Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Slebodníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224776
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118224776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: M.. G. G., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, U., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenská republika, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 36,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 10.7.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboudoručenousúdudňa28.12.2018žiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 16,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.7.2018 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podľa odôvodnenia žaloby

3. Rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Košiciach zo dňa 23.9.2014, č. ORPZ-KE-ODI1-354/2014-P bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1
písm.1)zák.č.372/1990Zb.opriestupkoch,ktoréhosamaldopustiťtým,žedňa14.3.2014včase14,00
hod. na ulici Mliečnej č. 70 v Košiciach parkoval s motorovým vozidlom Chrysler EČV: U. na mieste, kde
mal obmedziť výjazd vozidiel z účelovej komunikácie, čím mal porušiť ustanovenie § 25 ods. 1 písm.
u) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a uložil mu pokutu vo výške 20,- eur a zaviazal na úhradu
trov konania vo výške 16,- eur. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnom stanovenej

lehote odvolanie.

4.KrajskýdopravnýinšpektorátKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvKošiciach,akodruhostupňový
správny orgán vydal rozhodnutie o odvolaní, č. KRPZ-KE-KDI2- 139/2014-P zo dňa 19.12.2014, ktorým
zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, č. ORPZ-KE-ODI 1-354/2014-
P zo dňa 23.9.2014, a to tak, že vo výroku predmetného rozhodnutia vypustil v druhom odseku text,
cit.: „ ... parkoval s motorovým vozidlom Chrysler, evidenčného čísla U. na mieste, kde obmedzil výjazd

vozidiel z účelovej komunikácie. " a nahradil ho textom„ ... zastavil a stál s motorovým vozidlom Chrysler,
evidenčného číslo U. na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku. " rovnako zmenil aj druhý odsek
odôvodnenia rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia ostávajú nezmenené.5. Žalobca si splnil povinnosť uloženú mu týmto právoplatným rozhodnutím a dňa 9.1.2015 zaplatil
bankovým prevodom pokutu vo výške 20,- eur, ako aj náhradu trov konania o priestupku vo výške 16,-
eur.

6. Dňa 11.2.2015 žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu proti Krajskému riaditeľstvu PZ
v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní
žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P zo dňa 19.12.2014, ktorú však krajský súd zamietol. Proti
rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 8Sžo/23/2016 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/15/2015-59 zo dňa 21.1.2016 tak, že rozhodnutie
žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P zo dňa 19.12.2014 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI 1-354/2014-P zo dňa 9.9.2014 v znení upovedomenia
o oprave zo dňa 26.11.2014 ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8. Priestupkové konanie vedené proti žalobcovi do dňa podania tejto žaloby nebolo skončené.

9. Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach zo dňa 23.9.2014, č. ORPZ-KE-ODI1-354/2014-P v spojení s rozhodnutím Krajského

dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-
KDI2-139/2014-P zo dňa 19.12.2014 je nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo z tohto dôvodu aj zrušené.
Pretože žalobca na základe tohto nezákonného rozhodnutia zaplatil uloženú pokutu vo výške 20,- eur
a náhradu trov konania o priestupku vo výške 16,- eur, vznikla mu tým škoda.

10. Listom zo dňa 5.4.2018 žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. List bol žalovanému doručený dňa 12.4.2018. Žalovaný po
preskúmaní žiadosti nárok žalobcu neuspokojil a požadovanú náhradu škody uhradiť odmietol, o čom
upovedomil žalobcu listom zo dňa 9.7.2018.

11. Pretože žalovaný sa tak najneskôr 9.7.2018 dostal do omeškania so splnením svojho peňažného
záväzku, žalobca si okrem náhrady škody uplatňuje i zákonný úrok z omeškania od 10.7.2018 do
zaplatenia.

12. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v

Košiciach zo dňa 23.9.2014, Rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa
19.12.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, stanovisko žalovaného k žiadosti.

13. Žalovaný podaním zo dňa 28.2.2019 uviedol, že odbor právnych služieb kancelárie ministra

vnútra SR Ministerstva vnútra SR nedisponuje v súčasnosti relevantnými informáciami týkajúcimi sa
predmetnej veci. Vzhľadom na ich nutnosť požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia bez
určenia konkrétneho termínu doručenia vyjadrenia. Zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím o veci bez
nariadenia pojednávania. Do rozhodnutia súdu vo veci samej žalovaný vyjadrenie k žalobe nepredložil.

14. Nakoľko hodnota tohto sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur, skutkové tvrdenia strán
neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 177
ods. 2 písm. a) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 11.4.2019, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3

CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 1.4.2019 a súčasne na webovej stránke súdu na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

15. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril a teda nepredniesol obranu, skutkovým základom pre
rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené žalobcom.

16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:17. Rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach zo dňa 23.9.2014, č. ORPZ-KE-ODI1-354/2014-P bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola mu uložená pokuta vo

výške 20,- eur a náhrada trov konania vo výške 16,- eur. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca
podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach vydal rozhodnutie o odvolaní, č. KRPZ-KE-KDI2- 139/2014-P zo dňa
19.12.2014, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, č. ORPZ-
KE-ODI 1-354/2014-P zo dňa 23.9.2014. Žalobca si splnil povinnosť uloženú mu týmto právoplatným

rozhodnutím a dňa 9.1.2015 zaplatil bankovým prevodom pokutu vo výške 20,- eur, ako aj náhradu trov
konania o priestupku vo výške 16,- eur.

18. Dňa 11.2.2015 žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu proti Krajskému riaditeľstvu PZ
v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní
žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P zo dňa 19.12.2014, ktorú však krajský súd zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
rozsudkom zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 8Sžo/23/2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.
6S/15/2015-59 zo dňa 21.1.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P zo
dňa 19.12.2014 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI
1-354/2014-P zo dňa 9.9.2014 v znení upovedomenia o oprave zo dňa 26.11.2014 ako nezákonné zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

22.Podľaust.§6ods.2citovanéhozákonaprávopodľaodseku1možnopriznaťibavtedy,akpoškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.

25. Podľa ust. § 16 ods. 2 citovaného zákona príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa

tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

26. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgánpísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Predpokladom vzniku objektívnej zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je splnenie troch predpokladov: zrušenie
rozhodnutia pre nezákonnosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody.

28. V predmetnom konaní vznikli žalobcovi preukázateľne výdavky vo výške 36,- eur, ktoré podľa

výpisu z účtu dňa 9.1.2015 zaplatil.

29. Z predložených listinných dokladov preukázateľne vyplynulo, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 8Sžo/23/2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.
6S/15/2015-59 zo dňa 21.1.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P zo

dňa 19.12.2014 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI
1-354/2014-P zo dňa 9.9.2014 v znení upovedomenia o oprave zo dňa 26.11.2014 ako nezákonné zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

30. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím listom zo dňa 5.4.2018. Žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa
12.4.2018. Žalovaný listom zo dňa 9.7.2018 oznámil žalobcovi, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody posúdil v plnom rozsahu za nedôvodnú.

31. Nárok žalobcu v rámci predbežného prerokovania nároku nebol žalovaným uspokojený, hoci

rozhodnutie, na základe ktorého žalobca uhradil sumu 36,- eur (pokutu + náhradu trov) bolo právoplatne
zrušené. Keďže žalovaný nárok žalobcu neuspokojil, dostal sa tak dňom 10.7.2018 ako dlžník do
omeškania, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

32. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania, t.j. ku dňu
10.7.2018 bola 0 %, a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %

(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 % zvýšená o päť percentuálnych
bodov).

35. Na základe uvedených záverov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 36,- eur s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.7.2018 do zaplatenia.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.