Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010372
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519010372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

K. L., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. L., X.. XX.XX.XXXX Y. Ž., trvale bydlisko L.-J., V. XX, na slobode

j e v i n n ý, ž e

dňa 29.11.2018 v čase asi o 14:17 h v meste Myjava na účelovej komunikácii pri výrobnom podniku

CEP Scherdel cúval nákladným motorovým vozidlom Peugeot Boxer, ev. č. V. XXFV od nákladnej
vrátnice výrobného podniku smerom k miestnej komunikácii ul. Javorinskej, hoci nedával dostatočne
pozor na vozovku, pričom zadnou časťou uvedeného vozidla narazil do poškodenej E. D., ktorá v tom
čase prechádzala cez predmetnú komunikáciu otočená chrbtom k cúvajúcemu nákladnému vozidlu,
čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a § 22 ods. 2. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov následkom čoho došlo k nárazu do poškodenej, ktorá v
dôsledku tohto nárazu utrpela zlomeninu VIII. a IX. rebra bez posunu vľavo, zmliaždenie hrudníka

vpravo, zmliaždenie a odreninu pravého lakťa, zmliaždenie a odreninu stehna s dobou liečenia 74 dní a
dobou práceneschopnosti 80 dní, pričom po dobu 14 dní bola čiastočne obmedzená v bežnom spôsobe
života,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25,
Bratislava, IČO: 35942436 a Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30807484 odkazujú s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv

119/19/3304-20 zo dňa 3.10.2019 na obžalovaného K. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto
rozsudku.

Samosudca vo veci vydal trestný rozkaz č.k. 15T/76/2019 - 104 zo dňa 4.10.2019, proti ktorému podal

v zákonnej lehote obžalovaný odpor. V podstate obžalovaný v odpore nesúhlasil s uloženým trestom
zákazu činnosti, ktorý je podľa neho priveľmi radikálny, nie je potrebný, nemôže mať na neho pozitívny
efekt, ani na jeho vodičské schopnosti, jeho uloženie nie je ani v záujme spoločnosti, išlo o prvé vážne
pochybenie v jeho vodičskej kariére. Obvinený dal špeciálne do pozornosti súdu, že od spáchania
skutku už uplynul rok a za ten čas žije vzorne, nedopustil sa žiadneho priestupku ani prečinu, nespáchal

dopravnú nehodu ani sa nedopustil žiadneho priestupku pri vedení motorového vozidla. Obžalovaný
ďalejuviedol,žemámaloletédieťavoveku8rokov,žijesmanželkou,ktorájezdravotnásestraspríjmom
700 €, on pracuje ako kuriér so zárobkom 1500 €, pričom trestom zákazu činnosti by prišiel o svoje
zamestnanie a tým aj o príjem do rodiny. Trest zákazu činnosti je tak z jeho pohľadu neprimerane prísny.
Svoj skutok oľutoval.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.

5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno

g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora, poškodenej vyhlásenie obžalovaného o
vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku
rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo

spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v
súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému

po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Zodpisuzregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýneboldoposiaľodsúdenýzaspáchanietrestnéhočinu.

Má jeden záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Bratislava 4,
pričom sa osvedčil v skúšobnej dobe.
Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný sa ako vodič na úseku cestnej premávky dopustil
spáchania 38 priestupkov od roku 2004.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný spáchal
16 dopravných priestupkov od roku 2015. Okrem toho z výpisu vyplýva, že obžalovaný spáchal 4
dopravné priestupky po spáchaní stíhaného skutku a to dňa 5.1.2019 - porušenie zákazu vjazdu, resp.
nerešpektovanie dopravnej značky s pokutou 10 €, dňa 12.3.2019 - prekročenie rýchlosti o 26km/h s
pokutou 180 €, dňa 19.6.2019 - prekročenie rýchlosti s pokutou 100 € a dňa 8.12.2019 (dva dni pred

konaním hlavného pojednávania) zákaz zastavenia alebo státia na križovatke, 5m pred ňou alebo za
ňou s pokutou 20 €.
Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný na Slovensku v roku
2017, podľa vyjadrenia obžalovaného pracuje v súčasnosti na českú živnosť, kde do Čiech aj odvádza
odvody.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnejčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody pri
dolnej polovici trestnej sadzby a to vo výmere 2 mesiace za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 12 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže

obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu
pri objasňovaní trestnej činnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznával a
skutok ľutoval už aj v prípravnom konaní pri jeho výsluchu.
Súd ukladal trest podľa § 158 Trestného zákona, kde je trestná sadzba 0 - 1 rok, ktorá po úprave z

dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností pri znížení hornej hranice o jednu tretinu postupom podľa §
38 ods. 3, 8 predstavovala 0 - 8 mesiacov. Súd potom za primeraný a spravodlivý vzhľadom na všetky
zásady ukladania trestu považoval trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda pri spodnej hranici
trestnej sadzby, avšak za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý
považuje súd v tomto prípade tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie za významný.

