Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10Er/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201429
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7712201429.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám.
Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému S. o vymoženie 538,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 47,88 eur na ktorých

úhradu zaväzuje oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá predložené rozhodnutie
vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 19.6.2019 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov

povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny
predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd mal dôvodnosť podaného návrhu za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom
sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje
žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa podarila vymôcť len čiastočne, avšak
len v zanedbateľnej výške vzhľadom k celkovej výške vymáhaného nároku, aj to len na základe

dobrovoľnej úhrady vykonanej povinným. Povinný však po celú dobu vedenia exekúcie nedisponoval
exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny
predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol
žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné
príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých
predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za

daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí

mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného

počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení

exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 7 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek
opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov

exekúcie. Preto možno bez dôvodných pochybností konštatovať, že povinný je nemajetný.

7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť

pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho
odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.13. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).

14. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie,
najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.

15. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17. Podľa ust. § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé
eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

18. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške

135,54 eur vrátane 20 % DPH. Súčasne uviedol, že vymohol sumu 58,76 eur, preto si po zohľadnení
úhrady, ktorú si ponechal na úhradu trov exekúcie, nárokuje trovy v sume 76,78 eur.

19. Súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške 58,76
eur. Zohľadňujúc ust. § 26 vyhlášky suma 59,00 eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu

exekútorovi. Súdnemu exekútorovi však súd v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods.
2 cit. vyhlášky priznal odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, nakoľko výška odmeny z vymoženej sumy
nedosiala zákonom určenú minimálnu sumu.

20. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 8,05

eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.

21. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur, uplatnenú a preto aj priznanú súdnym

exekútorom z odmeny.

22.Zohľadňujúcvyššieuvedenépoložky,súddospelkvýškeúčelnýchtrovexekúciesúdnehoexekútora,
a to na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, kde tieto vyčíslil sumou 47,88 eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).