Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219096
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117219096.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: E., bytom Q. zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Tomáš Herman, advokát, so sídlom v Košiciach, Bočná 10, proti žalovanýmu:
1) Y., bytom Q. 2) X., bytom Z. 3) P. bytom Q. zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kerecman, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 4) E., bytom Q., 5) R. bytom Košice, P. zastúpená
opatrovníkom Mestskou časťou Košice - Vyšné Opátske, Nižná úvrať 25, Košice, o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 14. 7. 2017 domáhala určenia, že darovacia
zmluva zo dňa 11. 9. 2015 uzavretá medzi E. ako darcom a R. ako obdarovanou, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Q., v okrese Q. v mestskej časti Q., katastrálnom území V. evidované
na LV č. XXXX, a to byt č. XX nachádzajúci sa na D. vo vchode XX, na 5. poschodí obytného domu - súp.
č. XXXX, popis stavby: obytný dom D., postaveného na parcele reg. „C“ č. XXXX/XXX . a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1961/100000 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je

neplatná. Podľa dôvodov žaloby dňa 14. 1. 2014 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou
ako predávajúcou a jej matkou R. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Q., v okrese Q. v mestskej časti Q., v katastrálnom území V. evidované na LV č.
XXXX, a to byt č. XX s príslušenstvom za kúpnu cenu 400,- Eur. Uvedená kúpna cena vymedzená v
zmluve nezodpovedala realite. Skutočná dohoda o kúpnej cene bola iná, a to 70 000,- Eur, zaplatená
ešte pred podpisom kúpnej zmluvy na účet žalovaného v 3. rade, ktorý bol v tom čase manželom
žalobkyne. Dňa 8. 7. 2011 bola na účet žalovaného v 3. rade (v tom čase manžela žalobkyne) poukázaná

platba vo výške 20 000,- Eur titulom prvej časti kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Dňa 9. 5.
2012 bola na účet žalovaného v 3. rade poukázaná platba vo výške 50 000,- Eur titulom druhej časti
kúpnej ceny. Návrhom zo dňa 27. 3. 2014 došlo k späťvzatiu návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností titulom predmetnej kúpnej zmluvy a následne k vydaniu rozhodnutia o zastavení
konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 11. 9. 2015 v znení
dodatku k darovacej zmluve č. 1 zo dňa 27. 1. 2016 žalobkyňa uzatvorila so svojou matkou R. ako
obdarovanou darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Q., v okrese Q.

v mestskej časti Q., katastrálnom území V., evidované na LV č. XXXX, a to byt č. XX s príslušenstvom.
Predmetnú darovaciu zmluvu uzatvorila pod vplyvom donútenia a pod nátlakom. Uvedená darovacia
zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorý mal zastierať kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej matka
zaplatila na účet bývalého manžela žalobkyne, žalovaného v 3. rade, kúpnu cenu v celkovej výške70 000,- Eur. Vôľou účastníkov právneho úkonu nebolo uzatvoriť darovaciu zmluvu, ale obchádzaním
zákona a zastieraním skutočného právneho úkonu, uzatvoriť kúpnu zmluvu (zastretý právny úkon).
Matka žalobkyne, R., zomrela dňa X. X. XXXX. a dedičské konanie bolo vedené pred notárom JUDr.

Gabrielom Drgoňom - súdnym komisárom pod sp. zn. 14D/320/2016, Dnot 111/2016, pričom predmetom
dedičského konania boli uvedené nehnuteľnosti. Uznesením Okresného súdu Košice I prostredníctvom
notára JUDr. Gabriela Drgoňu bolo žalobkyni uložené, aby podala na Okresnom súde Košice I žalobu
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobkyňa má právny záujem na určení neplatnosti darovacej
zmluvy, tak z dôvodu citovaného uznesenia, ako aj z dôvodu, že bez meritórneho rozhodnutia súdu

nie je možné vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, keďže na liste vlastníctva je evidovaná
jej matka, R. Zastretý právny úkon - kúpna zmluva, ktorej uzavretie účastníci zmluvy na základe svojej
vôle skutočne sledovali, je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu nedostatku formy (zmluva,
ktorej predmetom by bol odplatný prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. V. za kúpnu
cenu 70 000,- Eur nikdy nebola uzatvorená).
2. Žalobkyňa pripojila k žalobe darovaciu zmluvu uzatvorenú dňa 11. 9. 2015 podľa § 628 a nasl.

