Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717207505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. lipou 4, XXX XX K., proti manželovi: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XX, XXX XX O., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom:
E. O., nar. XX.XX.XXXX a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, na
čas po rozvode manželstva, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k.
12P/281/2017-121 zo dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné
maloletú E. O., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 300 eur a na maloletého Y. O., nar. XX.XX.XXXX
mesačne sumou 300 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12P/281/2017-121 zo dňa 27.09.2018 rozviedol manželstvo Y. O.,
nar. XX.XX.XXXX a S. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 12.12.2009 v Bratislave, zapísané v

Knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 68, ročník 2009, na strane XX,
pod poradovým číslom XXX. Maloleté deti O.: E., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas
po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou
250 eur a na maloletého Y. mesačne sumou 200 eur mesačne, u oboch počnúc dňom právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1, 2, 3, 4, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, § 25 ods. 2, §
28 § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len CMP). Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo účastníkov si
neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu v tejto časti.
Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie, odlišnosti pováh,
rozdielnych predstavách o manželskom spolužití, pracovných povinnostiach manžela v Prahe, čo viedlo

k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov. Prihliadal na postoj manželov a odmietanie obnovenia
ich spolužitia, čím mal preukázané, že nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť
svoj účel. Konštatoval, že rozvod takto formálneho manželstva, nie je ani v rozpore so záujmami
ich maloletých detí. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k maloletým deťom mal preukázané, žemanželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2015, pričom otázka zverenia maloletých deti na čas
po rozvode do starostlivosti matky nebola sporná. Matkou navrhovanú výšku výživného na maloleté deti
sumou 440 eur mesačne na každé dieťa považoval za neprimeranú z dôvodu, že predložený prehľad

priemerných mesačných výdavkov na maloleté deti vyčíslený sumou 941,50 eur na maloletú E. a 926,40
eur na maloletého Y. obsahuje aj započítané platby za školné v súkromnej základnej škole vo výške 500
a 450 eur, ktoré matka v súčasnosti neuhrádza. Konštatoval, že otec nesúhlasil s návštevou súkromnej
základnej školy maloletých detí, čo odôvodnil výškou svojho príjmu cca 1000 eur. Súd prvej inštancie
ustálil priemerné mesačné výdavky bez poplatku za školné na maloletú E. v sume 500 eur a maloletého

Y. 400 eur, ktoré považoval za zodpovedajúce veku, odôvodneným potrebám detí, ich školským a
mimoškolským aktivitám. Konštatoval, že vzhľadom na príjem matky vo výške 650 eur a skutočnosť, že
jej finančne vypomáha rodina, pri predložených nákladoch na maloleté deti, domácnosť a zohľadnení
jej životných nákladov, mal za nepravdepodobne, že matka dokáže zabezpečiť všetky výdavky ako ich
deklarovala v konaní. Za pozitívnu vyhodnotil snahu matky maloletým deťom zabezpečiť vzdelávanie
v súkromnej základnej škole, avšak prihliadal na príjem otca a jeho nesúhlas s návštevou súkromnej

školy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu školného. Poukázal na to, že vzhľadom na
súčasnú kritickú finančnú situáciu oboch rodičov, hrozbu vydraženia nehnuteľnosti, ktorú obýva matka
s deťmi, je na zváženie vhodnosť výberu základnej školy pre deti, aj štátnej, s rozšíreným vyučovacím
anglickým jazykom. Konštatoval, že otec v konaní nezdokladoval svoje majetkové a príjmové pomery a
na pojednávanie sa nedostavil. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloleté deti prihliadol

na vek detí 8 a 7 rokov, ich krúžkovú činnosť a príjem oboch rodičov. Určené výživné 250 a 200
eur, vrátane finančnej participácie matky na každé dieťa vo výške 100 eur (so započítaním jej osobnej
starostlivosti) považoval za napĺňajúce práva a právom chránené záujmy oboch maloletých deti. Matku
oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok z dôvodu, že otec sa zdržuje na neznámej
adrese v Českej republike, o deti sa nezaujíma, nekomunikuje s matkou. O trovách konania rozhodol

podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o výživnom podala odvolanie manželka. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a otcovi určiť výživné na maloletú E. vo výške 500
eur mesačne a maloletého Y. vo výške 500 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku

o rozvode manželstva. Namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a vec nesprávne
právne posúdil. Uviedla, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, otec dlhodobo
nejaví žiaden záujem o deti, nenavštevuje ich, nekontaktuje, neposiela im darčeky, ani nezabezpečuje
ich potreby v čase prázdnin. Za nesprávny preto považovala výpočet súdu prvej inštancie, pokiaľ ide
o jej podiel nákladov na deti. Uviedla, že príjem otca je podstatne vyšší a matematický výpočet preto

