Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207270
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3810207270.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. G. bývajúceho v D. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Ivan Ikrényi, PhD., F.I.I., proti žalovanému L.. W. S. bývajúcemu v D., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, M. Hodžu 10/3, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16 C

85/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 23. augusta 2018 sp.zn.
19 Co 626/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. februára 2015, č.k.

16C/85/2010-863 rozhodol nasledovne:
I. Žalovanému 1) uložil povinnosť strpieť, aby žalobca na náklady žalovaného 1) do troch dní
po právoplatnosti tohto rozsudku poskytol na uverejnenie prevádzkovateľovi televízneho vysielania
na televíznej stanici Markíza na odvysielanie po ukončení reklamného bloku bezprostredne
predchádzajúceho vysielaniu prvej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ so začiatkom
vysielania o 19:00 hod. miestneho času po dobu dvoch minút ospravedlnenie v nasledovnom znení:

„L.. W. S. sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky, ktoré predniesol dňa 23.2.2010 v relácii
Paľba v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“ vysielanej na TV Markíza, kde uviedol, že
pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane tunelovania, prania špinavých peňazí a
podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych chemických závodov, vydieral primátora mesta Nováky
a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením
difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahol do

zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť,
profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“
II. Žalovanému 2) uložil povinnosť na vlastné náklady do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku odvysielať na televíznej stanici Markíza po ukončení reklamného bloku bezprostredne
predchádzajúceho vysielaniu druhej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ so začiatkom
vysielania o 19:00 hod. miestneho času nasledovné ospravedlnenie: „MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s

r.o., vysielateľ programovej služby TV Markíza, sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky
odvysielané dňa 23.2.2010 v relácii Paľba v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“, kde bolo
uvedené, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane objednávky vraždy O. N.,
prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych chemických závodov, vydieral
primátora mesta Nováky a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s r.o. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a

neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahla do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti
pána V. G., čím znížila jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“III. Žalovanému 2) uložil povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť
odstránenie diskusie k odkazu na záznam relácie Paľba zo dňa 23.2.2010 z internetovej stránky
www.markiza.sk.

IV. Žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
sumu 4.000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovanému 2) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
sumu 10.000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

VII. Rozhodnutie o trovách konania ponechal samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žežalovaný1/ažalovaný2/svojimivýrokmioznačenými
v žalobe č. 1 až 23, uverejnenými v relácii „Paľba“ reportáž pod názvom „Na dne chemičky“, zasiahli
do osobnostných práv žalobcu, ich konanie bolo potrebné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu objektívne spôsobilý znížiť jeho česť, vážnosť a dôstojnosť v širokom okruhu

verejnosti a spoločnosti. Uviedol, že zásahom nepreukázaných skutkových tvrdení žalovaného 1/ vo
výroku č. 2, že po ňom idú „mafiáni“, vo výroku č. 4 komu „to prospelo“ a kto „vyťahal“ milióny z
NCHZ, vo výroku č. 5 ako nepravdivom hodnotiacom úsudku, že v NCHZ sa podozrivo všetko robilo
v prospech žalobcu a jeho firiem, vo výroku č. 7 ako nepravdivom tvrdení, že žalobca dával pokyny
vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi NCHZ F.. N., vo výroku č. 9 ako nepravdivom hodnotiacom

úsudku,ktorýmspochybňujeprácupolícieprivyšetrovanínímpodanýchtrestnýchoznámenínažalobcu,
podobne ako vo výroku č. 16, nakoľko obvinenie nebolo vznesené voči žalobcovi a konania sú
právoplatne skončené, vo výroku č. 11 ako nepravdivom tvrdení, že žalobcovi „zobrali späť činnosti,
ktoré pre NCHZ zabezpečoval“ a hodnotiacom úsudku, že zmluvy uzavreté so žalobcom boli pre
NCHZ nevýhodné, vo výrokoch č. 13 a 14, v ktorých obviňuje žalobcu z nebezpečného vyhrážania

a z ohovárania, odvysielaných v kontexte s výrokom č. 12, t.j. s vyjadrením redaktora žalovaného
2/, že „za všetkými špinavosťami stojí mafia“, vo výroku č. 18 ako hodnotiaci úsudok, že mafia a
polícia úzko spolupracovali a dávali mu najavo, že majú všetko pod kontrolou, odvysielaný v kontexte
s výrokom redaktorky žalovaného 2/, že žalovaný 1/ stretol na dovolenke G. O., tvár prievidzského
podsvetia, vo výroku č. 20, v kontexte s predchádzajúcimi výrokmi obviňuje žalobcu z vydierania

