Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217507
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216217507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr.MartinHoličaMgr.RenátaGavalcová,vprávnejvecižalobcu:1.P.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.T.
XX, 2. I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. T. XX, obaja zastúpení AK: Mgr. Ivica Štiglitz, so sídlom Rožňava,
Šafárikova 8, proti žalovaným: 1. EURO CASH, s.r.o., IČO: 36 637 301, so sídlom Banská Bystrica, ČSA
24, zastúpeného AK: JUDr. Ondrej Sochor, so sídlom Banská Bystrica, Prof. Sáru 3873/44, 2. LICITOR
group, a.s., IČO: 36 421 561, so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, 3. S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
T. XXX, zastúpeného AK: JUDr. Ildikó Uleklová, so sídlom Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 15C/252/2016-372 zo dňa 10. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1., žalovanému 2. a žalovanému 3. p r i z n á v a nárok voči žalobcom 1. a 2. na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
priznal žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100 %. O
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil s použitím ustanovení § 3 ods. 6, § 7 ods. 2, 11 ods. 1, § 16
ods. 2, § 21 ods. 2 veta prvá a druhá, ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len
„zákon o dobrovoľných dražbách“), § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3
písm. c), e), § 2 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobu zamietol, keďže nezistil opodstatnenosť ani jedného z
uplatnených dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žaloba bola podaná včas, t.j. do troch mesiacov
odo dňa príklepu 11.8.2016 a je daný aj okruh strán sporu (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách).
Prípustnosť žaloby vyplýva priamo z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Konštatoval, že o neplatnosti dražby možno rozhodnúť
len ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Uzavrel, že nebolo

preukázané, že veriteľ (žalovaný 1.) a úverový dlžník (K. L.) uzavreli predmetnú úverovú zmluvu ako
zmluvu spotrebiteľskú, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď veriteľ (žalovaný 1.) mal v predmete podnikania o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov v
rozsahu voľnej živnosti a na druhej strane úverový dlžník mal v predmete podnikania zapísané činnostivyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra tohto podnikateľa, pričom obidve zmluvné strany konali
pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti,
boli v zmluve jednoznačne identifikované identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno, IČO,

č. registrácie v obchodnom a živnostenskom registri), úverový dlžník vedel, že túto zmluvu uzaviera
ako podnikateľ (toto výslovne vyplýva z jeho výsluchu), pri uzavieraní zmluvy predkladal veriteľovi svoj
výpis zo živnostenského registra (nepopretá, resp. výsluchom svedka potvrdená skutočnosť), pričom v
čase uzavretia zmluvy mal úverový dlžník aktívne (teda nie ukončené ani pozastavené) živnostenské
oprávnenie. Samotná zmluva je nazvaná ako zmluva o podnikateľskom úvere a z jej článku I je bez

pochýb zrejmé, že vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa týkajú podnikateľskej činnosti zmluvných strán
a že zmluvné strany pri uzavretí zmluvy konali v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti, pričom
úver bol poskytnutý za účelom rozvoja podnikania dlžníka, t.j. za účelom prefinancovania prevádzkových
potrieb a nákladov dlžníka s tým, že dlžník sa zaviazal takto poskytnutý úver použiť výlučne na uvedený
účel. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného 1. na pojednávaní, keď poskytuje výlučne len
podnikateľské úvery, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že

daný úver má charakter spotrebiteľského úveru, čo vyplýva aj z bodu 4 predmetnej úverovej zmluvy,
keď z uvedeného úveru mal byť sčasti vyrovnaný zostatok pohľadávky prednostného záložného veriteľa
Indever s.r.o. a to priamo na účet tejto spoločnosti, a následne mal byť tento úver použitý zväčša na
kúpu, resp. rekonštrukciu domu žalobcov, t.j. na iný účel, než aký je uvedený v zmluve, uzavrel, že
tvrdenia žalobcov, a to aj v prípade ich (čiastočného) potvrdenia úverovým dlžníkom pri jeho výsluchu,

je nutné skúmať výlučne len v medziach prehlásení úverového dlžníka ako zmluvnej strany v článku I
úverovej zmluvy, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku, pričom tu platí,
že v prípade vyvolania omylu zo strany úverového dlžníka u veriteľa o skutkových okolnostiach, resp.
o skutočnostiach faktického alebo právneho rázu napr. ohľadom účelu použitia úveru /ktorý by úverový
dlžník od začiatku chcel použiť na iný účel (aj) podľa požiadaviek jeho rodinných príslušníkov (vrátane

žalobcov), t.j. v rozpore so svojim záväzkom a prehlásením v zmluve/, tá osoba, ktorá by sama spôsobila
prípadnú neplatnosť zmluvy z takéhoto dôvodu, sa nemôže v zmysle § 40a druhá veta Občianskeho
zákonníka tejto neplatnosti dovolať. A to už vôbec nie aj osoby iné ako ten, na ochranu ktorého by
inak bol dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (napr. žalobcovia). Pri dôvode neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka sa pritom považuje taký právny úkon za platný,

pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý (v danom prípade veriteľ), neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Len v dôsledku prípadného omylu, ktorý by bol vyvolaný dlžníkom napr. v uvedenej otázke,
by sa nezmenil charakter zmluvy, resp. ňou založeného zmluvného vzťahu. Uvedené skutočnosti ako
aj celkový charakter úverovej zmluvy a konkrétne okolnosti daného prípadu tu okresný súd skúmal
a posudzoval výlučne pre potreby vysporiadania sa s dôvodmi podanej žaloby o určenie neplatnosti

dražby v rámci tohto konania, kde úverový dlžník nie je stranou sporu. Má za to, že nemožno v rámci
zmluvného vzťahu, kde bola obsahom uzavretej zmluvy o úvere prejavená slobodná autonómna vôľa
jej obidvoch účastníkov, ospravedlniť opomenutie úverového dlžníka ako podnikateľa konať vo vzťahu
k svojim právam a záväzkom s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať
vlastné konanie a jeho dôsledky.

4. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že keďže nebolo preukázané, že by predmetná zmluva o úvere
bola spotrebiteľskou zmluvou, zároveň platí, že ani v dražbe uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ale vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného
zákonníka, a teda pri tejto zmluve sa všeobecne (t.j. aj bez ohľadu na okruh strán sporu v tomto konaní)

nemožno dovolávať jej posudzovania z hľadiska neprijateľných podmienok podľa § 53
Občianskeho zákonníka, ako ani prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy (bez
ohľadu na okruh strán sporu v tomto konaní), pre ktorý by potom bolo možné túto neplatnosť vzťahovať
aj na predmetnú záložnú zmluvu z dôvodu jej akcesorickej povahy. Pri prípadnej čiastočnej alebo

úplnej neplatnosti zmluvy o úvere by však bolo potrebné platnosť záložnej zmluvy ďalej posudzovať
aj podľa jej bodu 1.3, podľa ktorého záložná zmluva zabezpečuje aj prípadný nárok veriteľa z
vydania bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti zmluvy o úvere. Pokiaľ žalobcovia, ktorí nie sú
stranami zmluvy konkrétne namietali aj neplatnosť a neprimeranosť ustanovenia čl. III bod 3.2 zmluvy
o podnikateľskom úvere o tom, že úrok sa má stať súčasťou istiny, uzavrel (aj bez ohľadu na okruh

strán sporu v tomto konaní), že prípadná neplatnosť tohto ustanovenia by nemala vplyv na skutkový a
právny stav zistený v konaní, keď žalobcovia počas celého konania nepreukázali, že by toto ustanovenie
zmluvy bolo v danom prípade použité, pričom žalovaný 1. uvedené výslovne vylúčil vo svojom vyjadrení
z 19.9.2017 a nevyplýva to ani z listinných dôkazov.5. Žalovaný 1. ako úverový veriteľ uskutočnil pre omeškanie úverového dlžníka so zaplatením troch
splátok splatných v novembri a decembri 2015 a v januári 2016 predčasné zosplatnenie predmetného

úveru na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 2.2.2016 (č.l. 60) v súlade s úverovou zmluvou (čl.
4 najmä body 4.1 a 4.4 VOP žalovaného 1. podpísaných úverovým dlžníkom - č.l. 5-8 spisu), zákonná
úprava (§ 565 Občianskeho zákonníka, splnenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) sa tu nevyžaduje,
keďže nejde o spotrebiteľskú zmluvu, čím vznikla úverovému dlžníkovi podľa dohodnutých podmienok
povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť jeho záväzku z úveru. Keďže nebolo

preukázané, že by tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu (vôbec že by išlo o taký druh zmluvy), pri ktorej by
napokon platila aj fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre absenciu príslušných, žalobcami v žalobe
namietaných povinných obsahových náležitostí, resp. ktorá by obsahovala neprijateľné podmienky, a
zároveň žalobcovia výšku pohľadávky uplatnenej v dražbe z iných hľadísk relevantne nenamietali a
nespochybnili, výška pohľadávky uplatnenej v dražbe pri započítaní úhrad úverového dlžníka podľa
splátkového kalendára tvoriaceho súčasť zmluvy, je jednoznačne zistiteľná zo zmluvy o vykonaní

opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 11.8.2016 a k nej pripojeného vyhlásenia navrhovateľa dražby
o spôsobilosti predmetu dražby o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon dražby (dražobný spis - príloha súdneho spisu). Poukázal na vyjadrenie žalovaného 1. (zo dňa
28.6.2017), podľa ktorého pohľadávka pozostáva zo zameškaných 3 splátok splatných 25.11.2015,
25.12.2015 a 25.1.2016 spolu vo výške 1.381,56 Eur, z dlžnej istiny vo výške

18.597,73 Eur, zmluvného úroku k 11.7.2016 vo výške 1.021,09 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 6.000,-
Eur a zmluvného úroku z omeškania z dlžnej istiny a riadnych úrokov k 11.7.2016 vo výške
3.105,82 Eur a 230,72 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že výška pohľadávky (istiny bez príslušenstva), ktorej
správnosť nebola v konaní účinne spochybnená, nepochybne prevyšovala sumu 2.000,- Eur, a to ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a preto okresný súd v tejto súvislosti nezistil porušenie §

3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. V dôsledku nespornej existencie vyhlásenia navrhovateľa
dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť, ktoré je prílohou zmluvy o vykonaní dražby a je
založenévdražobnomspise,jepotrebnéďalejskonštatovaťajsplnenie§16ods.2,3a§7ods.2zákona
o dobrovoľných dražbách, a teda že neboli v dražbe porušené ani tieto ustanovenia zákona, pričom tu
žalobcovia svojou neopodstatnenou argumentáciou nemohli v danej súvislosti účinne spochybniť výšku

uplatnenej pohľadávky a tým aj prípadný nesprávny obsah tohto vyhlásenia. Zároveň však platí, že ani
nesprávne vyčíslenie pohľadávky uplatňovanej v dražbe, za ktoré zodpovedá navrhovateľ dražby, by
bez ďalšieho neznamenalo aj dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby (rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 8Co/208/2013 zo dňa 29.5.2014).

6. Žalovaný 1. predložil podacie hárky (č.l. 129) tak k oznámeniu o zosplatnení úveru (podacie hárky
s dátumom podania zásielky 5.2.2016), ako aj k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva (podacie
hárky s dátumom podania zásielky 16.2.2016), ktoré svedčia o zaslaní týchto listov všetkým zmluvným
stranám na tie adresy, ktoré boli pri nich uvedené v zmluve o úvere a v záložnej zmluve, pričom
žalobcovia nepreukázali žiadne oznámenie zmeny doručovacej adresy úverovému, resp. záložnému

veriteľovi, ako ani to že by nepreberali zásielky na uvedených adresách v čase doručovania. Pri takom
preukázanom zaslaní listov tu bolo podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na príslušnú
judikatúrusúdov(napr.rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.26Cdo/864/2004),rozhodujúceobjektívne
hľadisko, že dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia
právneho úkonu, s ktorým mal adresát možnosť oboznámiť sa, a to bez ohľadu na to, či sa s ním adresát

skutočne oboznámil.

7. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by pohľadávka uplatnená v dražbe bola
vytvorená (aj) na základe neplatných inštitútov (napr. neprijateľných podmienok), resp. nárokov, ktoré
by úverovému veriteľovi neprislúchali (napr. z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Okresný

súd nezistil ani hrubý nepomer medzi hodnotou záväzku (v čase oznámenia o začatí výkonu záložného
práva predstavovala suma dlžných splátok, zosplatnený zvyšok dlžnej istiny a vyčíslená zmluvná pokuta
spolu sumu 25.979,29 Eur, k tomu ešte úroky z omeškania z dlžnej istiny a riadnych úrokov vyčíslené k
11.7.2016 vo výške 3.105,82 Eur a 230,72 Eur) a hodnotou zabezpečenia (33.000,- Eur).

8. Dôvod neplatnosti dražby podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách považoval
prvoinštančný súd za neopodstatnený. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie,
ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto
nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú amajú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu
prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy
v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované, resp. v meste, ktoré je vždy najbližšie k draženej

nehnuteľnosti. V prvom kole sa dražba konala v užšom regióne, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a to v
Nových Zámkoch vzdialených od predmetu dražby 58 km (cca 1 hodina cesty autom), miesto konania
dražby bolo zmenené až po neúspešnom vykonaní prvého kola dražby na odľahlejšie miesto - mesto
Levice, ktoré je vzdialené od predmetu dražby 95 km (cca 1,5 hodiny cesty autom), vzhľadom na to, že
dražobník mal v deň opakovanej dražby viacero dražieb. Určením miesta dražby v Leviciach, ktoré sú od

Žiliny, kde má dražobník svoje sídlo, cca o 100 km bližšie ako obec K. T., v ktorom sa nachádza dražobná
nehnuteľnosť,pritomdošloprávekzníženiunákladovdražobníkaminimálnevčasticestovnýchnákladov
a zároveň vzhľadom na vzdialenosť tohto miesta od draženej nehnuteľnosti, čo je necelých 100 km (cca
1,5 hodiny cesty autom) a existujúce dopravné spojenie medzi dvomi miestami a čas konania dražby
o 12:00 hod., možno nepochybne skonštatovať, že určením tohto miesta a času konania opakovanej
dražby objektívne nemohla byť neprimerane obmedzená možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre

ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, čoho príkladom je aj samotný žalovaný
3. Subjektívne dôvody, ktoré by neprimerane bránili v účasti na dražbe len žalobcom vzhľadom na ich
osobné pomery sú pritom v daných súvislostiach právne irelevantné.

9. K námietkam uplatneným žalobcami na pojednávaní dňa 10.12.2018 a to porušenie § 17 ods. 5, § 9

a § 14 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj porušenie bodu 4.1 písmena b) úverovej zmluvy
a obsah notárskej zápisnice N 161/2016 z 11.8.2016 v časti dátumu oznámenia o
opakovanej dražbe, uvedeného v článku 1 tejto zápisnice, okresný súd uviedol, že pri týchto doplnených
dôvodoch nie je splnená podmienka, že prípadným porušením namietaných ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách by mohli byť a aj skutočne boli dotknutí vo svojich právach žalobcovia, čím

nemohla byť preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi porušením konkrétneho zákonného
ustanovenia a vznikom skutočnej ujmy na právach týchto žalujúcich osôb (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 14Co/16/2011). Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je pritom
na žalobcovi. Zároveň konštatoval, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu. Pričom takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola. Uplynutím
3 mesačnej prekluzívnej lehoty dôjde k zániku práva, pričom okresný súd je povinný prihliadať na
takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta (v danom prípade to žalovaný 1. aj namietol). Nestačí,
aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie
neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho

tvrdenia žalobcov boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Tvrdenie skutočností tvoriacich predmet
konania sa malo uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty, a preto okresný súd nemôže prihliadnuť na
dodatočné uvádzanie ďalších skutkových dôvodov neplatnosti dražby až po uplynutí prekluzívnej doby.
Ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného 1. prednesené na pojednávaní 10.12.2018, ktorým účinne
vyvrátil tvrdenia žalobcov v danom smere, a to že namietané plnomocenstvo dané zamestnancovi má

charakter generálneho plnomocenstva, podľa ktorého je zamestnanec oprávnený konať vo všetkých
dražbách realizovaných jeho zamestnávateľom, že úver bol vyplatený riadne a včas podľa bodu 4.1
písmena b) zmluvy o úvere, keďže museli byť splnené súbežne dve podmienky, z ktorých jednou bol
výmaz starého záložného práva z LV, čo sa podľa udania žalovaného 1. udialo práve v lehote 60 dní
pred poskytnutím úveru. V prípade namietnutého dátumu v notárskej zápisnici, ide zrejme ide

len o zjavnú nesprávnosť - chybu v písaní a ďalej samotný obsah dražobného spisu vyvracia tvrdenie
žalobcov o porušení § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách voči dlžníkovi.

10. Záverom okresný súd skonštatoval, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na ostatnom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania (vrátane výsluchu

žalobcov, ako aj ďalších navrhnutých svedkov) nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval za
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že by v konečnom
dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia.
Skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený vykonanými dôkazmi vrátane výsluchu svedka -
úverového dlžníka, ktorý má plnú spôsobilosť na právne úkony, t.j. spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

