Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118373241
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118373241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
XXX XX U. Y., právne zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná č. 29, 080 01 Prešov,
proti žalovanej: I. U. Y., V.. W. XX , XXX XX U. Y., K.: XX XXX XXX, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13,
080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o zaplatenie 3.679,54 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 7C/10/2019 - 83 zo dňa 28.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.679,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.10.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100
% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.679,54 eur s príslušenstvom
dôvodniac, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.07.2006 kúpil od žalovanej parcelu č. XXX/XXX- orná
pôda o výmere 608 m2, za kúpnu cenu 160.000 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
20C/200/2006-366 zo dňa 23.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
2Co/195/2014-399zodňa15.12.2016bolourčenéokreminého,žeparcelač.XXX/XXXovýmere207m2
orná pôda podľa geometrického plánu K.. Q. č. XX/XXXX patrí v podiele 1 do dedičstva po nebohom U.
U. a v podiele 1 do dedičstva po nebohej Y. U.. Z pôvodnej parcely č. XXX/XXXX o výmere 608 m2 mu

ostala výmere 187 m2. Od žalovanej si preto uplatnil vrátenie kúpnej ceny ako rozdielu medzi výmerou
608 m2 a 187 m2, čo činí 421 m2. Ak kúpil 608 m2 za kúpnu cenu 160.000 Sk, čo činí 5.311,83 eur,
z toho predstavuje 1 m2 kúpnu cenu 8,74 eur a 421 m2 (ktoré už nevlastní) x 8,74 eura činí 3.679,54
eura. Novovzniknuté parcely C KN XXX/XXX a C KN č. XXX/XXX boli už vrátené pôvodnému vlastníkovi,
čím bola dodržaná synalagmatickosť oboch záväzkov účastníkov z čiastočne neplatnej kúpnej zmluvy.
Okresný súd Banská Bystrica, kde bol žalobcom uplatnený v rámci upomínacieho konania nárok,
rozhodol platobným rozkazom tak, že žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej

lehote podal odpor žalovaný. Namietal, že nebolo právoplatným výrokom rozsudku súdu určené, že
kúpna zmluva je neplatná. Rovnako namietal to, že nárok je uplatnený oneskorene. K neplatnosti zmluvy
došlo v roku 2006 a svoj nárok mal uplatniť deň po zaplatení kúpnej ceny, teda ešte v roku 2006. Došlo
tak k premlčaniu nároku márnym uplynutím všeobecnej trojročnej lehoty, a to ku dňu 26.07.2009.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1; § 37 ods. 2; § 41; § 457; § 517
ods.2Občianskehozákonníka,akoaj§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.zistil,žemedzižalobcoma

žalovanou bola dňa 25.07.2016 uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná odpredala žalobcovi
parcelu č. XXX/XXX - ornú pôdu o výmere 608 m2, za kúpnu cenu 160.000,- Sk. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 15.12.2016, č.k. 2Co/195/2014 - 399 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 23.5.2014, č. k. 20C/200/2006-366, ktorým bolo určené, že nehnuteľnosti parcela č. XXX/
XXX vo výmere 214 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XXX o výmere 207 m2 - orná

pôda podľa geometrického plánu č. XX/XXXX geodeta K.. S. Q. zo dňa 6.5.2014 patrí v podiele 1/2-ice
do dedičstva po neb. U. U., zomrelom dňa XX.X.XXXX a v podiele 1-ice do dedičstva po neb. Y. U., rod.
N., zomrelej XX.X.XXXX, obaja naposledy bytom U. Y., V. W. XX/XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
vyplýva, že Y. U. je výlučným vlastníkom parcely C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 207 m2 a C
KN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2. Ako titul nadobudnutia je uznesenie
35D/5269/2017 zo dňa 28.09.2017 a 26D/530/2017 zo dňa 26.09.2017. Z výpisu z listu vlastníctva č.

