Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215207636
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215207636.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: F. I., X..H..E.., G.Č.:XXXXXXXX, X. X. Q.
XXX/A, XXXXX W., zastúpený: Y. O.H. U.. Q. O., F.., X..H..E.., P. XX, XXXXX W., proti povinnému: P.
F.Ň., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. S. XXX/XX, XXXXX P. T., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Pavel
Halás, Exekútorský úrad so sídlom 822 01 Bratislava 214, Popradská 70, o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného - Poštovej banky, a.s. - zo dňa 31.03.2015 súdny
exekútor podal na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K návrhu je pripojený
exekučný titul: rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/1213/0538, vydaný dňa 30.05.2014 STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. (čl.

3). Nároky v ňom priznané vychádzajú zo zmluvy o úvere zo dňa 22.2.2011 uzavretej medzi oprávneným
a povinným. Odkaz na rozhodcovskú doložku sa nachádza v bode 5 zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy
o úvere ďalej vyplýva, že povinná osoba uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Nejde o
zmluvu na účely podnikania ani na účely výkonu povolania, zamestnania.

2. Podľa ust. § 243d ods. 1 Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

3. Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučné konanie na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

4. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

6. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,

bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.19. Podľa § 53 ods. 4 OZ písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Z obsahu zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou

osobou ako spotrebiteľom - dlžníkom- bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z
obsahu zmluvy, keď oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná
osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. V osobe veriteľa ide podľa obsahu
zmluvy o dodávateľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov. V osobe povinnej ide o dlžníka,
fyzickú osobu, ktorá zmluvu neuzavrela na účely podnikateľskej ani inej obchodnej činnosti. Účel úveru

nie je v zmluve uvedený. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou
obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v
rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Naviac z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorá je
vopred pripravená dodávateľom - oprávneným, pre vopred neurčený okruh spotrebiteľov, uzatváraná vo
viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ jej obsah zásadným spôsobom meniť nemôže. Z toho potom

jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah sa medzi nimi musí riadiť len zákonnými ustanoveniami najmä
zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a občianskeho zákonníka všetkých
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu
zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. Nesmie
obsahovať neprijateľné podmienky.

24. Keďže exekučný titul tvorí vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, exekučný súd sa musel
vysporiadať s otázkou, či môže preskúmať rozhodcovský rozsudok, ktorému zákon priznáva rovnaké
účinky ako rozsudku všeobecného súdu. O význame materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia
niet žiadnych pochybností a ako konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, keď pripomína ustálenú

judikatúru k čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd „jedným zo základných aspektov
právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným
spôsobom rozhodli, nebolo ich rozhodnutie ďalej spochybňované (napr. Brumarescu proti Rumunsku)“.
Európsky súd však na druhej strane vzápätí poukazuje na to, že „ak to odôvodňujú závažné okolnosti,
je možné od tejto zásady upustiť (Ryabykh proti Rusku). V prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného

a vykonateľného rozhodnutia z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie čl.
6 ods. 1 Dohovoru (Protsenko proti Rusku)“. Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda nie
je absolútna. Typickým prejavom takejto výnimky je aj ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto je potrebné i ust. § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku

nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava. Z doterajšej judikatúry slovenských
súdov vo veciach ochrany spotrebiteľa priam vyplýva, že exekučný súd má nielen právo ale aj povinnosť
skúmať právoplatný rozhodcovský rozsudok po jeho hmotnoprávnej stránke. Podstatou ust. § 44
exekučného poriadku je totiž skúmať súlad troch listín so zákonom. Ide o žiadosť súdneho exekútora,
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a o samotný exekučný titul, v danom prípade rozsudok

rozhodcovského súdu. Súlad so zákonom musí byť konštatovaný u všetkých troch listín. Ak čo i len jedna
z nich nie je v súlade so zákonom, nemôže súd súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie. Ak je nesúlad exekučného rozsudku so zákonom, nemôže byť v súlade so zákonom ani návrh
na vykonanie exekúcie a ak ten nie je v súlade so zákonom, zákonite tak ani žiadosť súdneho exekútora.

25. Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním súladu
exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
so zákonom. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného
titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného:26. Oprávneným predložená zmluva o úvere nepochybne obsahuje odkaz na rozhodcovskú doložku,
ktorá by mala byť konkretizovaná vo všeobecných obchodných podmienkach. V rozhodcovskom

rozsudku je uvedené že „zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v článku 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že
rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže
domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“. Súd

po preštudovaní zmluvy o úvere zo dňa 22.2.2011 (č.l. 8), všeobecných obchodných podmienok
nachádzajúcich sa na rubovej strane zmluvy o úvere (č.l. 8), obchodných podmienok (č.l. 9-10) zistil,
že zmluva o úvere v časti o rozhodcovskej doložke je neplatná z dôvodu neurčitosti. V článku 10
Všeobecných obchodných podmienok, na ktorý sa rozhodcovská doložka (bod 5 zmluvy o úvere)
odvoláva, sa totiž nenachádza ani zmienka o rozhodcovskom konaní. Nie je teda jasné, na základe čoho
si založil STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,

a.s. svoju právomoc na rozhodovanie v tejto veci. V exekučnom titule sa pritom v tejto súvislosti odvoláva
na neexitujúce ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Strohú a neurčitú (v podstate na
neexistujúce ustanovenie všeobecných obchodných podmienok poukazujúcu) rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za platne uzavretú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj keby bola
rozhodcovská doložka platne uzavretá, nejde o dvojstranne a individuálne vyjednanú podmienku. Je

zrejmé, že zmluvné podmienky vypracoval oprávnený a nepodieľala sa na nich povinná osoba. Sú
sformulované tak, že vlastne vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní a takúto podmienku je potrebné považovať za absolútne neplatnú. Možnosť
obrátiť sa na súd vlastne spotrebiteľ nemá. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá
bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do
pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka
v tomto zmluvnom vzťahu. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu.

Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Podľa charakteru rozhodcovskej doložky, nejde o tzv. všeobecné podmienky, ale o
podstatne závažnejšie podmienky zmluvy. Taktiež je všeobecne známe, že klient - spotrebiteľ väčšinou
návrh zmluvy a ani všeobecné obchodné podmienky nedostane k dispozícii tak, aby sa s nimi v kľude
domova, alebo mimo priestorov dodávateľa mal možnosť podrobne oboznámiť tak, aby obsiahol všetko

čo v nich je uvedené. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto
súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo
záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné
podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty, súd je toho názoru, že spôsob, akým banka
predložila spotrebiteľovi zmluvné podmienky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou sledovala
vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymenuje nejakú zmluvnú
klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam - v tomto zmysle by exekučný súd iba sotva uveril, že

dodávateľ už vopred predvídal, že si spotrebiteľ bude želať rozhodcovské konanie, a preto odkaz na
rozhodcovskú doložku zapracoval do zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či zmluva
resp. doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva vypracovaná nebankovou
spoločnosťou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou

zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

28. Platná rozhodcovská zmluva je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučnýmtitulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok). Ak neexistuje platná rozhodcovská
zmluva, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok
nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu. V danom prípade

rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti a neprijateľnosti. Ak vo veci
rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je
exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to
danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok.
Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na

mysli exekučný poriadok.

29. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titulu je v
rozpore so zákonom. Keďže tento je v rozpore so zákonom a oprávnená osoba žiada návrhom na
vykonanie exekúcie vymôcť plnenie na základe neúčinného exekučného titulu, je v rozpore so zákonom
aj návrh oprávneného a v konečnom dôsledku je potom v rozpore so zákonom aj žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pre zistený rozpor so zákonom v častiach ako
je vyššie uvedené preto súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.