11. Žalovaní majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %, keďže boli vo veci
úspešní na 100 % a neúspešní na 0 %, t.j. čistý úspech žalovaných predstavuje 100 %.12. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1. a 2., ktorým sa domáhajú zmeny podľa §
388 Civilného sporového poriadku, alternatívne postupu podľa § 389 Civilného sporového poriadku s

poukazom § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že prvoinštančný
súd nesprávne posúdil zmluvu, ktorej spotrebiteľský charakter bol preukázaný počas konania výsluchom
svedka dlžníka a listinnými dôkazmi a žalovaný nepreukázal opak. Nesprávnym posúdením zmluvy a
nepriznaním jej spotrebiteľský charakter, ak tento vyplýva z vykonaného dokazovania s poukazom na
zamietnutievýsluchužalobcovokresnýsúdodňalžalobcomprávonaspravodlivýsúdnyproces.Okresný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z výsluchu dlžníka
K.L.(úverovýdlžník)napojednávanídňa10.12.2018vyplynulo,žezmluvuchcelipôvodnepodpísaťjeho
starí rodičia, úverom chceli zaplatiť skorší úver (vo výške 5.000,- Eur spoločnosti InDevel), rekonštruovať
byt a časť z nich dali vnukovi na kúpu osobného auta, pričom splátky títo aj platili pravidelne odo
dňa ako im boli poskytnuté prostriedky veriteľom na ich osobný účet (až marec 2013 oproti uzavretej
zmluve o úvere z 31.10.2012) až do času omeškania. Z výpovede svedka (dlžníka) nevyplýva, že by

tieto požičané finančné prostriedky požil sám, už vôbec nie, že by ich použil na iný účel ako uviedol.
Žalovaný 1. nepreukázal opak toho, čo svedok uviedol a čo vyplýva aj z dokazovania. Ohľadom tvrdenia
o účele použitia finančných prostriedkov nesie dôkazné bremeno žalovaní 1. ako veriteľ. V prípade ak aj
svedok (dlžník) doložil na žiadosť veriteľa živnostenský list, bolo to z dôvodu, aby preukázal výšku svojho
príjmu a schopnosť splácať požičané prostriedky. Ak by súd prvej inštancie vypočul žalobcov (na ich

návrh) z dôvodu informácii ohľadne uzavretia zmluvy, bolo by v konaní preukázané podvodné konanie
veriteľa počas uzatvárania zmluvy o úvere. Finančné prostriedky boli na účet žalobcov poskytnuté
až v marci 2013, napriek tomu, že záložné právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 31.10.2012 bolo na ťarchu nehnuteľnosti zapísané už dňa 6.12.2012. Nemohlo dôjsť k platnému
zabezpečeniu pohľadávky (akcesorickou zmluvou) pokiaľ nedošlo k naplneniu hlavného záväzkového

úverového vzťahu a to vo forme poukázania finančných prostriedkov na účet. Upovedomenie o začatí
trestnéhostíhaniazn.ČVS-ORP-184/OEKBB-2013zodňa22.3.2013bolokonajúcemusúdudoručené
ako dôkaz dňa 25.5.2018. Okresný súd sa však súvislosťami podstatnými (zločin podvodu) spáchanými
žalovaným 1. nezaoberal a na uvedené konanie žalovaného 1. chceli žalobcovia k veci vypovedať.
Žalovaný 1. nedokázal, že dlžník použil požičané finančné prostriedky na výkon podnikania, uvedené je

kľúčové pre správne posúdenie Zmluvy o úvere, ktoré ustálenie jej charakteru zakladá ďalší postup pri
hodnotení daných záväzkových vzťahov a ktorú je potrebné vziať do úvahy pri stanovení skutočnej výšky
dlžnej čiastky a pri riešení ostatných inštitútov s poukazom na zákonné zosplatnenie úveru a postupu
veriteľa pri zosplatnení pohľadávky. Nebolo možné predmetnú nehnuteľnosť dražiť vzhľadom na to, že v
čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.2.2016 bola dlžná suma bez príslušenstva

vo výške 165,50 Eur. Vytýkajú nesprávne posúdenie zákonného procesu zosplatnenia úveru, na základe
ktorého žalovaný 1. vypočítal nesprávne výšku pohľadávky ako následok nedodržania zákonných
ustanovení o zosplatnení pohľadávky. Žalovaný v postupe pri zosplatnení úveru nepostupoval podľa
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,
vzhľadom k tomu, že žalovaný 1. nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru dlžníkovi a ani žalobcom.

Dôkazom o doručení listiny je doručenka a nie podací lístok, ktorá však v konaní žalobcom nebola
predložená a to aj napriek tomu, že žalobcovia žiadali žalovaného preukázať zákonný postup pri
zosplatnení úveru. Preto okresný súd pri nevykonaní dôkazu o tom, či bolo zosplatnenie platne doručené
adresátovi a či došlo k zákonnému zosplatneniu (prípadne aj keď inému zosplatneniu dohodnutého
v zmluve) nemohol mať vytvorený správny právny základ na rozhodnutie. Neobstojí právny názor

okresného súdu, že „dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného
doručenia právneho úkonu“ (bod č. 20) a s takým právnym názorom žalobcovia nesúhlasia. Dôkazné
bremeno nesie žalovaný 1., ktorý v konaní nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru adresátovi. Trvajú
na tom, že žalovaný 1. nesprávne vyčíslil pohľadávku, ktorá bola dôvodom pre začatie výkonu záložného
práva a porušil zákon o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 2). Okresný súd sa nezaoberal zásadami

právnej úpravy záložného práva a platnosťou zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je potrebné
rešpektovať pri výklade ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, popri zásade akcesority -
záložné právo existuje iba vtedy, ak je daná existencia alebo predpoklad existencie hlavného záväzku
a takisto zánikom hlavného záväzku dochádza k zániku záložného práva a zásada subsidiarity - k
výkonu záložného práva možno pristúpiť až po tom, keď záložný dlžník dlh riadne a včas nesplnil (§

559 Občiansky zákonník) s poukazom na to, že záložné právo na nehnuteľnosť bolo zapísané o 4
mesiace skôr ako boli poskytnuté finančné prostriedky na účet. Poukázali na ustanovenia predmetnej
zmluvy o úvere, ktoré považovali za neplatné a okresný súd sa ich argumentáciou nezaoberal: zmluvná
podmienka uvedená v čl. 4 bod 4.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktorá jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouatedajeneplatnáapodľanázoružalobcov kzosplatneniu
celého úveru nedošlo; čl. II. Predmet zmluvy bod 2.3. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou teda
neplatnou. V prejednávanom spore by mohlo dôjsť k závažnému porušeniu ústavných práv žalobcov a

to práva vlastniť majetok podľa čl. 20 a práva na obydlie podľa čl. 19 v zmysle Ústavy SR a k porušeniu
ústavného princípu primeranosti uvedeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorému v prípade dobrovoľných
dražieb je potrebné venovať osobitnú pozornosť z dôvodu, že ide o postihnutie majetku súkromnými
osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany.
Okresný súd riadne neodôvodnil rozhodnutie.