Súd pritom uvádza, že v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť,
ale nemusí a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou,
na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu
činnosti je tak v § 61 ods. 2 Trestného zákona fakultatívne zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, čiokrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob jeho spáchania a jeho následky,
osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život je uloženie tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na
zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Na jednej strane súd prihliadol k tomu, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu
v podstate s najnižšou trestnou sadzbou v trestnom zákone, na druhej strane súd prihliadol na
predchádzajúci život obžalovaného najmä pokiaľ ide o jeho správanie sa pri vedení motorového vozidla

a rešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku dopravy. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že ochrana spoločnosti ale aj individuálne pôsobenie na obžalovaného si u neho
nevyhnutne vyžaduje uloženie trestu zákazu činnosti. Jednoduchšie povedané, obžalovanému už musí
niekto povedať STOP, aby si uvedomil, že rešpektovanie zákonov a všeobecnej záväzných právnych
predpisov slúži na ochranu života a zdravia ľudí. Pokiaľ by obžalovanému nebol uložený trest zákazu
činnosti, tento bude aj naďalej s vysokou mierou pravdepodobnosťou pokračovať v páchaní priestupkov

na úseku dopravy, ktorých sa len od roku 2004 dopustil 38, čím zvyšuje aj pravdepodobnosť spáchania
ďalšieho trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu
činnosti vyplýva aj z toho, že obžalovaný sa ani spáchaním stíhaného skutku nenapravil, tento mu nebol
vôbec žiadnym ponaučením, keďže po dátume 29.11.2018 sa dopustil spáchania ďalších 4 priestupkov
na úseku dopravy ako je to presnejšie popísané vyššie v rozsudku. Obžalovaný sa pritom snažil v

podanom odpore proti trestnému rozkazu oklamať súd práve v tom smere, že od spáchania skutku
sa napravil, vedie príkladný, riadny život a výslovne uviedol, že nespáchal žiadny priestupok a to ani
pri vedení motorového vozidla. Takýto postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu preukazuje,
že ani ublíženie na zdraví, ktoré spôsobil poškodenej, najmä zlomeninu s dobou liečenia 74 dní a
práceneschopnosti80dníastýmspojenébolesti,nemalonanehovýchovnývplyv,abysiuvedomilsvoje

nedbalé správanie na úseku cestnej premávky, spáchania posledného priestupku sa dopustil dva dni
pred konaním hlavného pojednávania. V tomto smere je u obžalovaného uloženie trestu zákazu činnosti
plne na mieste. Súd nesúhlasí ani s názorom obžalovaného, že uloženie trestu zákazu činnosti nie je v
záujme spoločnosti, práve naopak, v záujme ochrany spoločnosti je uloženie tohto trestu nevyhnutné.
Obžalovaný svojím správaním sa pri vedení motorového vozidla s pravidelným porušovaním maximálnej

povolenej rýchlosti je ako časovaná bomba, pričom trest zákazu činnosti je jediným prostriedkom, aby
si obžalovaný začal uvedomovať svoje správanie, pretože aj pri svojom prejave v záverečnej reči v
podstate bagatelizoval, že priestupkov sa dopúšťa prevažne v súvislosti s iba prekročením maximálnej
povolenej rýchlosti.
Pokiaľ ide o konkrétnu výšku trestu zákazu činnosti, súd prihliadol u obžalovaného na dve poľahčujúce

okolnosti,jehopriznanieaľútosťatiežokolnostitýkajúcesajehoosoby,zamestnaniaarodinnéhoživota,
že je spoluživiteľom rodiny s maloletým dieťaťom a z toho dôvodu mu uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pričom
pripomína, že po výkone polovice trestu zákazu činnosti obžalovaný môže požiadať o podmienečné
upustenie od výkonu tohto trestu.

Vzhľadom na uvedené súd uložený trest považuje nielen za zákonný a spravodlivý ale aj v súlade so
zásadou individualizácie trestu, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Pokiaľideovýroktýkajúcisanáhradyškody,poškodenáE.D.nahlavnompojednávaníuviedlavýslovne,
že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. Sociálna poisťovňa si nárok na náhradu škody uplatnila tak
v prípravnom konaní ako aj pred konaním hlavného pojednávania písomne dňa 4.12.2019 vo výške

3513 €, avšak nepredložila do spisu žiadne konkrétne písomné listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali
výškuuplatnenejškodyatietonepredložilaanijejsplnomocnenázástupkyňaprivýsluchudňa15.7.2019,
z toho dôvodu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne škody, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania, preto súd poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Rovnako pokiaľ ide o poškodenú, poisťovňu Dôvera, táto uviedla, že jej nárok nie je doposiaľ úplný,

pričom tak nárok Sociálnej poisťovne ako aj nárok zdravotnej poisťovne Dôvera bude uspokojovaný z
povinného zmluvného poistenia, preto súd obe poškodené odkázal s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináležítomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.