Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208572
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5616208572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

ačlenieksenátuMgr.KatarínyBeniačovejaJUDr.TáneRapčanovej,vprávnomsporežalobcov:1/Z.D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, F. Z. - S., 2/ P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, žalobcovia 1/,
2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom O. XXX, F. Z.,
proti žalovaným: 1/ Ing. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 2/ K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. N.
XX, 3/ T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E. XXXX/XX, Z. - S., 4/ C. P., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. XXXX/X, F. Z., žalovaní 1/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Lehotským,
advokátom so sídlom Z. S. XXX/XX, F. Z., žalovaný 2/ zastúpený žalovanou 4/ ako splnomocnenou

zástupkyňou, o určenie neplatnosti častí kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/102/2016-341 zo dňa 30.
mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 20C/102/2016-341 zo dňa 30. 05. 2018 žalobu
zamietol a žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto

náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 12. 2016 domáhali určenia
čiastočnej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2013 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako
predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva
rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor pod sp. zn. V 4222/2013; kúpnej zmluvy
zo dňa 11. 12. 2013 uzavretej medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na
základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

kat. odbor pod sp. zn. V 4297/2013 a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10. 12. 2013 medzi žalovanou 4/
ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor pod sp. zn. V 4263/2013, a to v časti,
v ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, kat. odbor, pre kat. úz. E., obec E. uvedených v bode
1. odôvodnenia rozsudku.
Citujúc ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 140 prvú vetu, § 40a, §

41, § 116 Občianskeho zákonníka súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Konštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia ich
predkupného práva. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c)C. s. p., súd prioritne posudzoval, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom
určení čiastočnej neplatnosti predmetných právnych úkonov.
Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 28/2009 dospel súd

k záveru, že žalobcovia pri uplatnení svojich práv nezvolili vhodný právny prostriedok. Žalobcovia na
pojednávaní dňa 28. 05. 2018 uvideli, že ak by sa preukázalo, že nebolo dodržané ich predkupné právo,
mali by záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudli (správne previedli, poznámka
odvolacieho súdu) žalovaní 2/ až 4/. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel a vyslovil neplatnosť časti kúpnych
zmlúv, tak by sa navrátil stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ a

bolo by zrealizované predkupné právo.
Žaloba o určenie neplatnosti zmlúv v danom prípade nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacej žaloby,
t. j nepredchádza ďalším súdnym sporom, nebráni ďalšiemu prevodu sporných nehnuteľností, ani
nerieši požadovanú otázku vlastníckeho práva žalobcov. Nič totiž žalobcom nebránilo, aby sa proti
nadobúdateľovi (žalovanému 1/) domáhali prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov (za
rovnakých podmienok ako ich nadobudol) tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle.

S poukazom na uvedené, keďže žalobcovia deklarovali záujem o prevádzané spoluvlastnícke podiely,
nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe o určenie čiastočnej neplatnosti predmetných kúpnych
zmlúv. Určovacia žaloba by bola na mieste vtedy, ak by ako opomenutí spoluvlastníci nemali záujem
nadobudnúť do vlastníctva prevedené spoluvlastnícke podiely a súčasne by chceli zabrániť tretej osobe
vstúpiť do spoluvlastníckeho vzťahu. Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na

požadovanom určení, súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaným 1/ až 4/, ktorí mali úspech vo
veci, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ako aj tým, že uznesenie zo dňa 30. 05. 2018, ktorým bola zamietnutá zmena žaloby
zo dňa 29. 05. 2018, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie okresného súdu podľa nich nie je vecne správne a vydané

na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Súd sa nedostatočne vysporiadal s viacerými
skutočnosťami a nesprávne posúdil skutkový stav, keď žalobu zamietol.
Uviedli, že sa svojim podaním zo dňa 29. 05. 2018, t. j. na základe zmeny žaloby, domáhali určenia,
že vlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov sú žalovaní 2/ až 4/, nakoľko pri prevode
predmetných spoluvlastníckych podielov došlo k porušeniu ich zákonného predkupného práva. Súd

uvedenú zmenu žaloby nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Uznesenie o nepripustení
zmeny žaloby však nie je správne, nakoľko v tom čase v konaní neboli vykonané také dôkazy a zistené
také skutočnosti, ktoré by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a teda nemožno
hovoriť o tom, že ďalší priebeh sporu by bol vzhľadom na dovtedajší priebeh konania nehospodárnym.
Ak by však aj súd vo veci vykonal dokazovanie, to by bolo plne uplatniteľným aj na konanie o zmenenej

