Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/240/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117219096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne E. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
Q., R. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Tomáš Herman, advokát, Košice, Bočná 10, proti
žalovaným 2) X. X., nar. XX.X.XXXX, I. republika H., Z. XX, 3) P. R., nar. XX.X.XXXX, Q., P. XXXX/
XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., Košice, Rázusova 1, IČO: 36
588 725, 4) E. R., nar. XX.X.XXXX, Q., P. XXXX/XX, 5) mal. B. R., nar. XX.X.XXXX, Q., P. 2689/69,
zastúpenej opatrovníkom Mestskou časťou Košice - Vyšné Opátske, Nižná úvrať 25, Košice, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 15C/25/2017-231 z 21.3.2019

Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

V konaní za žalovaného v 1. rade, zomr. 31.5.2019 ďalej pokračuje s jeho právnymi nástupcami E. P.
a X. X..
P o t v r d z u je rozsudok.
Žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaným v 1.,2.,3.,4.
a 5. rade priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, podanou uňho 14.7.2015 domáhala

určenia, že darovacia zmluva z 11.9. 2015 uzavretá medzi E. P., nar. XX. XX. XXXX ako darcom
a R. X., nar. XX. 7. XXXX ako obdarovanou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v Košiciach, v okrese Košice I, v mestskej časti Košice - sídlisko Ťahanovce, katastrálnom území
V. U., evidované na LV č. XXXX, a to byt č. XX nachádzajúci sa na D. ulici vo vchode XX, na 5.
poschodí obytného domu - súp. č. XXXX, popis stavby: obytný dom D. XX, XX, XX, postaveného na
parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1961/100000 k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu je neplatná a ako žalobu skutkovo a právne odôvodnila.

Ďalej poukázal na to, že žalovaná v 2. rade v písomnom podaní z 24.10.2017 ale aj 22.1.2019 uviedla,
že so žalobou nesúhlasí, lebo žalobkyňa nikdy nekonala pod vplyvom donútenia ani pod nátlakom, a
žalovaný v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť. Súd po vykonaní dokazovania posúdil právne vec podľa §
137 CSP, podľa ktorého primárnym dôvodom, ktorý viedol súd k zamietnutiu žaloby, je platná úprava
Civilného sporového poriadku, ktorá zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti
(§ 137 písm. d/ CSP). Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti, ktorú procesná úprava platná a účinná k momentu

meritórneho rozhodnutia súdu zásadne nepripúšťa s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za
podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa ako obdarovaná nemá k dispozícii
žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, lebo takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva.
Žalobkyňa sa mohla žalobou domáhať určenia toho, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c/CSP, resp. podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu inej osoby než je poručiteľka (z hľadiska
dedičského práva). Súd ďalej posúdil dôvody žaloby v zmysle § 37 ods.1O. z., ktorý vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nekonal slobodne a vážne. Je vylúčené robiť záver v konaní

na základe pravdepodobnosti, či na základe skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii
súdu podľa § 191 CSP, neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na
ktorý by bolo možné aplikovať § 37 ods.1 O. z.. Prihliadol tiež na všetky okolnosti, ktoré súviseli s
napadnutým úkonom a mal za to, že rozhodnutie žalobkyne darovať byt darovacou zmluvou matke bolo
dlhodobé, ktoré pretrvalo počas celého vkladového konania, žalobkyňa svoj podpis na darovacej zmluve

z11.9.2015uznalazavlastnýa4.11.2015predpoverenýmzamestnancommatrikyMestskejčastiKošice
- Dargovských hrdinov pod č. 3816/2015 osvedčovacej knihy a obdobne svoj podpis na dodatku č.
1 k darovacej zmluve z 27.1.2016 uznala za vlastný 3.2.2016 pod č. 303/2016 osvedčovacej knihy.
Žalobkyňa potvrdila svoje rozhodnutie byt matke previesť darovacou zmluvou aj v dodatku č. 1 k zmluve
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 29.11.2016 (podpis úradne osvedčený
notárom JUDr. Andreou Kašperovou), v ktorom je uvedené, že byt formou darovacej zmluvy bude vo