považuje za nesúladný s ust. § 62 Zákona o rodine. Zdôraznila, že jej náklady na bývanie predstavujú
sumu300eurmesačne(pravidelnémesačnépoplatky),jenútenásplácaťhypotékumesačnousumoupo
300 eur na základe hypotéky zazmluvnenej otcom detí. Aby mohla participovať sumou 100 eur mesačne
na nákladoch maloletých detí, musela by si nájsť ďalšiu prácu, avšak vzhľadom na potrebu poobede sa
starať o deti, túto možnosť nemá. Uviedla, že otec má ukončené stredoškolské vzdelanie a odborné

nadstavbové vyučenie vo viacerých odboroch, ako aj dlhoročnú prax v podnikaní v oblasti poruchovej
služby a stavených činností. Ide o dobre platené remeslá. Má neobmedzený čas, nemá iné povinnosti,
ani zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili pracovať a plniť svoje záväzky. Jeho jedinou snahou je vyhnúť
sa plneniu vyživovacej povinnosti, čo je zrejmé aj z jeho správania v priebehu konania. Mala za to,
že otec využíva svoj príjem len na svoje potreby, pričom deti majú právo podieľať sa aj na životnej

úrovni svojho rodiča, teda otca, ktorý v roku 2017 previedol rodinný dom v Drážovciach na inú osobu,
kúpna cena z predaja kompletne zrekonštruovaného domu zmizla, má osobné motorové vozidlo zn.
Mercedes, oblieka si značkové oblečenie, používa drahý mobilný telefón. Uviedla, že deti počas letných
prázdnin absolvujú denné tábory, všade sa prepravujú pešo, kupuje im iba nevyhnuté veci, oblečenie
nosia po starších kamarátoch, finančne jej pomáha rodina. Poukázala na ust. § 62 ods. 5 zákona o

rodine a prednosť pohľadávky výživného pred inými pohľadávkami, pričom otec pravidelne platil leasing
splátky za vozidlo zn. Mercedes, a výživné začal platiť až po podaní trestného oznámenia na neho.
Uviedla, že otec im zobral auto a sumu 4.650 eur na vyplatenie leasingu. Mala za to, že s poukazom
na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, mal súd vychádzať pri určení výživného na deti z dvadsaťnásobku
sumy životného minima ako príjmu otca, nakoľko tento nepredložil súdu žiaden podklady preukazujúci

jeho príjem. Namietala, že súd sa len stotožnil s postojom otca, ktorý vyslovil ochotu platiť výživné v
sume po 200 eur mesačne na každé dieťa. Doklad o svojom údajnom brigádovaní nepredložil, rovnako
nedoložil ani doklad o svojej ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Rozhodnutie súdu
považovala za nezákonné a v hrubom rozpore so záujmom maloletých detí. Za nesprávne považovalaodôvodnenie výšku výživného, pri vyhlásení rozsudku, nákladmi súvisiacimi s krajom, v ktorom deti
žijú. Poukázala na prax súdov, z ktorej je známe, že výživné vo výške 200 eur mesačne súdy určujú
pre deti predškolského veku v prípade, ak druhý rodič zavinil nepriaznivú situáciu rodiny. Zdôraznila,

že sám otec sa priznal , že platí výživné na ročnú N. ktorá možno ani nie je jeho dcérou, v sume 200
eur. Namietala rozdielnosť určenej výšky výživného na Y. a E., medzi ktorými je vekový rozdiel jeden a
pol roka. Uviedla, že deti sú talentované, navštevujú krúžky, ktoré náklady preukázala, pričom nejde o
nadštandard. Nesúhlasila s argumentom súdu o nepreukázaní nákladov na deti, keďže všetky výdavky
do spisu doložila (platby za plávanie, športové aktivity a pod.) . Poukázala na konanie otca, ktorý zaťažil

rodinný dom, v ktorom rodina žila neúmernou splátkou mesačnej hypotéky, túto prestal splácať a keďže
ona nebola schopná výšku splátky hradiť, banka začala proces dražby domu. Zdôraznila, že otec sa
nezaujíma o najzákladnejšie potreby detí, zabezpečenie ich bývania a preto bola nútená komunikovať s
bankou,ktorájejschválilaodklad dražbypodpodmienkousplácaniahypotekárnehozáväzkunaobdobie
6 mesiacov v minimálnej možnej výške 300 eur mesačne. Pocit istoty a bezpečia je pre deti najdôležitejší
a preto je toho názoru, že je potrebné zohľadniť reálne náklady na bývanie, ktoré musí znášať sama a

ktorých väčšina je zavinená otcom detí. Uviedla, že podnájom v Pezinku je finančne nákladný a kúpa
bytu je pre ňu nereálna, jedinou jej možnosťou by bolo presťahovanie sa ku svojim rodičom do bytu v
Dúbravke, čo by znamenalo vytrhnutie detí z ich prostredia. Nesúhlasila s hodnotením dôkazov súdom
prvej inštancie, ktoré podľa jej názoru nemá racionálny základ. V konaní preukázala všetky náklady a
výdavky na zabezpečenie potrieb detí, spôsob financovania jej domácnosti a predaj nepotrebných vec,

navrhla vypočuť svedkov, ktorému návrhu súd nevyhovel. Napadnutý výrok rozhodnutia považovala za
nevyvážený, nezákonný, proti záujmom detí, neodôvodnený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti
v predmetnej veci.