žalobe, nakoľko v rámci zmeny žaloby nedošlo ku zmene jediného skutkového tvrdenia uvedeného
v pôvodnej žalobe, či zmene účastníkov konania. Jediná zmena bola v úprave žalobného petitu,
kde namiesto určenia neplatnosti právneho titulu nadobudnutia predmetu vlastníctva, dojednaného
medzi žalovanými, sa v dôsledku presvedčenia o tejto neplatnosti domáhali určenia vlastníckeho práva
pôvodných scudziteľov predmetu vlastníctva ako jednej zo strán neplatného právneho titulu. V súvislosti

s takouto zmenou žaloby nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie nad rámec už navrhnutých
dôkazov v intenciách pôvodnej žaloby. Zmena žaloby mala byť teda súdom akceptovaná a súd mal ďalej
v konaní rozhodnúť v jej intenciách. V dôsledku uvedeného tak súd prvej inštancie uznesením, ktorým
zmenu žaloby nepripustil, spôsobil pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vadu, ktorá mala určujúci
vplyv na týmto odvolaním napádané rozhodnutie (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Nestotožnili sa ani so záverom súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení, či tu
právo je alebo nie je, nakoľko tento je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené
právo patrí žalovanému, čo bolo v tomto prípade preukázané. S poukazom na ust. § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) uviedli, že sa svojim návrhom domáhali, aby bol ako vlastník predmetných

spoluvlastníckych podielov zapísaný pôvodný vlastník, nakoľko pri predaji spoluvlastníckych podielov
došlo k porušeniu zákonného predkupného práva.

3. Žalovaní 2/, 4/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.Zotrvali na svojich vyjadreniach prednesených v priebehu ukonania. Nesúhlasili s tvrdeniami žalobcov
o preukázaní naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti častí kúpnych zmlúv, ani s tvrdením
žalobcov, že súd nemal zamietnuť zmenu ich žaloby.

Uviedli, že nehnuteľnosti dlhodobejšie ponúkali rôznym osobám, a to minimálne dva roky pred uzavretím
kúpnych zmlúv. Do uzavretia kúpnych zmlúv so žalovaným 1/ však nikto neprejavil záujem o ich
nadobudnutie. Považujú za nekorektné, že žalobcovia sa až tri roky po uzavretí zmlúv dovolávajú ich
neplatnosti. Pokiaľ by došlo k zmene napadnutého rozsudku, nikdy uvedené nehnuteľnosti neprevedú
žalobcom, už aj preto, že ich vyjadrenia o záujme o kúpu sú len formálne, čoho dôsledkom je aj

skutočnosť, že žalobca 2/ nemal a ani nemá peňažné prostriedky na prípadné vyplatenie kúpnej ceny,
keď má svoje nehnuteľnosti zaťažené záložným právom.
Na listoch vlastníctva, na ktorých boli zapísané predmetné nehnuteľnosti, je veľký počet spoluvlastníkov
a nebolo možné, aby oslovili úplne všetkých, čo by bolo i finančne neúnosné. Čo sa týka kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, túto už dávno spotrebovali, peniaze na jej vrátenie žalovanému 1/ v súčasnosti nemajú
a uvedené pozemky vlastniť tiež nechcú.

Súhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku, že žalobcovia počas konania rozporne požadovali
určenie neplatnosti časti kúpnych zmlúv a súčasne požadovali aj nadobudnutie predmetných
spoluvlastníckych podielov, čo je neprípustné. Žalobcovia nepreukázali naliehavý záujem na určení
neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv, naopak snažili sa preukázať záujem o nadobudnutie ich podielov.
Okresný súd preto správne rozhodol, keď žalobu žalobcov zamietol.