a opätovne vyslovuje neoprávnený hodnotiaci úsudok, že polícia úmyselne zmarila vyšetrovanie o
skutočnostiach uvedených v ním podaných trestných oznámeniach, vo výroku č. 22 ako hodnotiaci
úsudok, že na Slovensku si ekonomicky vplyvní ľudia dokážu všetko zariadiť a dokážu ovplyvniť aj
orgány činné v trestnom konaní a súdy (pričom z týchto výrokov vyplývajú závery uvedené vo výroku
rozhodnutia) do cti, vážnosti a dôstojnosti žalobcu v značnej miere došlo už samotnou medializáciou,

nakoľko v reportáži boli okrem iného použité vizuálne efekty, ktoré spočívali napr. v záberoch na
zakrvavené ruky, po jej odvysielaní bola zverejnená na internetovej stránke www.markíza.sk , kde k nej prebiehala aj diskusia návštevníkov stránky. Z dokazovania nevyplynulo,
že by boli vyjadrenia žalovaného 1/ tendenčne zostrihané, či inak upravované, boli autentické a hlavným
zdrojom reportáže. Preto súd po vyhodnotení aplikácie testu proporcionality, pri kolízii práva na ochranu

osobnosti so slobodou prejavu, uprednostnil právo na ochranu osobnosti žalobcu, nakoľko dospel
k záveru, že žalovaný 1/ svojimi výrokmi a žalovaný 2/ odvysielaním reportáže a výrokmi svojich
zamestnancov prekročili ústavou garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahli
do osobnostných práv žalobcu. Okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva žalobcu došlo, mal súd
preukázané, že je dôvodné aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi, k zásahu do

práva na ochranu osobnosti žalobcu došlo nepravdivými skutkovými tvrdeniami, resp. nepodloženými
hodnotiacimi úsudkami odvysielanými v reportáži v najsledovanejšej televízii, ktorá má celoštátne
pokrytie a v dobe, keď téma reportáže bola obzvlášť citlivá a rezonovala v spoločnosti. Pre určenie výšky
náhrady posudzoval súd závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
pričom dospel k záveru, že výška (spolu 100.000,-eur) im nezodpovedá a ani nemajetkovej ujme, ktorá

mala (či mohla) žalobcovi vzniknúť. Vychádzal z obdobných prípadov náhrad určených v rozhodnutiach
Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade porušenia práva podľa Článku 8, napr.: Paulík proti SR -
5.000,- eur, Turek proti SR- 8.000,- eur, atď. U žalovaného 1/ zohľadnil, že je fyzickou osobou a uložil mu
sumu 4.000,-eur a u žalovaného 2/, že je vysielateľom s licenciou pre celoštátne televízne vysielanie a
zároveň obchodnou spoločnosťou, preto mu uložil sumu 10 000,- eur. Vo zvyšnej časti o výške náhrady

nemajetkovej ujmy žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 7. marca 2017 sp.zn.
19Co/626/2015-978 nepripustil zmenu žaloby (špecifikovanú v bode 34. rozsudku odvolacieho súdu) vo
vzťahu k žalovanému 1) a pripustil čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ vo výrokochII., III. a V., zrušil v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie a v tejto časti konanie zastavil.
Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

3. Na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ odvolací súd rozsudkom z 23. augusta 2018 sp.zn. 19 Co
626/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol; vo výroku
IV., ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy a vo výroku VI., ktorým
vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil;
žalobcovi ani žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd po preskúmaní rozhodujúcich

námietok v odvolaní žalovaného 1/ vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zásahu do práva na ochranu
osobnostižalobcusúdomprvejinštancie,savplnomrozsahustotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermi
súduprvejinštancievtejtočasti.Zdôraznil,žeodvolacienámietkyžalovaného1/sútotožnésnámietkami
uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal, preto
naň poukazuje (§ 382 ods. 2 CSP). Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/ a formuláciu
žalobného návrhu mal odvolací súd za to, že žalobný návrh nie je vykonateľný, nemôžu nastať jeho

účinky - ospravedlnenie žalovaného 1/, nakoľko osobe, ktorá má ospravedlnenie odvysielať (žalovaný
2/), nebola táto povinnosť súdom uložená, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu zamietol. K námietke žalovaného 1), že náhrada nemajetkovej ujmy žalobcovi nepatrí vôbec,
odvolací súd uviedol, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že jeho difamujúcimi vyjadreniami v
„TV MARKÍZA“ v relácii „Paľba“ v reportáži „Na dne chemičky“ dňa 23.2.2010, s dosahom televízneho

vysielania na celé územie Slovenskej republiky, došlo k takému zásahu do osobnostného práva žalobcu,
ktorým bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a nepostačuje preto
primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný 1/ i v
priebehu tohto súdneho konania uvádzal, že za uvedenými výrokmi si stojí a reportáž oceňuje. Preto
zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému 1/ právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom sa s
rozhodnutím o jej výške v plnom rozsahu stotožnil a poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 2 CSP) .

