Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010299
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov

JUDr.AlojzaPalajaaJUDr.SlavojaSendeckého,naverejnomzasadnutídňa20.januára2016,vtrestnej
veci obžalovaného F. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného F. U., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 28.09.2015, sp.zn.
1T/24/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti.

Rozhodujúc sám na základe § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného F. U., nar. XX.XX.XXXX
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
o d k la d á a

podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu u r č u j e skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal označeným rozsudkom zo dňa 28.09.2015 obžalovaného F. U.
vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na obsah ust. § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
vpresnenezistenomčaseasio23,00hdňa14.04.2014vW.W.,prišielkdrevenejchatke,bezpopisného
čísla, nachádzajúcej sa nad autobusovou zastávkou MHD na Q. I. v smere do centra mesta, ktorú užívali
G. P. a U. T. a pred ktorými sa vydával za policajta, mieril na nich so zbraňou, o ktorej neskôr zistili,
že je plynová, následne z nej po nich viackrát vystrelil, U. T. zasiahol plynom do očí a vyhrážal sa im

„že ich zabije, odbachne", z čoho mali strach a ušli sa schovať do susednej chatky, do ktorej sa dobíjal
aj tak, že po jej majiteľovi hodil kameň a vykopol tri latky oplotenia, čím u G. P., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom M. a U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. W., spôsobil dôvodnú obavu, že vyhrážky,
ktorými hrozil, aj uskutoční.
Za to obžalovanému F. U. uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods.
2, 4 a 8 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého

trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na jeden rok. Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona mu do trestu zákazu činnosti započítal
čas od zadržania vodičského oprávnenia obvineného, od 22.11. 2014. Nakoniec podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/81/2014 zo
dňa 23.11.2014, právoplatného dňa 23.11.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný F. U., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.09.2015,
ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo
dňa 03.11.2015. V jeho dôvodoch argumentoval tým, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva,
aké skutočnosti a dôkazy svedčiace v jeho prospech zobral súd do úvahy. Ak ich súd nešpecifikuje,

vyslovil domnienku, že nezohľadnil žiadne takéto skutočnosti a dôkazy. Zároveň, ak okresný súd
spomína existenciu skutočností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech, tieto by mali existovať a mali
by byť a museli byť zohľadnené pri rozhodovaní o vine a treste. Skutočnosti a dôkazy svedčiace v
jeho prospech existujú, on ich podrobne uviedol v jeho písomných podaniach adresovaných orgánom
činným v trestnom konaní a súdu. V odôvodnení rozsudku sú uvedené iba niektoré z jeho tvrdení, no
relevantné skutočnosti a dôkazy zohľadnené neboli. V prvom rade je obzvlášť relevantnou skutočnosťou

preukázanou dôkazmi - svedeckými výpoveďami U. T., G. P. a U. Q. to, že páchateľ opisovaný
označenými svedkami bol počas incidentu U. T. hodený či sotený do potoka tečúceho na mieste
činu. Táto okolnosť v rozsudku nikde nie je spomenutá, pričom všetci svedkovia ju uviedli rovnako
a opakovane rovnako pri viacerých svojich výsluchoch počas celého trestného konania na rozdiel od
mnohých iných okolností, v ktorých sa ich výpovede odlišovali navzájom a súčasne sa líšili dokonca

aj u jednotlivých svedkov v rôznych časoch a boli vzaté ako podklad pre výrok o jeho vine. Navyše,
významvyššieuvedenejokolnostijevovzťahukjehoosobezjavnerozhodujúci.Aktrajavyššieoznačení
svedkovia tvrdia, že páchateľ spadol do jarku, je zrejmé, že páchateľ musel mať mokré šatstvo. Ak by
sa aj hypoteticky pripustilo, že záver úvahy súdu o tom, že páchateľom skutku uvedeného v rozsudku
je on, pričom miesto, kde obžalovaného vyzdvihla sanitka rýchlej zdravotnej služby nie je tak vzdialené

od miesta činu, aby to jemu neumožnilo sa na toto miesto presunúť po útoku, musel by mať mokré
šatstvo. Táto skutočnosť však potvrdená nebola. Podľa jeho názoru je táto okolnosť o páde páchateľa
do vody nesporne preukázaná a obzvlášť relevantná pre posúdenie jeho trestnej zodpovednosti. Jej
dôkazný význam je taký silný, že nepochybne vyvracia iné skutočnosti s výnimkou tvrdenia U. T., že
páchateľom je on, ide iba o vyvrátiteľné domnienky, dohady alebo úvahy súdu, teda nie priame dôkazy,