4. Žalovaní 1/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
K námietkam žalobcov vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázali na rozporné tvrdenia
žalobcov, ktorí uplatňovali svoj záujem na určení neplatnosti časti kúpnych zmlúv a súčasne ďalší

svoj záujem na nadobudnutí predmetných spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia si podľa nich
nezvolili vhodný právny prostriedok, nakoľko žaloba v danom prípade by neriešila požadovanú otázku
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami.
Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, a to ani
v prípade, keby súd pripustil zmenu pôvodnej žaloby na žalobu o určenie, že žalovaní 2/ až 4/

sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, nemohlo sa ňou dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a v prípade pripustenia by len zbytočne vyvolávala prípadné ďalšie konanie, a to
vzhľadom na deklarovaný záujem žalobcov na nadobudnutí dotknutých spoluvlastníckych podielov.
Z toho dôvodu súd postupoval správne, keď sa žalobou žalobcov (a ani zmenu žaloby) vecne ďalej
nezaoberal a v celom rozsahu ju zamietol.

Za účelové považovali i námietky žalobcov vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, majúc
za to, že súd poukázal na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Civilného sporového
poriadku, ktoré správne interpretoval a vyvodil z nich správne a riadne odôvodnené právne závery.
Žalobcovia podľa žalovaných námietkou vo vzťahu k zamietnutiu zmeny žalobného návrhu zámerne
obchádzajú ust. § 139 C. s. p. a tiež § 357 C. s. p., v zmysle ktorého boli konajúcim súdom na ústnom

pojednávaní riadne poučení o tom, že proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné
odvolanie. Poukázali tiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry zmena žaloby nesmie byť v rozpore
ani so zásadou hospodárnosti konania, pričom to, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu
sú v súlade s touto zásadou posudzuje súd. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena žaloby nie je prípustné. Ani odvolací súd posudzujúci odvolanie z hľadiska možnosti

výskytu procesnej vady konania preto nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy prvoinštančného
súdu.Žalovanípoukázalitiežnato,žepovyslovenístanoviskaohľadomabsencienaliehavéhoprávneho
záujmu súdom, právny zástupca žalobcov požiadal súd o odročenie pojednávanie za účelom zistenia
stanoviska neprítomného žalobcu 2/ k prípadnému späťvzatiu žaloby, s čím súhlasili, následne však
žalobcovia deň pred naplánovaným posledným pojednávaním doručili zmenu žalobného návrhu. Toto

konanie žalobcov považujú za nepoctivé, účelové a v rozpore so všetkými zásadami civilného konania.
Formulácia žalobného petitu v zmenenej žalobe zároveň nebola podľa nich vykonateľná, a teda ani
spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, pretože v ňom neboli uvedené spoluvlastnícke podiely,
ktoré by mali žalovaní nadobudnúť, keby súd pripustil zmenu žaloby. Žalovaný 1/ nie je spoluvlastníkom
nehnuteľností na listoch vlastníctva len z titulu napadnutých kúpnych zmlúv, pričom zmenený žalobný

návrh sa týkal aj nehnuteľností, na ktorých mal už pred uzavretím predmetných kúpnych zmlúv
spoluvlastnícky podiel, a teda vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmeneného
žalobného návrhu, nemohol porušiť predkupné právo žalobcov 1/, 2/ v požadovanom rozsahu.Čo sa týka namietaného dokazovania, súd podľa žalovaných 1/, 3/ vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu pre náležité objasnenie veci.

5.Žalovaní2/,4/vovyjadreníkvyjadreniužalovaných1/,3/uviedli,žetotopovažujúzasprávne,rovnako
žalovaní 1/, 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 2/, 4/ toto považovali za správne.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. replike) zotrvali na podanom odvolaní a
v podstate zopakovali dôvody odvolania. Zotrvali na názore, že rozsudok bol vydaný na základe

nesprávnychskutkovýchzistení,keďsúdnesprávnevyhodnotilexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu
a taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď zmenu žalobného návrhu zamietol.