výlučnom vlastníctve matky žalobkyne R. X., rod. Z. (článok III bod 3). Žalobkyňa k uzavretiu darovacej
zmluvynebolažiadnymspôsobom anikýmnútenáajejtvrdenia,žekonalapodvplyvomdonúteniaapod
nátlakom, súd vyhodnotil ako účelové. Keďže posudzovaná darovacia zmluva ako dvojstranný právny
úkon bola urobená vážne, nemožno tvrdiť, že darovacia zmluva je úkon simulovaný, ktorý zastiera kúpnu
zmluvu.Žalobkyňaodmietarešpektovaťvôľumatky,abyzávetnýmidedičmisastalijejvnúčatá.Účastníci

zmluvy chceli uzavrieť darovaciu zmluvu, túto aj riadne a platne uzavreli a darovacia zmluva je platný
právny úkon. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že posudzovaná
darovacia zmluva bola uzatvorená pod vplyvom donútenia a pod nátlakom, resp. nebolo preukázané, že
sa jednalo o simulovaný právny úkon, ktorý mal zastierať kúpnu zmluvu. Návrh žalobkyne na nariadenie
znaleckého dokazovania a ustanovenie súdneho znalca z odboru písmoznalectva podľa § 207 CSP,

ktorýbyposúdil,ktojeautorompredloženýchkópií,súdzamietol,lebopovypočutístránsporuavykonaní
dokazovania listinnými dôkazmi tento dôkaz nebol relevantný pre objasnenie skutkového stavu, naviac
od napísania listín uplynul dlhý čas, preto nariadenie znaleckého dokazovania by nebolo hospodárne.
Súd nepovažoval za potrebné vyhovieť návrhu žalobkyne na vypočutie svedkyne S. L., ktorá mala
ozrejmiť, čo bolo dôvodom zaslania finančných prostriedkov na účet žalovaného v 3. rade, keďže nebolo

sporné, že finančné prostriedky boli zaslané na jeho účet. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1
CSP tak, že úspešným žalovaným v 1.,2.,3.,4. a 5. rade priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.Rozsudok napadla v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie
považovala za vecne nesprávne, a to z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Tvrdí,

že napadnuté rozhodnutie trpí viacerými zásadnými hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi vadami,
ktoré zapríčiňujú jeho neudržateľnosť a nevyhnutne zakladajú potrebu jeho zrušenia. Súd totiž vec
nesprávne právne posúdil a svojim procesným postupom, ktorým priamo porušil viacero ustanovení
a princípov Civilného sporového poriadku, odňal jej právo na spravodlivý proces. Súd v konaní úplne
opomenul najmä svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dikcie § 181 ods.2 CSP, čo napadnuté rozhodnutie

činí nepredvídateľným a napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP. Pochybením súdu
bolo nedodržanie zákonom stanoveného procesného postupu, podľa ktorého súd po vyvolaní veci,
prednese žalobcu a vyjadrení žalovaného určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci. Gramatickým výkladom § 181 ods.2 CSP (najmä slov určí a uvedie)

možno bezpochyby dospieť k záveru, že súd má zákonom priamo upravenú tak povinnosť určiť sporné
i nesporné skutkové tvrdenia strán, ako i povinnosť uviesť svoje predbežné právne posúdenie, a to
bez akejkoľvek žiadosti či návrhu niektorej zo strán sporu. V prejednávanom prípade súd nedodržal
ani jednu z uvedených povinností, a teda: 1. neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné
a ktoré nesporné; 2. neurčil ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a najmä; 3. neuviedol predbežné

právne posúdenie veci. Týmto procesným postupom jej súd odňal právo konať pred súdom, zapríčinil,
že jeho rozhodnutie bolo nepredvídateľné a prekvapivé a zásadným spôsobom porušil jej právo na
spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd žalobu zamietol de facto z dôvodu
nesplnenia formálnych náležitostí petitu [keď sa v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súd odvoláva na § 137 písm. d) CSP ako primárny dôvod pre zamietnutie žaloby]. Tieto skutočnosti