pretože v podstate iného dôkazu ako výpovede svedka U. T. o tom, že údajným páchateľom je on, niet,
resp. tieto významne a odôvodnene spochybňuje. Ani U. T. nikdy nevysvetlil, ako je možné, aby bol
páchateľom stíhaného skutku on, keď následne bol pri zásahu sanitky v suchom šatstve. Podľa jeho
názoru by si takúto podstatnú okolnosť, akou je mokré šatstvo osoby členovia posádky vozidla rýchlej
záchrannej služby a zásahovej policajnej hliadky boli zaiste bývali všimli, a to najmä s prihliadnutím na

to, že v písomných záznamoch oboch orgánov bolo uvedené, že bol pri príchode sanitky „v ebriete",
t. j. v stave opitosti. Touto skutočnosťou bol súd povinný sa zaoberať jednak v rámci dokazovania a
jednak v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pre súd bolo
pomerne významné pri konštatovaní jeho viny to, že vyhľadal poškodeného U. T.. Na okresnom súde
vysvetlil dôvod, pre ktorý tak urobil, a to v prekvapení, z akého dôvodu ho táto osoba označila ako

páchateľa - t. j., že chcel poznať vysvetlenie, prečo tak T. urobil a či si ho nezamenil s inou osobou. Toto
jeho vysvetlenie nebolo súdom správne zohľadnené, a to rovnako, ako iná obdobná skutočnosť. Ak totiž
vyhľadanie U. T. bolo pre súd potvrdením toho, že je páchateľom, z akého dôvodu sa súd nezaoberal
otázkou, prečo on ako páchateľ z „nočného incidentu" hneď nasledujúce ráno pomáhal hasičom na
mieste činu. Ak súd vzal do úvahy jeho vyhľadanie U. T. a vyhodnotil to v jeho neprospech, bol súd podľa

názoru odvolateľa povinný zaoberať sa hodnotením jeho súčinnosti pri hasení požiaru na mieste činu
nasledujúce ráno a uviesť v odôvodnení rozsudku výsledok takejto úvahy. Ak by tak súd bol býval urobil,
jediný záver by bol, že on nemôže byť páchateľom skutku nebezpečného vyhrážania. Ak aj súd mal za
to, že U. T. ho opoznal ako páchateľa, bol povinný prihliadať aj na iné skutočnosti a dôkazy (nielen vyššie
uvedené, ale iné ním v minulosti špecifikované vrátane spoľahlivosti opoznávania U. T., ktorý nesprávne

„opoznal" jemu ustanoveného obhajcu ako svojho obhajcu z minulosti, hoci sa nikdy predtým nevideli)
a tie potom jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti hodnotiť. Podľa jeho názoru ssúd v rámci hodnotenia
vykonaných dôkazov porušil niekoľko zo základných zásad trestného konania, a to zásadu prezumpcie
neviny, zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Ďalej
odvolateľ zvýraznil význam zásady trestného konania in dubio pro reo a teda v závislosti na vykonaných

dôkazoch mal následne zvoliť postup v zmysle § 285 Tr. por. Odvolateľ naďalej zotrval na závere, že
pokiaľ bol označený U. T. za páchateľa, došlo k tomu omylom, pričom v tejto súvislosti poukázal i na
výpoveď svedka U. Q.. Ďalej zvýraznil významné rozpory vo výpovediach U. T., ktorý v procesnom
postavenísvedkavrámcivýsluchovzodňa15.04.2014a23.07.2014rozpornedokazovalopispáchateľaskutku, tiež rozporne dokazoval obsah údajných vyhrážok. On je síce vlastníkom psa, ale i policajného
trička, no iba tieto skutočnosti nemôžu nasvedčovať na to, že stíhaný skutok spáchal. Záverom svojho
odvolania krajskému súdu navrhol po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu alternatívne to,

aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
resp., aby rozhodol o jeho odvolaní sám a procesným postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. ho spod
obžaloby oslobodil.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného F. U. podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného bolo síce podané dôvodne, no z iných dôvodov ako sú uvedené vyššie v
obsahu jeho odvolania.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.

