Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206627
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216206627.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v spore

žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická č. 20-26, so sídlom Košická
č.24, Bratislava, IČO: 30 791 723, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, AK so sídlom
Klincova č. 35, Bratislava, proti žalovaným: 1. W.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, C. a 2.
C.. D. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, J., o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný
byt, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.04.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2016 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať rozostavaný byt č. X-S.,
X. mezanín, vchod T. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, okres J. W., obec J. - C..
Č.. O., k. ú. L. a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako právnická osoba

zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome T. Č.. XX-XX E. J..

3. Žalovaní sú v zapísaní na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci rozostavaného bytu č. X-S., X.
mezanín,vchodT.Č..XX,nachádzajúcisavbytovomdomesúpisnéčísloXXXXapodielunaspoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti podielu 8831/428559.

4. Rozhodnutím č. V-XXXX/XX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR

Bratislavu povolila vklad „údajného“ vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na
dome T. Č.. XX - XX E. J. v prospech spol. PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (ďalej len „družstvo“),
ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo dňa 16.05.2003
uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu T. Č.. XX - XX E.
J.. K tomuto postupu došlo odhliadnuc od skutočnosti, že katastrálny zákon, ani zákon č. 182/1993
Z. z. neumožňovali, aby Správa katastra vydala „rozhodnutia o zápise“, ktoré nemá žiadny právny, ani
skutkový základ.

5. Zo stany bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pri povolení vlastníckeho práva
k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome T. Č.. XX-XX E. J. v prospech družstva išlo o
svojvôľu realizovanú bez zmluvy či inej opory. Tento názor vychádza z obsahu Zmluvy o nadstavbe bytovuzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na
T. XX-XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní družstvo sa ako stavebník v zmluve zaviazal vykonať
vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol družstvu vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m2, ktorý malo užívať a
to bezodplatne po celú dobu výstavby. V zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, že vlastníkom
novovystavanýchbytovvrátanespoluvlastníckychpodielovnaspoločnýchčastiachazariadeniachdomu
prislúchajúcich k jednotlivým novovystavaným bytom vo veľkosti určenej zmluvou na strane družstvo.

6. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť
až vtedy, keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby,
dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech družstva na základe návrhu
na vklad ním podaným. Družstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom
bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty skolaudované. Uvedeným momentom sa mala

zároveň zmeniť veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Pozornosti družstva ako aj žalovaným unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho
práva k nadstavaným 14-tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby,
k čomu nikdy nedošlo. Ide o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Žalovaní daný stav
prehliadajú a predmetný byt užívajú ako riadne skolaudovaný byt.

7. Žalovaní uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušili vlastnícke právo
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvných strán k spoločným častiam a zariadeniam
domu, nakoľko v súčasnosti sú na LV č. XXXX, k. ú. L. zapísaní ako vlastníci príslušnej časti
spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú

vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome T. Č.. XX-XX. Žalovaní užívajú stavebne neukončenú a
neskolaudovanú stavbu na bytovom dome T. Č.. XX-XX E. J. a konajú v rozpore s právnou úpravou
vymedzenou zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím sa porušujú
práva reálnych vlastníkov bytov v tomto bytovom dome.

8. Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.08.2016 uviedli, že sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
aspoločnýchzariadeniachdomu.Žalobcajespoločenstvomvlastníkovbytovzaloženýmpodľazákonač.
182/1993 Z. z. a to za účelom správy spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového
domu, nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane ich údržby a obnovy. Rozhodnutím č. V-XXXXX/
XX zo dňa 23.11.2015 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k
predmetnému bytu v prospech žalovaných. Zmluvnými stranami Zmluvy o nadstavbe bytov, na ktorú v
podanej žalobe odkazuje žalobca, boli stavebník: PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (družstvo) a
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca nie je zmluvnou stranou predmetnej

zmluvy a podal obdobné žaloby samostatne voči jednotlivým vlastníkom 14-tich bytových jednotiek v
nadstavbe bytového domu (konania vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.: 21C/62/2016,
10C/75/2016, 10C/78/2016 a 21C/57/2016).

9. Žalovaní s poukazom na ust. §7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., keďže žalobca sa voči nim

domáha vypratania bytu, majú za to, že aktívne vecne legitimovaným subjektom a teda žalobcom v
konanie o uloženie povinnosti - vypratanie nehnuteľnosti môže byť len subjekt, ktorý osvedčí existenciu
svojho vlastníckeho práva, práva nájmu, práva podnájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva
viažuceho sa k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa svojim žalobným návrhom domáha.
V danom prípade by žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu osvedčil len v tom prípade, ak by

preukázal, že niektoré z tu vymenovaných práv k bytu mu patrí. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom
predmetnéhobytusúžalovaníažalobcanemáktomutobytužiadnevlastnícke,užívacieaniinéobdobné
práva, nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. Žalobca v zmysle §
7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vykonáva len správu spoločných častí a spoločných zariadení
domu, nebytových priestorov v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva

a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy, ale v žiadnom prípade nemôže vstupovať do
vlastníckych, užívacích alebo obdobných práv k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom. Vlastnícke
práva prináležia výlučne jednotlivým vlastníkom, nie však spoločenstvu.10. Zároveň žalovaní vzniesli námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko majú za to, že aj
v prípade, ak by sa žalobca domáhal svojím žalobným návrhom určenia vlastníckeho práva k bytu alebo
určenia spoluvlastníckeho podielu ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome k bytu, či k spoločným

