Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/337/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217890
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216217890.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X/ E. H., F.. XX.XX.XXXX, Z. W. P., X/ L. P.
(H. H.), F.. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XA, Š., o zaplatenie 12.161,28 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.511,34 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 336,59 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 2.511,34 eur od 30.09.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
70,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto

rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných
k zaplateniu sumy vo výške 12.161,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 336,59 eur a

vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.161,28 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a k náhrade trov
konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) poskytol žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 27.02.2009 spotrebiteľský úver vo výške 12.500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť
formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s
platením zmluvne dohodnutých splátok úveru právny predchodca žalobcu ku dňu 29.09.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia

oznámenia. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka voči žalovaným z
titulu nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si
v predmetnom konaní uplatňuje tento postúpený nárok voči žalovaným, pozostávajúci z nesplatených
64 splátok úveru splatných od 20.11.2013 do 20.02.2019 v celkovej výške 12.161,28 eur, z
nezaplatených úrokov z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2013 do 29.09.2015 vo výške 336,59
eur a z úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 12.161,28 eur od 30.09.2015 do
zaplatenia.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrili v určenej lehote, súd doručil žalovanýmdo vlastných rúk dňa 05.06.2017 a postupom podľa § 116 ods. 2 / 106 ods. 3 C.s.p. zverejnením
oznámenia dňa 04.12.2017. Žalovaní sa však k žalobe nijakým spôsobom písomne nevyjadrili.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v súlade s C.s.p. v prvom termíne 25.01.2019 uskutočnil v
neprítomnosti neospravedlneného žalovaného 1/ a po jeho odročení v druhom termíne 15.03.2019 v

neprítomnosti oboch žalovaných, ktorý sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili na tento termín
pojednávania a o jeho odročenie nepožiadali, pričom súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-44,
zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 11-14, zmluva o splátkovom úvere + VOP č.l. 18-35, výzvy na úhradu
a oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom č.l. 36-44, vyjadrenie žalobcu s prílohami
z 09.05.2017 č.l. 58-66, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 21.12.2017 č.l. 78-86, vyjadrenie žalobcu s

prílohami zo dňa 05.10.2018 č.l. 108-142, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 26.02.2019 č.l. 194-2016,
lustrácie na žalovaných v SP z 14.03.2019), ako aj prednesmi žalovanej 2/ a právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaná 2/ nepopierala čerpanie úveru vo výške 12.500,- eur, ako ani stav a počet platieb tak ako to
žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza, pričom nemá vedomosť o žiadnej ďalšej platbe na predmetný
úver od roka 2013. V prípade priznania nároku žalovaná 2/ požiadala súd, aby povolil splácanie tohto

úveruaktuálnevovýške20,-eur,keďžemomentálneposkončenímaterskejdovolenky sihľadáprácu.
Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že žalobca predloženými dôkazmi v plnom rozsahu preukázal
opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom zároveň mala za to, že zmluva obsahuje všetky povinné
obsahové náležitosti podľa vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca by
bol ochotný súhlasiť s povolením splátok ich rozložením maximálne na tri roky. Súd na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Zmluvou o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009 právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške
12.500,- eur. Úver mali žalovaní splatiť v 120 mesačných splátkach po 190,05 eur, vždy k 20. dňu
príslušného mesiaca, počnúc od marca 2009. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na
14,88 % a výška úrokovej sadzby bola 13,10 %. V zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP (v spojení s čl.

I bod 7 zmluvy o splátkovom úvere) v prípade existencie nedoplatku jednej splátky úveru trvajúceho
viac ako 10 dní bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 30.09.2015
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 29.09.2015 s poukazom na to, že
žalovaní svoju zmluvnú povinnosť splácať úver formou pravidelných mesačných splátok riadne a včas
porušili a vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu v celkovej výške 13.494,24 eur do 15 dní od prevzatia

oznámenia. Žalovaní do dnešného dňa uhradili celkovo sumu 9.988,66 eur (napr. č.l. 111). Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nesplateného úveru
na základe úverovej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si v predmetnom
konaní uplatňuje tento postúpený nárok voči žalovaným, pozostávajúci z nesplatených 64
splátok úveru splatných od 20.11.2013 do 20.02.2019 v celkovej výške 12.161,28 eur, z nezaplatených