por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si tieto vzájomne
odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský
súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, pričom

aj svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil v súlade so stavom veci. Na hlavnom pojednávaní dňa
10.09.2015 vykonal podrobný výsluch obžalovaného, svedka U. Q., vzhľadom na to, že poškodená
G. P. preukázateľne medzičasom zomrela, procesným postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. zák.
vykonal dôkaz prečítaním výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní
dňa 28.09.2015 vykonal tiež výsluch svedka U. T. a v zmysle § 269 Tr. por. (na hlavnom pojednávaní

10.09.2015) prečítal tiež jednotlivé listinné dôkazy, najmä fotokópie z knihy hlásení OO PZ Banská
Bystrica, správu o zásahu hasičov, facebookovú fotodokumentáciu ohľadom osoby obžalovaného,
obsah predchádzajúcich rozhodnutí súdov, týkajúcich sa obžalovaného, lekársku správu, výpis z
evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na osobu obžalovaného. V závislosti od vykonaných
dôkazov správne kvalifikoval zistené konanie obžalovaného F. U. v súlade s obžalobou ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na obsah ust. § 138 písm.
a) Tr. zák., keď správne vzal za preukázané, že obžalovaný F. U. sa G. P. a U. T. v inkriminovanú noc
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohol u týchto poškodených vzbudiť dôvodnú obavu, pričom
taký čin spáchal so zbraňou.
V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, pokiaľ ide o jeho zavinenie, krajský súd konštatuje,

a to zhodne s dôvodmi napadnutého rozsudku, že vo veci nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá
by výpoveď svedkyne G. P. z prípravného konania a svedka U. T. nielen z prípravného konania, ale
i z konania pred súdom, významným spôsobom spochybňovala. Svedok U. T. pri konfrontácii, ďalej
pri rekognícii, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného opoznal ako osobu, ktorá v
ten večer naňho a na jeho priateľku P. verbálne zaútočila. Popísal aj zbraň, ktorú obžalovaný pri útoku

použil, vyhrážky, ktoré mu adresoval, ako aj spôsob, ako sa mu s poškodenou P. podarilo uniknúť.
Je pravdou, že G. P. obžalovanému pri útoku nevidela do tváre, pretože jej svietil do očí, popísala
však zbraň - plynovú pištoľ, ktorú pri tom použil, vyhrážky, ktoré im pri tom obžalovaný adresoval, ako
aj to, že sa jeho vyhrážok bála a mala z obžalovaného strach. Výpovede týchto svedkov čiastočne
doplnila, pokiaľ ide o priebeh skutkového deja aj výpoveď svedka Q., ktorý potvrdil priebeh útoku na

oboch poškodených neznámou osobou, ktorú však pre silné svetlo, ktorým mu svietila do tváre, nemohol
opoznať. Potvrdil však spôsob vedenia útoku prostredníctvom plynovej pištole. Aj krajský súd považoval
obhajobu obžalovaného za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného
skutku. Svedok T. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril aj k farbe vlasov obžalovaného, keď rozpor s
výpoveďou z prípravného konania vysvetlil tak, že nevie, prečo tak vtedy vypovedal, pretože útočník

mal vlasy čierne a učesané na kohúta tak, ako ich mal obžalovaný učesané aj na hlavnom pojednávaní.
Racionálne a presvedčivo vysvetlil to, prečo si je istý, že útočníkom bol obžalovaný, že ho v tejto lokalite
stretol opakovane už predtým, že obžalovaný mal psa, čo tento aj na hlavnom pojednávaní potvrdil.
Správne v tejto súvislosti okresný súd vyslovil záver, že vo veci nie je daný žiadny relevantný dôvod
poškodenému neveriť, neexistuje motív, prečo by si vymýšľal a prečo by chcel obžalovanému uškodiť a

krivo ho obviniť. Obhajobu obžalovaného významným spôsobom, a to bez ohľadu na to, či nad ránom
privolal požiarnikov alebo nie, spochybňuje aj skutočnosť, že poškodených po skutku v Sásovej vyhľadal
a ponúkal im odmenu, ak vezmú trestné oznámenie v tejto veci späť. Aj z pohľadu krajského súdu
sa ako účelové a nevierohodné v tomto smere javí aj jeho argumentovanie tým, že si s poškodenýmichcel len odkonzultovať, prečo ho označili za útočníka, keď ním nebol. Ak by ním nebol, nebol by
im sľuboval odmenu za to, že zoberú trestné oznámenie späť. Okresný súd sa podrobne zaoberal v
dôvodochnapadnutéhorozsudkuajustálenímčasuútoku,jehoodôvodnenie,atoajvozvyškuvovzťahu