13. Žalovaný 1., žalovaný 2. a žalovaný 3 odvolanie nepodali.

14. Žalovaný 1. sa vyjadril k odvolaniu žalobcov a uviedol, že napadnuté rozhodnutie navrhuje potvrdiť a
priznať mu voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd dospel správnemu
záveru, že Zmluva o úvere nemá spotrebiteľský charakter, ale ide o zmluvu o podnikateľskom úvere,

uzatvorenú medzi dvoma podnikateľskými subjektami. Riadne odôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu (bod 25 rozsudku). S poukazom na § 195 ods. 1 Civilného sporového poriadku
okresný súd správne rozhodol, keď návrh žalobcov na výsluch strán sporu (žalobcov) v celom
rozsahu zamietol. Nesúhlasia s tvrdením, že spotrebiteľský charakter bol preukázaný výsluchom svedka
dlžníka a listinnými dôkazmi, pričom žalovaný 1. nepreukázal opak (st. 3 odvolania), nakoľko z takto

všeobecne formulovaného tvrdenia nie je zrejmé, ktoré konkrétne tvrdenia svedka - dlžníka - potvrdzujú
spotrebiteľský charakter, a taktiež nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych listinných dôkazov
vyplývajú skutočnosti, preukazujúce údajný spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere, a ktoré skutočnosti
z takýchto listinných dôkazov preukazujú spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere. Z výsluchu svedka
nevyplývajú žiadne skutkové zistenia, ktoré by boli v rozpore s tým, čo uviedol konajúci súd v odôvodnení

svojho rozsudku (bod 13 rozsudku), pričom žalobcovia v podanom odvolaní nešpecifikovali a
neuviedli, v čom by nesprávne skutkové zistenia mali spočívať, má za to, že námietka, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam nie je dôvodná.
Popiera tvrdenie, že živnostenský list mal slúžiť na účel preukázania výšky príjmu dlžníka a schopnosti
splácať úver. Uvedené tvrdenie nebolo preukázané v priebehu konania, ale nie je ani objektívne možné

(pravdivé), nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom by bolo možné preukázať živnostenským listom
výšku príjmu dlžníka a schopnosť splácať úver. Dlžník predložil veriteľovi živnostenský list výlučne za
účelom preukázania, že dlžník má právne postavenie podnikateľa (ktorú skutočnosť taktiež potvrdil vo
svojej výpovedi samotný úverový dlžník - p. K. L.). Popiera tvrdenia o akomkoľvek údajnom podvodnom
konaní. Trestné stíhanie, na ktoré poukazujú žalobcovia, bolo začaté výlučne na základe údajov a

tvrdení žalobcov. Následne, po objasnení veci zo strany žalovaného 1. bolo uvedené trestné stíhanie s
najväčšou pravdepodobnosťou obratom zastavené (nakoľko od roku 2013 nemá akúkoľvek vedomosť
o tom, že uvedené trestné stíhanie by pokračovalo - a v prípade, ak by tomu tak bolo, žalobcovia by do
súdneho spisu určite doplnili dôkazy týkajúce sa takéhoto trestného konania). V danej veci postupoval
žalovaný pri poskytnutí úveru (i keď poskytnutie úveru ani teoreticky nesúvisí s predmetom konania) plne

v súlade so Zmluvou o úvere, keď v zmysle bodu 4.1 Zmluvy o úvere mala byť časť úveru poskytnutá
v lehote 90 dní od zavkladovania záložného práva v prospech žalovaného 1/ (k zavkladovaniu došlo
dňa 6.12.2012, k čiastočnému plneniu v prospech predchádzajúceho záložného veriteľa došlo dňa
11.1.2013, t.j. nepochybne v lehote 90 dní), a následne mal žalovaný 1. vyplatiť zostávajúcu časť úveru v
lehote 60 dní odo dňa, kedy na príslušnom LV bude ako záložný veriteľ zapísaný výlučne žalovaný 1/ (t.j.

dôjde k výmazu predchádzajúceho záložného veriteľa InDevel, s.r.o. z príslušného LV). Predchádzajúci
záložný veriteľ InDevel vydal kvitanciu dňa 22.1.2013, a keby aj kataster realizoval výmaz uvedeného
záložného práva v ten istý deň, tak lehota na plnenie (60 dní) by uplynula najskôr dňa 22.3.2013.
Dlžníkoviposkytolzostatokúverudňa15.3.2013,t.j.riadneavčas.Nesúhlasiastvrdením,ženasprávne
posúdenie charakteru zmluvy o úvere je dôležité to, aby žalovaný 1. preukázal, že dlžník skutočne

použil finančné prostriedky na výkon podnikania, nakoľko charakter zmluvy má vyplývať výlučne z
obsahu zmluvy, a nie z faktického sa správania dlžníka po podpise zmluvy, ktoré nemá žalovaný 1.
akým spôsobom ovplyvniť. Inými slovami, v prípade, ak dlžník použil poskytnuté finančné prostriedky
na iný účel, na aký sa ich zaviazal použil v zmysle zmluvy o úvere, uvedené nič nehovorí/nemení na
charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere, ale uvedené predstavuje jedine priame porušenie ustanovení

zmluvy o úvere zo strany dlžníka. V odvolaní žalobcovia nespochybňujú platnosť zmluvy o úvere,
netrvajú, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Nestotožňuje sa s tvrdením, že výška pohľadávky ku
dňu 12.2.2016 bola vo výške 165,50 Eur. V podaní zo dňa 27.6.2017 špecifikoval, z čoho pozostávala
dlžná pohľadávka, a že táto bez príslušenstva nepochybne prekračovala sumu vo výške 2.000,- Eur.Žalobcoviauvedenéskutkovétvrdeniažiadnymspôsobomnepopreli.Včaseoznámeniaozačatívýkonu
záložného práva pohľadávka žalovaného 1. nepochybne prevyšovala sumu vo výške 2.000,- Eur, a z
uvedeného dôvodu je dražba tvoriaca predmet tohto súdneho konania v súlade s ust § 3 ods. 6 zákona.

