Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201295
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719201295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného
advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava proti
žalovanej: Z. V., Š., G.. XX.XX.XXXX, K. V.. K. Č.. XX, O., štátny občan SR, o zmluvných úrokov,
zákonných úrokov, poplatkov za upomienky, zmluvnú pokutu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou elektronicky podanou súdu dňa 04.07.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia

zmluvného úroku vo výške 70,68% zo sumy 300 € od 03.07.2015 do 22.07.2015, zmluvného úroku
vo výške 70,68% zo sumy 167 € od 23.07.2015 do 25.08.2015, zmluvného úroku vo výške 70,68%
zo sumy 234 € od 26.08.2015 do 17.09.2015, zmluvného úroku vo výške 70,68% zo sumy 176 €
od 18.09.2015 do 28.10.2015, zmluvného úroku vo výške 70,68% zo sumy 118 € od 29.10.2015 do
20.11.2015, zmluvného úroku vo výške 70,68% zo sumy 60 € od 21.11.2015 do 07.12.2015, zmluvného
úroku vo výške 70,68% zo sumy 2 € od 08.12.2015 do 27.01.2016, zákonného úroku z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 448 € od 03.07.2015 do 22.07.2015, úroku z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 390 € od 23.07.2015 do 25.08.2015, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 332 €
od 26.08.2015 do 17.09.2015, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 274 € od 18.09.2015 do
28.10.2015, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 216 € od 29.10.2015 do 20.11.2015, úroku
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 158 € od 21.11.2015 do 07.12.2015, úroku z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 100 € od 08.12.2015 do 27.01.2016, úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 42 € od 28.01.2016 do 03.03.2016. Žalobca žiada, aby súd z výslednej sumy súčtu zmluvných
a zákonných úrokov žalovanej odrátal sumu 16,00 EUR, nakoľko túto sumu evidujeme ako preplatok

istiny, inak žalobca trvá na zaplatení zvyšnej čiastky v plnej výške. Ďalej sa žalobca domáha zaplatenia
poplatku za upomienky 180 € a zmluvnej pokuty 33 €.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
03.07.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- EUR, ktorý sa Žalovaná zaviazala

vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským
úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 98,- EUR a úrok vo výške 70,86%
ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 03.07.2016. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvyo spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33,- EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle

dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila
výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, čo predstavuje v
tomto prípade celkovú sumu vo výške 180,- EUR. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške

464,- EUR

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 06.09.2019, v ktorom uviedla, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa jej názoru neobsahuje náležitosti o spotrebiteľských úveroch,
na základe čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nie je uvedený údaj
o konečnej splatnosti úveru, v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky upravené v občianskom zákonníku,
poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami. Uviedla,
že istina je splatená. Žalovaná upozornila, že v zmluve boli použité nekalé praktiky a žalobný nárok
neuznáva.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.10.2019 uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalovanej
uvedenými vo vyjadrení žalovanej. Podľa žalobcu nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov stanovených
v § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a
bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo
na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,00
EUR, ak nie je dohodnuté inak do 03.07.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 03.07.2016.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť

o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 696,00 EUR s termínom splatnosti dňa
03.07.2016.
Vzorec výpočtu RPMN je jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru ako aj v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere.

ŽalobcanesiedôkaznébremenoajehoúlohoujepreukázaťvčomspočívanesprávneuvádzanieRPMN,
nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými
vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1
ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom
alebopôžičkourozumieobdobnýprodukt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažných

prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie”)
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné
odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré
sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných

prostriedkov.
Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý
čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých
v spotrebiteľskej zmluve.Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov.

Žalobca je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou,
ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide
o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a
úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných

prostriedkov.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 98,00 Eur
čo predstavuje RPMN vo výške 28,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 25.88 %.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v

súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej
ročnej RPMN.
Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úvere.
K tvrdeniam žalovanej týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvádzame aj nasledovný
Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15, ktorý uvádza vo svojom závere nasledovné:

„1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom

nosiči,
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.“

5. V podaní doručenom súdu dňa 10.12.2019 žalovaná opätovne uviedla, že poskytnutý úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že žalobcovi
sa necíti byť nič dlžná.

6. Súd v konaní postupoval podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd oznámil miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 03.02.2020,
čím je splnená lehota v zmysle § 219 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuna úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením.

