Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/258/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205896
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5816205896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: MetLife Europe
designated activity company, so sídlom Lower HATCH Street, on Hatch 20, Dublin, Írsko, podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky MetLife Europe d.a.c. pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 47 257 105, právne
zastúpený spoločnosťou: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO 36 854
8080, proti žalovanému: J. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D.XX/X, právne zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, o

zaplatenie 2.624,16 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
z 13. marca 2018, č. k. 1Csp/76/2016-248, v spojení s opravným uznesením z 9. apríla 2018 č. k.
1Csp/76/2016-267, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2.624,16 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 14.5.2016 do
zaplatenia do 3 dní a vo výroku II. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, z r u š u j e .

Žalobcovi priznáva protižalovanému nárok na náhradu trov odvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
2.624,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených uplatnením pohľadávky vo výške 40 € (výrok I.). Podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu

(výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (ďalej
len „poisťovňa“) zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok finančného agenta podľa
§ 8 zákona č. 186/2009 Z.. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, vyvíjať činnosť
podľa zmluvy a jej príloh v prospech poisťovne na území Slovenskej republiky. Poisťovňa sa zaviazala
zaplatiť finančnému agentovi odmenu v súlade s platnými podmienkami - taríf uvedených prílohe čl.
2 tejto zmluvy. Dňa 1.1.2014 bol uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa zmluvné strany podľa
článku I dohodli o trvaní programu financovia kariéry na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2018, počas

ktorého žalobca sa zaviazal vyplácať odmenu za splnenia dohodnutých podmienok. Podľa bodu 1.5
Dodatku vznikol žalovanému nárok na odmenu v prípade, že poistná zmluva uzavretá prostredníctvom
žalovaného trvala počas 24 mesiacov (s výnimkou zániku v prípade vzniku poistnej udalosti ), resp.
z dôvodu nesplatenia splatného poistného za obdobie dlhšie ako 60 dní od jeho splatnosti. Finančnýagent sa zaviazal vrátiť príslušnú časť vyplatenej odmeny vo výške, ktorej výpočet bol presne
definovaný v uvedenom bode a ktorý žalobca presne popísal vo vyjadrení doručenému súdu dňa
31.10.2017. Zo strany žalobcu boli predložené kópie poistných zmlúv uzavretých na základe činnosti

žalovaného ako finančného agenta a v súvislosti s ktorými bola žalovanému vyplatená odmena. Poistné
zmluvy č. 6521465 z 17.1.2014, č. 8112725 z 21.1.2014, č. 8112728 z 15.1.2014, č. 8112642 z
13.1.2014, č. 6518977 z 17.12.2013, č. 8112375 z 27.12.2013, č. 6521667 z 20.1.2014, č. 8114363 z
18.3.2014, č. 8112724 z 21.1.2014, zanikli podľa § 801 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky
poistného a poistné zmluvy č. 8112734 z 20.1.2014, č. 8112729 z 16.1.2014, č. 6521466 z 16.1.2014,

zanikli výpoveďou poistného zo strany poistených v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka. Keďže v
danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok v zmysle bodu 1.5 zmluvy, Dodatku 1 a 2, medzi ktoré
patrí existencia poistnej zmluvy uzavretej na základe činnosti a sprostredkovania žalovaného v trvaní
24 mesiacov, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie časti zálohy. Medzi zmluvnými stranami bol stanovený
spôsob výpočtu odmeny, s ktorým žalovaným vyslovil súhlas. Žalobca riadne zdokumentoval existenciu
právneho vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, existenciu dohody, na základe ktorej

vzniklo právo na vyplatenie provízie žalovanému, podmienky vyplatenia, nesplnenie dohodnutých
podmienok a výpočet sumy, ktorú žiada vrátiť. Uvedené skutočnosti žalobca v konaní riadne preukázal,
pričom žalovaný vo svojom prvom vyjadrení k žalobe (odpore proti platobnému rozkazu), nepoprel
žiadnezoskutkovýchtvrdenížalobcu.Žalobcavkonanísvojuaktívnulegitimáciupredloženýmilistinnými
dôkazmi riadne preukázal. Taktiež nezistil žalovaným tvrdené dojednanie predstavujúce hrubý nepomer

