Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202644
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5319202644.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: R. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX, S., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Jánom Mravcom,
bytom S., ul. Q. č. X, proti manželke navrhovateľa: X. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. Q. č.
X, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.

5Pc/14/2019-17 zo dňa 11. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

odvolanie manželky navrhovateľa odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5Pc/14/2019-17 zo dňa 11.11.2019 manželstvo navrhovateľa

R. L., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne X. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 21.10.1989, na
Obecnom úrade vo Svrčinovci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Svrčinovec, vo zväzku 4,
ročník 1989, na strane 64, pod poradovým číslom 24, rozviedol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania (výrok II.).
Konštatoval, že navrhovateľ svojím návrhom žiadal súd, aby jeho manželstvo s manželkou rozviedol. Vo
svojom návrhu, ako aj na pojednávaní uviedol, že manželstvo s manželkou uzatvorili dňa 21.10.1989,

majú tri deti, ktoré sú už dospelé a samostatné. Spočiatku bolo manželstvo harmonické. V čase
uzatvorenia manželstva pracoval ako baník v Karvinej. K rozporom v manželstve začalo dochádzať
po tom, ako manželka začala pracovať. Neskôr pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. Víkendy
trávila mimo domu, v pracovné dni bola unavená, navrhovateľ sa staral o domácnosť. Od roku 2013
navrhovateľ býva u svojej matky, pretože odišiel zo spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi sú
hlboko rozvrátené a nechce obnoviť manželské spolužitie. Manželka navrhovateľa sa pojednávania

nezúčastnila,svojuneúčasťnapojednávanípísomneospravedlnilaažiadalakonanieodročiť.Vosvojom
písomnom vyjadrení uviedla, že ich manželstvo už nemá význam, neplní si ani jednu zo svojich funkcií, či
biologickú funkciu vzájomnej pomoci, resp. hospodársku. Nie je preto do budúcnosti nádej na obnovenie
spolužitia s navrhovateľom. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 23 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“. Vzhľadom na uvedené tvrdenia súd pojednávanie neodročil. Z
vykonaného mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené,

že manželstvo neplní účel, neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia v podstate už od roku 2013,
t. j. 6 rokov nežijú vôbec v spoločnej domácnosti. Keďže obaja manželia mali za to, že nie je nádej na
obnovenie manželského spolužitia, manželka navrhovateľa súhlasila s návrhom, súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „C. m. p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie manželka navrhovateľa. V odvolaní vyjadrila svoj
nesúhlas s odôvodnením, ani v jedinom bode. Obsahom jej rozsiahleho odvolania bolo opisovanieich manželského spolužitia s navrhovateľom odo dňa uzavretia manželstva, obdobie r. 2000 kedy
sa podľa nej vzťah definitívne rúcal, vzťah navrhovateľa s inou ženou. Uvedené môžu potvrdiť deti,
susedia, rodina. Uviedla, že sa chcela zúčastniť pojednávania, aby jej vysvetlil manžel, kedy deti

nepotrebujú celodennú osobnú starostlivosť, lebo ona vie, že deti potrebujú starostlivosť nonstop. Za
klamstvo považovala, že sa navrhovateľ staral o domácnosť. Nikdy nikde nebola sťažnosť, že by
boli deti zanedbané - bola a je vzorná matka. Do Rakúska išla kvôli deťom, kvôli väčším rodinným
prídavkom, aby mali na školy. Navrhovateľ sa nikdy k ničomu nevyjadril. Nemá dodnes s deťmi bližší
vzťah. Za nepravdivé považovala tvrdenia navrhovateľa o požívaní alkoholu z jej strany, aj o závislosti na

počítačoch. Potvrdila, že navrhovateľ odišiel z domu v r. 2013 s tým, že odchod mal premyslený (vedel,
že byt v ktorom bývajú je v exekúcii). Uviedla tiež, že medzičasom vážne ochorela. Keď navrhovateľa
žiadala o pomoc, tak ho to nezaujímalo. Bola nútená podať na Okresný súd v Čadci návrh o manželské
výživnévedenýpodsp.zn.12Pc/12/2019.Nazáverodvolaniauviedla:„Áno,bývamunavená,ztakéhoto
života a s rozvodom súhlasím napriek môjmu náboženskému presvedčeniu (že manželia majú dožiť
spolu v dobrom aj v zlom - som kresťanka), no nesúhlasím s odôvodnením rozvodu a žiadam súd o

nový rozsudok, ktorý bude objektívne odôvodnený. Nebude ponižovať a osočovať odporkyňu na základe
vymyslenej osočujúcej výpovede“.

3. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky
uviedol, že z obsahu odvolania je zjavné, že manželka súhlasí s rozvodom, teda s výrokom

rozsudku, voči ktorému výroku sa neodvolala. Svedčí o tom tá skutočnosť, že aj keď svoje podanie z
27.12.2019 označila „Odvolanie proti rozsudku“, na inom mieste uvádza: „Preto podávam odvolanie proti
odôvodneniam a nesúhlasím s odôvodnením, ani v jedinom bode“. V samotnom závere svojho podania
jednoznačne súhlasí s rozvodom, keď uvádza: „...a s rozvodom súhlasím napriek môjmu náboženskému
presvedčeniu...“. Uviedol tiež, že napriek osobnej neúčasti manželky na pojednávaní dňa 11.11.2019,

svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnila a žiadala konanie odročiť, pričom vo svojom vyjadrení
uviedla, že ich manželstvo už nemá význam, neplní si ani jednu zo svojich funkcií...preto nie je do
budúcnosti nádej na obnovenie spolužitia s ním. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie, súd pojednávanie
neodročil, konal a rozhodol. Okrem toho manželka v podaní uvádza a napáda také skutočnosti
v odôvodnení rozsudku, ktoré tam absolútne nie sú uvedené, napr.: výchova detí, starostlivosť o

domácnosť, alkohol, závislosť na počítači a internete a pod. Podľa navrhovateľa podľa platnej právnej
úpravyodvolanielenprotidôvodomrozhodnutianiejeprípustnéapretonezakladážiadneprávneúčinky.
Z tohto dôvodu je potrebné považovať rozsudok okresného súdu za právoplatný a vykonateľný.

4. Odvolací súd, predtým ako skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a

jemu predchádzajúce konanie, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania.

5. Podľa § 1 C. m. p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujúc veci ustanovené v tomto
zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) proti
rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

8. Podľa § 359 C. s. p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 358 C. s. p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie ako opravný prostriedok je zásadné prípustné len proti
výroku rozhodnutia, či už rozsudku alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie
prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie

jeho odôvodnenie.

12. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom odvolania manželky navrhovateľa konštatuje, že je z neho
zrejmé, že odvolateľka nenamieta vecnú správnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkovkonania, nakoľko s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí len s dôvodmi opisujúc aj vlastné dôvody
príčin rozvratu. Z odvolania tiež nevyplýva, že by sa manželka navrhovateľa domáhala len nápravy
odôvodnenia rozhodnutia a teda, že ide o návrh na opravu rozhodnutia v zmysle § 224 C. s. p.

13. Za vyššie uvedenej situácie musel Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) odvolanie
manželky navrhovateľa, ktoré smerovalo proti odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. c/ C. s. p. a to bez nariadenia
pojednávania (§ 358 ods. 1 a contrario C. s. p.).

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 58 a § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nakoľko navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu návrh na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §
57 C. m. p. ani nepodal.

15. Toto rozhodnutie prijal senátu odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).