Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203278
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818203278.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému:
K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, C. I., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie
2.386,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
7Csp/136/2018-90 zo dňa 25.07.2019 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby čo do sumy 101,40 Eur s prísl., v tejto časti z r u š u -jrozsudok

súdu 1.inštancie a konanie z a s t a v u j e .

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie nad sumu 1.876,96 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.386,16 Eur od 02.02.2016 do 09.10.2018, zo

sumy 2.286,16 Eur od 10.10.2018 do 09.11.2018, zo sumy 2.181,16 Eur od 10.11.2018 do 12.04.2019,
zo sumy 2.079,76 Eur od 13.04.2019 do 14.05.2019, zo sumy 1.978,36 Eur od 15.05.2019 do
11.06.2019, zo sumy 1.876,96 Eur od 12.06.2019 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol a napokon vyslovil, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 1 ods.2, § 2 písm.a/ a b/, § 9 ods2,
§ 11 ods.11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, ust.§ 53 ods.1, 2, 3 a 5, § 54 ods.1, 2, § 517 ods.1 a 2 a ust. § 657 a § 658 ods.1
Občianskeho zákonníka a napokon ust.§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

4. Zároveň súd uviedol, že nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 509,20 Eur
spolu s prislúchajúcim úrokom späť, a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.876,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.386,16 Eur od02.02.2016 do 09.10.2018, zo sumy 2.286,16 Eur od 10.10.2018 do 9.11.2018, zo sumy 2.181,16 Eur
od 10.11.2018 do 12.04.2019, zo sumy 2.079,76 Eur od 13.04.2019 do 14.05.2019, zo sumy 1.978,36
Eur od 15.05.2019 do 11.06.2019, zo sumy 1.876,96 Eur od 12.06.2019 do zaplatenia, súd konanie nad

zaplatenie tejto sumy zastavil.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 14.05.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- Eur a ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach

po 155,94 Eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 4.356,40 Eur, pri úrokovej sadzbe 32 %
ročne, RPMN vo výške 32 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 20,54 %. Termín konečnej splatnosti
je v zmluve uvedený ako 05/2019. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaného popreté. Na úver
uhradil žalovaný do podania žaloby sumu 5.091,- Eur a po podaní žaloby sumu 509,20 Eur. Súd však
považoval niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal nižšie.

6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v
danom prípade predstavovala 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery
podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v máji
2014 činil úrok 12,67 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v
danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

7. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i
v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké
úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho

zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti poukázal súd
prvej inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/1484/2004, z ktorého
vyplýva, že pre civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn. 3Co/151/2013.
ZároveňcitovalajzrozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa05.11.2014asp.zn.

7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014. z ktorých vyplýva, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je
netolerovateľné za žiadnych okolností. Súd prvej inštancie preto považoval dohodu o výške úrokov za
absolútne neplatnú (§ 41 Občianskeho zákonníka).

8. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca
mal podľa zmluvy poskytnúť žalovanému úver v sume 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za
podmienok dohodnutých v zmluve. Na poskytnutý úver uhradil do podania žaloby sumu 5.091,- Eur a po
podaní žaloby sumu 509,20 Eur, čo vyplýva z dôkazov predložených žalobcom a naviac aj sumu 101,40

Eur, čo vyplýva z poštového poukazu predloženého žalovaným na pojednávaní. Spolu sumu 5701,60
Eur. Pi súčasnom vyslovení, že predmetný úver je potrebné považovať za bez úročný a bez poplatkov,
teda na istine úveru žalovaný už nie je povinný uhradiť žiadne finančné prostriedky. Súd preto uplatnený
nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu v prevyšujúcej časti istiny a úrokoch po čiastočnom
zastavení konania, zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 251, § 255 ods. 1 a 2 a ust.§ 262 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

10. Konštatoval, že o nároku o náhrade trov konania rozhodol podľa ust.§ 252 ods.2 C.s.p. v spojení s

čl. 17 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešnejší a patrila by mu čiastočná náhrada trov konania, avšak
z dôvodu princípu hospodárnosti, ako aj postupu súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu vychádzal súd prvej inštancie aj s poukazom na čl. 4 C.s.p., kde je uvedená analógia iurisna to, že žalovaný si náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, a preto súd rozhodol
už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to voči druhému výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a voči tretiemu výroku o trovách konania. Zároveň zobral
žalobu späť čo do sumy 101,40 Eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku
navrhol, aby odvolací súd na základe ust.§ 388 C.s.p. rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.775,56 Eur, zo sumy 2.386,16 Eur od 02.02.2016 do 09.10.2018, zo sumy