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že nemal
dostatok času identifikovať klientov podľa čísla poistnej zmluvy. Od doručenia výzvy žalobcu dňa
28.4.2016 na vrátenie provízie do podania odporu proti platobnému rozkazu, žalovaný mal možnosť
požiadať žalobcu o dodatočné informácie, ktoré neskôr požadoval. Žalovaný bol oboznámený aj so
zmluvami, ktoré mu boli doručené súdom dňa 10.1.2018, vo vzťahu ku ktorým sa nevyjadril. Na základe

takto zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalobca v konaní existenciu zmluvného vzťahu, ako aj
dôvodnosť uplatneného nároku v konaní, preukázal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Uviedol, že
dňa 10.1.2018 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.10.2017, v

ktorom žalobca prvýkrát v konaní presne podľa poistených identifikoval poistné zmluvy. Žalobca si
nárokuje vrátenie provízií z celkovo 12 zmlúv, a teda zastihnúť a reálne navštíviť 12 osôb v 2-
týždňovej dobe v čase zimných dovoleniek je objektívne a prakticky takmer nemožné. Skutkový dôvod
ukončeniakaždejpoistnejzmluvy(najmäneplatením)považujezakľúčovýpriposudzovaníoprávnenosti
žalobných nárokov žalobcu. Opätovne poukazuje na rozhodnutie SD EÚ C-48/16, v zmysle ktorého

žalobca nemôže mať právny nárok na vrátenie provízií z dôvodu zániku poistenia v prípade, ak
poistený akokoľvek ukončil (aj neplatením) poistnú zmluvu z dôvodov a viny na strane poisťovne.
Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2018 navrhoval odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia
ďalšieho dokazovania. Prvoinštančný súd síce pojednávanie odročil, avšak na ďalšom pojednávaní
ihneď prijal uznesenie o skončení dokazovania a vyhlásil rozsudok, ktorý zároveň v písomnom

vyhotovení doručil stranám v konaní. Takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Namieta záver súdu prvej inštancie, že v konaní nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. Už v odpore zo
dňa 27.4.2017 poprel tvrdenia žalobcu, keď uviedol, že s vydaným platobným rozkazom a skutkovými
okolnosťami nesúhlasí. Rovnako poprel skutkové tvrdenia žalobcu aj vo vyjadrení zo dňa 31.8.2017. Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel aj k nesprávnym právnym záverom, v tejto súvislosti sa

súdvôbecnezaoberaljehoargumentáciou,keďnamietal,ženebolisplnenéapreukázanéhmotnoprávne
podmienky na zánik poistenia v zmysle § 801 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
sám ukončil dve zmluvy, pričom uvedené priznal na poslednom pojednávaní, s ktorými tvrdeniami sa
súd nevysporiadal. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdiť.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že až doručením jeho vyjadrenia z 27.10.2017, a to
dňa 10.1.2018 mohol prvýkrát identifikovať poistné zmluvy. Všetky sprostredkované poistné zmluvy,
ktoré zanikli alebo na ktorých nebolo zaplatené poistné poistníkmi v zmysle bodu č. 1.5 Dodatku č. 1

k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, špecifikoval žalovanému už
vo výzve zo dňa 22.4.2016 doručenej žalovanému 28.4.2016, ako aj v predžalobnej výzve z 1.7.2016
doručenej žalovanému dňa 8.7.2016 a terciárne aj v žalobe zo dňa 30.11.2016, ku ktorej boli obidve
výzvy ako prílohy pripojené. V uvedených výzvach a v Prehľadoch sú špecifikované všetky predmetnépoistné zmluvy, vrátane výpočtu storno súm, dôvodu zániku každej jednotlivej poistnej zmluvy, ďalej
obdobie, kedy došlo k vzniku podmienkam storna, t.j. kedy zanikla poistná zmluva alebo kedy uplynula
60-dňová lehota odo dňa splatnosti poistného. Žalovaný žiadal bližšie identifikovať poistné zmluvy až vo

svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2017, ku ktorému sa vyjadril svojim vyjadrením z 27.10.2017, ku ktorým
ako prílohy priložil všetky podklady požadované žalovaným. Zdôrazňuje, že žalovaný nepoprel žiadne
skutkové tvrdenia týkajúce sa hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku, taktiež nenamietal
žiadnu zo skutočností uvedených v špecifikácii poistných zmlúv uvedených v Prehľadoch obsiahnutých
vo výzvach. Žalovaný vo svojom odpore (pri prvom úkone, ktorý mu patrí) uplatnil len právnu obranu