Občianskeho zákonníka, dodatok č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 27. 1. 2016, kúpnu zmluvu uzatvorenú
medzi žalobkyňou ako predávajúcou a matkou ako kupujúcou uzatvorenú podľa § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka, výpis z účtu VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava o poukázaní platby vo výške
20 000,- Eur dňa 8. 7. 2011 na účet žalovaného v 3. rade, výpis z účtu VÚB, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava o poukázaní sumy 50 000,- Eur dňa 9. 5. 2012 na účet žalovaného v 3. rade, výpis z listu

vlastníctva č. XXXX, okres Q., obec Q., katastrálne územie V. uznesenie Okresného súdu Košice I zo
dňa 23. 5. 2017 sp. zn. 14D/320/2016, Dnot 111/2016, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny
odbor zo dňa 4. 2. 2016 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, návrh na
späťvzatie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 27. 3. 2014.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24. 10. 2017 uviedol,
že všetky skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, sú pravdivé a so žalobou plne súhlasí. Jeho
vtedajšízať,žalovanýv3.rade,ovplyvňovaljehomanželku,manipulovaljuariadilvšetkyvecisúvisiaces
majetkom. Bol to jeho nápad uzavrieť darovaciu zmluvu, aby sa nemuseli platiť dane, hoci kúpnu cenu za
byt na D. riadne na jeho účet zaplatili, keďže bol manželom dcéry žalobkyne. Bol svedkom nátlakových

aktivít manželky voči dcére - žalobkyni, ktorá ju nútila podpísať darovaciu zmluvu vyhrážkami a fyzickým
násilím. Jej správanie nebolo normálne v dôsledku mániodepresívnej poruchy a ďalších psychických
problémov, mala metastázy v mozgu v dôsledku rakoviny.

4.Žalovanáv2.radevosvojompísomnomvyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa24.10.2017uviedla,

že so žalobou nesúhlasí. Žalobkyňa nikdy nekonala pod vplyvom donútenia ani pod nátlakom.

5. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19. 10. 2017 uviedol, že
uplatnený nárok neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti
zmluvy, hoci podľa § 137 CSP takáto žaloba nie je prípustná a domáhať sa je možné len určenia toho,

či tu právo je alebo nie je. Aj z hľadiska dedičského práva má byť vyriešená otázka vylúčenia bytu z
aktív dedičstva (§ 198 CMP), čo je možné dosiahnuť iba žalobou, ktorou bude určené vlastníctvo k
bytu inej osoby, než je poručiteľka (§ 137 písm. c/ CSP). Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že darovaciu zmluvu
dňa 11. 9. 2015 uzatvorila pod vplyvom donútenia a nátlakom, z jej žaloby nevyplýva, v čom donútenie
a nátlak malo spočívať, ani to, kto mal žalobkyňu k uzatvoreniu darovacej zmluvy prinútiť. V tejto

časti žaloba neobsahuje dostatok skutkových tvrdení, na ktoré by bolo možné reagovať. Žalovaný v
3. rade nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa nechcela byt matke darovať, naopak išlo o dlhodobé
rozhodnutie, ktoré pretrvalo u žalobkyne i v priebehu katastrálneho konania, v ktorom boli zmluvné
strany vyzvané odstrániť formálne nedostatky zmluvy, čo urobili dodatkom č. 1 k nej z 27. 1. 2016.
Žalobkyňa svoj podpis na darovacej zmluve uznala za vlastný pred povereným zamestnancom matriky

Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov a obdobne svoj podpis na dodatku č. 1 z 27. 1. 2016
uznala za vlastný. Žalobkyňa potvrdila svoje rozhodnutie byt svojej matke previesť darovacou zmluvou
aj v dodatku k dohode o vyporiadaní BSM z 29. 11. 2016 (podpis úradne osvedčený v rovnaký deň
notárom JUDr. Pavlom Doričom), v ktorom je rovnako uvedené, že byt formou darovacej zmluvy bude
vo výlučnom vlastníctve matky žalobkyne (čl. III bod 3). Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že darovacia zmluva je

neplatná, pretože ide o simulovaný úkon, ktorý mal zastierať kúpnu zmluvu o prevode rovnakého bytu,
iba existencia skoršej kúpnej zmluvy toto tvrdenie nepreukazuje. Na tom nič nemení ani skutočnosť,
že vkladové konanie o kúpnej zmluve bolo zastavené pre späťvzatie návrhu účastníkmi konania, z
ktorého navyše nevyplýva ani jeho dôvod. Pokiaľ žalobkyňa v týchto súvislostiach uvádza poukázaniesumy 70 000,- Eur nebohou R. na účet žalovaného v 3. rade, ktorý bol vtedy manželom žalobkyne,
poukázanie týchto súm na účet žalovaného v 3. rade nie je sporné, avšak určite nešlo o platbu kúpnej
ceny na kúpu bytu na D. Tieto sumy poukázala matka žalobkyne a svokra žalovaného v 3. rade ako

dar svojej dcére a jej manželovi. Tí si v tom čase začali stavať dom a peniaze potrebovali. Navyše
nebohá R. už v minulosti svojej druhej dcére X. darovala byt v Y.. Keď predala svoju záhradu a dom,
obdarovala rodinu žalobkyne. Od roku 2012, keď sa žalobkyňa so žalovaným v 3. rade presťahovali
do dostavaného domu, nebohá R. bývala v byte na D. ulici, ktorý bol v katastri nehnuteľností zapísaný
ako vlastníctvo jej dcéry. Ani R. ani žalobkyňa a ani žalovaný v 3. rade neuvažovali v tom čase o tom,