Nestotožňujúsastvrdením,žeokresnýsúdnesprávneposúdilzákonnýproceszosplatneniaúveru,ktorý
nebol podľa názoru žalobcov v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Ak by aj došlo k porušeniu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, tak
uvedené samo o sebe nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže dôvodom
pre vyslovenie neplatnosti dražby je výlučne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách (a

nie iného právneho predpisu). Vzhľadom na to, že zmluva o úvere, ktorá nemá spotrebiteľský charakter,
neexistovala povinnosť žalovaného 1. postupovať pri zosplatnení podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (bod 19 rozsudku). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražbe nie je možné skúmať
splatnosť pohľadávky, keďže táto vyplýva z úverovej zmluvy, resp. z osobitných predpisov, pričom v
prípade konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je možné namietať výlučne: platnosť záložnej
zmluvy alebo porušenie konkrétneho ustanovenia (výlučne) zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže

otázka splatnosti nevyplýva zo zákona o dobrovoľných dražbách, tak prípadná splatnosť/nesplatnosť
pohľadávky nemôže založiť dôvod na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko žalovaný 1.
(ako navrhovateľ dražby) písomne vyhlásil, že pohľadávka je splatná, čím si bez ďalšieho splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 2), pričom v prípade ak podľa
názoru žalobcov uvedené vyhlásenie nie je správne, môžu sa z uvedeného dôvodu domáhať nároku na

náhradu škody v osobitnom konaní. Pohľadávka bola v čase podania návrhu na vykonanie dražby, ako
aj v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva, splatná, nakoľko aj samotní žalobcovia (i keď nie
sú stranou zmluvy o úvere) uvádzajú, že dlžník z úverovej zmluvy bol v omeškaní s úhradou 3 splátok
- čoho následkom je, že v zmysle bodu 4.1 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria
súčasť zmluvy o podnikateľskom úvere č. 1102886, v prípade, ak dlžník bude v omeškaní s úhradou

čo i len jedinej splátky v zmysle Splátkového kalendára, stáva sa poskytnutý úver s príslušenstvom
dňom omeškania automaticky splatným, t.j. vzniká predčasná splatnosť úveru. To znamená, že na
vznik predčasnej splatnosti úveru sa nevyžaduje žiaden úkon zo strany veriteľa, a ani žiadna výzva (t.j.
zmluvné strany si otázku predčasnej splatnosti môžu dohodnúť odchylne od zákona - napr. odchylne od
ust.§565Občianskehozákonníka).Lehotanadobrovoľnéplnenietaktovzniknutejpredčasnejsplatnosti

úveru vyplýva z bodu 4.4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o
podnikateľskom úvere č. 1102886 - t.j. v prípade vzniku predčasnej splatnosti je dlžník povinný v lehote
5 dní odo dňa vzniku predčasnej splatnosti úveru uhradiť veriteľovi celú nesplatenú časť poskytnutého
úveru. Napriek tomu, že žalovaný 1. písomne oznámil dlžníkovi zo zmluvy o úvere vznik predčasnej
splatnostiúveruavyzvaldlžníkanajehoúhradu.KeďžežalobcoviadoložilidosúdnehospisuOznámenie

o tzv. zosplatnení zo dňa 2.2.2016, je nepochybné, že ním disponovali. Z dôvodu úplnosti doložil do
súdneho spisu podací lístok k uvedenému Oznámeniu o tzv. zosplatnení, aby bolo zrejmé, že žalovaný
1. uvedený list skutočne odoslal dlžníkovi. Otázka, kedy bolo uvedené oznámenie dlžníkovi doručené je
právne bez významu, a to práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že predčasná splatnosť
úveru, ako aj lehota na dobrovoľné plnenie takto zosplatneného úveru vyplýva priamo zo zmluvy o

úvere. Zosplatnenie úveru bolo v celom rozsahu realizované aj v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, pričom toto zosplatnenie bolo dlžníkovi odoslané a dlžník uvedené zosplatnenie úveru
prevzal. Zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby (a jej príloha) obsahuje všetky zákonom vyžadované
náležitosti, okrem iného aj vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva. Tým, že zmluva objektívne obsahuje v prílohe takéto vyhlásenie navrhovateľa

dražby, je bez ďalšieho splnená náležitosť vyžadovaná zákonom, t.j. že prílohou má byť vyhlásenie
navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Nakoľko žalovaný 1. ako navrhovateľ
dražby si splnil svoju povinnosť (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) a písomne vyhlásil, že
pohľadávka je pravá, v predmetnej výške a je splatná, a že predmet dražby je možné dražiť. K porušeniu
zákona o dobrovoľných dražbách by mohlo dôjsť výlučne vtedy, ak by predmetné písomné vyhlásenie

navrhovateľa dražby absentovalo, avšak nie v prípade, ak by uvedené vyhlásenie bolo nesprávne
(rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/208/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Co/478/2014). Žalobcovia na záver svojho odvolania namietajú platnosť ustanovení bodu 4.1
všeobecných obchodných podmienok, ako aj bodu 2.3 zmluvy o úvere. Žalovaný 1. opätovne poukazuje
na skutočnosť, že žalobcovia neboli účastníkmi zmluvy o úvere, a preto sa nemôžu domáhať vyslovenia

(hoci len prejudiciálneho) neplatnosti zmluvy o úvere. Takejto neplatnosti by sa mohol dovolávať výlučne
úverový dlžník (p. K. L.), ktorý sa však uvedeného v tomto konaní nedomáha, uvedenú neplatnosť ani
nenamieta (výsluch svedka).15. Žalovaný 2. sa vyjadril k odvolaniu žalobcov a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správnyanavrhujehopotvrdiťapriznaťmunáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Okresný
súd rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil v bode 16 a 19 rozsudku. Úverový dlžník K. L. potvrdil, že úver si

bral ako podnikateľ, čo vyplýva aj z označenia zmluvy.

