % suma životného minima (znenie § 73 ods. 2 v
žalovanom období) a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Žalovaná takúto časť úhrady za sociálnu službu platila, čo v konaní
nebolo sporné. V prípade žalovanej nebolo preukázané, že by došlo k plateniu úhrady inou osobou

tak, ako to predpokladá § 73 ods. 9 zákona o sociálnych službách. V prípade žalovanej neprichádzajú
do úvahy ani deti ani rodičia, na ktorých by mohla prejsť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu.
Dôležitým ustanovením v prípade posúdenia vzniku nároku žalobcu je § 73 ods. 12 (účinný ku dňu
podania žaloby). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalovanej (vzhľadom na jej nedostačujúci príjem,
neexistenciu majetku a rodinných príslušníkov povinných platiť úhradu za sociálnu službu) povinnosť

platiť úhradu, resp. jej zostávajúcu časť nevznikla. Ustanovenie zákona používa pojem „pohľadávka“,
takáto pohľadávka však nemá splatnosť, nevzniká dlh (lebo nevznikla povinnosť), keďže žalovaná
nemá dostačujúci príjem. Nemôže dôjsť teda ani k premlčaniu takejto pohľadávky ako tvrdil žalobca.
Prakticky už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo zrejmé, že žalovanej príjemnebude postačovať na zaplatenie úhrady za sociálnu službu. Povinnosť žalovanej teda od začiatku
poskytovania sociálnej služby nevznikala. Časť nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou
žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby táto sa však uplatňuje v konaní o dedičstve, ak nedôjde

k zmene príjmových a majetkových pomerov u žalovanej. Uvedené korešponduje s čl. VII zmluvy č.
19/2009 o poskytovaní sociálnej služby. Novelou č. 331/2017 Z.z. zákona o sociálnych službách bolo
novelizované ustanovenie § 73 ods. 14 (predtým ods. 13), ktoré podrobnejšie upravovalo pohľadávku
poskytovateľa sociálnej služby v prípade nedostatku príjmu a majetku prijímateľa sociálnej služby. Aj
napriek skutočnosti, že novelizované ustanovenie § 73 ods. 14 výslovne konštatuje, že uplatnenie

nároku poskytovateľa sociálnej služby nemá právne účinky, z pôvodného znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že povinnosť úhrady za sociálnu službu podľa tohto znenia zákona prijímateľovi sociálnej služby
nevznikala. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť
platiť zvyšné časti úhrad, súd žalobu žalobcu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní plne úspešná,

náhradu trov konania si neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Preto súd rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).