úrokov z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2013 do 29.09.2015 vo výške 336,59 eur a z úrokov
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 12.161,28 eur od 30.09.2015 do zaplatenia. Ako to
vyplýva z vyjadrení žalobcu z 05.10.2018 a 26.02.2019 v bode 5.2 Úverových podmienok bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov, v zmysle ktorého
zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené včas,

bolipripočítanévdeňichsplatnostikistine,čímsstalijejsúčasťouavďalšomobdobíboliúrokynásledne
počítané z novej istiny. Týmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali k istine
do prechodu pôvodného veriteľa na nový bankový systém, a to do 07.08.2011. V bode 5.2 Úverových
podmienok bolo zároveň zmluvnými stranami dohodnuté, že pôvodný veriteľ všetky platby realizované
žalovanými započítal najprv na príslušenstvo a potom na istinu pohľadávky. Uvedeným spôsobom bol

pôvodným žalobcom ku dňu 31.07.2011 (č.l. 115) vypočítaný „nezaplatený zostatok istiny úveru“ vo
výške 10.069,77 eur tak, že zo súčtu čerpaných prostriedkov 12.500,- eur, zaúčtovaných poplatkov s
kapitalizáciou vo výške 293,91 eur, zaúčtovaných riadnych úrokov s kapitalizáciou vo výške 3.792,16
eur boli odrátané úhrady žalovaných na istinu vo výške 6.516,30 eur. Zostatky čiastkových nárokov
žalobcu z príslušenstva pohľadávky po ukončení uvedenej kapitalizácie riadnych úrokov a poplatkov

a po započítaní súm úhrad na tieto čiastkové nároky žalobcu tak ako je to uvedené na č.l. 197, 111,
a 16 spisu predstavujú: nezaplatené poplatky vo výške 75,- eur, nezaplatený riadny úrok vzniknutý do
predčasného zosplatnenia úveru, t.j. do 29.09.2015 vo výške 3.033,51 eur, zmluvné a zákonné úroky z
omeškania vzniknuté do predčasného zosplatnenia úveru, t.j. do 29.09.2015 v celkovej výške 436,61 eur(všetky v tomto bode odôvodnenia podčiarknuté sumy predstavujú celkom sumu postúpenej pohľadávky
13.614,89 eur podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok na č.l. 16 spisu. Z tejto sumy si
žalobca uplatňuje v tomto konaní celkovo sumu 12.161,28 eur titulom nezaplatených 64 splátok úveru

splatných od 20.11.2013 do 20.02.2019, sumu 336,59 eur titulom nezaplatených úrokov z omeškania zo
splátok za obdobie od 20.11.2013 do 29.09.2015 (deň predčasného zosplatnenia) a nevyčíslené úroky
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 12.161,28 eur od 30.09.2015 do zaplatenia.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Predmetnú úverovú zmluvu uzavreli žalovaní ako spotrebitelia, preto na daný právny vzťah sa
vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné

preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade pôvodný veriteľ a

žalovaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom pohľadávka z tohto úveru bola postúpená na
nového veriteľa - žalobcu. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovaným
poskytnuté peňažné prostriedky a títo sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných splátkach spolu s
príslušným úrokom. Pretože pôvodný žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle §

3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zmluva z 27.02.2009 je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani nebolo medzi stranami sporné, že
predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách,

ktoré tvoria súčasť zmluvy, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 12.500,- eur. Žalovaní do dnešného dňa uhradili na predmetný úver celkovo sumu
9.988,66 eur (napr. č.l. 111 spisu). V zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP v spojení s čl. I bod 7 zmluvy o
splátkovom úvere vyhlásil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.09.2015 mimoriadnu splatnosťúveru k 29.09.2015, a to z dôvodu že si žalovaní riadne a včas neplnili svoju zmluvnú povinnosť splácať
úver formou pravidelných mesačných splátok. Na žalobcu bola následne zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.10.2015 postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.,

Bratislava) voči žalovaným, pozostávajúca z čiastkových nárokov bližšie špecifikovaných v odseku
3 odôvodnenia rozsudku. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi je možné
po posúdení predmetnej veci z hľadiska preukázania skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z hľadiska
možného právneho posúdenia žalobcom tvrdeného skutkového stavu, priznať iba sumu 2.511,34 eur,
a to titulom nesplateného zvyšku istiny úveru (12.500,- eur - 9.988,66 eur), po započítaní všetkých

doterajších úhrad žalovaných výlučne na istinu úveru, pretože v konaní nebol skutkovo preukázaný
iný platne dohodnutý a všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa dovolený
spôsob započítavania jednotlivých úhrad na istinu úveru, úroky a poplatky s tým, že by sa istina
mala pripočítaním vždy aktuálne dlžného príslušenstva zvyšovať a takto vytvorená istina by sa mala
ďalej úročiť.