2.286,16 Eur od 10.10.2018 do 09.11.2018, zo sumy 2.181,16 Eur od 10.11.2018 do 12.04.2019, zo
sumy 2.079,76 Eur od 13.04.2019 do 14.05.2019, zo sumy 1.978,36 Eur od 15.05.2019 do 11.06.2019,
zo sumy 1.876.96 Eur od 12.06.2019 do 23.07.2019, a napokon zo sumy 1.775,56 Eur od 24.07.2019 do
zaplatenia, to všetko formou splátok vo výške 101,40 Eur mesačne splatných k 20.dňu v mesiaci, počnúc
prvou splátkou splatnou 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej
nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej

splátky riadne a včas. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia
v plnom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania a ust. § 282 C.s.p. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu bezúročnosti
úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného na pojednávaní a návrh
žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je

správne.Žalovanývkonanípredsúdomprvejinštancienapojednávanídňa25.07.2019 uplatnenýnárok
uznal ako to vyplýva z ods. 8 odôvodnenia rozsudku, keď uviedol, že so žalobou súhlasí. Požiadavka
určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie
dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R 25/1993). V procesnom práve,
v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán je podľa čl. 11 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci

obsah a nie forma právneho úkonu. V podaní zo dňa 17.07.2019 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku podľa ust. § 282 C.s.p. pre prípad uznania nároku žalovaným. Nakoľko boli splnené
zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal a bol
povinný na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie
nároku podľa ust. § 282 C.s.p. tak, ako žalobca navrhol bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav,

predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného
práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe
uznania nároku podľa § 282 C.s.p. K účinkom procesného úkonu uznania nároku podrobne odkázal
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25.03.2010. Nakoľko žalovaný
zaplatil na žalovanú pohľadávku sumu 101,40 Eur dňa 23.07.2019, v časti o zaplatenie sumy 101,40

Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zobral žalobca žalobu späť a navrhol odvolaciemu súdu v
tejto časti konanie zastaviť.

12. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Zo strany žalovaného vyjadrenie
predložené nebolo.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania v
zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., zaoberal sa aj späťvzatím žaloby žalobcom v časti
čo do sumy 101,40 Eur s príslušenstvom s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.05. 2020 a zistil, že odvolanie žalobcu v
napadnutej časti nie je dôvodné a čo do späťvzatia žaloby čo do sumy 101,40 Eur s príslušenstvom je
potrebné späťvzatie žaloby pripustiť.

14. Tak ako uviedol odvolací súd vyššie, žalobca vo svojom odvolaní zobral žalobu čo do sumy 101,40

Eur s príslušenstvom z dôvodu, že uvedenú sumu zaplatil žalovaný až dňa 23.07.2019 späť a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť.

15. Odvolanie, včítane späťvzatia žaloby bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Tak ako bolo
konštatované vyššie, žalovaný sa k odvolaniu ale ani k späťvzatiu žaloby v tejto časti nevyjadril.

16. Podľa ust.§ 370 ods.1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súdspäťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

17. Odvolací súd zistil, že žalobca zobral žalobu späť potom čo už súd prvej inštancie rozhodol vo
veci, ale jeho rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné. Žalovaný so späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas.
Preto odvolací súd späťvzatie žaloby čo do sumy 101,40 Eur s príslušenstvom pripustil a v tejto časti
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

18. Čo do zvyšnej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie
vo veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň
poukazuje. Zároveň konštatuje, že žalobca v odvolacom konaní ani nevzniesol žiadne námietky, s

ktorými by sa čo do veci samej už nevyporiadal súd prvej inštancie a opätovne zdôvodnenie ich
neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia.

19. Pokiaľ ide o zásadnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný a mal rozhodnúť o
jeho nároku rozsudkom pre uznanie, odvolací súd uvádza, že sa podrobne oboznámil so zápisnicou
z pojednávania zo dňa 25.07.2019, kde žalovaný prezentuje svoj názor na výzvu súdu prvej inštancie,
aby sa vyjadril k danej právnej veci. Ide o jediné vyjadrenie žalovaného vo veci, kde žalovaný uviedol,
že on so žalobou súhlasí, bude platiť tak ako súdu uviedol s tým, že namietal iba jednu splátku, ktorá