4. Manžel sa k odvolaniu manželky nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne ustálil priemerné
mesačné výdavky na potreby detí a zohľadnil i vek maloletých. rozhodnutie je v súlade so záujmom detí.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manželky - matky
maloletých detí je čiastočne dôvodné.

7. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletej E. a Y. na čas po rozvode, preto
budú účastníci označovaní ako otec a matka.

8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného

ako čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1
Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na
ich zárobkové a majetkové pomery a životnú úroveň, avšak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie,
odvolací súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného na každé z maloletých detí je v sume 300

eur mesačne prihliadajúc na okolnosti danej veci.

9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo

všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj
dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej

na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať
výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností,
majetkových pomerov a pod..10. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej E. a Y. vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obe deti navštevujú základnú školu. Nemožno spochybňovať, že náklady na zabezpečenie ich
bežných potrieb predstavujú platby za stravu, ošatenie, nákup hygienických potrieb, prípadne zdravotnej

starostlivosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou matky preukazovať výdavky na bežné
denné potreby detí z dôvodu, že odvolací súd vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných
veku detí. Ďalšími nákladmi E. a Y. sú výdavky na školské a mimoškolské aktivity, pričom v konaní
sama matka potvrdila, že poplatok za školné jej odpadol. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nákladom
dieťaťa sa rozumie aj pomerný podiel platieb na bývanie. V danom konaní matka riadne preukázala

výdavky na odôvodnené potreby oboch detí, avšak odvolací súd považoval za potrebné náklady detí
korigovať, keďže z dokladov o výdavkoch na krúžky a športové záujmy detí nevyplýva ich pravidelnosť
platieb počas celého roka. Odvolací súd akceptoval námietku matky vo vzťahu k platbe za hypotéku
čerpanú otcom na zabezpečenie bývania v nehnuteľnosti, ktorú obýva matka s deťmi. Z vykonaného
dokazovania je nesporné, že matka v snahe vyhnúť sa dražbe rodinného domu po tom, ako otec prestal
splácať úver nastavený mimoriadne vysokými splátkami po 1.000 eur mesačne, dosiahla dohodu s

bankou o znížení splátok úveru sumou 300 eur mesačne. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom
prípade je výnimočne potrebné splátky úveru zohľadniť, keďže situáciu rodiny zavinil otec, ktorý svojim
konaním pripravil deti o základnú potrebu, ktorou je bývanie. V konaní bolo rovnako preukázané, že
matka dosahuje príjem vo výške 650 eur mesačne, nemá inú vyživovaciu povinnosti a starostlivosť o
maloletédetispočívavýhradnenanej,keďžeotecžijevČecháchaodetisanezaujíma,ktoréskutočnosti

je potrebné vziať v úvahu. Treba konštatovať, že príjem otca v konaní nebol riadne preukázaný,
napriek výzve adresovanej otcovi na doloženie dokladov o jeho príjme, nákladoch a ďalšej vyživovacej
povinnosti, postoj otca v konaní zostal pasívny, keď len na pojednávaní uviedol, že výška jeho príjmu
z brigádnickej činnosti dosahuje 1.000 eur. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd prihliadal na vek
otca, jeho dosiahnuté vzdelanie, schopnosti a možnosti, skutočnosť, že v konaní neboli preukázané

žiadne zdravotné obmedzenia otca, ktoré by mu bránili vo výkone práce a zabezpečení si príjmu
zodpovedajúcemu výške, z ktorej dokáže hradiť odôvodnené potreby svojich maloletých detí. Je nutné
akceptovať námietku matky vo vzťahu k ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorú v konaní nepreukázal,
pričom sám potvrdil, že na maloletú N. prispieva sumou 200 eur mesačne. Na základe uvedených
dôvodov dospel odvolací súd k názoru, že výživné na E. vo výške 300 eur mesačne a maloletého Y. v

sume 300 eur mesačne zodpovedá ich veku a potrebám, príjmu otca, jeho schopnostiam a možnostiam.
Odvolacísúdakceptovalajnámietkumatkytýkajúcusarozdielnejsumyvýživnéhonadetianízkyvekový
rozdiel medzi nimi, keď podstatný rozdiel pri nákladoch maloletých detí, ktorý by bol dôvodom na určenie
rozdielnej sumy výživného, nebol preukázaný.

11. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopností a možností na strane otca, výrok súdu
prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám
rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).