7. Žalovaní 1/ až 4/ vo svojich vyjadreniach k replike žalobcov (v tzv. duplikách) zotrvali na svojich
vyjadreniach prezentovaných v priebehu konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcov, vyjadrenia žalovaných a
následných podaní strán konania produkovaných v odvolacom konaní, ako aj obsahu spisu, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v

požadovanom rozsahu, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i
správneprávneposúdil.Odôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudkuzodpovedákritériámuvedeným
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť
týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania. Odvolacie námietky
žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

10. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcov bolo nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie
pri vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktoré rozhodnutie predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej a toto malo podľa žalobcov vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s.
p.). V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa žalobou

doručenou okresnému súdu dňa 07. 12. 2016 domáhali určenia čiastočnej (relatívnej) neplatnosti
kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ až 4/, ktorými žalovaní 2/ až 4/ previedli
spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe na žalovaného 1/, z dôvodu
porušenia ich predkupného práva. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 29. 05. 2018 žalobcovia
zmenili žalobný návrh a domáhali sa určenia, že žalovaní 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností špecifikovaných v zmenenej žalobe, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, ktorých určenia
neplatnosti sa pôvodne domáhali. Okresný súd na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 zmenu žaloby
nepripustil.

11. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, nepovažoval odvolaciu námietku žalobcov, že

by uznesenie súdu o nepripustení zmeny žaloby, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, bolo
založené na nesprávnom právnom posúdení veci a v dôsledku toho by bolo na nesprávnom právnom
posúdení založené i napadnuté rozhodnutie, za dôvodnú.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil pochybenie
súdu pri vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby.

13. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalobcami namietanej vade pri
vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej,
odvolací súd uvádza, že z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobu
môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrhspojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene
žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, je

k tomuto procesnému úkonu potrebný súhlas súdu s tým, že súd môže pripustiť zmenu žaloby len
vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené § 143 C. s. p. (výsledky doterajšieho konania umožňujú
konať o zmenenom návrhu a je zachovaná vecná alebo kauzálna príslušnosť súdu). Úvaha, či výsledky
konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcami požadovanou zmenou žaloby, môžu byť podkladom
pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného

presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu
o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený
napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila
alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C. s. p. a contrario).

14. Zo záznamu z pojednávania dňa 30. 05. 2018 vyplýva, že súd zmenu žaloby nepripustil s poukazom

na trvanie sporu, hospodárnosť a koncentráciu konania, ako aj postup súdu na poslednom pojednávaní
dňa 28. 05. 2018, ktoré bolo odročené len z dôvodu zváženia späťvzatia žaloby žalobcami. Súd prvej
inštancie však zároveň poukázal na vady zmenenej žaloby. Práve s poukazom na vady zmenenej
žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaní 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností špecifikovaných v zmenenej žalobe, avšak bez toho, aby uviedli v akom spoluvlastníckom

podiele, považuje odvolací súd uznesenie o nepripustení zmeny žaloby za správne, keď v prípade jeho
pripustenie by bolo nevyhnutné tieto vady odstraňovať, čo by nesporne bolo v rozpore s hospodárnosťou
konania.Odvolacísúdzároveňdodáva,ženiekaždávadaprávoplatnéhouzneseniasúduprvejinštancie
predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je relevantná v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 v spojení
s § 389 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej v tom zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je
vecne správne. Nepripustenie zmeny žaloby žalobcov v prejednávanom spore však nemalo vplyv na
správnyzáversúduprvejinštancieoneexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenípožadovanom
žalobcami, či už v zmysle pôvodnej žaloby alebo v zmysle zmenenej žaloby. Žalobcovia v návrhu na
pripustenie zmeny žaloby uviedli, že sa určenia vlastníckeho práva žalovaných 2/ až 4/ domáhajú z

dôvodu, že je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi a žalovanými 1/ až 4/, ktorý je
ohrozením ich právneho postavenia, v čom toto ohrozenie spočíva však neuviedli. Odvolací súd zároveň
poukazuje na to, že obdobne žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem aj na určení čiastočnej
neplatnosti kúpnych zmlúv v podanej žalobe. Na pojednávaní dňa 28. 05. 2018 následne žalobcovia
uviedli, že určenia neplatnosti časti kúpnych zmlúv sa domáhajú preto, lebo majú záujem nadobudnúť

spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ až 4/ a pokiaľ súd vyhovie žalobe a vysloví neplatnosť v časti
kúpnych zmlúv, nastane stav pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ a
potom bude zrealizované predkupné právo. Na tomto prednese zotrvali aj na pojednávaní dňa 30. 05.
2018.

15. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je
daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami
odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. Zmyslom sporového súdneho konania je totiž vyriešiť/odstrániť existujúci
občiansko-právny spor a predísť súčasne reťazeniu súdnych sporov. Nakoľko dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, je jeho povinnosťou preukázať, že kladný určovací výrok súdu konečným spôsobom
odstráni medzi stranami konania existujúci stav právnej neistoty/spornosti. V okolnostiach prejednávanej
veci platí, že potencionálny kladný určovací výrok súdu by k požadovanému odstráneniu spornosti

neviedol. Znamenal by len, že žalovaní 2/ až 4/ by sa proti svojej vôli opätovne stali podielovými
spoluvlastníkmi (hoci nikoho nie je možné nútiť zotrvať v takejto pozícii), s opätovnou možnosťou
dispozície so spoluvlastníckymi podielmi. Žalobcom by voči žalovaným 2/ až 4/ ostalo len zachované
predkupné právo, ktoré majú však rovnako zachované i v súčasnosti voči žalovanému 1/. Ich právne
postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva by sa preto v prípade vyhovenia žalobe oproti

stavu, ak by žalobe vyhovené nebolo, nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké, zmenil by sa len
subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí. Navrátením uvedených spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach žalovaným v rade 2/ až 4/ žalobcovia nenadobudnú právnu istotu v tom, že im tieto
podiely budú ponúknuté na predaj. Žalovaní sa totiž môžu rozhodnúť ponechať si spoluvlastníckepodiely na uvedených nehnuteľnostiach, a teda k prevodu spoluvlastníckeho podielu nemusí dôjsť.
V takom prípade (nezáujmu žalovaných predať svoj spoluvlastnícky podiel) žalobcovia nebudú môcť
uplatniť predkupné právo. V prípade obnovy spoluvlastníckeho práva žalovaných 2/ až 4/ títo nemajú

povinnosť previesť svoje nehnuteľnosti na inú osobu, nie sú ani viazaní podmienkami za akých sa v
minulosti rozhodli predmetné nehnuteľnosti predať. Pokiaľ teda žalobcovia mali záujem nadobudnúť
podiely spoluvlastníkov, ktorí porušili ich predkupné právo, mali možnosť podať žalobu o nahradenie
vôle povinného.

16.Vychádzajúczvyššieuvedenýchzáverovsaodvolacísúdstotožňujesozáveromsúduprvejinštancie
o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe žalobcami 1/, 2/ a nakoľko nezistil ani
vadu v zmysle § 365 ods. 2 C. s. p. rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý
nebol osobitne napadnutý odvolaním a pri ktorom súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 C.
s. p., ako vecne správny potvrdil.

17. V závere odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že žalobcovia sa v podstate domáhali určenia
právnej skutočnosti, súd prvej inštancie ich žalobu vyhodnotil ako určovaciu žalobu podľa § 137 písm.
c) C. s. p., a teda ako žalobu o určenie práva (ktorou by bola i žaloba o určenie, že žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi), v súvislosti s ktorým posúdením skúmal i otázku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia pritom právne posúdenie súdu prvej inštancie v tomto

smere v odvolaní nenamietali. Avšak i v prípade, ak by súd žalobu žalobcov posúdil ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p., musel by žalobu žalobcov ako neprípustnú zamietnuť,
keď Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s
výnimkoužalôbourčenieprávnejskutočnostizapodmienky,žetopriamovyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o

neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods.
2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto
výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva

oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takýto právny predpis,
právnu normu, však nemožno považovať ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa
podľacit.ust.§40aObčianskehozákonníkatrebadovolať.Ideojednostrannýprávnyúkon,ktorýsamusí
adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Možnosť určenia tejto právnej
skutočnostisúdomvšakzozneniacit.ust.§40aObčianskehozákonníkaniejemožnévyvodzovať.Tento

záver podľa názoru okresného súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru
môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže
uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. § 40a Občianskeho zákonníka („pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa toto ustanovenie

používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu). Rovnako
nemožnoprocesnúprípustnosťžalobyourčenieneplatnostizmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu
podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže
toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy
na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu,

ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na znenie ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, vrátane odkazu pod čiarou, ust. § 159a
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) a § 228 ods. 2 C. s. p.,
ktoré ust. § 159a O. s. p. nahradilo.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ až 4/, a to v celom
rozsahu, preto im súd voči žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, keď z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C. s.
p. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)