súd uvádza (bod 16.,17. a 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) až v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiapozamietnutížaloby,hocivsúlades§181ods.2CSPtakmalučiniťeštenasamompočiatku
vykonávania dokazovania. Dôvodom, prečo petit žaloby znel na neplatnosť predmetnej darovacej
zmluvy bolo uznesenie Okresného súdu Košice I vydané prostredníctvom notára JUDr. Gabriela Drgoňu,ako súdneho komisára, z 23.5.2017, č. k. 14D/320/2016-63, Dnot. 111/2016, ktorým bolo žalobkyni
uložené, aby podala na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia. Nebolo nič jednoduchšie,

ako podať žalobu (prípadne po splnení povinnosti súdu prvej inštancie v súlade s § 181 ods.2 CSP
zmeniť resp. rozšíriť petit žaloby) znejúcu na určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
boli predmetom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha. Skutkové okolnosti
ako aj dôkazná situácia sú totiž totožné. Bolo by v rozpore s hospodárnosťou súdneho konania, ak by
žalobkyňa bola nútená iba z uvedeného dôvodu podať novú žalobu o určenie, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Q., v okrese Q. I, v mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce,
katastrálnom území V. U., evidované na LV č. XXXX, a to byt č. XX nachádzajúci sa na D. ulici vo vchode
XX,na5.poschodíobytnéhodomu-súp.č.XXXX,popisstavby:obytnýdomD.XX,XX,XX,postaveného
na parcele reg. "C" č. 3346/127 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1961/100000 k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec súdu na nové konanie. Dokazovanie vykonané v konaní pred súdom totiž umožňuje

konanie a následne (po vykonaní ďalšieho navrhovaného dokazovania) aj rozhodnutie na základe
formálnej zmeny petitu žaloby (nie neplatnosť darovacej zmluvy, ale aj určenie výlučného vlastníctva
predmetných nehnuteľností). V opačnom prípade by žalobkyni bola podľa jej názoru odňatá možnosť
konať pred súdom. Súd v rámci bodu 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že vychádzal
z výpovede žalovaného v 3. rade „ako účastníka darovacej zmluvy“. Žalovaný v 3. rade účastníkom

darovacej zmluvy nebol a skutkové okolnosti uvedené v tomto bode napadnutého rozhodnutia nie len
žiadny spôsobom nepreukázal, ale ich ani z väčšej časti netvrdil. Nie je preto zrejmé, na základe čoho si
súd tvrdenia žalovaného v 3. rade osvojil a považoval ich za preukázané. Žalobkyňa v podanom odvolaní
trvá na tom, že bol na ňu vyvíjaný nátlak a že sa v prípade darovacej zmluvy jedná o simulovaný právny
úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so zákonom. Predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatným

právnym úkonom. Súd pochybil aj pri hodnotení dôkazov, ak mal za to, že dôkazom o absolútnej
neplatnosti darovacej zmluvy mala byť „iba“ existencia kúpenej zmluvy. Počas konania produkovala
viacero relevantných a jednoznačných dôkazov, ktoré preukazovali jej tvrdenia, že skutočným právnym
úkonom zastretým darovacou zmluvou bola kúpna zmluva. Dôkazy, ktoré súd odmietol vykonať by
uvedené ešte väčšmi preukázali. Navrhovaná svedkyňa (p. L.) dokáže v konaní vypovedať komplexne

- nie iba o transfere fin. prostriedkov na účet žalovaného v 3. rade. Súd sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia venuje aj pripísaniu súm 70 000 a 50 000,- eur, ktoré bez ďalšieho, iba na základe tvrdenia
žalovaného v 3. rade považoval za dar. Uvedený záver priamo odporuje vykonanému dokazovaniu
(listinné dôkazy, výpovede strán sporu). Napriek tvrdeniu žalovaného v 1. rade, ktorý bol manželom
nebohej matky žalobkyne a priamym aktérom udalostí majúcich kruciálny význam pre predmetné

