Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/259/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8116211231.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. D., bytom M., Ś. XX, D. A., 2/ G. D., bytom U., V.
„.XX,D.A.,3/G.D.,bytomU.,V.„.XX,D.Á.A.,4/L.D.,bytomU.,V.„.XX,D.A.,a5/D.D.,bytomU.,V.„.
XX, D. A., všetkých zastúpených advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tvrdého 4,
IČO: 36 858 820, proti žalovaným 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so

sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, a 2/ 4PX, s.r.o., so sídlom v Bytči, Sidónie Sakalovej 1310,
IČO: 36 485 586, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16
C 18/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2018 sp.
zn. 17 Co 149/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie voči žalovanej 2/ z a s t a v u j e.
Dovolanie žalovanej 1/ o d m i e t a.

Žalobcovia majú voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. augusta 2017 č. k. 16 C
18/2016-149 v spojení s opravným uznesením z 24. augusta 2017 č. k. 16 C 18/2016-199 uložil
žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“), povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 15
000 eur, žalobkyni 2/ sumu 25 000 eur, žalobcovi 3/ sumu 15 000 eur, žalobcovi 4/ sumu 15 000 eur a

žalobcovi 5/ sumu 15 000 eur, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania
v rozsahu 22 %.
1.1. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 29. júla 2013 nákladné motorové vozidlo, ktoré viedol
zamestnanecžalovanej2/povinnezmluvnepoistenejužalovanej1/narazilodooprotiidúcehoautobusu,
v ktorom sa okrem iných nachádzali aj pán C. D. (manžel žalobkyne 2/ a syn žalobkyne 1/) a jeho syn

D. D. (syn žalobkyne 2/ a brat žalobcov 3/ až 5/), ktorým bola následkom zrážky spôsobená smrť.
Príčinou dopravnej nehody bola technická porucha nákladného vozidla. Trestné stíhanie začaté pre
prečin usmrtenia spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví bolo príslušným
okresným riaditeľstvom policajného zboru zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nebol
dôvod na postúpenie veci. Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že žalobcovia tvorili s C.
D. a D. D. fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami.

1.2. Konaním zamestnanca žalovanej 2/ došlo k výraznému zásahu do osobnostných práv žalobcov
v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná 1/ je
v konaní pasívne vecne legitimovaná, pretože motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená
uvedená dopravná nehoda, bolo v čase dopravnej nehody poistené poistením zodpovednosti za
škodu uzatvoreným u žalovanej 1/. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie treba za použitia
eurokonformného výkladu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.381/2001Z.z.“)považovaťzaškodunazdravív zmysle tohto zákona aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých
obetí dopravnej nehody.
1.3. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd prvej inštancie zo závažnosti

vzniknutej ujmy, ako aj z okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Zohľadniac všetky skutočnosti
relevantné z hľadiska vzniku nemajetkovej ujmy, intenzity protiprávneho zásahu a jeho dopadov na
chránené osobnostné práva, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, považoval za
primerané odškodnenie vo výške 25 000 eur v prípade žalobkyne 2/, ktorá prišla v prejednávanej veci
okrem manžela aj o syna, pričom sama bola účastná na dopravnej nehode spolu s ďalším synom, a

15 000 eur (v prípade žalobcov 1/ a 3/ až 5/), keď žalobkyňa 1/ prišla pri dopravnej nehode o syna a
vnuka, ku ktorým mala blízky a vrelý vzťah. Žalobcovia v 3/ a 5/ rade sú synmi a bratmi obetí dopravnej
nehody a berúc do úvahy druhý najbližší rodinný vzťah po manželskom vzťahu, bolo dôvodné im priznať
náhradu nemajetkovej ujmy po 15 000 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25.

septembra 2018 sp. zn. 17 Co 149/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
potvrdil okrem zamietavého výroku; žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovaným povinným spoločne a nerozdielne. V odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) ako správny potvrdil, poukazujúc na správne závery súdu prvej inštancie.
2.1. Aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo v danom prípade nezavineným protiprávnym konaním
zamestnanca žalovanej 2/ k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na súkromný a rodinný
život (ktorí sú v danom prípade aktívne vecne legitimovaní), čím je daná zodpovednosť za
vzniknutú nemajetkovú ujmu (§ 13 Občianskeho zákonníka) a povinnosť žalovanej 1/ (pasívne vecne

legitimovanej) poskytnúť im náhradu zásahom spôsobenej nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 ods. 1 v
spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil ako
nedôvodné, pričom odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová proti Petríkovi
a Holingovej, sp. zn. C-22/12 (ďalej len „Rozsudok“), v zmysle ktorého povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Eurokonformným výkladom pojmu „škoda na zdraví“ treba aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu
dospieť k záveru, že do obsahu tohto pojmu patrí tiež nemajetková ujma spôsobená pozostalým po
obetiach dopravnej nehody.