k dôkazom, pokiaľ si navzájom odporovali, si krajský súd osvojil a bolo by nadbytočné takú argumentáciu
v tomto rozhodnutí znovu opakovať. Nad rámec dôvodov napadnutého rozsudku krajský súd poukazuje
i na ďalšie skutočnosti, z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu (č.l. 4 a 26) je zistiteľné, že v inkriminovanú
noc bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, z obsahu fotodokumentácie (č.l. 125 až 127) je zistiteľné,
že obžalovaný plynovú pištoľ vlastnil, mal k dispozícii i oblečenie, ktoré mohlo u neznalých osôb ihneď

vyvolať dojem, že ide o príslušníka polície. To, že vlastnil plynovú pištoľ nakoniec doznal v prípravnom
konaní sám obžalovaný (č.l. 26). Pokiaľ obšírnym spôsobom v odvolaní argumentoval tým, že páchateľ
mal byť sotený do jarku, no on mokrý nebol, z fotodokumentácie na č.l. 41 je zistiteľné, o aký ,,jarok“
ide, ani jeden z poškodených nedokazoval to, že by obžalovaný do tohto úzkeho potoka padol celým
telom, alebo jeho časťou, nemožno vylúčiť, že do tohto jarku vkročil iba nohou, ktorú skutočnosť si však
ani požiarnici, ani príslušníci polície, resp. záchranná služba nemuseli všimnúť. V inkriminovanej dobe

sa obžalovaný preukázateľne pohyboval v blízkosti miesta činu.
Na druhej strane však krajský súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému. Trestný zákon v sankcii ust. § 360 ods. 2 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie
trestu odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Z aktuálneho odpisu z registra trestov, ktorý
si vyžiadal krajský súd je zistiteľné, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát riešený súdom, v prvom

prípademuboluloženýzaprečinkrádežeaprečinpoškodzovaniacudzejvecipodmienečnýtrestodňatia
slobody na jeden rok do 09.04.2014. Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest v závislosti
odzistenia,žeboltrestnýmrozkazomzodňa23.11.2014sp.zn.0T/81/2014uznanývinnýmzospáchania
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a bol mu uložený konkrétny trest, v tejto súvislosti krajský
súd zvýrazňuje skutočnosť, že obžalovanému bol síce uložený peňažný trest vo výmere 250,- Eur, tento

trest však vykonal, keďže ho zaplatil dňa 12.12.2014 a teda tu ide o odsúdenie na peňažný trest, pričom k
jehozahladeniudochádzajehovykonaním.Pokiaľmuboluloženýitrestzákazučinnosti,krajskýsúdbez
povšimnutia nemohol ponechať skutočnosť, že Okresným súdom Banská Bystrica bolo podmienečne
upustené od zvyšku tohto trestu zákazu činnosti dňa 02.06.2015 s určením príslušnej skúšobnej doby
na osem mesiacov a teda bolo by výrazne v neprospech obžalovaného na novo mu v rámci súhrnného

trestu ukladať takýto trest vo výmere jedného roka, od výkonu zvyšku ktorého už bolo právoplatným
rozhodnutím súdu upustené. V tejto súvislosti sa žiada poukázať, najmä pokiaľ ide o peňažný trest na
obsah ust. § 42 ods. 3 Tr. por., pretože okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil celý výrok o treste
z konkrétneho trestného rozkazu. Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. je priťažujúcou okolnosťou okrem iného
to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia

na túto okolnosť neprihliadať. Vzhľadom na to, že v prípade prvého odsúdenia sa na obžalovaného
hľadí, akoby odsúdený nebol (§ 50 ods. 5 Tr. zák.) a v druhom prípade nejde o odsúdenie, ktoré by
bezvýhradne umožňovalo vysloviť záver, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený (peňažný trest má
zahladený), krajský súd mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s určením
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na jeden rok v presvedčení, že bude pre obžalovaného

dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania a teda sa
dostal do rozporu s Trestným zákonom, pretože v opačnom prípade by už súdom mohol byť postihnutý
nepochybne prísnejšie.
S poukazom na uvedené rozhodol krajský súd o odvolaní obžalovaného spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.