konanie. Súd sa stotožnil bez ďalšieho aj s tvrdením žalovaného v 3. rade o údajnom splatení členského
podielu za byt na D. ul. v Q.. To všetko napriek bezprostrednej výpovedi žalovaného v 1. rade, ktorý sa
neobmedzilnačestnévyhláseniealesapriamoabezprostrednezúčastňovalústnychpojednávaní.Autor
čestných vyhlásení zrejme toľko odvahy nemal. Súd sa teda v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nepochopiteľne stotožnil bez ďalšieho s nepodloženými tvrdeniami žalovaného v 3. rade, ktoré neboli

preukázané relevantnými dôkazmi, ba dokonca, niektoré neboli ani tvrdené. Závery súdu zachytené v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú skutočne nepredvídateľné, nepochopiteľné a nemajú podklad
vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože

je vo výroku vecne správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Skutočnosť, že žalobkyni nebolo
ozrejmené, ako mal správne znieť petit žaloby nespôsobuje odňatie možnosti žalobkyni konať pred
súdom. Okresný súd dôsledne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a žalobu zamietol ako
nedôvodnú, keď žalobkyňa svoju účelovú konštrukciu neplatnosti darovacej zmluvy nepreukázala.
Poukázal tiež na to, že už len samotné tvrdenia žalobkyne sú vnútorne rozporné a tvrdenie, že k

podpísaniu darovacej zmluvy bola donútená, nie je pravdivé. V konaní žiadne donútenie preukázané
nebolo. Pripomenul, že k posudzovaniu platnosti zmlúv v záujme právnej istoty je potrebné pristupovať
tak, že za neplatnú možno prehlásiť zmluvu iba v prípade, ak je jej neplatnosť spoľahlivo preukázaná,
pretože inak by bol popretý princíp rešpektovania prejavu vôle. Vôľa poručiteľky uzatvoriť darovaciu
zmluvu bola v konaní preukázaná, o úkon predstieraný preto ísť nemohlo. Navyše iba to, že poručiteľka

neb. R. X. v roku 2011, resp. 2012 poukázala 70000,- € žalovanému 3/, ktorý bol vtedy manželom
žalobkyne, nepreukazuje, že zmluvné strany v roku 2015 nemali skutočnú vôľu uzatvoriť o byte
darovaciu zmluvu. Vysvetlenie žalovaného 3/ o tom, že v roku 2011, resp. 2012 išlo o dar a pomoc
poručiteľky žalovanému 3/ a jeho manželke (dcére poručiteľky) v súvislosti so stavbou ich spoločnéhorodinného domu, nebolo v konaní ničím vyvrátené. Ak žalobkyňa tvrdí, že sporný byt mal byť už pri
jeho nadobudnutí údajne financovaný z prostriedkov jej rodičov, nie je zrejmé, prečo by zaň mali zaplatiť
kúpnucenuznovu.Spochybňovaťdarovaciuzmluvužalobkyňaúčelovozačalaažvpriebehudedičského

konania, dovtedy ju rešpektovala. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na to, že súd nenariadil
znaleckédokazovaniezodborupísmoznalectvavovzťahuklistinámpredlženýmžalobkyňounazistenie,
či ich písala poručiteľka, dôvody súd vysvetlil v napadnutom rozsudku. Tento listinný dôkaz navyše
nebol pre vec významný, pretože nebol spôsobilý preukázať rozhodujúce skutočnosti, najmä z neho
nebolo možné zistiť čas jeho vzniku a čas jeho pozmeňovania dopisovaním ďalších údajov. To by nebolo

možné zistiť ani nariadením znaleckého dokazovania. Aj nevypočutie navrhovanej svedkyne S. L. súd
riadne odôvodnil. Podľa návrhu žalobkyne na pojednávaní 14.2.2019 na výsluch tejto svedkyne, táto
mala byť vypočutá na dôvod, pre ktorý poukázala svedkyňa finančné prostriedky. Ten bol v konaní
nesporný - išlo o zaplatenie kúpnej ceny poručiteľke za prevod nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa v
odvolaní poukazuje na to, že táto svedkyňa „dokáže“ v konaní vypovedať komplexne a nie iba o
transfere finančných prostriedkov, takto svoj dôkazný návrh v konaní dosiaľ neodôvodnila. Podľa názoru

žalovaného 3/ neobstojí názor žalobkyne v odvolaní, podľa ktorého bolo rozhodnutie okresného súdu
nepredvídateľné, nepochopiteľné a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd vo veci
riadne vykonal dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a vec i správne právne posúdil.
5.Procesný opatrovník žalovanej 5/ - MČ Košice- Vyšné Opátske sa odvolaniu žalobkyne nevyjadril,
navrhol prihliadať na záujmy a potreby maloletej B. R..