2.2. Pokiaľ žalovaní namietali, že škoda bola spôsobená žalobcom nezavineným konaním zamestnanca
žalovanej 2/, je potrebné uviesť, že zodpovednosť žalovanej 2/ je zodpovednosťou objektívnou ako
prevádzateľa motorového vozidla, nezávisí od zavinenia dopravnej nehody; postačuje, že k škode,
a teda nemajetkovej ujme, došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Táto objektívna
zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je zabezpečená povinným zmluvným poistením

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá zodpovednosť prevádzateľa
sa prenáša zmluvne medzi prevádzateľom a poisťovateľom priamo na poisťovateľa, u ktorého je možné
si taktiež priamo uplatniť nárok, avšak je potrebné ho preukázať. V takom prípade zodpovednosť, resp.
zavinenie prevádzateľa, nemá vplyv na plnenie podľa § 4 a 15 zákona č. 381/2001 Z. z.
2.3. V danom spore bola podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne preukázaná zodpovednosť

žalovanej 2/ (poistenej u žalovanej 1/) za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov.
Súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy správne prihliadol na závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.
Závažnosť vzniknutej ujmy žalobcov a jej dôsledky mal riadne preukázané výsledkami vykonaného
dokazovania. Smrťou ich blízkych príbuzných došlo k nenávratnej deštrukcii dovtedajších osobných a

rodinných vzťahov.
2.4. Vzhľadom na intenzitu zásahu a jeho nenapraviteľné následky je morálne zadosťučinenie
nepostačujúce, v dôsledku čoho žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu je výška tejto náhrady, ktorú žalobcom priznal
súd prvej inštancie, primeraná všetkým relevantným okolnostiam, nie je paušalizovaná, nie je stanovená

nad rámec bežného rozhodovania v obdobných nárokoch, prvoinštančný súd ju prísne individualizoval
vo vzťahu ku každému zo žalobcov a zohľadnil všetky okolnosti prejednávanej veci a prípadu. Tu je
potrebné prihliadnuť aj na to, že nárok v danom prípade vzhľadom na značnú psychickú bolesť, ktorá
nastala u žalobcov, ktorí tvorili členov veľmi súdržnej rodiny s nebohými spoločne, je potrebné posúdiťextenzívnejšie ako bežnú náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do ochrany osobnosti podľa § 11
Občianskeho zákonníka. Výška, ktorú stanovil súd prvej inštancie, predstavuje odčinenie útrap žalobcov
peňažnou náhradou a má satisfakčný, ale aj preventívny charakter; vychádza zásadne z objektívnej

zodpovednosti a nevyžaduje zavinenie. Skutočnosť, že k škode, resp. nemajetkovej ujme došlo bez
priameho zavinenia vodiča motorového vozidla vzhľadom na to, že ide o náhradu nemajetkovej ujmy
voči prevádzateľovi a poisťovni, nemá vplyv na výšku uplatňovaného nároku a priznaného plnenia.
2.5. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti a na princíp proporcionality vychádzajúci z porovnania čiastok
priznaných v iných konaniach s cieľom dosiahnuť relatívnu spravodlivosť k priznanej nemajetkovej ujme

žalobcom, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, spravodlivé a za také,
ktoré môže aspoň sčasti sanovať psychickú bolesť u žalobcov zo straty svojich najbližších príbuzných,
s ktorými žili vo veľmi družnej, veľkej súdržnej rodine, vzájomne prepojenej emocionálne a ekonomicky.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Podľa jej názoru je rozhodovacia prax

dovolacieho súdu rozdielna čo do riešenia otázky pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v obdobných
sporoch, ako aj otázky, či pojem škoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zahŕňa aj nemajetkovú
ujmu pozostalých po obetiach dopravnej nehody. Podľa názoru dovolateľky napadnutý rozsudok tieto
otázky rieši nesprávne (§ 432 ods. 1 CSP). Súdy vyvodili jej pasívnu vecnú legitimáciu z neprípustne
rozširujúceho výkladu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., pre ktorý nedáva Rozsudok žiadne

