Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116232420.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore navrhovateľky C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpenej Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom T. XX, XXX XX Q.,
proti žalovanej K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Martinom Bickom,
advokátom so sídlom N. XXX/X-X, XXX XX D. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na

odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/227/2016-50 zo dňa 12. januára
2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 40C/227/2016-100 zo dňa 20. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s členským podielom
vo vlastníctve žalovanej, v Stavebnom bytovom družstve Bytča a navrhovateľke uložil povinnosť, aby
v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde žalobu, ktorou sa bude domáhať
určenia, že právny úkon medzi H. L. a K. G. vo forme Dohody o prevode práv a povinností spojených s
členským podielom v Stavebnom bytovom družstve Bytča je voči žalobkyni právne neúčinný. Rozhodol,
že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania spojeného s rozhodnutím o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanej v rozsahu 100 %.
2) Oboznámil sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami - Dohodou
rozvedených manželov o zániku spoločného nájmu bytu zo dňa 14.09.2015, z ktorej má súd osvedčené,
že žalobkyňa a jej bývalý manžel H. L. sa dohodli, že ako člen družstva bude naďalej byt č. 56 na
4. poschodí, vo vchode č. 18 bytového domu č.s. XXXX, postavenom na pozemku CKN p.č. 1327/4
užívať bývalý manžel H. L., čím žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie hodnoty členského podielu,

ako aj Dohodou o prevode členského podielu uzavretej medzi H. L. a žalovanou, z ktorej mal súd
osvedčený prevod členského podielu z H. L. na žalovanú, a to za cenu 35.000,- eur. Pri skúmaní
podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd osvedčený skutkový stav
tak, ako ho opísala žalobkyňa a rovnako mal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobkyňou a žalovanou, vyplývajúcu z dôvodnej obavy žalobkyne, že prevod členského podielu z H. L.
nažalovanújeúčelovýavymožiteľnosťjejpohľadávkyvočiH.L.ohrozená.Súdvychádzalpredovšetkým

z tej skutočnosti, že hodnota členského podielu je medzi stranami sporu sporná, z dôvodnej obavy
žalobkyne, že členský podiel by mohol byť v budúcnosti ďalej prevádzaný a napokon a predovšetkým z
tej skutočnosti, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia, že právny úkon medzi
H. L. a K. G. vo forme Dohody o prevode práv a povinností spojených s členským podielom je voči
žalobkyni právne neúčinný, z dôvodu, že ide o odporovateľný právny úkon. O trovách rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP.3)Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná.Poukázalanato,že
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V danom prípade tu úplne absentuje základný predpoklad na vydanie neodkladného

opatrenia, a to v tom, že tu vôbec neexistuje právny a ani žiadny iný vzťah medzi žalovanou a
navrhovateľkou. Ak teda neexistuje medzi stranami právo, resp. právny vzťah, nemá byť čo ohrozené
a vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodné. Ďalej poukázala na prebiehajúce konanie sp. zn.
41C/4/2016. K veci uviedla, že navrhovateľka voči nej nemá žiadnu pohľadávku, a teda nemôže dôjsť
k ukracovaniu pohľadávky a nemôže byť ani obava, že táto nebude uspokojená, resp. ohrozená.

Navrhovateľka nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že má úmysel členský podiel previesť,
scudziť, resp. ho zaťažiť. Mala za to, že je zasiahnuté aj do práv jej manžela, keďže tento podiel
nadobudla spolu s ním. Navrhla rozhodnutie zmeniť a návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť.

4) Navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že s dôvodnosťou návrhu sa súd vysporiadal najmä v bode 11.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Že by mal byť pasívne legitimovaný aj manžel žalovanej nebolo

preukázané, žalovaná nepreukázala, že by s manželom mala existujúce BSM. Navrhla rozhodnutie
potvrdiť.