že byt bude prevedený do vlastníctva R. Situácia sa zmenila potom, čo v manželstve žalobkyne a
žalovaného v 3. rade začali vznikať manželské rozpory. V určitých obdobiach vznikali rozpory i medzi
R. a žalobkyňou. Potom, čo žalobkyňa začala vnímať krízu vo svojom manželstve, mala sama záujem
byt previesť svojej matke. Svoj zámer oznámila žalovanému v 3. rade a začala ho presviedčať, aby s
tým súhlasil. Pôvodne pri nadobudnutí bytu uhradil cenu prevádzaného členského podielu v bytovom
družstve žalovaný v 3. rade zo svojich prostriedkov spoločne so svojím priateľom S., s ktorým v byte

aj bývali. Zaplatili za prevod členských práv spolu 600 000,- Sk koncom roku 1996, pričom ako členka
družstva mohla byť vedená iba žalobkyňa, pretože žalovaný v 3. rade a jeho priateľ boli cudzincami.
Rovnako si žalobkyňa bola vedomá toho, že byt bol odkúpený do vlastníctva od bytového družstva
počas manželstva a za prostriedky, ktoré uhradil žalovaný zo svojho účtu. Zrejme i z toho dôvodu sama
žalobkyňa prevodom bytu chcela z opatrnosti zabrániť pre prípad, že jej manželstvo bude rozvedené,

uplatneniu nárokov k bytu žalovaným v 3. rade. Vzťahy medzi R. a žalobkyňou sa zhoršili potom, čo sa
kríza v manželstve žalobkyne a žalovaného v 3. rade v roku 2014 prehĺbila. Žalobkyňa podala návrh
na rozvod manželstva, žiadala žalovaného v 3. rade, aby bolo vyriešené jej bývanie a kúpil jej ďalší
byt. Žalovaný v 3. rade s kúpou bytu súhlasil, avšak žalobkyňa navyše trvala na tom, aby sa takýto byt
stal iba jej výlučným vlastníctvom. Aj s tým žalovaný v 3. rade súhlasil. Žalobkyňa a žalovaný v 3. rade

si tak vyriešili ďalšie spolužitie tým, že potom, čo v priebehu rozvodového konania uzatvorili dohodu
o zúžení rozsahu ich bezpodielového spoluvlastníctva, žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva
1-izbový byt na R. ulici za kúpnu cenu 44 500,- Eur, ktorú uhradil žalovaný v 3. rade zo svojho účtu,
zohľadniac, že R. im poskytla sumu 50 000,- Eur v roku 2011. Rovnako z toho dôvodu a rovnakým
spôsobom bola financovaná i rekonštrukcia bytu koncom roku 2014 a jeho vybavenie nákladom cca

5 000,- Eur. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 3. rade bolo právoplatne rozvedené v máji 2015,
fakticky bolo vyporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo, keďže žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou
bytu na R. a záujem o dom, v ktorom v tom čase býval žalovaný v 3. rade, nemala, pretože bol zaťažený
vysokou hypotékou. Keďže v tejto situácii R. oslovila s návrhom previesť byt na D. na žalovaného v
3. rade, bola v septembri 2015 pripravená darovacia zmluva. Žalovaný v 3. rade nevyjadril nesúhlas s

takýmto postupom, pretože ho považoval za správne riešenie všetkých vzťahov medzi ním, jeho bývalou
manželkou a svokrou, aby sa odstránili pochybnosti o prípadnom súhlase s prevodom bytu na D. ulici. Ak
by sa vychádzalo z toho, že byt patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol účastníkom
zmluvy ako prevodca i žalovaný v 3. rade. Návrh na vklad bol podaný v novembri 2015 a bol povolený vo
februári 2016. Rozvedení manželia vyriešili všetky vzájomné majetkové vzťahy dohodou o vyporiadaní

BSM uzatvorenou v novembri 2015. Ako vyplýva z neobvykle široko formulovanej dohody o vyporiadaní
BSM byt na D. obaja fakticky považovali za spoločný majetok. Aj v tejto dohode sa zhodli na tom, že byt
na D. ulici má patriť R., byt na R. je vlastníctvom žalobkyne a dom pripadne žalovanému v 3. rade, ktorý
splatí hypotéku. Vzhľadom na blízke príbuzenské vzťahy medzi nebohou R., žalobkyňou a žalovaným
v 3. rade a uvedené okolnosti, ako aj s ohľadom na značný časový odstup medzi poukázaním peňazí

R. na účet žalovaného v 3. rade (júl 2011, resp. september 2012) a uzatvorením darovacej zmluvy
(podpísaná v septembri 2015), neobstojí tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého poukázanie týchto peňazí
mábyťdôkazomoúmyslenebohejR.ažalobkyne,resp.ajžalovanéhov3.radeakoúčastníkadarovacej
zmluvy v roku 2014 pri uzatváraní darovacej zmluvy zastrieť ňou kúpu. Bohužiaľ želanie nebohej R. aby
sa predišlo sporom o dedičstvo a nadobudnutiu majetku tými, vo vzťahu ku ktorým si to neželala, sa jej