16. Žalovaný 3. sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozhodnutie okresného súdu je správne, ani jeden z
argumentov žalobcov nedáva dôvod na zmenu. Ak je potrebné v konaní ako otázku predbežnú riešiť
či konkrétna zmluva má podnikateľský alebo spotrebiteľský charakter, rozhodujúcim dôkazom bude

zrejme výpoveď osoby, ktorá bola účastníkom záväzkového vzťahu, zmluvu podpisovala. Rozhodujúcim
dôkazom môže byť len výsluch úverového dlžníka, nie žalobcov, ktorí sami priznali, že osobne neboli
pri vybavovaní úveru. Žalovaný 1. nikdy nepotvrdil skutkové tvrdenie žalobcov, že by rokoval s nimi
za účelom uzavretia zmluvy o úvere, keď bolo potvrdené, že úvery poskytuje výlučne podnikateľom.
Pokiaľ úverový dlžník nepoužil úver na účel, na ktorý bol určený, podstatným spôsobom porušil
zmluvu, z ktorej mohli byť vyvodené aj iné závažné právne následky. Žalovaný 1. uniesol dôkazné

bremeno o podnikateľskom charaktere úveru, kým žalobcom sa nepodarilo preukázať opak. Žalobcovia
v odvolaní výslovne uvádzajú, že so splatením dlhu sa úverový dlžník dostal do omeškania, tak je v
konečnom dôsledku zmluva porušená podstatným spôsobom zo strany úverového dlžníka, ergo konanie
veriteľa bolo oprávnené. Okresný súd správne ustálil, že úver je podnikateľský, potom riešiť otázky
splnenia podmienok na vykonanie dobrovoľnej dražby vo vzťahu k tejto zmluve. Následkom podstatného

porušenia zmluvy bolo, že došlo k zosplatneniu úveru a teda v čase oznámenia výkonu záložného práva
bolaajzhľadiskaistinyprekročenáajhranicazákonompredpokladaných2.000,-Eur.Celáargumentácia
žalobcov vychádza z prezumpcie, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, resp. z toho, že jej časti môžu byť
považované za neprijateľné.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľmi.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec

aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvejinštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky zákonom
stanovené povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.10.2012 uzavreli žalovaný 1. ako veriteľ a K. L. (svedok) Zmluvu
o podnikateľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 1102886 vo výške úveru 20.000,-

Eur. Dňa 31.10.2012 uzavrel žalovaný 1. ako záložný veriteľ so žalobcami 1. a 2. ako záložcami
Zmluvu o zriadení záložného práva na záloh označený v zmluve. Dňa 10.3.2016 uzavreli žalovaný
1. ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2. ako dražobník Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby na
právny titul vzniku pohľadávky navrhovateľa označili Zmluvu o podnikateľskom úvere č. 11002886 zo
dňa 31.10.2012 (dlžná suma ku dňu podpísania zmluvy 30.336,92 Eur). Dňa 11.7.2016 žalovaný 1.
ako navrhovateľ dražby vystavil Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a

pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby podľa § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách (dlžná suma ku dňu podpísania zmluvy o výkone dražby 30.336,92 Eur).
PredmetnánehnuteľnosťbolavydraženávII.koledražby,ktorásakonaladňa11.8.2016.Priebehdražby
bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. N 161/2016, Nz 28361/2016 zo dňa 11.8.2016 vystavenou JUDr.
S. J. PhD., so sídlom T.G. Masaryka 19, 98401 Lučenec a zapísanou v Notárskom centrálnom registri

listín pod č. NCRIs 29174/2016. Nehnuteľnosť bola vydražená v II. kole dražby za cenu 27.000,- Eur a
vydražiteľom sa stal žalovaný 3. D. S.. Pohľadávka na strane veriteľa na základe ktorého žalovaný 1.
navrhol vykonať dražbu vznikla zo Zmluvy o podnikateľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou č.
1102886, uzavretej dňa 31.10.2012 medzi žalovaným 1. ako záložným veriteľom

23. Žalobcovia trvajú na tom, že žalovaný 1. nesprávne vyčíslil pohľadávku, ktorá bola dôvodom pre
začatie výkonu záložného práva a porušil zákon o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 2).

24. Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie sa s touto
argumentáciou žalobcov náležitým spôsobom vysporiadal, preto nemôže obstáť námietka žalobcov

označená v odseku 23. V odseku 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo žalobcami
tvrdený dôvod neplatnosti dražby nemôže obstáť. Keďže žalobcovia žiadne nové skutočnosti ani
tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku neuviedli,
poukazuje odvolací súd na odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku v odseku 19, s ktorým sa
v plnom rozsahu stotožnil. Na doplnenie už len uvádza, že uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky

vo vyhlásení záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky nemôže založiť neplatnosť
dražby, nakoľko úver nebol v celosti splatený a záložný veriteľ navrhol dražbu, pričom z ceny vydraženej
nehnuteľnosti, ktorú uhradil žalovaný 3. bola pohľadávka žalovaného 1. uspokojená, nemohlo teda ani
uvedením (prípadnej) nesprávnej výšky pohľadávky dôjsť k žiadnemu zásahu do práv žalobcov. Naviac,
v posudzovanej veci nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,

pretože žalovaný 1. si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a
urobil vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú dražbu navrhol. Zmluva o vykonaní
dražby potom túto náležitosť obsahovala, a ani prípadné uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo
vyhlásení žalovaného 1. jej neplatnosť nespôsobuje. Za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva zodpovedá záložný veriteľ podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách, a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemôže
zbaviť. Ak sa žalobcovia domnievajú, že im bola uvedením nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení
žalovaného 1. spôsobená škoda, môžu sa potom samostatnou žalobou jej náhrady od žalovaného 1.
domáhať (pozri rozhodnutie ÚS sp. zn. ÚS II. 722/2015).