častiam a zariadeniam bytového domu, nakoľko údajné vlastnícke práva bližšie neurčených reálnych
vlastníkov bytov v bytovom dome T. XX - XX údajne poškodzujú vlastníci 14-tich bytových jednotiek
v nadstavbe bytového domu, ktorí tieto byty nadobudli na základe Zmluvy o nadstavbe, čím došlo aj
k zmene spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu - rovnako aj na strane žalovaných

sa jedná o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C.s.p., kedy žalovanými by mali byť všetci vlastníci 14
bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu.

11. Žalovaní teda majú za to, že z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné, aby žalobu
uplatniloviacerosubjektovspoločne,nakoľkovšakvtomtokonanínevystupujúvšetkysubjektynúteného
procesného spoločenstva, tak na strane žalobcu ako na strane žalovaného, ktorých účasť je v tomto

konaní nutná, a teda neboli splnené podmienky podľa ust. § 78 ods. 1 C.s.p., majú žalovaní za to, že by
súd mal s poukazom na ust. § 78 ods. 2 C.s.p. žalobu zamietnuť.

12. Žalovaní vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudli v súlade so zákonom a so Zmluvou
o nadstavbe, a to na základe osobitnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo výstavbe uzatvorenej

s PREŠPORK, DRUŽSTVO SLOVAKIA. Vklad vlastníckeho práva v ich prospech bol príslušným
Okresnýmúradom,katastrálnymodborompovolenýaichvlastníckeprávokbytubolozapísanévkatastri
nehnuteľností SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

13. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 180 C.s.p..
Právny zástupca žalobcu bol opakovane predvolaný na pojednávania (termín: 16.11.2017, 25.01.2017
a 08.03.2017), kedy podaniami doručenými dňa 15.11.2016 o 16.30 hod., 16.01.2017 a 06.03.2017
opakovane ospravedlnil svoju neprítomnosti z dôvodu práceneschopnosti. Podľa potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti mala jeho práceneschopnosť začať dňom 14.11.2016 a ďalšia dňom 16.01.2017.

Následne na termín pojednávania nariadený na deň 26.04.2017 o 11.30 hod. si právny zástupca žalobcu
prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 20.03.2017 a až dňa 20.04.2017 doručil súdu elektronické
podanie bez ZEP, v ktorom podaní opätovne požiadal o odročenie termínu pojednávania, pričom
dôvodom jeho žiadosti bola tento krát kolízia pojednávaní, keď na deň 26.04.2017 o 10.30 hod. bolo
nariadené pojednávanie vo veci G.. P. O., G.. proti Ministerstvu spravodlivosti SR o preskúmanie

zákonnostirozhodnutiažalovaného,vednejpredKrajskýmsúdomvBratislavepodsp.zn.:6S/70/2015,z
ktorého dôvodu sa teda právny zástupca nemôže zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava
II v predmetnej veci. Súd podaním zo dňa 25.04.2017 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho
ospravedlnenie neakceptuje a žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 26.04.2017 o
11.30 hod. nevyhovuje, nakoľko neboli splnené predpoklady ustanovené § 183 C.s.p.. Ospravedlnenie

neúčasti právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania neboli
podané včas v zmysle § 183 ods. 3 C.s.p., t.j. bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o uvádzaných
skutočnostiach, ktoré mu bránia v jeho účasti na pojednávaní nariadenom na tunajšom súde, nakoľko
predvolanie na pojednávanie na tunajšom súde nariadené na deň 26.04.2017 o 11.30 hod. právny
zástupca prevzal už dňa 20.03.2017. Zároveň súd uviedol, že právny zástupca ani nepreukázal

existenciu ním uvádzaných dôvodov a ani nepreukázal čas, kedy sa o predmetnej kolízii dozvedel (kedy
bol predvolaný na pojednávanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave), rovnako nepreukázal,
že by nebolo možné žiadať v uvedenej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave alebo vo veci
prejednávanejnatunajšomsúdezastúpenieinýmadvokátom.Súdmázato,žeprávnyzástupcažalobcu
mal dostatočný časový priestor zvoliť si substitúta, keďže prevzal predvolanie na pojednávanie na

tunajšom súde dňa 20.03.2017, a teda neboli naplnené dôvody na odročenie pojednávania v zmysle §
183 ods. 2 C.s.p.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu.

14. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý má vykázané doručenie predvolania

dňa 17.03.2017 a žalovanej v 2. rade dňa 14.03.2017. Žalovaní svoju neúčasť neospravedlnili a
nepožiadali o odročenie z dôvodov v zmysle § 183 C.s.p..15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: rozhodnutie Mestskej časti Bratislava
- Ružinov č.: D. XXXX/XXXX/X/JAN z 24.11.2015, výpis z LV č. XXXX, Zmluva o nadstavbe bytov,
rozhodnutieObvodnéhoúraduBratislavač.S.-I.zodňa31.01.2013,akoajsďalšímilistinamizaloženými

v spise. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca je spoločenstvo vlastníkov bytov založené za účelom správy spoločných častí bytového domu a
spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov bytového domu v bytovom dome, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane

ich údržby a obnovy a podľa zákona č. 182/1993 Z. z. zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov
a nebytových priestorov v dome T. Č.. XX-XX E. J..

Dňa 27.05.2003 uzavrelo 42 vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu T. XX-XX, J.
a spol. Prešporok Družstvo Slovakia ako stavebník Zmluvu o nadstavbe bytov, ktorej predmetom
bola výstavba dvojpodlažnej nadstavby podkrovia, v ktorej sa vytvorí 14 nových bytových jednotiek

uvedených v projektovej dokumentácii špecifikovaných v čl. II zmluvy.

Rozhodnutím č. V-XXXX/XX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
povolila vklad vlastníckeho práva k 14-tim novým bytovým jednotkám v dome T. Č.. XX - XX E. J.
v prospech spol. PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (ďalej len „družstvo“), ktorý vystupoval ako

zmluvnástrana-stavebníkvZmluveonadstavbezodňa16.05.2003uzatvorenejspôvodnýmivlastníkmi
bytov a nebytových priestorov bytového domu T. Č.. XX - XX E. J..

Žalovaní sú podľa výpisu z LV č. XXXX, vedenom pre okres J. W., obec J.- C.. Č.. O., k. ú. L. podielovými
spoluvlastníkmi rozostavaného bytu č. X-S., X. mezanín, vchod T. Č.. XX, nachádzajúceho sa v bytovom

dome súp.č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X. Vlastnícke
právo nadobudli na základe Kúpnej zmluvy V-XXXXX/XX zo dňa 23.11.2015.

Rozhodnutím č. V-XXXXX/XX zo dňa 23.11.2015 Okresný úrad J., katastrálny odbor povolil vklad
vlastníckeho práva k vyššie uvedenému bytu č. X-S., X. mezanín, vchod T. Č.. XX, nachádzajúceho sa

v bytovom dome súp.č. XXXX,v prospech žalovaných.

16. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva, držať užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
(ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy
s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti
domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory“), príslušenstvo a priľahlý pozemok
vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným

úradom v sídle kraja (ďalej len „správny orgán“) príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len
„register“).Podľa§7bods.1zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskorších
predpisov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového

priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia“), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa
tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou
činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže
nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v

mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu,
príslušenstvo a priľahlý pozemok.

Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskoršíchpredpisovSpoločenstvouzatvárazmluvyvrozsahusvojejčinnostipodľatohtozákona,najmä
ododávkeplneníspojenýchsužívanímbytovanebytovýchpriestorov,opoistenídomualebooprenájme

podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia
na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis.
Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných
zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene
vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd
dospel k záveru, žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

18.Súdsavprvomradezaoberalotázkouvecnejlegitimáciežalobcu.Preskúmavanievecnejlegitimácie,

či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciuskúmavždyajbeznávrhuatoajvprípade,žejužiadenzúčastníkovkonanianenamieta.Pod
vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnou legitimáciou

je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník
na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaný).

19. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje (užíva). V prejednávanej veci je
nesporné, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome T. Č..
XX-XX E. J., keďže žalobca je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. XX-XX, ktoré

je právnickou osobou zriadenou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z..

20. Spoločenstvo sa v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. zriaďuje za účelom správy spoločných častí
a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlých pozemkov. Práva a povinnosti spoločenstva definuje

§ 7b zákona č. 182/1993 Z. z.. Je nesporné, že spoločenstvo je aktívne legitimovaným subjektom na
vymáhanie akýchkoľvek pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva v súdnom konaní, pričom základnou podmienkou je,
aby tieto pohľadávky vznikli v súvislosti so správou domu, resp. z právnych úkonov týkajúcich sa domu,
pričom rozsah týchto oprávnení možno aplikovať nielen voči vlastníkom v danom bytovom dome, ale aj

voči tretím subjektom. Len v takýchto prípadoch vystupuje v súdnom konaní spoločenstvo ako žalobca
vo vlastnom mene (pričom koná na účet vlastníkov). Keďže však predmetom tohto konania je uloženie
povinnosti vypratať nehnuteľnosť, nemôže v súdnom konaní vystupovať ako žalobca spoločenstvo,
keďže nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a takéto oprávnenie mu
nevyplýva ani zo zákona č. 182/1993 Z.z.. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na

vypratanie nehnuteľnosti je teda výlučne vlastník nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide
o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Základnou
podmienkou úspechu v žaloby vo veciach vlastníckych (teda aj vo veci vypratania nehnuteľnosti)
je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie ježalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Keďže žalobca
nepreukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, súd dospel k záveru,
že nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o vypratanie.

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol v celom rozsahu.

22. Žalovaní mali vo veci úspech, preto im v súlade s § 255 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania,

keďže však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).