6.V priebehu odvolacieho konania zaslal žalovaný 3/ súdu oznámenie, že žalovaný 1/ Y. X., nar.
X.XX.XXXX, bytom v Q., D. XX, zomrel. Na dotaz súdu zaslala notárka, JUDr. Ing. Andrea Kašperová
oznámenie, že žalovaný 1/ zomrel XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie 14D/261/2019 bolo ukončené
vydaním Uznesenia o zastavení konania s vydaním nepatrného majetku usporiadateľovi pohrebu. Ako
dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: X. X. a E. P., rod. X..

7.Podľa § 63 ods.1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8.Podľa § 63 ods.2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9.S prihliadnutím na cit ust. a skutočnosť, že dedičmi zo zákona v 1. dedičskej skupine sú X. X. ako
žalovaná v 2. rade a E. P., rod. X. ako žalobkyňa odvolací súd rozhodol, že za žalovaného v 1. rade,
zomr. XX.X.XXXX bude ďalej v konaní pokračovať s jeho právnymi nástupcami E. P. a X. Hlodanovou.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
11.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
12.Obsahprávanaspravodlivýproces(righttofairtrial)jepomerneširoký(právonaprístupksúdu,právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

13.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
14.Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí
byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo

na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
15.Skutočnosti uvedené v odvolaní čiastočne dávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným
postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v rozsahu tvrdení, že
neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré
nevykoná a tiež nevyjadril svoje predbežné právne posúdenie.

16.Námietka žalobkyne, že ide o prekvapivé rozhodnutie je nedôvodná. Prekvapivé je rozhodnutie
súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než vyplynuli zo žaloby, vyjadrenia k žalobe,
resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde „nečakane“ založené nepredvídateľne na
iných („nových“) dôvodoch, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť
namietať alebo vyjadriť sa k nim. Súd nevyslovil svoj právny názor, ale v kontexte s odôvodnením
rozhodnutia odvolacieho súdu je nutné túto námietku hodnotiť ako nepodstatnú, nakoľko nedodržanie

procesného postupu súdom podľa § 181 ods.2 CSP nedosiahlo takú intenzitu, aby sa celé konanie
javilo ako nespravodlivé, a tiež samotné podanie odvolania žalobkyňou predstavuje účinnú obranu
voči vytýkanému postupu súdu. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na vyjadrenie žalovaného v
3. rade, ktorý vo vyjadreniu k žalobe namietal neprípustnosť podanej žaloby z dôvodov nedostatku
naliehavého právneho záujmu. Vyjadrenie bolo žalobkyni doručené prostredníctvom jej právneho

zástupcu 17.9.2018, na čo žalobkyňa nereagovala, resp. na pojednávaní 13.11.2018 trvala na podanej
žalobe a jej naliehavom právnom záujme. Uplatnený odvolací dôvod teda nie je daný.
17.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z
prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu, neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia
(§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj
keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2

CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania).
18.Z obsahu spisu je zrejmé, že súd riadne poučil účastníkov konania, oboznámil ich včas o konanom
pojednávaní, doručil stranám všetky podania, ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť, dôkazy vykonal v
súlade so zákonom a nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne a dôsledne odôvodnil v napadnutom

rozsudku. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného má za to, že tento odvolací dôvod nie je daný.
19.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
20.Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na dôkazy, ktoré navrhovala v konaní na súde prvej inštancie,

ale neboli vykonané. Podľa jej názoru súd pochybil pri hodnotení dôkazov a nevykonané dôkazy by
ešte väčšmi preukázali, že skutočným právnym úkonom zastretým darovacou zmluvou bola kúpna
zmluva. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Nevykonaniedôkazov,ktoré
strany riadne navrhli, je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie
účastníkov konania a nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok (len) neúplnosť skutkových
zistení. Súd v napadnutom rozsudku, v bodoch 37. a 38. podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie niektoré
navrhované dôkazy nevykonať, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje, preto tento odvolací dôvod nie
je daný.
21.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na

to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
22.Skutkové zistenia je možné získať buď z vykonaných dôkazov alebo zo skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, alebo ak o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