nakoniec nepodarilo naplniť. Závetnými dedičmi určila svoje vnúčatá - maloletú B. (žalovaná v 5. rade)
a E. (žalovaný v 4. rade) a vzhľadom na nízky vek vnučky, z opatrnosti i svojho zaťa - žalovaného v 3.
rade. Žalovaný v 3. rade v priebehu dedičského konania prejavil ochotu vzdať sa dedičstva v prospech
svojich detí, pokiaľ žalobkyňa ako ich matka bude postupovať tak, aby dedičstvo nadobudli deti. Ako
však vyplýva z postupu žalobkyne v dedičskom konaní, ako aj z podania žaloby, žalobkyňa sa pokúša

získať vlastnícke právo k bytu práve na úkor svojich detí - vnúčat poručiteľky. Navyše žalobkyňa začala
spochybňovať platnosť zmluvy o prevode bytu na D. v prospech svojej matky až po roku od jej smrti a až
potom, keď sa dozvedela, že nie je závetnou dedičkou. Žalobkyňa k prevodu bytu nebola nijako nútená.
Aj s tvrdeniami o tom, že konala pod vplyvom donútenia a pod nátlakom, prišla až po zistení, že nie jezávetnou dedičkou a tieto tvrdenia sa už len preto nejavia vierohodnými. Rovnako to platí aj o údajnom
dôvode, podľa ktorého darovacia zmluva je úkon simulovaný, zastierajúci kúpnu zmluvu. Aj toto tvrdenie
žalobkyne je účelové. Žalobkyňa sa takto pokúša, zrejme aj po dohode so svojim otcom, žalovaným v

1. rade, obohatiť sa a získať byt na úkor všetkých ostatných, vrátane svojich vlastných detí a napriek
želaniu vlastnej matky. Žalovaný v 3. rade k vyjadreniu pripojil zmluvu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavretú podľa § 150a Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou a
žalovaným v 3. rade dňa 23. 11. 2018, kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenú podľa §
558 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi predávajúcou F. a kupujúcou E. dňa 15. 10. 2014,

dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenú podľa § 143a ods. 1
Občianskeho zákonníka dňa 14. 10. 2014, výpis z účtu o zaslaní platby 43 000,- Eur z účtu žalovaného
v 3. rade na účet príjemcu.

6. Žalovaný v 4. rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24. 10. 2017 uviedol, že so
žalobou súhlasí.

7. Uznesením zo dňa 6. 7. 2018 č.k. 15C/25/2017-125 súd ustanovil žalovanej v 5. rade opatrovníka,
Mestskú časť Košice - Vyšné Opátske, Nižná úvrať 25, Košice (§ 69 CSP, § 71 ods. 1, 2 CSP).

8.Žalobkyňanapojednávanídňa13.11.2018vypovedala,žesuzavretímdarovacejzmluvynesúhlasila,

pretože finančné prostriedky, ktoré dostala od rodičov, boli na účte jej bývalého manžela, ku ktorému
nemala dispozičné práva, ani s financiami neprichádzala do kontaktu a všetky finančné prostriedky, ktoré
dávali žalobkyni rodičia, s nimi disponoval jej bývalý manžel. Na žalobkyňu bol robený nátlak žalovaným
v3.rade,ktorýsajejvyhrážalkvôlinezhodámvmanželstve.Bývalýmanželjupočasmanželstvaviackrát
fyzicky napadol, svedkom čoho boli aj deti. Chodil aj za jej rodičmi, ktorí s ňou prerušili kontakt a matka

ju fyzicky napadla. Dostávala od bývalého manžela SMS správy, že musí podpísať darovaciu zmluvu,
kde boli aj rôzne vulgarizmy, že to musí urobiť, lebo ju napadne aj vlastná matka. Chcela to riešiť cestou
polície, ale žalovaný v 3. rade jej tvrdil, že ju pripraví o deti, ak v tom bude pokračovať. Bola vopred
žalovaným v 3. rade pripravená kúpna zmluva, podľa ktorej byt sa mal predať rodičom za kúpnu cenu
okolo 70 000,- Eur. Rodičia chceli za tento byt zaplatiť riadne kúpnu cenu. O tom, že namiesto kúpnej

zmluvy sa uzatvorí darovacia zmluva, rozhodol opäť žalovaný v 3. rade, a to aj kvôli daňovej povinnosti.
Matka ju fyzicky napadla v roku 2015, ale aj v roku 2016 pred podpísaním darovacej zmluvy.

9. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že so žalobou súhlasí. Zmyslom naháňania manželkou dcéry
bol ten účel, že manželka mala sen, že chcela byť majiteľkou bytu a chcela sama spísať u notára, že

tento byt potom po nej zdedí vnuk, teda syn žalobkyne a napokon uzavretím darovacej zmluvy dosiahla
tento svoj sen. Opakovane žiadala žalobkyňu, aby byt bol prepísaný na ňu, preto išli spoločne k notárke.
Bolo to aj preto, že manželka bola vážne chorá a odmietala lekárske ošetrenia. Tri mesiace potom ako
spísala závet zomrela. Ako dedičov zo závetu uviedla svojho vnuka a vnučku. Nikdy jej nešlo o to, aby
dedil žalovaný v 3. rade, ale zdôvodnila to tak, že vnuk - žalovaný v 4. rade je dôverčivý a aby o byt

neprišiel, aby mal dohľad nad ním jeho otec. Takto to vysvetlila aj notárke. Žalovaný v 1. rade získal
doživotné právo užívať tento byt. Nebohá manželka robila nátlak na žalobkyňu v tom zmysle, že jej
niekoľkokrát za deň telefonovala, kedy dá byt prepísať. Aj sotila žalobkyňu, udrela ju a žalobkyňa utiekla.
Nebohá manželka bola veliaca osoba.

10. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 1. 2019 uviedla, že
tvrdenie, že žalobkyňa dostala od otca 600 000,- Sk na kúpu bytu za slobodna je nezmysel. Otec -
žalovaný v 1. rade, keď dostal výplatu, bol dva dni nezvestný, kým všetko s kolegami neprepil. Nemali
v rodine finančné prostriedky ani na normálny život, často nebolo dosť peňazí ani na jedlo. To, čo
zarobila matka vo fabrike, jednoducho nestačilo. Približne v období, kedy bol kúpený byt na D., bol otec

nezamestnaný. Začal preto chodiť do Švajčiarska, no len 2-3 krát do roka, zakaždým na 2 až 4 týždne
a priniesol cca 800 až 1500 Švajčiarskych frankov, čo bolo v tej dobe okolo 20 000,- až 30 000,- Sk.
Žalovaná v 2. rade dostala 100,- Frankov a sestra - žalobkyňa 200,- Frankov mesačne. Ostatné peniaze
použili rodičia na prestavbu domu a na prilepšenie k životu. Otec začal chodiť do Švajčiarska nie v
roku 1989 ako uvádzal. Mal celý život mimomanželské vzťahy, v roku 2004 mal známosť, odsťahoval

sa od matky, chcel polovicu peňazí, ktoré mali na účte. Sama bola pri tom, keď matka mu dala 30
000,- Sk, teda polovicu. Po dvoch mesiacoch, keď všetko minul, sa vrátil späť k rodine. Preto bol aj
vylúčený zo všetkých finančných transakcií v rodine po celý život, lebo minul všetko, čo sa mu dostalo
do ruky, buď so svojimi kamarátmi alebo mimomanželskými vzťahmi. Prvý závet, ktorý matka spísalav Prešove, pri ktorom boli so sestrou prítomné, bol napísaný tak, že rodičovský dom zdedia len ony
dve a že ony dve rozhodnú, či otec môže v dome bývať do smrti. Matka vedela, prečo to takto chcela.
Žalovaný v 1. rade je veľmi ovplyvniteľný človek, verí všetkému a každému. Teraz pomáha žalobkyni,

lebo mu to vyhovuje, lebo z toho určite bude mať prospech. Sestra E. - žalobkyňa odišla z domu od
rodičov, keď mala 17 rokov. Žila s P. bývalým manželom a jeho kamarátom pár rokov po podnájmoch.
Potom kúpil žalovaný v 3. rade s jeho kamarátom byt na D., no v tej dobe nemohli ako cudzinci napísať
družstevný byt na seba, preto musel byť napísaný na žalobkyňu, ktorá ničím neprispela finančne na
kúpu tohto bytu. Bývali v tom byte štyria - P., sestra E. a jeho kamarát R. s priateľkou. To, že žalobkyňa

nemala vlastný účet, je pravda. Jej výpovede sa rozchádzajú v tom, že na jednej strane tvrdí, že nikdy
nemohla disponovať so žiadnymi peniazmi, lebo všetko dostal stále od rodičov jej manžel P., na druhej
strane dostala 600 000,- Sk v hotovosti od rodičov, čo je obrovské klamstvo. To, že jej bývalý manžel
- žalovaný v 3. rade disponoval peniazmi, je pravda. Žalobkyňa nikdy nepracovala, no stále mala od
manžela viac ako dosť peňazí na všetko, čo chcela. Vždy to tak bolo, aj keď sa im narodili dve deti.
Keď chcela vlastný butik, tak jej ho kúpil, keď chcela chatu, tak jej ju tiež kúpil. Sama im pomáhala

nájsť chatu. Keď žalovaný v 3. rade išiel na služobnú cestu, priniesol jej oblečenie, stále ju obdarovával.
Na nákupy chodili do Maďarska, na oblečenie do Talianska. Žalovaný v 3. rade sa ukážkovo staral o
rodinu. Aby rodina bola šťastná a spokojná bolo zmyslom jeho života. Tomu, že sa jej vyhrážal zabitím,
neverí. Nikdy pred ňou jej nenadával, nikdy na ňu neútočil, ani slovne nie. Bol spokojný, že sa stará o
rodinu a domácnosť a žalobkyňa bola spokojná, že žije v blahobyte. Od doby, kedy sa odsťahovali z

bytu jeho kamarát Mičko s priateľkou, bola veľmi často u nich aj na pár dní na návšteve a môže potvrdiť,
že žalovaný v 3. rade bol vzorný manžel a otec, preto ho aj matka mala veľmi rada. Čo sa týka peňazí
z predaja rodičovského domu, vedela o tom, že rodičia predali dom a aj to, že peniaze dostala sestra,
teda žalobkyňa s manželom. Kvôli predaju domu musela utiecť žiť do zahraničia. Žalobkyňa chcela, aby
rodičia predali dom, lebo chcela peniaze, narozprávala im klamstvá o nej, o vtedajšom priateľovi a vznikli