nie je uvedená žalobcom. On môže splácať túto pohľadávku iba v splátkach, nakoľko poberá výsluhový
vojenský dôchodok vo výške 483,- Eur a bol mu vydaný exekučný príkaz, v zmysle ktorého bola začatá
voči nemu exekúcia.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o vyjadrenie žalovaného, ktorý nepoprel pohľadávku vo veci

samej, poukázal iba na to, že chce pohľadávku splácať splátkovým kalendárom vzhľadom na svoju
majetkovú situáciu. Zároveň súd prvej inštancie aj konštatoval, že sa oboznámil s obsahom podanej
žaloby a zistil, že uplatňovaný nárok ako je uplatnený voči žalovanému je sporný a nie je dôvodný,
pretožeúrokovásadzba,ktorájeuvedenávzmluve,ktorúpodpísalžalobca(zrejmežalovaný)správnym
predchodcom žalobcu je v rozpore so zákonom. Preto tento rozpor súd odstráni v rámci dokazovania.

Následne súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazy a potom pristúpil k výsluchu žalovaného. Na
otázku súdu, či predmetný úver podpísal dobrovoľne odpovedal, že áno a či mal možnosť sa so zmluvou
oboznámiť, zmluvu si pred podpisom prečítať, či všetkému rozumel uviedol, že mal možnosť prečítať,
avšak tak neurobil, prečítal si len prvú stranu a drobné písmenka nečítal, viac sa k tomu nevyjadril. K
tomu odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý

musí obsahovať tak všeobecné, ako i osobitné náležitosti stanovené pre tento právny úkon v ust.§
34 a nasl. a § 558 Občianskeho zákonníka. Na to, aby bolo možné vyhodnotiť vyjadrenie dlžníka za
platné uznanie dlhu bolo by nutné, aby tento nielen nemal výhrady k žalobe, ale dostatočne a jasne
deklaroval okrem prísľubu zaplatiť dlh aj jeho dôvod a výšku. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 25.07.2019 i odvolací súd má za to, že uplatňovaný nárok tak ako bol uplatnený

voči žalovanému bol sporný a nebol dôvodný. Úroková sadzba, ktorá bola uvedená v zmluve, ktorú
podpísal žalovaný s právnym predchodcom žalobcu je v rozpore so zákonom. Bolo preto potrebné
tento rozpor odstrániť v rámci dokazovania tak, ako to deklaroval súd prvej inštancie vo svojej zápisnici
z pojednávania na č.l. 86/2 spisu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca vo svojom podaní
doručenomsúduprvejinštanciedňa22.07.2019,vktoromišlooospravedlnenieneúčastinapojednávaní

o súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu o čiastočnom žaloby v časti o zaplatenie sumy
304,20 Eur s príslušenstvom o úpravu petitu žaloby i vyjadrenie žalobcu uviedol, že pre prípad, že
žalovaný uzná uplatnený nárok s poukazom na ust.§ 282 C.s.p. navrhuje, aby súd rozhodol vo veci
rozsudkom pre uznanie. Odvolací súd k tomu uvádza, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je
uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti

skúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu
spravodlivosti, keď pasívni spotrebitelia, ktorí sa k žalobe nevyjadria a ani nezúčastnia pojednávania
by boli zvýhodnení voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznávajú a to iba z obavy, že v opačnomprípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich
práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a ktorý ich nespočetne
krát vyzýva k plneniu.

21. Odvolací súd poukazuje na znenie ust.§ 298 C.s.p. v spojení s ust.§ 295 C.s.p., keď je súd
povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a to nielen tých, na
ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo

iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v
Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú výnimku z dispozičnej zásady a z princípu „ne ultra petitum“. V
danej veci ide o spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňoval žalovanú
istinu s príslušenstvom. Preto súd prvej inštancie správne ex offo posúdil dôvodnosť nároku z hľadiska
právnych predpisov spotrebiteľského práva. Správne postupoval aj keď vyhodnotil skutkový stav veci,
predložené dôkazy a vec správne posúdil z hľadiska hmotného práva. Preto odvolacie námietky žalobcu

o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie z dôvodu, že tento nerozhodol rozsudkom pre
uznanie nie sú dôvodné.

22. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. s použitím ust.§
256ods.1 a§255ods.1C.s.p.Žalobcaprocesnezavinilspäťvzatímžalobyzastaveniekonania.Zároveň
bol v odvolacom konaní žalobca neúspešný. Preto by mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania
protistrane, teda žalovanému. Žalovaný si však nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Preto odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti i článkom 17 C.s.p. vyslovil, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.