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (v časti potvrdzujúceho výroku, ktorým mu súd uložil

povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) podal žalovaný (pôvodne s označením 1/)
dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP. Zásah do jeho práva na spravodlivý
súdny proces videl v tom, že závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z jeho skutkových zistení a jeho
rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené. Namietal, že výroky, za ktoré sa mal ospravedlniť v
znení: „pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane tunelovania, prania špinavých

peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych chemických závodov, vydieral primátora Mesta
Nováky a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy“, v takejto formulácii v reportáži neodzneli.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko odvolací súd sa podľa jeho
názoru odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení právnej otázky, či možno
priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní o ochranu osobnosti, pokiaľ nebolo priznané

iné zadosťučinenie. Poukázal na to, že pokiaľ súd nemohol žalobcovi priznať morálnu satisfakciu
formou ospravedlnenia v dôsledku nedostatku žaloby, nemohol ani posúdiť, či by takáto satisfakcia bola
postačujúca. Preto je sankcia finančného zadosťučinenia podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčená. Odklon namietal v súvislosti s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod
sp.zn. 2 Cdo 269/2009, sp.zn. 4 Cdo 15/2003, sp.zn. 4 Cdo 232/2012, sp.zn. 5 Cdo 42/2009 a sp.zn.

1 Cdo 113/2009.

5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhol odmietnuť ako neprípustné.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému

právnemu záveru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp.zn. 3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).
9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
10. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnomkonanínemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v opravnom konaní (II. ÚS 78/05). Treba zdôrazniť, že
len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.
11. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí
ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne uvádza, aké okolnosti boli dôvodné aj pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi, keď mal preukázaný zásah do jeho práva na ochranu

osobnosti a to nepravdivými skutkovými tvrdeniami, resp. nepodloženými hodnotiacim úsudkami
žalovaného, odvysielanými v reportáži v najsledovanejšej televízii, ktorá má celoštátne pokrytie a v
dobe, keď téma reportáže bola obzvlášť citlivá a rezonovala v spoločnosti a podrobne sa vysporiadal
aj s rozsahom priznania nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému. Rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým potvrdil v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza, ako

vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalovaného, zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie a za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov, najmä vysporiadanie sa s
podstatnými odvolacími námietkami. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, ako aj z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami
žalovaného. Žalovaný preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne
odôvodnený a nepresvedčivý; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
12. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je aj dovolacia námietka
týkajúca sa nesprávneho hodnotenia súdom vykonaného dokazovania a nesprávnosť skutkových
zistení.Neúplnosť,činesprávnosťskutkovýchzisteníaaninesprávnosťtýkajúcasahodnoteniadôkazov
súdom nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v

zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa na
aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6
Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Výnimkou sú rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutýdôkaz,deformovanýdôkaz,porušeniezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovapod.),prípadnekonajúcimi
súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. V preskúmavanej veci však o takýto extrémny prípad nešlo.

13. V danom prípade žalovaný uplatnil aj dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej
riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Aby na základe

dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené
meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci,
musiabyť(najskôr)splnenépredpokladyprípustnostidovolaniazodpovedajúceniektorémuzospôsobov
riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky
dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými
dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.

14. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právnaotázka, navyriešeníktorejnespočívalorozhodnutieodvolaciehosúdu(vyriešeniektorejneviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

15. V preskúmavanej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu v peniazoch z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, avšak rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti priznaného nároku na morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia zmenil tak, že
túto zamietol pre nevykonateľný žalobný návrh.

16. Vzhľadom na tvrdené okolnosti žalovaný popiera, že by súdy mali preukázaný zásah do práv

na ochranu osobnosti žalobcu, preto v podstate spochybňuje skutkové závery odvolacieho súdu.
K tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového
stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov
právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno

dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov
odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto námietky dovolateľa
týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov boli právne nevýznamné.