7. Ako to vyplýva z vyjadrenížalobcu z 05.10.2018 a 26.02.2019, v bode 5.2 Úverových podmienok malo
byť medzi zmluvnými stranami dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov, v zmysle
ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené
včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím s stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky
následne počítané z novej istiny. Týmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali

k istine do prechodu pôvodného veriteľa na nový bankový systém, a to do 07.08.2011. V bode 5.2
Úverových podmienok malo byť zároveň zmluvnými stranami dohodnuté, že pôvodný veriteľ všetky
platby realizované žalovanými započítal najprv na príslušenstvo a potom na istinu pohľadávky. Súd tu
v prvom rade zdôrazňuje, že predmetné úverové podmienky žalobcu neboli počas celej doby konania
predložené, a to ani na výzvu urobenú súdom pri odročení pojednávania v termíne 25.01.2019, ktorou

súd žalobcu dodatočne vyzval, aby v určenej lehote doplnil, z ktorého dokumentu a jeho ustanovenia,
ako aj zákonnej úpravy pôvodný veriteľ uskutočňoval kapitalizáciu riadnych úrokov a poplatkov, t.j.
pripočítaval ich k istine a takto vytvorenú novú istinu opäť zúročil, ako aj výpočty v ktorých žalobca
uvedie všetky čiastkové sumy, ktoré vznikli z ďalšieho úročenia uvedeným spôsobom vykonaného
zaúčtovania kapitalizovaných riadnych úrokov a poplatkov pri jednotlivých platbách žalovaných,

a to spolu s uvedením ich celkového súčtu, ako aj výšku úrokov z omeškania uplatnených z týchto
súm, resp. z ich súčtu, a s uvedením, v akej celkovej výške boli na uvedené sumy započítané platby
žalovaných. Uvedeným spôsobom bol pôvodným žalobcom ku dňu 31.07.2011 (č.l. 115) vypočítaný
„nezaplatený zostatok istiny úveru“ vo výške 10.069,77 eur tak, že zo súčtu čerpaných prostriedkov
12.500,- eur, zaúčtovaných poplatkov s kapitalizáciou vo výške 293,91 eur, zaúčtovaných riadnych

úrokov s kapitalizáciou vo výške 3.792,16 eur boli odrátané úhrady žalovaných na istinu vo výške
6.516,30 eur. Tento výpočet mal byť výsledkom vyššie uvedených dojednaní v bode 5.2 Úverových
podmienok, ktoré však neboli v konaní predložené, čím nebola preukázaná ani skutková opodstatnenosť
takého výpočtu „novej istiny“ vytvorenej aj z kapitalizovaných riadnych úrokov a poplatkov, následne
zúročených spolu s pôvodnou istinou, t.j. vôbec existencia takej dohody zmluvných strán v zmluvnej

dokumentácii. Taktiež nebola preukázaná skutková opodstatnenosť spôsobu započítavania všetkých
úhrad žalovaných najprv na príslušenstvo a potom na istinu pohľadávky podľa toho istého bodu 5.2
Úverových podmienok, t.j. vôbec existencia takej dohody zmluvných strán v zmluvnej dokumentácii
(všetko tvrdenia žalobcu v podaní z 26.02.2019 č.l. 198). Súd pritom výzvami
(vrátane výzvy z 25.01.2019) požadoval od žalobcu počas už prebiehajúceho konania spresnenie,

vysvetlenie a doplnenie jeho skutkových tvrdení, aby bolo možné riadne identifikovať a následne
riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu, t.j. všetkých čiastkových nárokov.
V nadväznosti na žalobcom poskytnuté vysvetlenia a špecifikácie súd napokon považoval podanú
žalobu za úplnú a zrozumiteľnú z pohľadu opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení, ako i podstatných náležitostí podania vo veci samej (§ 127, § 129, § 132, § 150 CSP ), pričom ďalšou výzvou na doloženie chýbajúcich
úverových podmienok, z ktorých (bod 5.2) by mali podľa tvrdenia žalobcu vyplývať dohodnuté spôsoby
započítavania jednotlivých úhrad žalovaných a spôsob vytvárania sumy istiny pozostávajúcej aj z
kapitalizovaného príslušenstva pohľadávky z úveru, by už súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu
a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (pri tejto výzve by už totiž nepožadoval chýbajúce