5) K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadrila žalovaná, ku ktorej vyjadreniu bolo podané aj vyjadrenie zo
strany navrhovateľky.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7) Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby
prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.
8) Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru

takéhoto opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax
vyžaduje i to, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v

právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku tohto opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane
(subjektu, ktorému sa uložila povinnosť), teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana.

9) Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10) Na rozdiel od súdu prvej inštancie bol odvolací súd názoru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia splnené neboli. V danom prípade nie je nutné bezodkladne upraviť pomery
medzi žalovanou a navrhovateľkou, nakoľko nie sú v žiadnom vzťahu, o ktorom by súd vedel a ani nie
sú známe pomery medzi nimi, ktoré by bolo potrebné osobitne upravovať.

11) Pokiaľ ide o druhú možnosť, t. j. že exekúcia bude ohrozená, mal odvolací súd za to, že
samotný členský podiel vo vlastníctve žalovanej, v Stavebnom bytovom družstve Bytča predstavuje
súbor majetkových a nemajetkových (osobných) práv a povinností člena družstva a exekúcia naň
podľa § 113 Exekučného poriadku nie je prípustná. Aj keď takýto názor nekorešponduje s odbornou
literatúrou v oblasti exekučného práva, ktorá dospela k diametrálne odlišnému názoru (viď. Krajčo

Jaroslav: Komentár, Exekučný poriadok, Procesný postup exekútora, Procesný postup exekučného
súdu,EUROUNION,rok2009,s.278,279),kdesauvádza,že„Preúčelyexekučnéhokonaniaajčlenský
podiel (§ 233 ods. 2OBZ) je treba považovať za obchodný podiel v zmysle § 113b Exekučného poriadku.
Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve.“ A teda aj tento podiel môže byť podľauvedeného predmetom exekúcie, pričom s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Zdôrazňuje,
že náš právny poriadok exekvovanie členského podielu v družstve neupravuje výslovne (na rozdiel od
podielu v obchodnej spoločnosti, čo je výslovne upravené v Exekučnom poriadku v § 113b - v rámci

právnej úpravy exekúcie na obchodný podiel chýba zmienka o možnosti exekúcie podielu v družstve,
čo možno vnímať aj ako úmysel zákonodarcu). Názor, aký zastáva aj žalobca a ktorý spočíva v tom,
že existuje i možnosť zexekvovania členského podielu dlžníka v družstve, a ktorý sa opiera o možnosť
použitia zákonných ustanovení upravujúcich exekúciu postihnutím „iných majetkových práv“ (§ 113
Exekučného poriadku), naráža na problém s „osobnou“ povahou práva. Toto právo totiž svedčí členovi

družstva, ktorý musí byť nájomcom družstevného bytu. A práve tento aspekt robí z uvedeného právo,
ktoré patrí len dlžníkovi osobne - teda právo nepostihnuteľné. Ak sa teda dlžník rozhodne nevyužiť
právo kúpiť družstevný byt, potom nie je možnosť ako toto jeho (možno hodnotné) právo postihnúť.
Členský podiel v bytovom družstve je súborom majetkových a nemajetkových (osobnostných) práv a
povinností člena družstva. Majetkový aspekt, resp. právo nie je možné zo súboru týchto práv vyčleniť
ako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie v zmysle § 113 Exekučného

poriadku.
12) Vzhľadom na uvedené sa nariadením neodkladného opatrenia nijakým spôsobom postavenie
navrhovateľky pri prípadnej exekúcii nezlepší, keďže nejde o majetok/majetkové právo, ktoré by bolo
možné postihnúť exekúciou. Aj keby bolo preukázané ohrozenie exekúcie v danom prípade ide o
nespôsobilý predmet, t.j. nie je možné z neho uspokojiť pohľadávku, ak by aj nejaká existovala.

13) Vzhľadom na uvedené, keď neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP pre nariadenie
neodkladného opatrenia pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého rozhodnutia a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

14) O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní nemala úspech, úspech mala žalovaná
odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).