Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120202609.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: Klaudia Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XX,
G., právne zastúpená: V.. I. M., advokátka, so sídlom N. 6, Z., proti odporcovi - otcovi: R.. W. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. XX, W., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľky sumou vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho -ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľky, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 15Pc/6/2020.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 30.03.2020 domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi ako otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
mesačne sumou vo výške 500,- eur.

2. Súčasne sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd

uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 500,- eur.

3. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že je plnoletou dcérou odporcu a študuje na strednej škole
Gymnázium, Bilíkova v Bratislave. Rodičia navrhovateľky sú manželia, v súčasnosti nežijú v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka žije v domácnosti u svojej matky, ktorá jej poskytuje bývanie a opateru.
Odporca je otec navrhovateľky a na jej výživu neprispieva. Náklady na bývanie v byte, kde býva

navrhovateľka, sú vo výške 280,- EUR (pre tri dospelé osoby). Navrhovateľka platí za internát v
Bratislave sumu 60,- EUR mesačne. Stravuje sa vegánskou stravou, náklady na ktorú sú vo výške
200,- EUR mesačne počas pobytu na internáte a má ďalšie náklady na stravu počas víkendu, kedy
je v domácnosti svojej matky. Navrhovateľka je zdravá, nemá mimoriadne náklady na zdravotnú
starostlivosť. V súvislosti so školou má náklady vo výške 500,-EUR ročne na učebnice a školské
výlety. Ako 19 ročné dievča má tiež náklady najmä na osobnú hygienu, kozmetiku, topánky, ošatenie

a šport. Matka navrhovateľky je nezamestnaná, v súčasnosti nemá žiaden príjem. Pred vypuknutím
epidémie vírusu COVID -19 pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka, od uzatvorenia hraníc prácu
nemôže vykonávať. Matka navrhovateľky ani odporca nemajú inú vyživovaciu povinnosť (okrem ešte
neuplatnenej vyživovacej povinnosti odporcu voči manželke). Odporca pracuje v spoločnosti Nokia
Siemens Networks Slovakia, s.r.o. s príjmom približne 2.000,- EUR netto. Poukázala na rozsiahlu
rozhodovaciu prax, podľa ktorej je vyživovacia povinnosť stanovená na úrovni 25%-30% čistého príjmu

povinného rodiča. V tomto návrhu je zohľadnená aj povinnosť odporcu vyživovať matku navrhovateľky,
ktorásiuplatnísamostatnýmnávrhomnároknavýživnénamanželku.Mázato,žeschopnostipovinnéhoa potreby navrhovateľky odôvodňujú, aby otec prispieval na výživu navrhovateľky sumou 500,- EUR
mesačne ako bežné výživné. Vzhľadom na hmotnú núdzu, v ktorej sa ocitla navrhovateľka (matka
navrhovateľky je v súčasnosti bez príjmu) a hroziacu ujmu navrhovala aj nariadenie neodkladného

opatrenia.

4. Navrhovateľka ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v návrhu predložila rodný list, z ktorého
vyplýva, že odporca je otcom navrhovateľky a tiež potvrdenie Bundesgymnasium Wien 13 zo dňa
13.01.2020 o tom, že v prípade, ak budú splnené predpoklady pre prijatie navrhovateľky na túto školu,

bude navrhovateľka prijatá do 7. triedy tohto gymnázia a bude navštevovať toto gymnázium vo Viedni
od 10.02.2020 do 03.07.2020 a bude hodnotená podľa úrovne jej vedomostí. Súd však pri hodnotení
splneniapodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatreniavychádzalztvrdenísamotnejnavrhovateľky
uvádzaných v návrhu, že je aktuálne študentkou Gymnázia Bílikova v Bratislave, kde býva na internáte.
Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni vykonanej zo strany súdu vyplýva, že odporca je zamestnaný
od 01.09.2018 v spol. Nokia Slovakia, a.s., s tým, že jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie od

marca 2019 do januára 2020 (tj. za obdobie 11 mesiacov) je 4.049,- eur mesačne. Z lustrácie matky
navrhovateľky v Sociálnej poisťovni vykonanej zo strany súdu vyplýva, že táto bola od 10.03.2019
do 27.09.2019 zamestnaná v spol. SATUR TRAVEL a.s., s tým, že jej mesačný vymeriavací základ
predstavoval sumu 125,- eur mesačne. Iné listinné dôkazy nie sú obsahom spisu.

5. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

6. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto
právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné

opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné
skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.Akovyplývazúčeluneodkladnéhoopatrenia,súdpredjehonariadenímnemusízisťovaťvšetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd
osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné,
všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.7. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.