XXXX vyplýva žalobca je výlučným vlastníkom parcely C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 157 m2
a C KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 30 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V -
XXX/XX. Dňa 03.10.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3.679,54 eura do 8 dní.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa

podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.679,54 eura s príslušenstvom a to z dôvodu neplatnosti
časti kúpnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 25.07.2016
(správne 2006) uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná odpredala žalobcovi parcelu č. XXX/
XXX - ornú pôdu o výmere 608 m2, za kúpnu cenu 160.000,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 23.05.2014, č. k. 20C/200/2006-366 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. zo

dňa 15.12.2016, 2Co/195/2014 - 399 bolo určené, že časť tejto nehnuteľnosti a to parcela č. XXX/XXX
vo výmere 214 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XXX o výmere 207 m2 - orná pôda
podľa geometrického plánu č. XX/XXXX geodeta K.. S. Q. zo dňa 06.05.2014 patrí v podiele 1/2-ice do
dedičstva po neb. U. U., zomrelom dňa XX.XX.XXXX a v podiele 1-ice do dedičstva po neb. Y. U., rod.
N., zomrelej XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom U. Y., V. XX/XX. Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského

súdu žalovaný (v tomto konaní žalobca) nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe zmluvy od
subjektu, ktorý nebol ich vlastníkom (v tomto konaní žalovaná). Súd preto z tohto záveru vychádzal a
nakoniec ani žalovaná v konaní netvrdila, že bola vlastníkom týchto nehnuteľnosti.

5. S poukazom na § 37 ods. 2 OZ uviedol, že právny úkon, ktorého predmetom je plnením nemožné je

neplatný.Oprávnunemožnosťplneniaidevtedy,akvokamihuurobeniaprávnehoúkonuexistujeprávna
prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným. O počiatočnú právnu vadu právneho
úkonu ide najmä vtedy, ak sa právnym úkonom porušila jedna zo základných zásad súkromného práva,
podľa ktorej nikto nesmie previesť na iného viac práv, než má sám (nemo plus iuris transfere potest
quam ipse habet). Právny úkon urobený v rozpore so zásadou, že nikto nesmie previesť viac práv, než

sám má, je neplatný pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Ro NS ČR z 22.
2. 2001, sp. zn. 22 Cdo1072/1999), (in: Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011. s. 267). Ďalej uviedol,, že v konaní nebolo sporné, že z pôvodne predanej parcely č.
XXX/XXX o výmere 608 m2 vznikli štyri parcely a to parcely C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 157
m2 a C KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 30 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a parcely

C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 207 m2 a C KN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 214 m2, ktorých je v súčasnosti vlastníkom Y. U. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Keďže je možné oddeliť časť právneho úkonu a to predaj

parciel, ktoré vlastnila žalovaná od tých, ktoré neboli v jej vlastníctve, neplatný je právny úkon iba v časti
predaja parcely C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 207 m2 a C KN č. XXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 214 m2.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom citoval ust. § 457 OZ, ktoré určuje ako pravidlo vzájomnú viazanosť

práv a povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Znamená to, že právo jednej zmluvnej
strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej strane to, čo podľa
zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán
k plneniu na seba navzájom viazaná. Platí zásada vyjadrená v § 560 Občianskeho zákonníka t. j.,že splnenia záväzku sa môže domáhať len ten, kto sám už plnil (predmet bezdôvodného obohatenia
vrátil), poprípade je pripravený svoj záväzok voči druhému splniť a zároveň s uplatnením svojho práva
vracia alebo ponúka vrátenie toho, čo prijal. Ako vyplýva zo žalobcom pripojeného listu vlastníctva č.

XXXX tak Y. U. je výlučným vlastníkom parcely C KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 207 m2 a
C KN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, pričom ako titul nadobudnutia je
uznesenie 35D/5269/2017 zo dňa 28.09.2017 a 26D/530/2017 zo dňa 26.09.2017. Nehnuteľnosti boli
teda vrátené pôvodným vlastníkom, a preto je žalovaná, s poukazom na vyššie uvedenú neplatnosť časti
kúpnej zmluvy, povinná vydať žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 3.679,54 eura. Pokiaľ ide o výšku

bezdôvodného obohatenia tak súd vychádzal z výpočtu žalobcu, podľa ktorého kúpil nehnuteľnosť o
veľkosti 608 m2 za kúpnu cenu 160.000,- Sk, čo činí 5.311,03 eura, z toho predstavuje 1 m2 kúpnu cenu
8,74 eura a 421 m2 (ktoré už nevlastní) x 8,74 eura, činí 3.679,54 eura (žalovaná výpočet nespochybnila,
a preto súd vychádzal z toho, že tento je medzi stranami nesporný). Súd preto zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 3.679,54 eura.

7. K priznanej istine 3.679,54 eur prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z
omeškania vo výške 5 % tak, ako to žalobca žiadal, t.j. od 22.10.2018. Skonštatoval, že žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy do 8 dní na základe výzvy, ktorá bola žalovanému doručená
04.10.2018. Dňom 13.10.2018 sa tak žalovaná dostala do omeškania.