23.Žalobkyňa tvrdí, že súd iba na základe tvrdenia žalovaného 3/ považoval pripísanie súm 70 000,-
€ a 50 000,- € za dar, čo priamo odporuje vykonanému dokazovaniu (listinné dôkazy, výpovede strán
sporu). To aj napriek tvrdeniu žalovaného 1/ (manžela nebohej matky žalobkyne), ktorý bol priamym
aktérom udalostí majúcich kruciálny význam pre predmetné konanie. Súd sa podľa jej názoru stotožnil
bez ďalšieho aj s tvrdením žalovaného 3/ o údajnom splatení členského podielu za byt na D. ulici v

Q., napriek bezprostrednej výpovedi žalovaného 1/, ktorý sa neobmedzil na čestné vyhlásenie, ale sa
priamo a bezprostredne zúčastňoval ústnych pojednávaní. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil
naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pri postupe a rozhodovaní súdu prvej inštancie.
24.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu

prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod nich podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a

výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.25.Súd síce použil správny právny predpis, ale vo vzťahu k § 137 CSP ho nesprávne vyložil a na daný
skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil
správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.

26.Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že súd žalobu zamietol de facto z dôvodu nesplnenia
formálnych náležitostí petitu. Tieto skutočnosti uvádza až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod
16., 17., 18. odôvodnenia) po zamietnutí žaloby, hoci v súlade s § 181 ods.2 CSP tak mal učiniť ešte
na samom začiatku vykonávania dokazovania. Petit žaloby bol dôsledkom uznesenia Okresného súdu
Košice I prostredníctvom notára JUDr. Gabriela Drgoňu, ako súdneho komisára, ktorým bolo žalobkyni

uložené, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala žalobu o určenie neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy.
27.Podľa§137CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäoa)splnenípovinnosti,b)nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
28.Ožalobuzodpovedajúcu§137písm.c/CSPidevtedy,aksažalobcadomáha,abysúddeklaratórnym
rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za existujúce.
29.Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

30.Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami
o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z § 194 CMP, podľa ktorého ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia

ako jeden mesiac.
31.Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu.
32.Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je
potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129),
ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže

v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný
obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný
taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti darovacej, resp. kúpnej
zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje,
aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.

33.Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením žalobného petitu tak, ako ho právne posúdil súd
prvej inštancie. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bol nesúlad s §137 CSP, podľa ktorého platná
právna úprava nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie
právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu a poukazuje na to,
že žalobkyni bola uznesením dedičského súdu prostredníctvom notára uložená povinnosť podať žalobu

o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Správne súd postupoval, keď v konaní pokračoval, keďže z
obsahu bolo zrejmé, že žalobkyňa sa domáha, aby bola zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností. Nemôže byť teda na ťarchu žalobkyne, keď viazaná uznesením dedičského
súdu podala žalobný návrh.
34.Odvolací súd zastáva stanovisko, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď podrobil prieskumu

dôvody, pre ktoré považovala žalobkyňa darovaciu zmluvu za neplatnú.
35.Žalobkyňa namieta neplatnosť darovacej zmluvy, pretože malo ísť o simulovaný právny úkon, ktorým
mal byť zastretý právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy, ktorého platnosť žalobkyňa takisto namieta z
dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí kúpnej zmluvy. Obidva právne úkony - darovacia zmluva aj
kúpna zmluva- sú právnymi úkonmi, ktorými sa prevádza vlastnícke právo z pôvodného vlastníka na

nadobúdateľa, teda sa nimi sleduje ten istý cieľ, rozdiel tvorí hlavne odplatnosť kúpnej zmluvy oproti
zmluve darovacej. Žalobkyňa už v januári 2014 vyjadrila vôľu previesť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti na nebohú R. X., teda jej matku. Následne tento svoj úmysel potvrdila uzatvorením
darovacej zmluvy v septembri 2015, a tiež dodatkom k darovacej zmluve z januára 2016. Po smrti matky
úmysel previesť vlastnícke právo opätovne potvrdila v zmluve o vyporiadaní BSM z novembra 2016.