7. Po vyvolaní veci sa súd oboznámil so žalobou žalobcu podanou na súd dňa 04.07.2019 a
listinami založenými súdu ku konaniu, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.7.2015, výpisom z
obchodného registra, všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a zistil nasledovný
skutkový stav:
Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzatvorená dňa 03.07.2015 zmluva o

spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,00 eur. Žalovaná sa
zaviazala vrátiť peňažné prostriedku spolu s odplatou vo výške 346,00 eur, teda celkovo 696,00 eur
do 03.07.2016, tento dátum bol uvedený v zmluve ako termín konečnej splatnosti. Suma 346,00 eur
pozostávala z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 98,00 eur a úroku v sume 248,00
eur v prípade riadneho splatenia úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 28%.
V zmluve bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku v

lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvné
pokutuvovýške33,00eur.Spotrebiteľsazaviazaluhradiťveriteľovizakaždúzaslanúupomienkučiastku
30,00 eur, a to do 5 dní od doručenia výzvy na úhradu.

8. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka) neplatný

je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 7 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len o zákon o spotrebiteľských
úveroch), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak

je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
Podľa§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.11. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že ide o spotrebiteľský vzťah. V súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa je potrebné na uvedený vzťah aplikovať právnu úpravu o občianskych právach.
V danom prípade je nesporné, že k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo. Žalovaná

úver čerpala a podľa splátkového kalendára zaplatila žalobcovi od 21.07.2015 do 03.03.2016 sumu
464,00 eur. V mene veriteľa zmluvu uzatváral finančný agent, preto zmluva o spotrebiteľskom úvere má
obsahovať aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, a to podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu. V tomto prípade išlo o fyzickú osobu - V. Š., miesto podnikania M..
V záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa je uvedené len meno a priezvisko zástupcu veriteľa

ako V. Š., miesto podnikania je uvedené ako M. a zápis v registri je vymedzený č. NBS132663. Súd pri
posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluva bola nepochybne uzatváraná v
zastúpení finančným agentom a v zmluve sa nenachádzajú identifikačné údaje týkajúce sa finančného
agenta tak, ako to vymedzuje § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je preukázané,
že absentuje miesto podnikania finančného agenta ako aj jeho identifikačné číslo. Na základe toho súd
považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona

o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. b) tohto zákona.
Ďalším dôvodom spôsobilým vyhodnotiť predmetnú zmluvu ako nerešpektujúcu zákon o
spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov je to, že dodávateľ
nekonal s odbornou starostlivosťou a nezistil si tzv. bonitu spotrebiteľa, teda jeho schopnosť poskytnutý
spotrebiteľský úver splácať. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie

je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom
porušení odbornej starostlivosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Súd je ex offo

povinný zmluvný vzťah majúci charakter spotrebiteľského vzťahu posudzovať z hľadiska noriem na
ochranu spotrebiteľa; je povinný preto skúmať, či niektorá zo zmluvných podmienok nemá charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, na neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno vykladať inak ako ustanovenia na ochranu spotrebiteľa tým, že definujú práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia. Predmetný zákon v § 11 definuje, kedy je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Dôvodom takéhoto záveru je aj hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ, ktorého zaťažuje v tomto

smere dôkazné bremeno. Z obsahu súdneho spisu splnenie tejto povinnosti - posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nevyplýva.

12. Vzhľadom na uvedené, súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe
uvedeného súd žalobcovi nepriznal nárok uplatnený titulom poplatkov za upomienky v sume 180,00 eur

ako aj zmluvných úrokov vo výške 70,68% z dlžných súm, teda žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o sumu 33,00 eur, ktorá má predstavovať zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalovanej
pre prípad, ak neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote splatnosti, tak súd uvádza, že
žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože

zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch žalobcu.
Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie
(čl. 98). Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu v oblasti poskytovania úverov má odbornú prevahu

nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k
spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z
neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť
a preto nie je podstatné, či reálne k porušeniu povinnosti došlo. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je

neplatná, súd ju žalobcovi nepriznal a žalobu aj v tejto časti zamietol.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 464,00
eur, pričom poskytnutý úver predstavuje sumu 350,00 eur. Súd má na základe uvedeného, že nárokžalobcu je nedôvodný aj pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

13.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní
bola úspešná žalovaná, keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom k tomu, že
žalovanej trovy konania nevznikli, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)