8. K námietke premlčania nároku vznesenej žalovanou v priebehu konania prvoinštančný súd uviedol,
že ju vyhodnotil ako nedôvodnú a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na
námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Toto ustanovenie sa
týka vzájomných synalagmatický záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, či zrušenej

zmluvy, ako je to práve v danej právnej veci, keď na jednej strane stojí právo žalobcu, ktoré sa
premlčuje t.j. právo na peňažné plnenie a na druhej strane nepremlčateľné vlastnícke právo žalovanej.
Bolo by nespravodlivé umožniť namietať premlčanie iba jednej strane, a preto súd na takúto námietku
neprihliadol (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 701). Súd má taktiež za to, že

uplatnenie premlčacej námietky by sa priečilo dobrým mravom.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1; § 257 CSP. Priznal tak žalobcovi ako v konaní
úplne úspešnému proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že existencia dôvodov
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovanou tvrdená, ani zo spisu nevyplynula. O

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Odvolanie
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
v bode 25, týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania tak, že nárok žalobcu vyhodnotil „alternatívne“

najskôr podľa § 107 ods. 3 OZ, ak by bola vznesená námietka premlčania uplatnená dôvodne, ale
aj podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka možnosťou „by sa priečilo“ dobrým mravom. Základnou
povinnosťou súdu bolo jednoznačne rozhodnúť a odôvodniť rozsudok dôvodmi, pre ktoré žalobe
vyhovel, a to či k premlčaniu nedošlo alebo či bola žaloba podaná oneskorene, ale námietka premlčania
bola vznesená, žalovanou bola vyhodnotená ako vznesené v rozpore s dobrými mravmi. V takom

prípade mal konkretizovať v čom spočíva rozpor s dobrými mravmi pri uplatnení námietky premlčania
žalovanou. Nevyhnutnou podmienkou právnej istoty je aj jednoznačnosť právneho posúdenia sporovej
veci súdom, lebo iba jednoznačné, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
zodpovedá princípu právnej istoty s poukazom na článok 2 Základných princípov CSP. Preto namietal
nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. S poukazom na § 220 ods. 2 CSP

súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Alternatívnym právnym posúdením vznesenej námietky premlčania
nesprávne procesne postupoval, čím znemožnil žalovanej uskutočňovať jej procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

11. Odvolateľ v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku dátum
uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu 25.07.2016, pritom správnym dátumom je 25.07.2006.Poukázal na to, že obec nadobudla pre predmetný nehnuteľný majetok od štátu, na základe z.
č. 138/1991 Zb. o majetku obci delimitáciou. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 25.07.2006 konali
výlučne v súlade so zákonom a plne dobromyseľne. Nebolo preukázané, aby obec nejakým vedomým

spôsobom pri prevode vlastníckeho práva na žalobcu pochybila. Konanie vo veci 20C/200/2006 sa
začalo v roku 2006, pritom žalobca bol sám účastníkom tohto konania a poznal skutkový a právny
stav veci dôkladnejšie ako žalovaná. Poukázal na § 100 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého žalovaná sa
dovolávala premlčania uplatneného nároku. S poukazom na § 451 ods. 2 a § 457 OZ uviedol, že právne
posúdenie nároku svedčí súdu, nie sporovým stranám. Súd v odseku č. 22 odôvodnenia rozsudku

skonštatoval možnosť oddelenia časti právneho úkonu, a to predaj novovzniknutých parciel, ktoré
vlastnila žalovaná od tých, ktoré neboli v jej vlastníctve, preto neplatný je právny úkon iba v časti
predaja. Žalobca, ale nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že kúpna zmluva mala byť
výrokom právoplatného rozsudku súdu posúdená ako neplatná a týmto smerom nebol vykonaný žiaden
dôkaz, z ktorého by súd vyvodil, že kúpna zmluva by mala byť zákonným spôsobom zrušená. Ak bolo
právoplatným rozsudkom zo dňa 15.12.2016 určené vo výrokovej časti rozsudku, že nehnuteľnosti

patria do podielového spoluvlastníctva po 1 do dedičstva po nebohých U. a Y. U., teda v inom
súdnom konaní bolo právoplatne určené (deklaratórnym rozsudkom) len to, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva a následne boli prejednané v dedičských konaniach uzneseniami zo dňa 26.09.2017 a
28.09.2017. Nebolo a nie je výrokom súdneho rozhodnutia pred začatím tohto súdneho sporového
konania určené (konštitutívnym rozsudkom), že kúpna zmluva mala byť posúdená súdom za nepaltnú.