Všetky podpisy na týchto dokumentoch žalobkyňa pred orgánom verejnej moci potvrdila. Je teda bez
pochýb aká bola jej vôľa, že úmysel previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa od
počiatku mala a viackrát svojím konaním tento zámer potvrdila.36. Je pravdou, že žalovaný 1/ uviedol, že peniaze na kúpu bytu dal žalobkyni on, proti tomuto tvrdeniu
však svedčí čestné vyhlásenie S. R. o kúpe bytu a tiež výpovede žalovanej 2/ a žalovaného 3/.
37.Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že poukázanie súm vo výške 70 000,-

€ a 50 000,- € na účet vtedajšieho manžela žalobkyne nebolo sporné, keďže v tom období nebohá matka
žalobkyne predala dom a nadobudnuté prostriedky poukázala z dôvodu dokončovania rodinného domu.
Od poukázania peňazí v prospech žalobkyne do uzatvorenia kúpnej, či následne darovacej zmluvy
uplynuli 3, resp. 4 roky, čo potvrdzuje úmysel nebohej matky darovať tieto finančné prostriedky bez
zámeru odkúpiť od žalobkyne byt.

38.Ak by sa aj čiastočne dôvodné javili skutočnosti o vyvíjaní nátlaku na žalobkyňu za účelom
uzatvorenia darovacej zmluvy, odvolací súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že nátlak vyvíjaný najmä zo strany nebohej matky žalobkyne bol len dôsledkom dlhodobého
neriešeného zámeru žalobkyne previesť vlastnícke právo na matku a navyše žalobkyňa svoj úmysel
potvrdila aj po smrti matky podpísaním dodatku k dohode o vyporiadaní BSM.
39.Odvolací súd sa preto jednoznačne stotožňuje s názorom súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku

o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že posudzovaná darovacia zmluva bola
uzatvorená pod vplyvom donútenia a pod nátlakom, ktoré by tento právny úkon mali diskvalifikovať.
Žalobkyňa v samotnej žalobe tvrdí a svoje tvrdenie deklaruje kúpnou zmluvou z 23.5.2014, že uzatvorila
pôvodne kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol sporný byt, ktorou mala previesť na matku vlastníctvo k
tomuto bytu za kúpnu cenu 400 eur a následne 11.9.2015 uzatvorila darovaciu zmluvu na sporný byt. Z

uvedeného konania žalobkyne je jednoznačne prejavená jej vôľa previesť vlastníctvo k bytu na matku
a v žiadnom prípade nemožno hodnotiť konanie žalobkyne ako pod nátlakom alebo z donútenia a to v
kontexte aj s ďalším jej úkonom a to zmluvou o vyporiadaní BSM zo 4.11.2015.
40.Odvolací súd má za to, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobného návrhu, táto
skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. V preskúmavanej veci venoval súd prvej

inštancie všetkým otázkam relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, náležitú pozornosť z hľadiska všetkých riadne a včas
uplatnených relevantných prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, zistený
skutkový stav majúci oporu vo vykonanom dokazovaní správne právne posúdil, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia a dôvody zamietnutia žaloby vzhľadom na nepreukázanie

zákonných predpokladov neplatnosti darovacej zmluvy, dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce
skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a tiež s poukazom na prijaté právne
závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke
skutkovej, tak aj po právnej stránke, a vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a
právnymi argumentmi sporových strán. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý z hľadiska ňou

uplatňovaných odvolacích dôvodov spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
41.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
42.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
44.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45.Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná plná náhrada odvolacích trov,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

46.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.