náležitosti neúplného návrhu alebo ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností, ale ďalšie, resp. iné dôkazy potrebné pre zabezpečenie možného procesného úspechu
žalobcu). Súd pritom nepochybne vedel žalobcom uplatnené nároky posúdiť podľa tvrdení a dôkazov,
ktoré žalobca na preukázanie uplatneného nároku uplatnil a predložil už spolu so žalobou, resp. spoluso svojimi neskoršími podaniami urobenými na vyššie uvedené výzvy súdu na doplnenie skutkových
tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena, a to predložením uvedených úverových podmienok, je preto
dôvodom pre meritórne zamietnutie predmetnej žaloby v rozsahu nad v prvom výroku priznanej časti

uplatneného nároku žalobcu. Z uvedených dôvodov súd nemohol vychádzať z výpočtov žalobcu pri
započítavaní (a spôsobe započítavania) úhrad žalovaných na jednotlivé čiastkové nároky žalobcu,
ďalej ani z výpočtov ohľadom vytvorenej novej „istiny“, ktorej nezaplatený zostatok mal byť ku dňu
31.07.2011 (č.l. 115) vo výške 10.069,77 eur, ktorá suma bola potom základom aj pre vypočítanie
ďalších čiastkových nárokov žalobcu v následnom období, za stáleho používania totožného spôsobu

započítavania aj ďalších (omeškaných) úhrad žalovaných na jednotlivé čiastkové nároky žalobcu (napr.
podanie z 26.02.2019 - č.l. 194 a nasl.). Na základe uvedeného, keď žalobca v konaní nepreukázal
správnosť jeho výpočtov pri vytvorení súm jednotlivých čiastkových nárokov spolu v uplatnenej výške
12.161,28 eur, pričom prípadné výpočty pri inom spôsobe úročenia čiastkových nárokov a započítavania
úhrad žalovaných žalobca neposkytol, a to ani na výzvu súdu (viď výzvu z 25.01.2019), a ani nebolo
možné ich zistiť výlučne len zo žalobcových podaní bez neprípustného dotvorenia skutkového stavu bez

predložených dôkazov, súd žalobcovi mohol priznať len sumu 2.511,34 eur, a to titulom nesplateného
zvyšku istiny úveru (12.500,- eur - 9.988,66 eur), po započítaní všetkých doterajších úhrad žalovaných
výlučne na istinu úveru, čo bolo možné urobiť aj na základe doteraz zisteného skutkového stavu.
Súd žalobcovi zároveň priznal aj uplatnené úroky z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2013
do 29.09.2015 (deň predčasného zosplatnenia úveru) vo výške 336,59 eur, keď žalovaní

sa nepochybne dostali do omeškania s platením splátok od 20.11.2013 (celkovo bolo žalovanými
uhradených 9.988,66 eur : 190,05 eur ako suma riadnej mesačnej splátky = 52,55 mesiacov, čo už
nepochybne uplynulo od začatia splácania úveru v marci 2009 do novembra 2013), ako aj ďalšie úroky
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej istiny 2.511,34 eur od 30.09.2015 do zaplatenia, tak
ako to vyplýva z výroku I rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ sú solidárnymi dlžníkmi, súd ich

zaviazal na uvedené plnenie spoločne a nerozdielne. Súd žalovaným podľa § 232 C.s.p. povolil splácať
predmetný dlh v splátkach mesačne po 70,- eur s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Finančné a zárobkové pomery žalovaných súd zistil jednak
z tvrdení žalovanej 2/ (viď jej prednes na pojednávaní - bod 3 odôvodnenia tohto rozsudku) a jednak
z odpovedí z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalovanej 2/, keď podľa

týchto odpovedí žalovaní dlhodobo nemajú žiadne príjmy zo zamestnania či z obdobného pracovného
vzťahu. Vzhľadom na takto zistené príjmy žalovaných, zohľadňujúc pritom na jednej strane nepriaznivú
finančnú situáciu žalovanej 2/ tak ako to vyplýva z odseku 3 odôvodnenia, avšak na druhej strane aj
oprávnený záujem žalobcu na zaplatení jeho splatnej pohľadávky s prihliadnutím na jej celkovú
výšku a vyjadrenie žalobcu, že on súhlasí s prípadnými splátkami, ktoré budú rozvrhnuté max. na 3 roky,