Z vykonaného dokazovania a z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/195/2014 zo dňa
15.12.2016 vyplynulo, že žalobcov uplatnený nárok je uplatnený oneskorene. Rozsudok Okresného
súdu v Prešove sp. zn. 20C/200/2006 zo dňa 23.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2Co/195/2014 zo dňa 15.12.2016 nemali konštitutívny účinok, ale iba deklaratórny vo
vzťahukvlastníctvuavlastníckemuprávu.Nemalipretožiadenprávnyvzťahkplatnostialeboneplatnosti

samotnej kúpnej zmluvy z roku 2006, a to vo vzťahu k lehotám a plynutiu lehôt pri včasnom uplatnení
nárokužalobouvtomtosporovomkonaní.Spoukazomnaodôvodnenierozsudkuvoveci2Co/195/2014,
podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, poukazoval na vedomosť tam
žalovaného, tu žalobcu (ktorý je dlhodobým obyvateľom obce majúci vedomosť o konaní, v ktorom sa
vtedajší žalobcovia sčasti domohli svojich nárokov). Žalobca v tomto konaní mal a mohol včas daný

nárok si uplatniť na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to prvýkrát už deň nasledujúci po zaplatení
kúpnej ceny, teda ešte v roku 2003, či neskôr v lehote od roku 2006. Teda žalobca mal a mohol si
svoj nárok uplatniť už skôr. Odvolateľ rozporoval počítanie lehôt spôsobom realizovaným súdom prvej
inštancie, a to v odseku 23 odôvodnenia rozsudku. Pri majetkovom práve dochádza k premlčaniu
nároku po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty, teda v danom prípade sa to stalo už ku dňu

26.07.2009. Žalobca mal a mohol prípadne včas daný nárok na súde uplatniť najneskôr deň nasledujúci
po vyhlásení prvoinštančného rozsudku v roku 2014, no aj v takom prípade by bol nárok súdom po
vznesení námietky premlčania posúdený ako premlčaný, a to ešte k roku 2017, pričom táto žaloba bola
pri vedomosti žalobcu o danom skutkovom a právnom stave od roku 2006 podané na upomínací súd až
dňa09.11.2018.SpoukazomajnaobsahspisuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2Co/195/2015vyplýva,

že žalobca je dlhodobým obyvateľom obce, súdu vo výpovedi potvrdil, že vedel o ktoré pozemky ide a
kde sa v prírode nachádzajú. Rovnako uviedol, že pozná pána F., ktorý si uplatňoval v súdnom konaní
nároky susediacich nehnuteľností ako právny nástupca pôvodných prídelcov, a tiež mal vedomosť, že
obec mala v minulosti spory týkajúce sa vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže žalobca
o okolnostiach týkajúcich sa predmetných nehnuteľností a o tom, že právny nástupcovia prídelcov sa

domáhajú svojich nárokov vedel a aj napriek tomu uzatvoril kúpnu zmluvu v roku 2006. Navyše aj v
priebehu súdneho konania pred začatím výstavby rodinného domu vo fáze stavebného konania bolo
príslušnémustavebnémuúraduoznamované,žekdotknutýmnehnuteľnostiamprebiehasúdnekonanie.
Svedčítoozávere,želehotaplynieodčasu,kedysubjektívnevlastníkdotknutejnehnuteľnostivie,jetoto
vlastnícke právo, ktoré mal ako kupujúci nadobudnúť kúpnou zmluvou nenadobudol a vtedy mal žiadať

o vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne nárok uplatniť na súde. Úloha súdu o synalagmatickom
záväzku je v danej súvislosti bezpredmetná. Ak súd prvej inštancie aplikoval ust. § 107 ods. 3 OZ, ktorý
prevzal od žalobcu, v danom konaní ide o inú právnu situáciu. Žalobca sa domáha vrátenia časti kúpnej
ceny ako náhrady za časť parcely, ktorá mu „neostala“ a predmetom jeho nároku nie je „časť“, ktorú sa
rozhodol naďalej užívať, domáha sa toho oneskorene.

12. K právnemu záveru súdu k uplatnenej námietke premlčania posúdenej ako výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi odvolateľ uviedol, že objektívne neurobili úkony smerujúce k prijatiu takémuto záveru
súdom a v odôvodnení napadnutého rozsudku takéto konanie voči žalobcovi priečiace sa dobrýmmravom neuviedol, ani len „nenaznačil“, keďže takéto dôvody ani neexistujú. Poukázal na starú zásadu
rímskeho práva, že právo patrí bdelým s tým, že nečinnosť žalobcu pri uplatňovaní svojich vlastníckych
práv a z nich plynúcich následkov za situácie využitia dovolať sa námietky premlčania žalovanou,

nemôže byť bez ďalšieho posudzované ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.