opodstatnenie.
3.1. Z hľadiska právneho posúdenia veci mala byť rozhodujúca vnútroštátna úprava zodpovednosti v
zmysle uvedeného zákona, z ktorého vyplýva (iba) to, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému
materiálnu škodu (nie aj nemajetkovú ujmu). Dodala, že povinnosť eurokonformného výkladu je v
uvedenom prípade obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom

retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. Odvolací súd
interpretoval ustanovenia tohto zákona spôsobom, ktorý sa prieči právnym záverom vyjadreným už skôr
Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 168/2009,
3 Cdo 176/2012, 3 Cdo 301/2012 a 8 Cdo 219/2016. Podľa žalovanej nie je ani po vydaní Rozsudku
dôvod na zmenu výkladu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Skutočnosť, že najvyšší súd v inom

rozhodnutí (6 MCdo 1/2016) dospel k opačným právnym záverom, znamená, že rozhodovacia prax
dovolacieho súdu je rozdielna. Prípustnosť jej dovolania preto vyplýva z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
c/ CSP.
3.2. Podľa presvedčenia žalovanej 1/ je jej dovolanie dôvodné preto, lebo rozsudok odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnych právnych záveroch, a to nielen z hľadiska ustálenia pasívnej vecnej

legitimácie, vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ale tiež z hľadiska záverov o príčinnej
súvislosti medzi poistnou udalosťou a vznikom nemateriálnej ujmy žalobcov. Zastáva názor, že právne
závery odvolacieho súdu, na ktorých spočíva jeho rozsudok, sa priečia záverom vyjadreným v judikátoch
R 7/1979, R 61/2008, ako aj viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, v zmysle ktorých príčinná
súvislosťmedzipoškodenímzdraviaaprotiprávnymkonanímniejedaná,akpoškodeniezdraviaspočíva

v udalosti, ktorá je už sama o sebe následkom protiprávneho konania (o taký prípad ide aj vtedy, keď
poškodenie zdravia fyzickej osoby je výsledkom reakcie na smrteľný úraz jej blízkej osoby). Tento princíp
je premietnutý priamo do § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistiteľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou. Z týchto dôvodov žalovaná 1/ navrhla, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu proti nej zamietne.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu odmietli tvrdenia dovolateľky, uvádzané v dovolaní, ako
nepreukázané a účelové, s cieľom vyhnúť sa splneniu povinností voči žalobcom, uložených súdom prvej
inštancie a v celom rozsahu potvrdených odvolacím súdom. Vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu

sp. zn. 3 Cdo 301/2012 poukázali na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 1/2016, 5 Cdo
95/2017, ktorými bol prekonaný právny názor na riešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/
uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 168/2009 a sp. zn. 3 Cdo 301/2012. Poukázali
aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 156/2017, 5 Cdo 178/2018 a 7 Cdo 154/2018, v
zmysle ktorých predmetom poistného krytia z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidlasúajnárokypozostalýchnanáhradunemajetkovejujmyzazásahdoich
osobnostnýchpráv,akoinarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS666/2016,z
ktorého vyplýva nevyhnutnosť slovenských súdov prihliadať na vôľu úniového zákonodarcu a v súvislosti
s tým prijať aj európske chápanie pojmu škoda, ktorá má zahŕňať aj nemajetkovú ujmu.4.1. V súvislosti s námietkou danosti príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a protiprávnym
konaním a poukázaním žalovanej 1/ na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 73/2006 žalobcovia
uviedli, že si v tomto konaní neuplatňujú nároky na náhradu škody na zdraví vyvolanej úmrtím blízkej

osoby. Domáhajú sa nárokov za zásah do ich osobnostných práv, za trvalé obmedzenie ich súkromného
a rodinného života. Priamym dôsledkom protiprávneho konania je trvalé pretrhnutie rodinných väzieb a
vzťahov, za čo im v zmysle uvedeného prináleží náhrada za nemajetkovú ujmu. Navrhli, aby dovolací
súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú
dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov
v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú
splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo
1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,
za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna
úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.13. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

14. Žalovaná 1/ v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne.

15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka,
ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory,
čo sa prejavuje v ich pretrvávajúcom rozdielnom rozhodovaní.