súd dospel k záveru, že za daných okolností je možné považovať výšku mesačnej splátky 70,- eur za
primeranú zisteným finančným a zárobkovým pomerom žalovaných, ako aj celkovým okolnostiam tohto
konkrétneho prípadu (istina bude takto zaplatená do 3 rokov), pričom splácanie priznanej sumy nižšou
sumou by nebolo v daných súvislostiach opodstatnené. Súd zároveň z tých istých dôvodov žalobu vo
zvyšnej časti zamietol (výrok II).

8. Súd však v danej súvislosti dopĺňa, že aj keby žalobca v konaní riadne preukázal existenciu
uvedených dojednaní zmluvných strán v bode 5.2 Úverových podmienok, tieto dojednania by
musel súd v tomto konkrétnom spotrebiteľskom vzťahu podrobiť právnemu posúdeniu, t.j.
skúmaniu z toho hľadiska, či sa nejedná o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka, resp. či by nebolo nutné v spojení s takými dojednaniami vysloviť záver o
absencii niektorých podstatných obsahových náležitostí zmluvy, napr. náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
i ) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spočívajúcej v uvedení výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h )
zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch - ročná úroková sadzba. To všetko z dôvodu, že po

pripočítaní dlžného príslušenstva k istine sa ďalej úročí nielen istina v pravom slova zmysle (teda reálne
vyčerpaná suma úveru), ale úročí sa aj samotný úrok a úrok z omeškania. Z matematickej podstaty
takéhoto úročenia potom vyplýva, že týmto spôsobom dochádza k exponenciálnemu rastu úroku. To
zasa znamená, že skutočný úrokový výnos veriteľa (a tým aj reálna úroková sadzba úveru vo vzťahu k
čerpaným prostriedkom) je podstatne vyšší než vyplýva než deklaruje samotná zmluva. Takýto spôsob

kapitalizácie teda pre spotrebiteľa robí úročenie neprehľadným a nepredvídateľným, pretože na rozdiel
od deklarovanej úrokovej sadzby v základných podmienkach zmluvy môže reálna úroková sadzba byť
vyššiavprospechveriteľa.Spotrebiteľpritompriuzatváranízmluvynemádôvodtakútoformuzvyšovania
úrokovej sadzby predpokladať, pokiaľ mu je v základných podmienkach prezentovaná určitá výškaúrokovej sadzby (pozri napr. rozsudok OS DS č.k. 16C/41/2016 -89, zo
dňa 23.9.2016 - rozsudok KS TT sp. zn. 25Co/56/2017 zo dňa 21.03.2018, ku kapitalizácii príslušenstva
ďalej pozri napr. uznesenie KS TT sp. zn. 23Co/69/2013 zo dňa 27.11.2013). V dôsledku uvedeného

by teda bol opodstatnený záver, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) a h)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by tieto údaje jednoznačne nevyplývali
z textu zmluvy o úvere, bolo by potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa
takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože spôsob započítavania jednotlivých splátok
úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ročná úroková sadzba úveru (čo podľa predmetnej zmluvy a

jej uvedených dojednaní nemôže bežný spotrebiteľ identifikovať vôbec) sú aj ukazovateľmi výhodnosti
úveru, pričom neuvedenie týchto náležitostí v zmluve objektívne spochybňuje možnosť žalovaných ako
spotrebiteľov posúdiť rozsah podstatných zložiek ich záväzkov z úveru (istina, jej amortizácia, úroky,
iné poplatky), a to v jednotlivých časových úsekoch splácania úveru (splácanie častí istiny, úrokov
a poplatkov v konkrétnych splátkach vrátane prvej presne časovo neurčenej splátky). Pre absenciu
uvedených, povinných obsahových náležitostí zmluvy, by bolo potrebné predmetný spotrebiteľský úver

považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). K prípadnému
dojednaniu o práve veriteľa započítať všetky platby realizované žalovanými najprv na príslušenstvo a
potom na istinu pohľadávky, súd poukazuje na to, že napr. Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí vo veci sp. zn. 5Co/611/2014 uviedol, že žalobca tým, že