13. V odvolaní bolo namietané aj rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do náhrady trov konania. Podľa §
257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Uvedenými dôvodmi sa súd prvej inštancie napriek zákonnej povinnosti nezaoberal, čo robí rozhodnutie

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Rešpektujúc povinnosť neúspešnej strany nahradiť trovy
konania, no vzhľadom na charakter predmetného sporu vedený medzi žalobcom a samosprávou, mal
súd pred rozhodnutím podrobiť skúmaniu existencie okolností hodné osobitného zreteľa, na ktoré, ak
vyplývajú z obsahu spisu, je nutné prihliadať. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uplatnila si náhradu trov konania.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že súd jasne a určite v odôvodnení rozsudku sa
vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalovaného, a to tak, že na ňu neprihliadol. Uviedol, že
parcelu C KN č. XXX/XXX a C KN č. XXX/XXX vydal skutočnému vlastníkovi. Z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 20C/200/2006-366 zo dňa 23.05.2014, a to zo strany 5 a 6 vyplýva, že

žalovaný vedel, že nie je dobromyseľným držiteľom parcely č. XXX/XXX v kat. úz. U. Y., napriek tomu
mu predal uvedenú parcelu. Uvedené konanie žalovaného sa tak priečilo dobrým mravom. Navrhol
preto odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať mu trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet jeho právneho zástupcu. Odvolateľ v replike k vyjadreniu
žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na návrhu na zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby v

celom rozsahu. Opätovne poukázal na dôvody uvedené v odvolaní.

15. Žalobca v ďalšom podaní zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach považujúc rozsudok za správny
so správne sa vysporiadanou námietkou žalovaného čo do premlčania nároku. Opätovne navrhol
rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Žalovaný sa k duplike žalobcu k jeho vyjadreniu už nevyjadril.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom

rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. Keďže žalovaná namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že neprávnym
právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie vecisúdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav.

20. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu čo do, dôvodov, pre ktoré bolo žalobe vyhovené a čo do vyhodnotenia žalovanou vznesenej
námietky premlčania a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi v zmysle
ust. § 387 ods. 2 CSP dopĺňa nasledovné.

21. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a
žalovanou dňa 25.07.2006, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť- parcela č. C KN XX/XXX - orná
pôda o výmere 608 m2, za kúpnu cenu 160.000.- Sk, čo je 5.311,03 eur. Rovnako nebolo sporným,
že z uvedenej parcely boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX geodeta K.. S. Q. zo dňa
06.05.2014 parcela č. XXX/XXX o výmere 214 m2-zastavané plochy a nádvoria a parcela č. C KN XXX/

XXX o výmere 207 m2-orná pôda, ktoré boli určené do dedičstva v podiele 1 po neb. U. a neb. Y.
U. a to Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 10C/200/2006-366 zo dňa 23.05.2014 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/195/2014-399 zo dňa 15.12.2016.

22. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súdom prvej inštancie bolo správne priznať žalobcovi voči

žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.679,54 eur zodpovedajúcej kúpnej
cene za výmeru celkom 421 m2 á 8,74 eur, ktorá bola žalovanou žalobcovi odpredaná napriek tomu,
že táto nebola jej vlastníčkou.

23. Odvolací súd považuje aj ďalšie odvolacie námietky za nedôvodné, a to ani čo sa týka namietaného

nesprávneho vyhodnotenia vznesenej námietky premlčania žalovanou, ani neoprávnenosti nároku z
dôvodu,žesúdomvpetitenebolorozhodnutéoneplatnostizmluvyuzavretejmedzistranamisporuvroku
2006. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti názory vyšších súdnych autorít. Napr. Najvyšší
súd ČR vo svojom rozhodnutí z 23.01.2013 sp. zn. 28Cdo/3649/2012 vyslovil, že z hľadiska aplikácie
ust. § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom

si vrátiť všetky, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať“, nie je teda rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva práva z dôvodu
neplatnosti zmluvy neuskutočnil a kupujúci vlastníctvo k veci podľa zmluvy platne nenadobudol a nie
je rozhodujúca ani tá okolnosť, či sa kupujúci fakticky ujal držby veci alebo nie. Ust. § 107 ods. 3 OZ,
ktorého zmyslom je zachovanie rovnováhy práv oboch strán neplatne či neskôr zrušenej zmluvy, tak

dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona.

