Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212495
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu EOS

KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 35 724 803, zastúpený AK Tomáš
Kušnír s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému G. S., rod. Š.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ž. K. Z., T.. W. Č..XXX/XX o žalobe na zaplatenie sumy 126,28,- € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 102,44,-€ spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 51,22,- € odo dňa 19.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 51,22,-
€ odo dňa 18.3.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 62,6 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 126,28,-€ s poukazom na to, že žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu uzatvoril Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, s dodatkom pričom z
uvedených zmlúv si neplnil svoje záväzky riadne a včas. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade
ceny za poskytnuté služby, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala sumu 42,98,- € ( 2x

21,49,-€ ).

2/ Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Súd zistil jeho adresu (viď záhlavie rozsudku ), kde mu
doručoval i písomnosti, na ktorej adrese však tieto nepreberal a preto žalobu mu súd doručoval
oznámením ( § 116 ods. 2 C. s. p. ) a ďalšie písomnosti na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C. s.
p. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil. V zmysle § 180 C. s. p. súd pojednávanie dňa
20.12.2016 realizoval v neprítomnosti strán sporu.

3/ Žalobca tvrdil a na preukázanie svojich tvrdení ako prostriedky procesného útoku označil dôkazy,
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok, ktorú uzavrel žalovaný a právny predchodca žalobcu
( čl.4-15 ), predložil VOP Slovak Telekom a cenník ( čl. 17-19 ), daňové doklady faktúry ( čl. 20-22 ),
Zmluvu o postúpení pohľadávok ( čl. 23-32 ), výzvu na dobrovoľné plnenie ( čl. 31 spisu ).

4/ Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení

podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).5/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6/Podľa§44ods.4prvávetaZákonaoelektronickýchkomunikáciách,vzneníúčinnomkudňuuzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej

verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

7/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8/ Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

9/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

12/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15/ Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16/ Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.17/Podľa§53ods.4písm.k/Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

18/ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19/ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20/ Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23/ Súd má za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby je daná v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel postupca Slovak Telekom, a.s. Bratislava so žalobcom. Súd má
za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb
a dodatok k tejto zmluve. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému program služieb v zmysle
uzavretého Dodatku, žalovaný platil aktivačný poplatok a mal povinnosť využívať program služieb s

dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia povinností bola určená zmluvná pokuta.

24/ Žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, poskytnuté v súvislosti s uzavretou
zmluvou, avšak za poskytnuté služby neplatil platby riadne a včas. Nezaplatil ceny za faktúru č.
3747674617 splatná dňa 18.2.2013 vo výške 53,57 €, nezaplatil faktúru č. 4748651016 splatná dňa

17.3.2013vovýške72,71,€,vktorýchbolavyčíslenáizmluvnápokutaVzhľadomnato,žezaposkytnuté
služby nezaplatil úhradu ceny riadne a včas, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal
žalovaného k zaplateniu 102,44,€.

25/ S plnením sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania

v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania,
súd ho zaviazal aj k úhrade úroku z omeškania z jednotlivých súm, a to počnúc dňom, nasledujúcim po
splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu tiež za dôvodný

26/ Žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje za nedôvodnú, a preto

ju zamietol s poukazom na nižšie konštatované skutočnosti.

27/ Je nepochybné, že právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca žalobcu) menil len výšku
zmluvnejpokuty.Zmluvaopripojenívzmysle§43Zákonač.613/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovje svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred
Novelouč.568/2007Z.z.,akoipouvedenejnovelesúčinnosťouod1.1.2008).VzťahmedziObčianskym

zákonníkom a Zákonom č. 355/2011 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného
predpisu. Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s

ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,

že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj
k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v
časeuzavretiadohodyozmluvnejpokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani

následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite
opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto

spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k
dodávateľovi.

28/ V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, považuje súd za

neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Je potrebné poukázať na nie celkom jasné a
zrozumiteľné dojednanie zmluvnej pokuty pre priemerného spotrebiteľa. Zmluvné dojednania spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide
o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na

vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na
sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri
samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech
jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že navrhovateľ (právny predchodca) ako dodávateľ

nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto
smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ
nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je
zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočneinformovaná o následkoch nesplnenia povinnosti. V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako
neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, kedy v dôsledku
nezaplatenia súm dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s

prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná
pokuta napr. patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu
zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako
také vôbec nemusí ani nastať.

29/ Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky,
nakoľko boli navrhnuté vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je
potrebné k tomu dodať, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá
si len balík služieb, dobu viazanosti a prípadne mobilný telefón).Súdna kontrola štandardných zmlúv
je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná pokuta spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a

nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Preto súd konštatuje, že dojednanie o
zmluvnejpokutejeneprijateľnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy,predovšetkýmzpohľadučasového
aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na
vyššie uvedené, že bola individuálne dojednaná. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
podmienkou neplatnou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

30/ Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo. Pomer úspech žalobcu
pokiaľ mu súd priznal sumu 102,44,-€ predstavuje 81,3 % z uplatňovaného nároku 126,28,-€, neúspech

18,7%. Pomer úspechu a neúspechu je 62,6 % a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).