a nepoprel žiadne skutkové tvrdenia, čo do spolupráce medzi ním a žalovaným, výpočtu žalovanej
sumy, výkonu finančného sprostredkovania alebo čo do zániku jednotlivých poistných zmlúv. V kontexte
uvedeného má za to, že v zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom strana sporu má v sporovom konaní postupovať so
zreteľom na princíp hospodárnosti konania v zmysle čl. 8 CSP, pričom nie je v súlade s účelom procesnej
aktivity, ani v súlade so zásadou kontradiktórnosti strán konania, ani v súlade so zásadou formálnej

pravdy zahlcovať súd podkladmi v rozsahu niekoľkých sto strán bez toho, aby protistrana včasne a
aktívne uplatnila prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Žalovaný mal dostatok času na
prípravu dôkazných prostriedkov a na ich včasné predloženie do súdneho konania, nakoľko odo dňa
doručenia žaloby žalovaného ubehol takmer rok. Taktiež mal žalovaný na prípravu čas jedného mesiaca
pred konaním súdneho pojednávania. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) č.

C-48/16 vo veci ERGO Poisťovňa, a.s. proti G. U. je na toto súdne konanie neaplikovateľný. V citovanom
rozhodnutí vnútroštátny súd posudzoval otázku výkonu finančného sprostredkovania, ktoré bolo medzi
stranami upravené zmluvou o obchodnom zastúpení podľa § 652 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObZ“), ktorej právna úprava bola do ObZ implementovaná na základe smernice Rady 86/653/EHS
z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných

obchodných zástupcov a spolu s ňou aj úprava obsiahnutá v čl. 11 smernice. Medzi ním a žalovaným
bola uzatvorená Zmluva o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom v zmysle úpravy
zakotvenej pre zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. ObZ. V prejednávanej veci p.
U. bola splnomocnená za poisťovňu uzatvárať poistné zmluvy, čím mala v zmluvnom vzťahu podľa
názoru vnútroštátneho súdu postavenie obchodného zástupcu a nie postavenie sprostredkovateľa, čo je

diametrálne odlišne nastavená spolupráca a postavenie subjektov. V danom prípade v zmysle bodu 1.5.
Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom si
uplatňuje nárok na vrátenie časti vyplatených odmien v časti dojednania „Nadštandardné odmeny“. V
predmetnom konaní sinevymáhaodžalovanéhosprostredkovateľskúprovíziu,ktorámubolavyplácaná
zasprostredkovateľskúčinnosťbezsúvislostinavyplácanieNadštandardnýchodmien.Ztýchtodôvodov

rozsudok SDEÚ č. C-48/16 na okolnosti prejednávanej veci nie je možné aplikovať. Pokiaľ žalovaný
žiadal vykonať ďalšie dokazovanie - výsluchom poistníkov, nenavrhoval tak konať v žiadnom zo svojich
podaní predtým, pričom je potrebné dodať, že k svojmu vyjadreniu zo dňa 27.10.2017 predložil písomné
podklady o zániku všetkých predmetných poistných zmlúv. Žalovaný v rozpore s čl. 8 CSP nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok, ani netvrdil vlastné skutkové tvrdenia, ani vo vzťahu k zániku poistných

zmlúv, čím jeho skutkové tvrdenia nepoprel v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie dňa
12.02.2018 odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku a nie za účelom vykonania
ďalšieho dokazovania. V zmysle § 150 ods. 1 CSP, povinnosťou strany nie je uvádzať akékoľvek a
všetky skutkové tvrdenia súvisiace so sporom, ale len tie, ktoré sa týkajú sporu a ktoré sú podstatné a
rozhodujúce. V tejto súvislosti konštatuje, že skutková obrana žalovaného bola vzhľadom na pravidlá

popierania obsiahnuté v § 151 CSP neúčinná a s ohľadom na ust. 153 CSP aj nevčasná. Žalovaný
skutkové tvrdenia vo svojom prvom úkone - odpore nerozporoval, urobil tak až vo svojom vyjadrení z
31.8.2017, vo vzťahu k ktorému podal vyjadrenie zo dňa 27.10.2017, v ktorom nad rámec rozhodujúcich
a podstatných tvrdení v žalobe uviedol komplexne všetky tvrdenia, o ktoré požiadal žalovaný. Žalovaný
de facto až na súdnom pojednávaní navrhoval druhýkrát vykonanie dôkazného prostriedku, výsluch

všetkých poistníkov, čo je v rozpore s čl. 17 a čl. 18 CSP a § 153 ods. 1 CSP. Domnieva sa preto,
že súd prvej inštancie správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania voči stranám rovnako, k
jednému časovému okamihu, s dostatočne zisteným skutkovým stavom a ku preukazujúcim dôkazným
materiálom, z ktorých dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017
podrobne špecifikoval dôvody, pre ktoré boli poistné zmluvy ukončené, aj čo sa týka zániku dvoch