16.Vdanomprípadežalovaná1/vdovolanízákonuzodpovedajúcimspôsobomzadefinovalarelevantnú
právnu otázku a/ či je poisťovňa pasívne vecne legitimovaná v sporoch o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej poisteným vozidlom, b/
či v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. treba pod pojmom škoda rozumieť tiež nemajetkovú ujmu
spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody. Vzhľadom na to, že právne účinky dovolania

nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku, bolo potrebné prípustnosť jej dovolania
posudzovať podľa stavu v čase jeho podania, to znamená k 7. januáru 2019.

17. Je pravdou, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Cdo 168/2009 dospel k záveru, že povinnosť
poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 301/2012 založil najvyšší súd tiež (o. i.) na závere o nedostatku
pasívnej legitimácie poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Na totožných
záveroch spočívalo aj jeho rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo 219/2016, v ktorom zotrval na tom, že
povinné zmluvné poistenie upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. nekryje ujmu spôsobenú zásahom do

osobnostných práv pozostalých po obeti dopravnej nehody. Na druhej strane je však tiež pravdou, že
najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 1/2016 pri riešení predmetných otázok zaujal opačné právne
závery.Nietpochýb,žerozhodovaciapraxdovolaciehosúdu„bola“vistomčasovomrozmedzírozdielna.
Tento stav už však nepretrvával v čase, v ktorom žalovaná 1/ podala dovolanie.

18. V zmysle záverov rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu konaného 9. októbra
2018, ktoré vyústilo do prijatia judikátu R 61/2018, „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“. Závermi tohto rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo dosiahnuté

názorové zjednotenie dovolacích senátov v predmetnej problematike, čím zároveň došlo k ustáleniu
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že o žalovanou 1/ nastolených dovolacích
otázkach „bolo“ síce senátmi dovolacieho súdu pôvodne rozhodované rozdielne, avšak v čase podania
jej dovolania už neplatilo, že tieto otázky „sú“ riešené rozdielne. Prípustnosť jej dovolania preto z § 421
ods. 1 písm. c/ CSP nemožno vyvodiť.

19. Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na to, že žalovaná 1/ už podala dovolania
vo viacerých skutkovo a právne obdobných sporoch. Z obsahu skorších rozhodnutí najvyššieho súdu
(2 Cdo 41/2018, 2 Cdo 52/2018, 2 Cdo 131/2018, 3 Cdo 24/2018, 4 Cdo 91/2018, 6 Cdo 207/2017, 6
Cdo 226/2017) mala možnosť oboznámiť sa s tým, že dovolací súd právne otázky (týkajúce sa všetkých

ňou uvedených okruhov), ktoré nastolila aj v tomto prípade, posudzuje už jednotne, v súlade s právnymi
závermi, na ktorých spočíva judikát R 61/2018.

20. Žalovaná 1/ v dovolaní uviedla, že v danom prípade nebolo možné priznať náhradu nemajetkovej
ujmy tiež preto, lebo nebol daný vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a právne

relevantnou škodovou udalosťou. Treba uviesť, že záver súdu o (ne)existencii príčinnej súvislosti nie je
všakzaloženýnaaplikáciiprávnychnoriemnazistenýskutkovýstav;spočívanavyhodnotenískutkových
podkladov, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti súdu nie sú záveryprávne, ale skutkové závery. Právnou otázkou tu je iba vymedzenie tých právnych skutočností, medzi
ktorými treba zisťovať vzťah príčinnej súvislosti.

21. Len pre prípad, že žalovaná 1/ svojou dovolacou argumentáciou, ktorá sa týka príčinnej súvislosti,
mala na mysli odklon odvolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), od právnych záverov, na ktorých
spočíva rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 61/2008, dovolací súd poukazuje na skutkovú a právnu odlišnosť prípadu, na ktorý
sa vzťahoval tento judikát, a preskúmavaného prípadu. Predmetný judikát, v zmysle ktorého príčinná

súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného nie je daná, ak
poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania žalovaného,
sa týkal prípadu, v ktorom žalobcovia odvodzovali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli
tým, že sa dozvedeli o smrteľnom úraze ich syna. V danom prípade ale žalobcovia uplatňujú nárok na
odškodnenie z oveľa širších hľadísk - skutkový podklad žaloby nevzťahujú len na moment, v ktorom
sa dozvedeli o smrti im blízkej osoby (manžela a otca); opodstatnenosť žaloby vyvodzujú zo zásahu

do širokej škály osobnostných práv, najmä práva na rodinný život a osobitne práva na súkromie, ktoré
zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä v oblasti
citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla v budúcnosti rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. O žalovanou
1/ (prípadne) tvrdený odklon nejde aj preto, lebo rozhodnutia najvyššieho súdu uvedené vyššie (viď bod
19. tohto uznesenia dovolacieho súdu) sa stali súčasťou „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu“, od ktorej sa odvolací súd neodklonil.