25. Žalobcovia poukázali na ustanovenia zmluvy o úvere: zmluvná podmienka uvedená v čl. 4 bod 4.1.
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) s tým, že k zosplatneniu celého úveru
nedošlo; čl. II. Predmet zmluvy bod 2.3., ktoré považovali za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, keď
okresný súd sa ich argumentáciou nezaoberal. Uvedenú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú
a poukazuje na záver súdu prvej inštancie v odseku 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým

sa stotožnil, v ktorom okresný súd uzavrel, že nemožno sa dovolávať posudzovania úverovej zmluvy
z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka (ani prípadnej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch),
keďže nebolo preukázané, že úverová zmluva by bola spotrebiteľskou zmluvou, pričom v dražbeuplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zároveň v odseku
16 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne súd prvej inštancie konštatoval, že v úverovej zmluve
boli obidve strany jednoznačne identifikované identifikačnými znakmi podnikateľa, úverový dlžník vedel,

že túto zmluvu uzatvára ako podnikateľ (výslovne vyplýva z jeho výsluchu), v čase uzavretia zmluvy
mal aktívne živnostenské oprávnenie, ktoré preukázal výpisom zo živnostenského registra. Aj odvolací
súd má za to, že označenie predmetnej zmluvy ako zmluvy o podnikateľskom úvere je jednoznačné,
pričomajvjejčl.I.sazmluvnéstranydohodli,žekonajúvrámcisvojhopredmetupodnikateľskejčinnosti.
Odvolací súd konštatuje, že je nutné ešte podotknúť, že podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (spotrebiteľským úverom nie sú: úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov), preto
nemožno predmetnú úverovú zmluvu aj v prípade, že by sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu (čo však
v danom prípade neplatí) považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tak ako to (nedôvodne) tvrdia
žalobcovia. Samotní žalobcovia už v odvolaní nezotrvali na tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
teda záver súdu prvej inštancie, ktorý bezúročnosť a bezpoplatkovosť nekonštatoval (ani) nenamietali.

26. Žalobcovia namietajú, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam s poukazom na výsluch dlžníka K. L. (úverový dlžník) na pojednávaní dňa
10.12.2018 (zmluvu chceli pôvodne podpísať jeho starí rodičia, úverom chceli zaplatiť skorší úver vo
výške 5.000,- Eur spoločnosti InDevel, rekonštruovať byt a časť z nich dali vnukovi na kúpu osobného

auta, splátky platili pravidelne odo dňa poskytnutia prostriedkov veriteľom na osobný účet žalobcov až
do času omeškania). Odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka K. L., ktorej podstatný obsah zhrnutý
súdom prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenia napadnuté rozsudku je zhodný s obsahom výpovede
tohto svedka zachytenej v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.12.2018. Pričom z výsluchu tohto svedka
nevyplývajú žiadne skutkové zistenia, ktoré by boli v rozpore s tým, čo uviedol konajúci súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku, pričom žalobcovia v podanom odvolaní nešpecifikovali a neuviedli, v čom by
nesprávne skutkové zistenia mali spočívať. Odvolací súd námietku ohľadom nesprávnych skutkový
zistení nepovažuje za dôvodnú. Možno iba prisvedčil žalobcom, že z výpovede svedka nevyplýva, že
by tieto požičané finančné prostriedky požil sám, alebo by ich použil na iný účel ako uviedol.

27. Ďalej žalobcovia namietali, že žalovaný 1. nepreukázal opak toho, čo svedok uviedol a čo vyplýva aj
z dokazovania. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v odsekoch 16 a 17 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorých je odôvodnený záver súdu prvej inštancie o charaktere predmetnej
úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nespĺňa charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Pričom aj podľa odvolacieho súdu dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho,

že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou zaťažovala žalobcov, ktorí túto skutočnosť
(iba) tvrdili a aj v odvolaní naďalej tvrdia. Ani výpoveďou svedka (K. L.) však žalobcovia túto skutočnosť
nepreukázali, pričom žalovaný 1. resp. žalovaní počas celého konania tvrdili, že predmetná úverová
zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou a teda ani logicky nebolo namieste, aby vyvracali tvrdenia svedka.
Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou, že žalovaný 1. nedokázal, že dlžník použil požičané finančné

prostriedky na výkon podnikania, nakoľko charakter zmluvy vyplýva z jej obsahu (čl. I), nie z faktického
sa správania dlžníka po podpise zmluvy, ktoré nemá žalovaný 1. akým spôsobom ovplyvniť. Ak aj dlžník
použil poskytnuté finančné prostriedky na iný účel v rozpore s obsahom zmluvy o úvere, uvedené možno
vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia zmluvy dlžníkom.

28. S ohľadom na uvedené v odseku 25, 26, 27 sa odvolací súd nestotožnil s námietkou, že súd prvej
inštancie predmetnú úverovú zmluvu ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne
posúdil, ak jej nepriznal spotrebiteľský charakter.

29. Vytýkanie nesprávneho posúdenia zákonného procesu zosplatnenia úveru s poukazom na § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka žalovaným 1. podľa odvolacieho súdu neobstojí. S uvedeným sa
súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal v odseku 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku a to práve s
dôrazom na záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy, keď aj odvolací súd sa
s názorom súdu prvej inštancie stotožnil a odkazuje naň.

30. Žalobcovia namietali, že konajúcemu súdu bolo doručené dňa 25.5.2018 ako dôkaz Upovedomenie
o začatí trestného stíhania zn. ČVS - ORP - 184/OEKBB-2013 zo dňa 22.3.2013, pričom okresný súd
sa však súvislosťami podstatnými (zločin podvodu) spáchanými žalovaným 1. nezaoberal, pričom nauvedené konanie žalovaného 1. chceli žalobcovia k veci vypovedať, čo im však nebolo umožnené, preto
týmto postupom im bolo odňaté právo na spravodlivý proces.

31. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie citované v odseku 32 taxatívnym spôsobom
vymedzuje prípady, ktoré nemožno riešiť ako prejudiciálne, keď ich riešenie je v kompetencii príslušných
vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutia je súd viazaný. Súd je totiž viazaný tým,

že bol spáchaný trestný čin. Trestný čin je definovaný v § 8 <.).

56. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní plne

úspešným žalovaným 1., 2. a 3. priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, keď nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).