8. Odporca ako otec má k navrhovateľke ako dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona
o rodine. Navrhovateľka žiadala neodkladným opatrením stanoviť výživné v sume 500,- eur mesačne.
Okresný súd mal osvedčené, že navrhovateľka je aktuálne študentkou gymnázia v Bratislave, teda mimo
miesta svojho trvalého bydliska (Trenčín). Pripravuje sa štúdiom na svoje budúce povolanie, a nie je

teda objektívne v jej možnostiach ani schopnostiach, aby sa sama živila, a preto je povinnosťou rodičov
v zmysle zákona o rodine prispievať jej na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Súd mal osvedčené, že navrhovateľkine základné výdavky predstavujú výdavky na internát
v mieste štúdia v Bratislave (deklarované v sume 60,- eur mesačne), náklady spojené so štúdiom
(deklarované v sume 500,- eur ročne, čo je cca 42,- eur mesačne), náklady na vegánsku stravu
(deklarované v sume cca 200,- eur mesačne), bývanie (deklarované v sume cca 93,- eur mesačne -

vychádzajúc z pomerného rozdelenia nákladov na bývanie uvádzaných v sume 280 eur na 3 osoby),
ošatenie, hygienu a iné základné potreby primerané jej veku (tieto navrhovateľka nekvantifikovala).
Tiež bolo zistené, že navrhovateľka netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by si vyžadovali
vynakladanie osobitných prostriedkov na lieky alebo zdravotnícke potreby. Ďalej mal súd osvedčené, že
otec navrhovateľky je trvalo zamestnaný s pravidelným príjmom (ktorý je možné na základe lustrácie

zo Sociálnej poisťovne ustáliť len približne), avšak z dosahovaného príjmu musí byť otec navrhovateľky
schopný jej prispievať na výživu. Matka navrhovateľky podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne aktuálne
na Slovensku zamestnaná nie je.

9. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti súd považoval výživné požadované neodkladným

opatrením vo výške 500,- eur za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam. Tiež si
treba uvedomiť, že pri určení výživného neodkladným opatrením sa vychádza z pravidla, že rozsah
neodkladného opatrenia v prípade ukladania povinnosti platiť výživné, bez ohľadu na druh vyživovacej
povinnosti, je limitovaný zákonom stanovenou nevyhnutnou mierou (§ 366 CMP). Z toho vyplýva, že
výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, v danom

prípade plnoletej navrhovateľky. Výživné v nevyhnutnej miere je vždy tak užším nárokom dieťaťa než
samotný nárok dieťaťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine na primeranú výživu zodpovedajúcu v
zásade zárobkovým a majetkovým pomerom oboch výživou povinných rodičov. Súd teda vychádzal
z toho, že je neodkladným opatrením možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere,
teda v takej, ktorá pokryje náklady na odôvodnené bežné základné potreby navrhovateľky ako osoby,

ktorá nie je schopná sama sa živiť a ku ktorej vyživovacia povinnosť otca trvá, hoci si ju tento neplní.
Treba zobrať do úvahy fakt, že navrhovateľka neosvedčila komplexne svoje odôvodnené potreby, keď
uvádza len orientačne svoje základné výdavky, bez toho, aby tieto podložila aj relevantnými listinnými
dôkazmi, a teda konečný rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky bude tak potrebné komplexne
zistiť a preukázať ešte v konaní o veci samej. Súd má za to, že neodkladným opatrením požadované

výživné v sume 500,- eur presahuje nateraz osvedčené odôvodnené potreby navrhovateľky, keď svoje
základné pravidelné mesačné výdavky, ktoré navrhovateľka deklaruje, predstavujú cca 395,- eur, a
teda požadované výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného. Okrem toho treba uviesť,
že na strane otca bol zistený len približný príjem, avšak nie iné konkrétne okolnosti, ktoré majú tiež
vplyv na stanovenie konečnej výšky výživného (zdravotný stav, iné nevyhnutné základné výdavky

otca, a pod.) a tiež je treba prihliadať na fakt, že aj druhý rodič si musí vrámci svojich možností
plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, pričom výživné určené na dieťa nemôže ani sčasti slúžiť na
uspokojovanie potrieb druhého rodiča (matky), hoci tento rodič ostal bez príjmu. Výživné slúži výlučne
na uspokojenie potrieb dieťaťa samotného a i preto napr. súd rozdelil deklarované výdavky na bývanie
pomerne len na 1 osobu, aby tak zohľadnil časť pripadajúcu len na navrhovateľku. Súd preto ustálil,

že výška nevyhnutného výživného predstavuje vychádzajúc z osvedčených skutočností sumu 250,-
eur, ktorá suma tiež predstavuje mieru, ktorú nepochybne musí byť schopný otec z dosahovaného
pravidelného mesačného príjmu navrhovateľke uhradiť. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného)
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje
rámec nevyhnutnej miery výživného, ako už bolo vyššie odôvodnené. Súčasne súd časovo vymedzil

trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorého predmetom
je určenie výživného v merite veci. Neodkladné opatrenie bude teda v súlade s ustanovením § 333 CSP
trvať do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom v rámci rozhodovania o žalobe vo veci
samej bude súd vykonávať podrobnejšie dokazovanie ohľadne osobných, majetkových a zárobkovýchpomerov, z ktorých zistení bude následne pri rozhodovaní vo veci samej vychádzať. Takéto dokazovanie
v tejto fáze konania by svojím rozsahom presiahlo rámec osvedčovania skutočností potrebných pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

10. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia
súd bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s cit. ustanovením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.