24.Odvolacísúdeštepoznamenáva,ževsúvislostisbezdôvodnýmobohatenímvoväzbenapremlčaciu
dobu je treba dôsledne rozlišovať absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívne neplatný
právny úkon sa považuje za platný až do doby, kým sa dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti.

Premlčacia doba tak začína plynúť až odo dňa dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Na rozdiel od toho, v prípade absolútne neplatného právneho úkonu a v súvislosti s iným k vzniku
bezdôvodného obohatenia premlčacia doba začne plynúť odo dňa , kedy sa oprávnený dozvie, že
niekto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie a kto prospech získal. Právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ teda zahŕňa jednotu skutočnej vedomosti
oprávneného po 1) o existencii bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a po 2) o povinnom, ktorý sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Základným predpokladom v behu subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 1 OZ je teda skutočnosť, že na strane povinného bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo

(viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1001/2009).

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto aj odvolací súd má za to, že subjektívna dvojročná
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnom konaní neuplynula. Žalobca
až právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/195/2014-399 zo dňa 15.12.2016

mohol nadobudnúť vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor žalovanou. Keďže
žaloba bola súdu prvej inštancie doručená 14.12.2018, bola podaná v dvojročnej subjektívnej lehote. Za
rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený vkonkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už
skôr (viď rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/145/2004 ZSP č. 2/2005).

26. Pre správne a spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci je nutné aplikovať ust. § 107 ods. 3 OZ,
podľa ktorého, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Pritom ust. tohto § 107 ods. 3 OZ dopadá na všetky prípade, kde synalagmatický

vzťah vznikol zo zákona. Preto možnosť účinne vzniesť námietku premlčania podľa § 107 ods. 3 OZ
je obmedzená. Súd totiž môže na takúto námietku premlčania prihliadať len vtedy, ak môže námietku
premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy. Nie je rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto
námietku vzniesla alebo iba to, či tak mohla urobiť. Preto súd nemôže prihliadať na námietku premlčania
v konaní, v ktorej sa žalobca domáha vrátenia kúpnej ceny oproti vydaniu veci, ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy, ak predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti a v dôsledku absolútnej neplatnosti

zmluvy vôbec nedošlo k prevodu vlastníctva. Kupujúci totiž nemôže v takomto prípade vzniesť námietku
premlčania, čo znamená, že v danom prípade žalovaná nemohla vzniesť námietku premlčania, na ktorú
by súd mohol prihliadať. Námietku premlčania totiž žalobca v predmetnom konaní totiž vzniesť nemohol.

27. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že ak žalovaná poukazuje na to, že žalobca

mohol vedieť o neplatnosti kúpnej zmluvy už z konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20C/200/2006, resp. z dôvodu, že je obyvateľom obce, v ktorej je známe, že sa dedičia po pridelencoch
domáhajú vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, nie je okolnosťou, ktorá by mohla privodiť zmenu v
rozhodnutísúduprvejinštancie.Bolatoprávežalovaná,ktoránebolaoprávnenápredávaťnehnuteľnosť,
ktorej nebola právoplatnou vlastníčkou.

28. Je treba súhlasiť s názorom odvolateľky, že právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“, ale
tiež princípom rímskeho práva bolo „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, čo
znamená nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má.
29. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovanej neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku,

preto sa nimi odvolací súd osobitne v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal. Judikatúra súdov
vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny
potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a to aj čo do priznaného príslušenstva t.j. 5 % úroku z
omeškania ročne k priznanej istine z dôvodu, že na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovaná

vyzývaná žalobcom v lehote, ktorá uplynula ešte pred 22.10.2018 tak, ako to správne vyhodnotil súd
prvej inštancie.

31. Odvolacím súdom bol zrušený výrok rozsudku súdu prvej inštancie čo do trov konania a to postupom
podľa § 389 ods. 1 psím. b) CSP, a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP bola v uvedenom rozsahu vec vrátená

súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd síce konštatoval, že v konaní neboli preukázané dôvody na
postup podľa § 257 CSP, no iba toto konštatovanie bez náležitého zistenia podmienok na takýto záver
nie je dostatočné.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi stranami

sporu tak, aby bolo náležite zistené a aj vyhodnotené, či sú, alebo nie sú podmienky na aplikáciu § 257
CSP, pri vyhodnotení podmienok u oboch strán sporu. Svoje nové rozhodnutie o trovách konania súd
prvej inštancie náležite odôvodní.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).