obrovské hádky medzi ňou a rodičmi. Zašlo to tak ďaleko, že musela odísť zo Slovenska, aby mala od
všetkéhopokoj.Vmarci2011odcestovalaavnovembri2011boluždomrodičovnainternetenapredaj,v
roku 2012 sa dom predal. Čo sa týka uzavretia darovacej zmluvy, rozhodnutie darovať byt bolo správne.
Žalobkyňa a žalovaný v 3. rade dostali peniaze za predaj domu darom, preto matka dostala byt darom.
Byt na D. má zdediť syn žalobkyne, preto by mala byť rada, že jej syn má postarané do budúcnosti

o bývanie vo vlastnom byte. Tým, že podala takúto žalobu, žalobkyňa chce pripraviť vlastného syna
o dedičstvo. Byt žalobkyni nikdy nepatril, len na papieri, lebo to inak ani nebolo možné. Žalobkyňa si
nikdy nenechala do ničoho zasahovať a zrazu tvrdí, že ju matka donútila uzavrieť darovaciu zmluvu, čo
je klamstvo. Je presvedčená, že celá táto žaloba je len preto, aby žalobkyňa získala byt len pre seba.
Chce to dosiahnuť takýmto spôsobom. Matka poslala peniaze z predaja domu nielen žalovanému v 3.

rade, ale poslala ich na spoločný účet obom bývalým manželom. Sama dostala darom od rodičov byt,
ktorý bol v dedičskom konaní ohodnotený na 30 000,- Sk a žalobkyňa s manželom dostali 70 000,- Sk,
keďže boli väčšia rodina. Matka si priala všetko spravodlivo pred smrťou podeliť.

11. Žalovaný v 3. rade predložil originál čestného vyhlásenia zo dňa 10. 12. 2018, ktoré je podpísané S.,

bytomP.vktoromčestneprehlásil,žespolusosvojímkamarátomaspoločníkomP.dňa7.10.1996kúpili
družstevný byt v Q. a zaplatili zaň kúpnu cenu vo výške 450 000,- Sk. Keďže neboli v tom čase občanmi
Slovenska, nemohli sa stať členmi bytového družstva a tak bol byt vtedy napísaný na vtedajšiu priateľku
P. sl. E.. Byt bol neobývaný, bez kuchynskej linky, podlahových krytín a iných detailov nevyhnutných
na bývanie. Spolu s pánom R. investovali ďalšie prostriedky na dokončenie a stavebné úpravy bytu a

po niekoľkých týždňoch sa tam všetci spoločne nasťahovali. Po približne pol roku spoločného bývania
si kúpili ďalší družstevný byt na X. za 780 000,- Sk. Tento byt napísali na priateľku sl. E.. Byt bol nový
a v podobnom stave ako byt na D.. Týmto ich spoločný finančný vklad do obidvoch bytov považovali
za vyrovnaný a každý z nich sa stal vlastníkom jedného bytu. Financie na kúpu bytov poskytli v plnej
miere rovnakým dielom.

12. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 14. 2. 2019 vypovedal, že so žalobou nesúhlasí, lebo dôvody,
ktoré sú v žalobe uvedené, nie sú pravdivé. V prvom rade nie je pravdivé tvrdenie, že prišiel s návrhom,
že sa bude prevádzať byt a ďalej nie je pravdivé tvrdenie, že vyvíjal nátlak na žalobkyňu. Byt kúpil v roku
1996 so svojím kolegom a neskôr kúpili ďalší byt. Vtedy neboli občanmi Slovenskej republiky, preto sa

byt napísal na bývalú manželku. Neskôr, aj keď sa stal občanom Slovenskej republiky, nikdy nežiadal,
aby byt previedla manželka späť na neho, resp. aby sa stal aj on spoluvlastníkom tohto bytu. Ani vtedy,
keď začali manželské nezhody, nežiadal, aby sa byt na neho napísal. S nápadom, aby sa byt prepísal na
bývalú svokru, prišla manželka, ktorá ho výslovne požiadala o to, aby byt napísali na jej mamu. Nevadilomutoasúhlasilstým.Bolanajprvvyhotovenákúpnazmluvapodľainštrukciínainternete,ktorúspoločne
podpísali, ale keďže nebola právne dobrá, zobrali návrh späť a urobili to formou darovacej zmluvy. V
tomto období bol v nepriaznivom psychickom stave, pretože mu bolo ľúto z toho, čo sa deje, keďže mali

manželské nezhody. Chcel mať kľud, preto so všetkým, o čo ho požiadala žalobkyňa, súhlasil. Bývalá
manželka si v tom čase našla priateľa, s čím nebola bývalá svokra vyrovnaná a neskôr si už bývalá
manželka rozmyslela, že nebolo správne rozhodnutie vyhotoviť darovaciu zmluvu. Napriek tomu sa to
však už uskutočnilo a darovacia zmluva bola podpísaná.

13. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 14D/320/2016, Dnot 111/2016, zo dňa 19. 7. 2017
vyplýva, že notár JUDr. Gabriel Drgoňa ako súdny komisár v dedičskej veci po poručiteľke R., zomr. X.
X. XXXX konanie o dedičstve zastavil. Podľa bodu 5 uznesenia súd uložil dedičke E. aby v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti podala na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie, že darovacia zmluva
uzatvorená dňa 4. 11. 2015 medzi darujúcimi E. P. a obdarovanou poručiteľkou R. k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX je neplatná.

14. Súd posúdil právne vec nasledovne.

15. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Primárnym dôvodom, ktorý viedol súd k zamietnutiu žaloby, je platná úprava Civilného sporového

poriadku,ktorázásadnenepripúšťaurčovaciežalobyourčenieprávnejskutočnosti(§137písm.d/CSP).
Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, teda určenia právnej
skutočnosti (t.j. zmluvy a iné právne skutočnosti, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorú procesná úprava platná a účinná
k momentu meritórneho rozhodnutia súdu zásadne nepripúšťa s výnimkou žalôb o určenie právnej

skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
17. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo či
tu právo nie je. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo
zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Uvedené platí aj pri žalobách dedičov,
ktorými žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva. Platí, že rozsudok určuje (ne) existenciu práva

ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217).
18. Žalobkyňa ako obdarovaná nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, lebo
takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Žalobkyňa sa mohla žalobou domáhať určenia toho, či
tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c/ CSP, resp. podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k
bytu inej osoby než je poručiteľka (z hľadiska dedičského práva).

19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastrený iný právny
úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za

zastretý. Takéto riešenie poskytuje ochranu tomu účastníkovi, ktorý o situácii nevedel a simulovaný
právnyúkonpovažovalzaplatný.Takýtoúčastníksamôžeakoplatnéhodovolávaťtohoprávnehoúkonu,
ktorý bol prejavený navonok.

22. Neplatný je právny úkon urobený predstierane, tzv. naoko, simulovane, napríklad účastníci

predstierajú uzavretie kúpnej zmluvy, hoci nechcú uzavrieť žiadnu zmluvu. Pri takomto právnom úkone
chýba vážna vôľa. S urobením takéhoto právneho úkonu „naoko“ je však spravidla spojené zastieranie
iného právneho úkonu - disimulácia. Účastníci simulovaným právnym úkonom zastierajú iný právny úkon
v skutočnosti medzi nimi urobený, tzv. právny úkon disimulovaný, zastretý. Disimulácia sama o sebeneodporuje zákonu. Zastretý právny úkon platí, ak vyjadruje vôľu účastníkov právneho úkonu a ak pritom
spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností bude teda platiť to, čo účastníci naozaj
chceli a zakrývali (disimulovali) a nie to, čo iba predstierali (simulovali). Rozhodujúce totiž je, čo zmluvné

strany skutočne chceli a nie to, čo predstierali. Zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné
náležitosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/11/2009 z 19. 10. 2010)

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

24. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

25. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

26. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti.

29. Súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa považovala darovaciu zmluvu uzatvorenú dňa 11.
9. 2015 za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon nie je urobený slobodne
(nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka

alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny úkon nie je urobený
vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky,
ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Takýmto
nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa
konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna protiprávna vyhrážka je psychické

donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Dôkazné bremeno o
tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod nátlakom, nemal dostatok slobody vôle, má ten, ktorý sa
na základe žaloby dovoláva neplatnosti takéhoto právneho úkonu urobeného takouto osobou. Keďže
neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie,
že účastník právneho úkonu nekonal slobodne a vážne, je vylúčené robiť záver v konaní na základe

pravdepodobnosti, či na základe skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu podľa
§ 191 CSP, neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo
možné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd musí tiež prihliadnuť na všetky
okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom.
30. Z dokazovania, najmä z výpovede žalovaného v 3. rade ako účastníka darovacej zmluvy vyplýva, že

žalovaný v 3. rade nemal vedomosť o tom, žeby žalobkyňa nechcela byt matke darovacou zmluvou zo
dňa 11. 9. 2015 darovať, naopak, išlo o jej dlhodobé rozhodnutie, ktoré pretrvalo u žalobkyne i v priebehu
konania, v ktorom boli zmluvné strany vyzvané správou katastra odstrániť formálne nedostatky pôvodnej
uzavretej kúpnej zmluvy (L.), čo urobili dodatkom č. 1 k nej zo dňa 27. 1. 2016. Žalobkyňa svoj podpis na
darovacej zmluve zo dňa 11. 9. 2015 uznala za vlastný dňa 4. 11. 2015 pred povereným zamestnancom

matriky Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov pod č. 3816/2015 osvedčovacej knihy a obdobne
svoj podpis na dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 27. 1. 2016 uznala za vlastný dňa 3. 2. 2016 pod
č. 303/2016 osvedčovacej knihy. Žalobkyňa potvrdila svoje rozhodnutie byt matke previesť darovacou
zmluvou aj v dodatku č. 1 k zmluve o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.
11. 2016 (podpis úradne osvedčený notárom JUDr. Andreou Kašperovou), v ktorom je uvedené, že byt