svoje jednostranne stanovené zmluvné podmienky obsiahnuté aj v Úverových podmienkach ponechal
v platnosti v nezmenenej podobe aj po 01.01.2008 (na právne vzťahy vzniknuté po uvedenom dátume),
spôsobil stav, že daná úprava postupu splácania jednotlivých zložiek záväzku, obsiahnutá v bode 5.2
Úverových podmienok, bola výrazne nevýhodnejšia vo vzťahu k žalovaným oproti situácii, aká by
bola, ak by v Úverových podmienkach nebola obsiahnutá, pretože ak by žalovaní výslovne neurčili inak,

ichsplátkybymuselpostupcazapočítavaťvprvomradenaistinu(ktorásastáleúročí,tedanavyšujesao
dojednanéúrokyzúveruavprípadeomeškaniaoúrokyzomeškania)anienapríslušenstvopohľadávky,
ktoré ako také zásadne úročeniu nepodlieha. Postupcom v Úverových podmienkach jednostranne
stanovený spôsob započítavania splátok, resp. čiastočných plnení najprv na príslušenstvo pohľadávky
a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s

úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou obsiahnutou v § 566 ods. 2 OZ
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Existujúca zákonná úprava účinná už v
čase uzavretia ÚZ a stanovujúca vyššie uvedené poradie uspokojovania pohľadávky a jej príslušenstva
pri čiastočnom plnení záväzku je teda zameraná výrazne prospotrebiteľsky. Iba ak dlžník prejaví vôľu,

aby poradie uspokojovania pohľadávok (jeho záväzkov) bolo iné, spravuje sa toto poradie jeho vôľou a
potom je také, aké konkrétne určí on (bez ohľadu na vôľu veriteľa).

9. V dôsledku skutkového nepreukázania platne dohodnutej dohody o kapitalizácii príslušenstva
pohľadávky z úveru a možnosti jej pripočítania k istine úveru a ďalšieho úročenia toho súčtu, ako

aj v dôsledku nepreukázania dohodnutého a všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa dovoleného spôsobu započítavania jednotlivých úhrad najprv na príslušenstvo
úveru a potom na jeho istinu, nebolo v danom prípade možné zistiť ani to, v akej skutočnej výške
by bol celkový dlh žalovaných ku dňu oznámenia veriteľa o predčasnej splatnosti z 30.09.2015 a z
akých zostatkov čiastkových nárokov žalobcu by skutočne pozostával, a či by tak vôbec boli splnené

podmienky pre také vyhlásenie predčasnej splatnosti podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka
a pre následné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. To isté
by platilo aj v prípade prípadných záverov o existencii neprijateľných podmienok v úverovej zmluve
a bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované riadne
úroky vzniknuté po predčasnom zosplatnení úveru (jeho tvrdenie, že si uplatňuje 64 nesplatených

splátok úveru splatných od 20.11.2013 do 20.02.2019, t.j aj splátky po 29.09.2015), bez ohľadu na
vyššie uvedené závery, súd má tiež za to, že tieto úroky by nebolo možné priznať ani z ďalšieho dôvodu.
Podľa názoru súdu totiž z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na
základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až
do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,atoajvprípadejehopredčasnéhozosplatnenia,pričom
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto
záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnúnerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14).
V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej
istiny úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku dňu zosplatnenia úveru a má právo

získať okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí, a teda na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie) peňažných prostriedkov aj
po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už

neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred
vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej
dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou
splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel
platiť riadne úroky z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného
zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou

úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri
riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Jednorazovým zosplatnením úveru
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene

spájajú výhradne sankcie (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.), keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné

nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava pri spotrebiteľskom vzťahu pre
obchádzanie zákona (a to najmä zákonných ustanovení uvedených v tomto a v predchádzajúcom bode
odôvodnenia, a v toho dôsledku aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, resp. taká zmluvná úprava je taktiež na škodu spotrebiteľa
neprijateľneodchylnáodzákona,čotakúzmluvnúpodmienkupodľa§52ods.2Občianskehozákonníka,

resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaní by mali nárok na náhradu (pomernej časti) trov konania
podľa ich väčšieho úspechu vo veci v porovnaní so žalobcom, avšak nakoľko žalovaným preukázateľne
žiadne trovy v konaní nevznikli, súd im z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania
podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania,
a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).