22. Dovolací súd na záver pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) už
riešil otázku ústavnoprávnych aspektov právnych úvah senátov najvyššieho súdu, ktoré boli vyjadrené
(aj) v judikáte R 61/2018. V uznesení z 20. augusta 2019 sp. zn. I. ÚS 310/2019 v skutkovo a

právne obdobnej veci týkajúcej sa (inej) sporiteľne odmietol jej sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
V súvislosti s právnou otázkou (ne)možnosti eurokonformného výkladu nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 381/2001 Z. z., ktorú nastolila v sťažnosti, odkázal na odôvodnenie nálezu sp. zn. II.
ÚS 695/2017, v ktorom sa touto otázkou podrobne zaoberal, pričom dospel k záveru, že aplikáciu
práva Európskej únie všeobecným súdom v obdobných prípadoch nemožno považovať za aplikáciu

contra legem. Výklad pojmu „škoda na zdraví“ v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nesmie byť totiž
popretím ústavného princípu, podľa ktorého majú byť vnútroštátne právne predpisy interpretované
v súlade s princípmi európskej spolupráce a integrácie. Ústavný súd tiež konštatoval, že prísne
formalistické odlíšenie ,,nemateriálnej ujmy“ spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv v dôsledku
smrti blízkej osoby od škody v materiálnom zmysle podporené prípadným systematickým zaradením

ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré regulujú ochranu osobnosti (na jednej strane) a náhradu
škody (na druhej strane), nezodpovedá autonómnemu charakteru zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, ako to zdôraznil aj Rozsudok. Dodal, že najvyšším súdom prijatý
judikát R 61/2018 je výsledkom ustálenia právneho názoru najvyššej súdnej inštancie všeobecného
súdnictva na otázku pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Tento názor najvyššieho súdu predstavuje judikatórny
smer, síce formálne nezáväzný, avšak nie bez normatívneho významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov (vrátane najvyššieho súdu). K námietke sťažovateľky o porušení právnej istoty a
zákazu retroaktivity ústavný súd v predmetnom uznesení uviedol, že judikatúra je právom v materiálnom
zmysle, čo so sebou prináša aj povinnosť súdov svoju judikatúru meniť spôsobom, ktorý nenarušuje

oprávnené očakávania adresátov právnych noriem. Zásadou vo všetkých štátoch s kontinentálnym
právnym systémom práva je aplikácia novej sudcom vytvorenej normy na všetky aktuálne pred súdmi
prebiehajúce kauzy (incidentná retrospektíva). V súlade s touto zásadou sa nový právny názor aplikuje
do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd netvorí právo, iba ho
nachádza. Nepripúšťa sa, aby sa na právne vzťahy z minulosti aplikovali mylné právne názory. Zmena

judikatúry sa deje s presvedčením, že predchádzajúca judikatúra bola nesprávnou interpretáciou práva.
Zmena judikatúry je v tomto ohľade len opravou omylu vo výklade práva. Z tohto dôvodu nie je správny
názor, že zmena judikatúry pôsobí retroaktívne. Ústavný súd na tomto základe uzavrel, že pokiaľ súdy
dospeli k názoru o možnosti extenzívneho výkladu pojmu „škoda na zdraví“ podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z., čo bolo pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky (poisťovne) v spore

rozhodujúce, nejde o právny názor ústavne neudržateľný (obdobne III. ÚS 610/2017 a II. ÚS 847/2016)
(3 Cdo 174/2019).23. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá
náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými

dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
435.

24. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej 1/ odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

25.Najvyššísúdzobsahuspisutiežzistil,žežalovaná2/popodanídovolaniabolanazákladeuznesenia
Okresného súdu Žilina sp. zn. 43 CbR 18/2017 z 13. novembra 2018 podľa § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka zrušená bez likvidácie a dňom 24. apríla 2019 bola vymazaná z obchodného registra.
25.1. Najvyšší súd preto s poukazom na ustanovenia § 438 ods. 1, § 161 ods. 1, § 61 a § 64 CSP
dovolacie konanie voči žalovanej 2/ zastavil, keďže žalovaná 2/ zanikla bez právneho nástupcu.

26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.