formou darovacej zmluvy bude vo výlučnom vlastníctve matky žalobkyne R., rod. Z. (článok III bod 3).
31. Ak žalobkyňa tvrdila, že darovacia zmluva je neplatná, pretože ide o úkon simulovaný, ktorý mal
zastrieť kúpnu zmluvu o prevode bytu (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka), len existencia kúpnejzmluvy toto tvrdenie nepreukazuje. Vkladové konanie (L. o kúpnej zmluve bolo naviac správou
katastra zastavené pre späťvzatie návrhu účastníkmi konania bez uvedenia dôvodu.
32. Nebolo sporné poukázanie súm vo výške 70 000,- Eur a 50 000,- Eur na účet žalovaného v 3. rade,

ale nešlo o zaplatenie kúpnej ceny na kúpu bytu na D.. Tieto sumy poukázala matka žalobkyne a bývalá
svokra žalovaného v 3. rade ako dar dcére a jej manželovi, ktorí v tom čase začali stavať dom a peniaze
potrebovali na jeho stavbu.
33. Cenu prevádzaného členského podielu predmetného bytu v bytovom družstve zaplatil žalovaný
v 3. rade zo svojich prostriedkov, čo preukázal predložením čestného prehlásenia od S.. Ako členka

družstva bola vedená len žalobkyňa, pretože žalovaný v 3. rade a jeho priateľ boli cudzincami. Po
rozvode manželstva žalobkyňa naviac nadobudla do výlučného vlastníctva 1-izbový byt na R. za kúpnu
cenu 44 500,- Eur, ktorú uhradil žalovaný v 3. rade zo svojho účtu zohľadniac, že jeho nebohá svokra R.
poskytla obom manželom dar vo výške 50 000,- Eur. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 3. rade bolo
právoplatne rozvedené dňa 6. 5. 2015. Žalovaný v 3. rade po rozvode manželstva súhlasil s uzavretím
darovacej zmluvy dňa 11. 9. 2015, pretože toto rozhodnutie považoval za správne pre vyriešenie

všetkých vzťahov medzi ním, bývalou manželkou a bývalou svokrou. Aby sa odstránili pochybnosti o
prípadnom súhlase s prevodom bytu na D., ak by sa vychádzalo z toho, že byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, bol účastníkom darovacej zmluvy ako prevodca i žalovaný v 3. rade.
34. Nebohá R. závetnými dedičmi v závete zriadenom dňa 1. 3. 2016, ktorý bol pojatý do notárskej
zápisnice 7073/2016 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou, určila vnúčatá -B., žalovaných v 4. a 5.

rade a tiež žalovaného v 3. rade, t.j. každému darovala podiel v rozsahu 1/3, v prospech žalovaného v
1. rade sa zriadilo vecné bremeno, spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania v byte.
35. Žalobkyňa začala spochybňovať platnosť darovacej zmluvy po smrti matky R., zomrelej dňa X. X.
XXXX . a keď sa dozvedela v dedičskom konaní, že nie je závetnou dedičkou. Žalobkyňa k uzavretiu
darovacej zmluvy nebola žiadnym spôsobom a nikým nútená a jej tvrdenia, že konala pod vplyvom

donútenia a pod nátlakom, súd vyhodnotil ako účelové. Keďže posudzovaná darovacia zmluva ako
dvojstranný právny úkon bola urobená vážne, nemožno tvrdiť, že darovacia zmluva je úkon simulovaný,
ktorý zastiera kúpnu zmluvu. Žalobkyňa odmieta rešpektovať vôľu matky, aby závetnými dedičmi sa
stali jej vnúčatá. Účastníci zmluvy chceli uzavrieť darovaciu zmluvu, túto aj riadne a platne uzavreli a
darovacia zmluva je platný právny úkon.

36. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno (§ 150 ods. 1 CSP) v tom smere, že posudzovaná darovacia
zmluva bola uzatvorená pod vplyvom donútenia a pod nátlakom, ktoré by mala tento právny úkon
diskvalifikovať, resp. byť absolútne neplatným právnym úkonom, resp. nebolo preukázané, že sa jednalo
o simulovaný právny úkon, ktorý mal zastierať kúpnu zmluvu.

37. Návrh žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania a ustanovenie súdneho znalca z odboru
písmoznalectva podľa § 207 CSP, ktorý by posúdil, kto je autorom predložených kópií, súd zamietol, lebo
po vypočutí strán sporu a vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi tento dôkaz nebol relevantný pre
objasnenie skutkového stavu, naviac od napísania listín uplynul dlhý čas, preto nariadenie znaleckého
dokazovania by nebolo hospodárne.

38. Súd nepovažoval za potrebné vyhovieť návrhu žalobkyne na vypočutie svedkyne Ivety Vargovej,
ktorá mala ozrejmiť, čo bolo dôvodom zaslania finančných prostriedkov na účet žalovaného v 3. rade,
keďže nebolo sporné, že finančné prostriedky boli zaslané na účet žalovaného v 3. rade.

39. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1., 2., 3.,
4. a 5. rade priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.