poistných zmlúv, ktoré boli odôvodnene vypovedané z jeho strany, vo vzťahu k čomu žalovaný neuviedol
ani jedno skutkové tvrdenie, ktoré by účinne odporovalo ním tvrdeným dôvodom zániku týchto dvoch
poistných zmlúv. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či bol preukázaný zánik poistenia v
zmysle § 801 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný túto skutočnosť nežiadalpreukázať ani netvrdil nikdy v čase pred konaním súdneho pojednávania zo dňa 12.02.2018, ale až
na tomto súdnom pojednávaní, čo je v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP. Objasňovanie, či došlo k zániku
poistenia na základe ust. § 801 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka, je právne bezvýznamné,

nakoľko v súdnom konaní komplexne predložil podklady o zániku poistných zmlúv posielané poistníkom
zo strany žalobcu.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362
ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.624,15 € spolu s príslušenstvom a vo výroku II. (o trovách konania) ako správny
potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, zrušil

bez ďalšieho.

5. Záver súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2.624,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.5.2016 do zaplatenia,
na základe podmienok § 642 Obchodného zákonníka, § 8 zákona č. 186/2009 Z.z., je vecne správny.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 25. a 29. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä z
predložených dôkazných tvrdení a predložených dôkazov žalobcu, bola preukázaná dôvodnosť nároku.

6. Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným

bol uzavretý zmluvný vzťah o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, ktoré
podmienky financovania boli podrobne upravené v Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní
na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2018, v ktorom žalovaný ako finančný agent zmluvy s klientmi
uzatváral, na základe čoho mu bola vyplatená odmena. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný na
základe uzavretého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, mal nárok na vyplatenie

sprostredkovateľskejprovízieanárokajna„nadštandardnéodmeny“,ktorésúpredmetomtohtokonania.

7. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je nárokom záväzkovo-právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorých podmienky boli bližšie upravené v zmysle § 642
Obchodnéhozákonníkaanazákladezákonač.186/2009Z.z.Dojednaniemedziprávnympredchodcom

žalobcu a žalovaným o možnosti vrátenia tzv. nadštandardných odmien v zmysle bodu 1.5 Dodatku č.
1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní nemožno považovať za dojednania uzavreté v
rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov, alebo dokonca za dojednania uzavreté
v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdil v odvolaní žalovaný. Žalovaný v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by spochybnil podmienky platnosti uzavretého

zmluvného vzťahu, ako aj podmienky dohody medzi zmluvnými stranami o vrátení poskytnutých odmien
za dohodnutých podmienok v zmluve a dodatku uvedených.

8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v tvrdení, že postupom súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nemohol argumentovať včas a riadne na

všetky tvrdenia žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca už pred podaním
žaloby vo výzve zo dňa 22.4.2016, doručenej žalovanému 28.4.2016, ako aj v predžalobnej výzve
z 1.7.2016 špecifikoval poistné zmluvy, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal vrátenia časti vyplatených
odmien v zmysle zmluvy a bodu 1.5 Dodatku č. 1, vrátane výpočtu storno súm, dôvodu zániku každej
jednotlivej poistnej zmluvy, obdobím, kedy došlo k vzniku podmienok storna. Ani po doručení platobného

rozkazu,kedyžalovanýlenvšeobecnenamietaluplatnenúpohľadávkužalobcužalobou,bližšieskutkovo
neargumentoval, na základe čoho by spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku. Je zrejmé, že aj v
priebehu konania vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného z 31.8.2017 žalobca reagoval vyjadrením zo dňa
27.10.2017 spolu s prílohami - zmluvami, vo vzťahu ku ktorým následne na pojednávaní a v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa (skutkovo alebo právne) žalovaným neboli spochybnené tvrdenia

žalobcu ohľadom uplatnenia nároku v zmysle zmluvných dojednaní.

9. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel k správnemuprávnemu záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy 2.624,16 eur s
príslušenstvom. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa plne stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Z uvedených dôvodov preto rozsudok

súdu prvej inštancie v časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.624,16 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14.5.2016 do zaplatenia, potvrdil.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur zrušil bez ďalšieho,

keďže (podľa žaloby) sa jedná o uplatnenie výdavkov v zmysle podmienok uvedených v § 251 CSP, o
ktorých súd rozhodol v časti výroku II. v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)