17. Treba teda zdôrazniť, že otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna

(nie skutková otázka).Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický
„odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu
teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej
otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia

najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili.

18. Dovolateľ tvrdil, že z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva priznávanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako najprísnejšej možnej sankcie v konaniach o ochranu osobnosti, len
pri priznaní iného zadosťučinenia. Následne citoval z odôvodnení rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn.2 Cdo 269/2009, sp.zn. 4 Cdo 15/2003, sp.zn. 4 Cdo 232/2012, sp.zn. 5 Cdo 42/2009 a sp.zn. 1 Cdo
113/2009.

19. Z rozhodnutia sp.zn. 2 Cdo 269/2009 žalovaný citoval, že „súd môže priznať náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch iba vtedy, ak je dokazovaním preukázané, že osobná ujma je spojená so zvlášť
citeľným znížením a sťažením postavenia žalobcu v kruhu, kde sa pohybuje“. Táto citácia rozhodnutia,
na ktorú žalovaný poukazuje, vyplýva však len zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom
dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu zistených procesných

vád.

20. Z rozhodnutiu sp.zn. 4 Cdo 15/2003 žalovaný citoval, že „čo sa týka vyjadrenia miery, akou
bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej
reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba
zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak

sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej
miere, môže byť výnimočne osobe subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ V
tejto veci najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie
z dôvodu predčasnosti záveru odvolacieho súdu o určení primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy.

21.Zrozhodnutiasp.zn.4Cdo232/2010žalovanýcitoval,že„sozreteľomnačiastkovépráva,doktorých
žalovaný zasiahol, bolo pri riešení opodstatnenosti žaloby na priznanie nemateriálnej satisfakcie (§ 13
ods. 1 Obč. zák.) treba považovať zníženie dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere len za
jeden z viacerých do úvahy prichádzajúcich následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv,

nie však za jediný určujúci následok, výlučne ktorý by opodstatňoval priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.“

22. Z rozhodnutia sp.zn. 1 Cdo 113/2009 žalovaný citoval, že „nepravdivé skutkové tvrdenia
a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré nie sú založené na korektných faktoch, čo spôsobuje ich

neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti
fyzickej osoby sú so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť fyzickej
osobe ujmu na jej osobnostných právach a tak sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie
primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia naformulovaného súdom.“

23. Napokon z rozhodnutia sp.zn. 5 Cdo 42/2009 žalovaný citoval, že „uloženie zadosťučinenia
v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, a preto je potrebné pociťovanie a prežívanie nemajetkovej
ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere, hodnotiť
vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv.
konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria ), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej

veku a jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho
a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej
osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej
fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite,

rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a postavení postihnutej
osoby. Takto chápané objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo
k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi
subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby ( subjektívne kritérium).“

24. Z dovolacej argumentácie žalovaného malo z predmetných rozhodnutí vyplývať, že ak sa v
dôsledku nedostatku žaloby žalobca nedomohol morálnej satisfakcie formou ospravedlnenia, nie je
možné posúdiť, či by takáto satisfakcia bola postačujúca alebo nie, z uvedeného je preto vylúčené
uloženie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu
týchto rozhodnutí dovolacieho súdu však nevyplýva, že by sa zaoberali aj takouto otázkou nastolenou

žalovaným, a teda riešili by ju ako otázku, od ktorej by rozhodnutie v daných veciach záviselo. V ním
uvádzaných rozhodnutiach sa dovolací súd zaoberal „len“ okolnosťami, ktoré sú podstatné a ktoré je
potrebné náležite preukázať pri uplatnení a následne priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Ani v jednom z nich však nejde o situáciu, ktorú riešil odvolací súd. Navyše treba poukázať na to, žev odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd vo veci 4 Cdo 232/2010 (okrem rozoberania okolností
vo vzťahu k priznaniu nemajetkovej ujmy) uviedol, že „pred podaním takejto žaloby (na náhradu
nemajetkovej ujmy) nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie“. Vzhľadom aj

na túto skutočnosť treba uzavrieť, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by nerešpektoval
všeobecné právne závery, ku ktorým dospel dovolací súd (v žalovaným označených rozhodnutiach)
a z jeho strany nedošlo preto k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu tak, ako
nedôvodne tvrdil žalovaný.

25. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ , a
f/ CSP (v časti dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP) .

26. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok
na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému. O náhrade trov rozhodol dovolací súd podľa
ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.